6Ssk/91/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: D. O. F.., X. R. Č.. XXXX/X, A. - Z. P., právne zast.: JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, Sibírska č. 4, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29 augusta 8 a 10, 813?63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 03. apríla 2020, o starobný dôchodok nebohého: D.. D. O., nar. XX. T. XXXX, naposledy bytom Q. R. Č.. XXX, Z. F., ktorý dňa XX. F. XXXX zomrel, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 13Sas/4/2024-17 zo dňa 05. júna 2024, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

2. Správny súd po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie skorším rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky z 31. januára 2024, sp. zn. 6Ssk/74/2022, riadiac sa právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí, vec prejednal na verejnom pojednávaní dňa 05. júna 2024 (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci, najmä v intenciách § 65 ods. 1 a § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. a § 174 ods. 2 a § 175g ods. 1 a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ako aj príslušných ustanovení SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

4. Správny súd ustálil, že Sociálna poisťovňa, ústredie mala z potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. ÚFZ BA-9-306/2019 zo dňa 28. augusta 2019 za preukázané, že žiadateľ o starobný dôchodok D. O. Q.. nebol poberateľom výsluhového dôchodku a nezískal obdobie služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok.

Celkovo v I. kategórii funkcií získal 6380 dní, t. j. 17 rokov a 175 dní. Súčasne bolo potvrdené, že z tohto zamestnania nebol uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona č. 100/1988 Zb., t. j. v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení alebo preto, že natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu. Nakoľko žiadateľ o starobný dôchodok v I. kategórii funkcií získal menej ako 20 rokov, nesplnil podmienky uvedené v § 21 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. a nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 58 rokov mu nevznikol.

Uviedol, že doby zamestnania a náhradné doby sa hodnotia podľa právnych predpisov platných v čase, kedy sa získali, ak neskoršie predpisy neustanovia iný (výhodnejší pre poistenca) spôsob ich hodnotenia. Doba štúdia získaná v období od 01. januára 1965 do 31. decembra 2003, ktorá je dobou zamestnania, sa započítava v rozsahu, v akom bola právnym predpisom o sociálnom zabezpečení účinným v čase, keď štúdium trvalo, definovaná ako sústavná príprava na budúce povolanie. Okrem právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, ktorými sú zákon č. 101/1964 Zb., zákon č. 121/1975 Zb. a zákon č. 100/1988 Zb. je potrebné prihliadať aj na osobitné právne predpisy, ktorými sú školské zákony a zákony o vysokých školách a niektoré ďalšie. Štúdium sa započítava v rozsahu, v akom trvalo po skončení povinnej školskej dochádzky, a to od 01. septembra školského roka, ktorý nasleduje po školskom roku, v ktorom poistenec ukončil povinnú školskú dochádzku. Z uvedeného dôvodu dobu štúdia na strednej škole nie je možné hodnotiť na nárok na starobný dôchodok od 31. augusta 1973, ako

1973. Námietku účastníka konania, že jeho nárok na starobný dôchodok nemal byť posúdený podľa § 174 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. ku dňu 31. decembru 1999, ale ku dňu skončenia výkonu služby (do 31. decembra 1992) podľa zákona č. 7/1994 Z.z. alebo podľa zákona č. 59/1993 Z.z., žalovaná vyhodnotila za nedôvodnú, nakoľko spoločnou podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok je trvanie zamestnania I. pracovnej kategórie a služby I. alebo II. kategórie funkcií až do 31. decembra 1999. K ďalšej námietke, že v rozhodnutí nebol správne uplatnený § 175g ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb., žalovaný uviedol, že toto zákonné ustanovenie bolo do zákona č. 100/1988 Zb. vložené novelou č. 355/1999 Z.z. s účinnosťou od 22. decembra 1999. Došlo tým k predĺženiu obdobia zaraďovania zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie a do I. a II. kategórie funkcií až do 31. decembra 1999.

Konanie o nároku na starobný dôchodok sa začalo podaním žiadosti zo dňa 30. októbra 2019 (§ 184 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.), teda nezačalo pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 355/1999 Z.z. Ustanovenie

Pretože účastník konania v I. kategórii funkcií a v II. kategórii funkcií neodpracoval 20 rokov, ale len 16 rokov a 248 dní, nespĺňa podmienky na vznik nároku na starobný dôchodok vo veku 58 rokov podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, nakoľko účastníkovi konania trval služobný pomer vojaka z povolania do 31. decembra 1992; nárok na posúdenie dôchodkového veku postupom podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov mu nevznikol.

opatrení. Ustálil, že žiadateľ o starobný dôchodok tak preukázateľne nesplnil podmienku stanovenú v § 171 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb., ktorá musí byť splnená kumulatívne a bez splnenia ktorej mu nebolo možné priznať starobný dôchodok od 25. augusta 2016 tak, ako to požadoval. Skutkové zistenia preukázali, že nebol poberateľom výsluhového dôchodku a nezískal obdobie služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok; v I. kategórii funkcií získal 17 rokov a 175 dní. Služobný pomer vykonával do 31. decembra 1992.

