6Ssk/91/2025

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom zo dňa 17. februára 2025, č. k. 16Sas/7/2023-51 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 37160-2/2023-BA zo dňa 11. augusta 2023 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný (ďalej len „žalovaný“ alebo „druhostupňový správny orgán“) zmenil výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu tak, že slová „podľa § 30 písm. a) a § 32 ods. 2 zákona“ nahradil slovami „podľa § 30 písm. a) a § 32 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov“, v ostatnom odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie

3. Prvostupňové rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, o ktorom žalovaný rozhodol preskúmavaným rozhodnutím, ktoré v podstatnom odôvodnil tým, že (i) žalobca nesplnil všeobecnú podmienku nároku na nemocenské dávky zamestnanca, konkrétne podmienku existencie nemocenského poistenia, resp. plynutia ochrannej lehoty, ktorú vyžaduje ustanovenie § 30 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.; (ii) uviedol, že na prípad žalobcu nebolo možné aplikovať ani výnimku z tejto podmienky uvedenú v § 47a ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.; (iii) túto skutočnosť odôvodnil tým, že prerušenie povinného nemocenského poistenia žalobcu ako zamestnanca u zamestnávateľa z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky trvalo v období od 25. novembra 2021 do 31. augusta 2022, pričom dňa 11. apríla 2023 (teda v deň začiatku 27. týždňa pred očakávaným termínom pôrodu určeným lekárom) v zmysle § 47a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. žalobcovi netrvalo obdobie prerušenia

tehotenské. 4. Žalobca sa správnou žalobou (ďalej taktiež „žaloba“) domáhal preskúmania prvostupňového rozhodnutia, ako aj preskúmavaného rozhodnutia, pričom žiadal predmetné rozhodnutia zrušiť. Žalobca žalobu v podstatnom odôvodnil nasledovnými skutočnosťami: (i) namietal nesprávnosť rozhodnutí z dôvodu arbitrárnosti a z dôvodu, že žalovaný rozhodol v rozpore so zákonom na základe nesprávnej úvahy pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval; (ii) namietal, že obsah odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je v rozpore s ustanovením § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože z neho nevyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol konajúci orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval; rozhodnutie taktiež považoval za arbitrárne, pretože neobsahovalo vysvetlenie, ako prvostupňový správny orgán dospel na základe zistených skutočností a ustáleného právneho stavu k svojmu rozhodnutiu; (iii) namietal rozpor rozhodnutí so zákonom, konkrétne s osobitnými podmienkami vzniku nároku na tehotenské podľa § 47a ods. 1 zákona č. 461/2003

zamestnanca, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby v čase podania žiadosti, všeobecné podmienky stanovené v § 30 a § 31 zákona č. 461/2003 Z. z. sa na neho nevzťahovali a tieto ustanovenia nebolo možné aplikovať v procese rozhodovania o nároku na tehotenské podľa § 47a ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z. z.; (vii) akcentoval skutočnosť, že v čase podania žiadosti bol povinne dôchodkovo poistený, a preto pokiaľ spĺňal ostatnú podmienku uvedenú v § 47a ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z. z., spĺňal zároveň podmienky určené zákonom pre priznanie nároku na tehotenské; (viii) v tejto súvislosti zdôraznil, že osobitná právna úprava má prednosť pred všeobecnou a keďže piaty diel druhej časti zákona č. 461/2003 Z. z. upravuje osobitné podmienky nároku na tehotenské, žalovaný sa v rozhodnutí mal zaoberať splnením týchto podmienok a nie ich posudzovať kumulatívne.