Prijatím žiaka na štúdium na Vojenskú strednú odbornú školu alebo Vojenské gymnázium po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť vznikla podľa Branného zákona. Neboli však povolaní na výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby. Vykazovanie doby základnej (náhradnej) služby poslucháčov a žiakov vojenských škôl z radov občianskej mládeže bolo upravené v prílohe 3 smernice.

7. V bode 57 správny súd k námietke, že jeho nárok na starobný dôchodok nemal byť posúdený podľa § 174 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. ku dňu 31. decembra 1999, ale ku dňu skončenia výkonu služby do 31. decembra 1992, uviedol, že ustanovenie § 174 ods. 1 bolo do roku 1993 viackrát novelizované, ale nadobudlo účinnosť až 01. januára 2020, konštatoval, že spoločnou podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok je trvanie zamestnania I. pracovnej kategórie a služby v I. alebo II. kategórii funkcií až do 31. decembra 1999. Predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. už od dovŕšenia veku 5 až 59 rokov je nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie v stanovenom rozsahu, ale podľa § 174 ods. 2 tohto zákona aj splnenie podmienky, že takéto zamestnanie trvalo do 31. decembra 1999.

31. decembra 1999. Zákonodarca v odseku 2 § 175g tohto zákona stanovil, že vo vzťahu na starobný dôchodok podľa § 175, o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (22. december 1999), sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia jeho účinnosti (do 22. decembra 1999).

Pôvodný žalobca v I. kategórii funkcií a v II. kategórii funkcií neodpracoval 20 rokov, ale len 17 rokov a 175 dní, preto podmienky na vznik nároku na starobný dôchodok vo veku 58 rokov podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb.

9. Správny súd vychádzajúc z týchto záverov a zistení, ani o formálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil nedostatky rozhodnutia žalovaného a jeho vydaniu predchádzajúceho postupu správnych orgánov odôvodňujúcich záver o nezákonnosti rozhodnutia, žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú

II.

12. Sťažovateľ (zhodne ako vo všetkých podaniach v tejto veci) zhrnul, že nebohý žalobca dňa XX. T. XXXX dosiahol vek 55 rokov, bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v tom čase odslúžil 7036 dní, t. j. 19 rokov a 128 dní v zamestnaní I. kategórie funkcií, konkrétne - 1 a 2. ročník VSOŠL od 31. augusta 1973 do 14. júla 1975 .

. . . . . . . . . . . . . 5649 dní Spolu odslúžil v I. kategórii funkcií 7063 dní, t. j. 19 rokov a 128 dní Ďalej nebohý žalobca odpracoval 9739 dní, t. j. 26 rokov a 249 dní v zamestnaní III. pracovnej

.9010 dní Spolu odpracoval v III. pracovnej kategórii 9739 dní, t. j. 26 rokov a 249 dní Nebohý žalobca odslúžil a odpracoval 46 rokov a 12 dní. 13. Sťažovateľ správnemu súdu vytýkal, že: 1) sa dôsledne neriadil ustanovením § 3 ods. 1 zák. č. 92/1949 Zb. branný zákon, čo bližšie odôvodnil tým, že sa na súdoch domáha uznania toho, že výkon vojenskej služby mladistvých na vojenských stredných odborných školách v ČSSR bol ním osobne vykonávaný v súlade s vojenským služobnými predpismi Ozbrojených síl ČSSR rovnako platnými aj pre ostatných vojakov základnej služby, ako aj pre vojakov

Tieto finančné a naturálne príjmy počas 4 rokov štúdia a služby neboli pripísané v prospech žiadateľa pri výpočte a výšky starobného dôchodku; 3) Podklady na výpočet správnej výšky dôchodkovej dávky boli len z účelových dôvodov zdeformované, neboli preukázané v objektívnej výške a žiadateľ o starobný dôchodok sa k nim nemohol vyjadriť; 4) reálny výkon služby v 1. a 2. ročníku VSOŠL nebol prácou podľa § 4 zák. č. 65/1965 Zb., ale výkonom vojenskej služby podľa predpisov Ozbrojených síl ČSSR a tie III. pracovnú kategóriu v kritickom čase nepoznali; 5) k právu účastníka správneho konania na oboznámenie sa s podkladmi správneho rozhodnutia sa vyjadril NS SR v rozsudku sp. zn. 3Szd/7/2009 dňa 23. marca 2010; 6) vychádzajúc z § 33 ods. 1 zák. č. 76/1959 Zb. a § 122 ods. 1 zák. č. 121/1975 Zb. žiadateľovi o starobný dôchodok údajne nevznikol ani len nárok na dávku sociálneho zabezpečenia vojaka po skončení služobného pomeru, a to priznanie výsluhového príspevku od 01. januára 1993, ktorý sa

14. Sťažovateľ sa domnieva, že po právnej i skutkovej stránke nejde o natoľko zložitý právny problém, keďže aj skutkové okolnosti sú zrejmé. V konaní treba zistiť/preukázať presnú vymeriavaciu substanciu a právne a presvedčivo odôvodní rozhodnutie na základe skutočného zistenia veci. Kasačnou sťažnosťou sa tak domáha postupu, ktorým by kasačný súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzil na otázku, (i) či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, neboli pochybné najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzali alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a (ii) či skutočne vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému dospeli správne orgány.