6. Správny súd, po tom, ako v odôvodnení napadnutého rozsudku opísal priebeh administratívneho konania, uviedol sumarizáciu podaní účastníkov konania a zhrnul podstatný obsah preskúmavaného rozhodnutia a citoval aplikované právne predpisy, napadnutý rozsudok v podstatnom odôvodnil tým, že (i) vymedzil základnú právnu otázku, ktorá bola v prejednávanej veci spornou, pričom túto artikuloval tak, že sporným bolo posudzovanie splnenia všeobecných podmienok nároku na nemocenské dávky podľa § 30 až § 32 zákona č. 461/2003 Z. z., kumulatívne s podmienkou podľa § 47a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (ergo otázka, či túto podmienku možno aplikovať samostatne, bez vzájomnej súvislosti a nadväznosti na všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky); (ii) správny súd následne vymedzil relevantné základné pojmy upravené zákonom č. 461/2003 Z. z., a v tejto súvislosti poukázal na systematiku zákona č. 461/2003 Z. z.; (iii) následne dôvodil, že pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku je potrebné splnenie jednak všeobecných podmienok vyžadovaných zákonom, ako aj osobitných podmienok.

tehotenské. Správne orgány preto postupovali správne, keď sa najskôr pri posudzovaní nároku žalobcu na tehotenské, zamerali na splnenie všeobecných podmienok uvedených v § 30 až 32 zákona č. 461/2003 Z. z.; (v) vychádzajúc z vyššie uvedených úvah a právneho posúdenia správny súd uzavrel, že „ .

poistenia. Subjekty, ako aj podmienky vzniku nároku na tehotenské sú zákonom jasne zadefinované a základným predpokladom pre priznanie nároku na nemocenskú dávku tehotenské, je splnenie podmienky (bez ohľadu na to, z akého poistného vzťahu bol nárok na tehotenské uplatnený), že žalobkyňa bola v deň vzniku dôvodu na dávku tehotenské nemocensky poistená alebo jej v tento deň plynula ochranná lehota po zániku nemocenského

Skutočnosť, že žalobkyňa bola v čase vzniku dôvodu na poskytnutie tehotenského povinne dôchodkovo poistená nie je možné považovať za splnenie zákonnej podmienky na priznanie nároku na nemocenskú dávku tehotenské, keď predpokladom na vznik nároku na nemocenskú dávku je trvanie nemocenského poistenia alebo plynutie ochrannej lehoty po jeho zániku.“; (vi) na podporu svojej argumentácie správny súd poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 461/2003 Z. z.; (vii) k namietanej arbitrárnosti rozhodnutí správnych orgánov správny súd uviedol, že „Možno prisvedčiť žalobkyni, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo pomerne stručné, avšak je nevyhnutné zároveň dodať, že napadnuté rozhodnutie, ktoré tvorí v rámci administratívneho konania s prvostupňovým rozhodnutím jeden celok, dalo dostatočné odpovede na to, prečo žalobkyni nebol priznaný nárok na nemocenskú dávku tehotenské.“; (viii) na záver napadnutého rozsudku správny súd dôvodil, že žalovaný (ako aj prvostupňový správny orgán) postupovali správne, keď za účelom rozhodovania o priznaní nároku na

Vychádzajúc z uvedeného správny súd žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 8. O trovách rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol, náhradu trov konania nepriznal.

9. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označil ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci). Nesprávne právne posúdenie vzhliadol v (i) aplikácii pojmu „poistenec“ v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vo vzťahu k pojmu „poistenkyňa, ktorá je tehotná“ v zmysle ustanovenia § 47a zákona č. 461/2003 Z. z.; (ii) a aplikácii ustanovenia § 30 až 32 zákona č. 461/2003 Z. z. vo vzťahu k osobe, na ktorú sa nevzťahujú, s odkazom na ustanovenie § 47a a § 6 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 10. V súvislosti s prvou námietkou uviedol, že zákonodarca priamo v zákone číslo 461/2003 Z. z. poskytol definíciu pojmu poistenec na účely tohto zákona, a preto má za to, že nech je tento pojem použitý kdekoľvek v rámci zákona, myslia sa ním subjekty uvedené v ustanovení § 6 ods. 1 citovaného zákona bez výnimky. Namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, prečo správny súd v odôvodnení rozsudku zúžil výklad pojmu poistenec len na osoby nemocensky poistené, keď zo znenia ustanovenia § 6 ods. 1 citovaného zákona vyplýva iná definícia. V tejto súvislosti poukázal na princíp materiálneho právneho štátu. Dôvodil, že zúžením výkladu pojmu poistenec len na nemocensky poistené osoby súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že oprávnenou osobou môže byť len zamestnanec, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba. 11. K druhej námietke upresnil, že za nezákonné považuje, že správne orgány, ako aj správny súd od žalobcu požadovali splnenie podmienok (uvedených v § 30 až 32 zákona č. 461/ 2003 Z. z.), ktoré sú však adresované určitým, presne zákonom vymedzeným subjektom, pričom žalobca nie je ani jedným z týchto subjektov. Následne dôvodil „Máme za to, že pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku je nutné sa najskôr zaoberať splnením všeobecných podmienok (o tom nie je spor), avšak, ak osoba žiadateľa o nemocenskú dávku nie je ani jedným zo subjektov, na ktoré sa všeobecné podmienky podľa ust. § 30 až 32 ZOSP vzťahujú, nemožno ich splnenie od žiadateľa vyžadovať, a mali by sa uplatniť výhradne tie podmienky, ktoré ZOSP upravuje v ustanoveniach druhej hlavy, druhého oddielu - teda osobitné podmienky nároku na nemocenské dávky.“. Následne uviedol, že prípad žalobcu je špecifický v tom, že žalobca splnil podmienky nároku na nemocenskú dávku tehotenské podľa § 47a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., avšak v čase uplatnenia svojho nároku už nebol ani jedným zo subjektov vo vzťahu, ku ktorým sú záväzné všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky. Správnemu súdu následne vytkol, že v napadnutom rozsudku nepoukazuje na žiadne skoršie súdne rozhodnutia. 12. Žiadal preto, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušuje prvostupňové rozhodnutie, ako aj preskúmavané rozhodnutie. 13. Kasačná sťažnosť žalobcu bola žalovanému doručená dňa 2. júna 2025. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.

19. Podľa § 13 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z., z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to tehotenské. 20. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., povinne nemocensky poistení sú a) zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a § 4b, b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a).

22. Podľa § 30 zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.

5 eur. 24. Podľa § 47a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenkyňa, ktorá je tehotná, má nárok na tehotenské, ak v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní; § 49a platí rovnako.

III. C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia

27. Na úvod kasačný súd sumarizuje, že v prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že (i) žalobca bol registrovaný ako zamestnanec u zamestnávateľa Základná škola s materskou školou, Stará Kremnička v období od 15. októbra 2018 do 31. augusta 2022; (ii) uvedený pracovnoprávny vzťah založil žalobcovi povinné nemocenské poistenie zamestnanca, ktoré trvalo v období od 15. októbra 2018 do 24. novembra 2021, pričom v období od 25. novembra 2021 do 31. augusta 2022 bolo prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky; (iii) žalobca si žiadosťou zo dňa 19. mája 2023 uplatnil nárok na tehotenské, (iv) žalobca v žiadosti uviedol, že nárok na tehotenské si uplatňuje z poistného vzťahu zamestnanec u zamestnávateľa; (v) žalobca dňa 31. augusta 2022 ukončil pracovný pomer so zamestnávateľom, na základe čoho ku dňu 31. augusta 2022 zanikla registrácia žalobcu ako zamestnanca u zamestnávateľa a súčasne k tomuto dňu bolo skončené aj prerušenie povinného nemocenského poistenia ako zamestnanca u zamestnávateľa.

Základnou spornou otázkou (a žalobcom vytýkaným nesprávnym právnym posúdením veci zo strany správneho súdu) je posúdenie, či pre vznik nároku žalobcu na tehotenské stačí splniť podmienku podľa § 47a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (teda, aby bol v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom nemocensky poistený najmenej 270 dní), alebo, či žalobca musel spĺňať aj podmienky stanovené v § 30 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. 30. Čo sa týka systematiky zákona č. 461/2003 Z. z., tento vymedzuje sociálne poistenie (§ 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.), ktorého rozsah je určený v ustanovení § 2 zákona č. 461/ 2003 Z. z. tak, že sociálnym poistením je: a) nemocenské poistenie, b) dôchodkové poistenie, c) úrazové poistenie, d) garančné poistenie a e) poistenie v nezamestnanosti.

sú nemocenské dávky, ktoré zákonodarca vymenúva v § 13 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Jednou z týchto dávok je tehotenské [§ 13 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení]. Účelom nemocenskej dávky tehotenského je parciálna sanácia straty alebo zníženia príjmu poistenca za podmienok stanovených zákonom (mutatis mutandis rozsudok kasačného súdu sp. zn. 6Ssk/12/2025 z 29. mája 2025). Uvedenou optikou je nutné nahliadať aj na prejednávanú vec.

V súčasnosti zahŕňa výkladový kanón 7 výkladových kritérií: 1. jazykovo-gramatický výklad, 2. historický výklad, 3. systematický výklad, 4. teleologický výklad, 5. výklad na základe konformity (súladu) s európskym právom, 6. výklad na základe konformity s ústavou a 7. výklad v zmysle „Hospodárskej analýzy práva“. V právnej vede neexistuje všeobecne prijatá dohoda, či niektorá z metód výkladu má prioritu. Jednotlivé metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a rozumne odôvodniteľnému vysvetleniu textu právnej normy a jej účelu. Jazykový, systematický, teleologický, historický aj porovnávací výklad má spoločného menovateľa vo formách logickej argumentácie. Prvou sledovanou metódou

Jazykový výklad môže totiž predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či upresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy, postavené na roveň gramatickému výkladu, v tomto prípade systematický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy, a to najmä v prípade, keď existuje určité napätie medzi doslovným a teleologickým či systematickým výkladom. Podľa kasačného súdu otrocké nasledovanie doslovného znenia zákona nemá v modernom práve opodstatnenie.

Výklad právneho predpisu možno chápať aj ako logický postup smerujúci k poznaniu skutočnej vôle zákonodarcu. Teleologický výklad je výklad účelový, ktorý má zabezpečiť nájdenie účelu a zmyslu právnej normy. Teleologický výklad skúma, aký bol úmysel zákonodarcu a aký je účel rozoberanej právnej normy. Jedná sa o významný výklad, ktorý „kráča s duchom doby“, v ktorej je realizovaný. Výklad začína pri slovách zákona, pokračuje systematickými súvislosťami, všíma si genézu zákona a jeho zavŕšením je poznanie účelu zákonného ustanovenia. Teleologický výklad nachádza svoje uplatnenie v prípadoch, kde sa jedná o výklad do istej miery nekonkrétnych a rôzne interpretovaných právnych predpisov. Vyššie opísaný prístup a princípy následne kasačný súd aplikoval na prejednávanú vec.

V prípade, že takáto fyzická osoba nespĺňa vyššie uvedené kritériá, nárok na dávku (rozumej tehotenské) nemá. Ustanovenie § 47a zákona č. 461/2003 Z. z. následne špecifikuje ďalšie podmienky poskytnutia uvedenej dávky (poistenkyňa, ktorá je tehotná, má nárok na tehotenské, ak v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní). Uvedené ustanovenie (rozumej § 47a zákona č. 461/2003 Z. z.) nie je „lex specialis“ vo vzťahu k ustanoveniam § 30 a nasl. citovaného zákona stanovujúcim všeobecné podmienky vzniku nároku na nemocenskú dávku (medzi ktoré patrí aj tehotenské). Kvalita/povaha tohto vzťahu dvoch noriem ako vzťahu lex specialis/lex generalis nevyplýva ani zo samotného znenia zákona (kde uvedený vzťah takto kategorizovaný slovným vyjadrením nie je) a nemožno ju vyvodiť ani aplikujúc systematický alebo teleologický výklad právnej normy (viď vyššie). Možno teda uzavrieť, že hoc by aj fyzická osoba bola tehotná a v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred

33. Najvyšší správny súd teda po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 34. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP.

V Bratislave dňa 25. septembra 2025