15. Sťažovateľ v ďalších dôvodoch kasačnej sťažnosti obsiahlo zvíjal svoje úvahy (i) ohľadom vyriešenia otázky nedovoleného ukladania mladistvým tzv. nevojakom a chovancom 1. a 2. ročníka VSOŠL rovnakých disciplinárnych trestov počas celého vojenského štúdia, (ii) výpočtom poukazuje na medzinárodné dohovory, zmluvy a charty týkajúce sa práv mladistvých, (iii) kriticky sa vyjadruje k rozhodnutiu Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 362/ 2023, (iiii) upriamil pozornosť kasačného súdu na to, že bývalé MNO ČSSR bezohľadne porušovalo § 14 ods. 1 zák. č. 92/1949 Zb., (iiiii) podrobne sa vyjadril k stupňom zdravotnej spôsobilosti, ktoré boli uvedené v zdravotnej knižke pre vojakov z povolania a k potrebe (žiaka základnej školy, pozn. kasačného súdu) absolvovať zdravotnú prehliadku pred prijatím na vojenskú strednú odbornú školu.

17. Kasačná sťažnosť bola doručená žalovanej na vedomie dňa 01. júla 2024. 18. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo 07. júla 2024 navrhla kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietnuť.

III.

21. Správny súdny poriadok upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve a konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve (§ 1 SSP).

23. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

25. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 26. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

XX. F. XXXX zomrel. 29. Správne konanie vedené v Sociálnej poisťovni, ústredie sa začalo podaním žiadosti z 30. októbra 2019 (§ 184 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.) o priznanie starobného dôchodku od XX. T. XXXX, od dovŕšenia 58 rokov veku žiadateľa. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žiadateľ o priznanie starobného dôchodku nedopracoval v I. kategórii funkcií a v II. kategórii funkcií 20 rokov, ale evidenčných údajov Sociálnej poisťovne odpracoval len 17 rokov a 175 dní, nesplnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok vo veku 58 rokov podľa § 174 ods. 1 písm. d) zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.

dávky. Nebohý žalobca na základe písomnej žiadosti výslovne žiadal žalovanú o priznanie dávky starobného dôchodku od XX. T. XXXX, t. j. k 58 roku veku a nie k 56 roku veku, z ktorého dôvodu sa žalovaná s takto až v správnej žalobe uplatneným novým nárokom nemohla zaoberať.

č. 100/1988 Zb., t. j. v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení alebo preto, že natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu. 31. Podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa § 14 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g) zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru,

34. Správny súd z administratívneho spisu Sociálnej poisťovne, ústredie ustálil, že zamestnanie žiadateľa o starobný dôchodok v I. kategórii funkcií trvalo do 31. decembra 1992 a v tejto kategórii funkcií získal menej ako 20 rokov, preto nesplnil podmienky uvedené v § 21 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. a nárok na starobný dôchodok mu dovŕšením veku 58 rokov nevznikol. Podľa § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase spoločnou podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok je trvanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií až do 31. decembra 1999. Pokiaľ sťažovateľ vo svojich podaniach poukazoval na ustanovenie § 175g zákona, kasačný súd pre upresnenie poznamenáva, že toto zákonné ustanovenie bolo do zákona č. 100/1988 Zb. vložené novelou č. 355/1999 Z.z. s účinnosťou od 22. decembra 1999 a došlo tým k predĺženiu obdobia zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie a do I. a II. kategórie funkcií až do 31. decembra 1999. Zákonodarca v § 175g ods. 2 tohto zákona stanovil, že v

V prípade nebohého žalobcu sa služobný pomer skončil dňom 31. decembra 1992. 35. Sťažovateľ v rozsiahlych dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal (i) nezapočítanie doby štúdia v I. a II. ročníku vojenskej strednej odbornej školy a (ii) nedostatočné zistenie skutkového stavu. Správny súd v bod 55 rozhodnutia správne k (i) námietke uviedol, že podľa potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky z 28. augusta 2019 sa jedná o štúdium na vojenskej škole so zaradením do III. kategórie funkcií; podľa právneho stavu štúdium v 1. a 2. ročníku vojenskej školy nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., nakoľko činnosť, ktorú žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej činnosti. Žalobca (D..

Vzhľadom na charakter námietok uplatňovaných sťažovateľom môže ako príklad poslúžiť zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov“. Sťažovateľ na str. 15 bod III. kasačnej sťažnosti potvrdil, že zistil, že ústavný súd v obdobnom prípade v konaní sp. zn. II. ÚS 362/2023 uviedol, že sťažovateľ sa vraj mohol úspešne domáhať nápravy spôsobenej krivdami podľa zákona o mimosúdnej rehabilitácii z 21. februára 1991, lenže návrh možno podať najneskôr do jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona.

37. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Žalobcovi z dôvodu, že v tomto konaní úspech nemal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). 38.

V Bratislave dňa 21. februára 2025