6Ssk/9/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: V. Z., narodený XX. W. XXXX, bytom v N., F. Č.. XXXX/ XX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v Bratislave, Špitálska č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 01. apríla 2019, číslo UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2019/4427, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 09. novembra 2023, č.k. KE-3Sa/14/2019-76, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta . Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

28. marca 2019. Týmto rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 38 ods. 1 písm. b/ bod 1, § 55 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“) nevyhovel žiadosti žalobcu z 12. novembra 2018 a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia mu nepriznal. Dôvod rozhodnutia spočíval v tom, že žalobca nesplnil podmienku dosiahnutia aspoň 50 % miery funkčnej poruchy, teda nemal status fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. 2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 2 ods. 1-4, § 10 ods. 11, 15, § 11 ods. 3,4,10, § 12 ods. 1-3 zákona č. 447/2008 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby. 3. Správny súd mal preukázané, že tak posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného sa zhodli, že u žalobcu sa nejedná o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Dodal, že žalobca ohľadom svojho tvrdeného nepriaznivého zdravotného stavu nedoložil žiadne iné lekárske správy odôvodňujúce navýšenie miery funkčnej poruchy; žalobca bol tiež posúdený posudkovým lekárom osobne. Odkaz žalobcu na určenú 45 %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo strany Sociálnej poisťovne nemožno stotožňovať s režimom upraveným zákonom č. 447/2008 Z.z. Žiadosť žalobcu o nariadenie znaleckého dokazovania vyhodnotil ako nedôvodnú, keď žalobca bližšie neuviedol, v čom konkrétne mali byť príslušní posudkoví lekári zaujatí, nedoložil žiadne lekárske správy, ktoré by spochybňovali posudkovými lekármi prijaté závery. Lekárske posudky správny súd posúdil ako riadne a presvedčivo zdôvodnené. 4. Účastníkom konania nepriznal právo náhradu trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 6. Namietal, že kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. j/ SSP). 7. Vyjadril nesúhlas so záverom správneho súdu, že posudzovanie a stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa riadi inými právnymi predpismi, a teda aj inými kritériami v porovnaní so zákonom č. 447/2008 Z.z., keď posudzovanie, ktoré sa uskutočnilo podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“; pozn. súdu) je skoro také isté, ako posudzovanie podľa zákona č. 447/2008 Z.z. len s tým rozdielom, že ohľadom tých istých zdravotných postihnutí je stanovená iná percentuálna výška a tiež, že zdravotný stav posudzoval iný posudkový lekár. Uviedol, že posudkoví lekári sa v predmetnej veci cit.: „ (...) veľmi nápadne zhodli na tom, že (...) sa jedná výlučne len o (...) léziu nervus figularis (...)“, a teda nie minimálne aj o poúrazové svalové ochorenie ľavej nohy s ťažkou formou s výrazným funkčným obmedzením, teda o zdravotné postihnutie zaradené pod Kapitolu XII, bod A, položka č. 12, písmeno c/ prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. s mierou funkčnej poruchy 50 %. Namietal tiež, že písomne požiadal, aby bol osobne prítomný pri posudzovaní zdravotného stavu, avšak jeho žiadosť zo strany prvostupňového posudkového lekára zostala opomenutá, čo malo za následok porušenie § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. Pokiaľ posudkový lekár túto povinnosť obišiel a bez ďalšieho vydal lekársky posudok i napriek tomu, že posudkový lekár sociálnej poisťovne určil mieru funkčnej poruchy na 45 %, vystavil tento lekársky posudok procesnej vade, keďže sú tu reálne pochybnosti o zaujatosti tohto posudkového lekára a účelovosti vydaného lekárskeho posudku výlučne v prospech žalovaného. V súvislosti s ustálením, či u žalobcu ide o poúrazové svalové ochorenie ľavej nohy s ťažkou formou a s jej výrazným funkčným obmedzením navrhol, aby si súd vyžiadal buď odborné vyjadrenie, alebo nariadil znalecké dokazovanie; navrhol tiež, aby za týmto účelom súd podľa § 100 ods. 1 písm. a/ SSP prerušil konanie. K tvrdeniu posudkového lekára žalovaného, že žalobca bol osobne vyšetrený uviedol, že túto skutočnosť by mal potvrdzovať listinný alebo iný dôkaz, z ktorého by jasne vyplývalo, že bol žalobca osobne vyšetrený posudkovým lekárom žalovaného. 8. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo alternatívne zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

13. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 16. Podľa § 199 ods. 1 písm. d/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

18. Zákon č. 447/2008 Z.z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.

21. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. 22. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok.

24. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

26. Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z., posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. 27.

28. Podľa § 11 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z.z., ak je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby menej ako 50%, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia.

30. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením.

32. Podľa § 57 ods. 1 písm. a/ zákona č. 447/2008 Z.z., fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu.

34. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní 50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

36. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

39. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. 40. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

42. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 43. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 44.

apríla 2019 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 18. decembra 2018 [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvoril Lekársky posudok z 22. marca 2019, v ktorom posudkový lekár potvrdil závery plynúce z lekárskeho posudku z 10. decembra 2018; žalobcu nepovažoval za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, keď miera funkčnej poruchy bola stanovená na 30 %; za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil - Periférne neurogénne poruchy dolnej končatiny - nervus fibularis zaradené pod Kapitolu V, položka č. 2, bod C, písmeno h/ prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z.].

46. Najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že príslušným orgánom na hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby s tým, že konkrétne je toto posudzovanie zverené posudkovým lekárom (§ 10 zákona č. 447/2008 Z.z.), ktorí na základe predložených odborných lekárskych nálezov vyhodnotili, že na strane žalobcu nie je daná miera funkčnej poruchy v takej percentuálnej miere odôvodňujúcej jeho status ako ťažko zdravotne postihnutej osoby. Najvyšší správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre ustálenie záveru o miere funkčnej poruchy a jej rozsahu, musí rovnako ako správne orgány vychádzať z lekárskych posudkov, vo vzťahu ku ktorým posudzuje relevantnosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o konkrétny peňažný príspevok na kompenzáciu -

Po zhodnotení príslušných lekárskych správ a záverov z nich plynúcich (angiologické vyšetrenie z 05. júna 2018 a zo 04. decembra 2018, neurologické vyšetrenie z 05. októbra 2017, z 05. decembra 2017, z 19. februára 2018, z 21. mája 2018, z 24. augusta 2018, EMG vyšetrenie z 11. mája 2018) posudkový lekár v rámci výkonu lekárskej posudkovej činnosti zahŕňajúcej (okrem iného a v tomto smere primárne) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmeny a poruchy, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby a určovanie miery funkčnej poruchy (bližšie pozri § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z.z.) dospel k záveru, že u žalobcu nejde o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, keď zdravotnému stavu žalobcu v zmysle príslušných lekárskych správ zodpovedá miera funkčnej poruchy 30 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie aj s odkazom na EMG vyšetrenie z 11. mája 2018 stanovil - Periférne neurogénne poruchy dolnej končatiny - nervus fibularis zaradené pod Kapitolu V, položka č. 2, bod C, písmeno h/ prílohy č. 3 k zákonu č. 447/

Zároveň najvyšší správny súd dodáva, že iná situácia by nastala, ak by napríklad posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu uznal žalobcu za ťažko zdravotne postihnutú osobu a posudkový lekár odvolacieho správneho orgánu by dospel k opačnému záveru; v takom prípade by bolo žiadúce, aby posudkový lekár dostatočným a vyčerpávajúcim spôsobom ozrejmil dôvody, pre ktoré pristúpil k takémuto záveru.

Rovnako v týchto lekárskych správach príslušný lekár žalobcovi (okrem iného) odporučil „veľa chodiť, vyhýbať sa statickému preťaženiu“, čo samo o sebe odporuje žalobcom navrhnutému rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu so stupňom ťažká forma s výrazným funkčným obmedzením.

úplnosti záverov lekárskych posudkov súd nemal dôvod pochybovať, tieto si z hľadiska obsahového neodporovali, boli vnútorne konzistentné, pričom v súdnom preskúmavacom konaní neboli zo strany žalobcu vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke relevantným spôsobom spochybnili odborné závery plynúce z jednotlivých lekárskych

Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobcovi bolo zaslané predvolanie za účelom posúdenia jeho zdravotného stavu na deň 06. marca 2019 o 14:45 hod.; predvolanie bolo doručené žalobcovi do vlastných rúk dňa 02. marca 2019. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný výslovnú žiadosť žalobcu o osobné vyšetrenie akceptoval a v tomto smere ďalej relevantným spôsobom postupoval, keď žalobcovi doručil príslušné predvolanie.

22. marca 2019 je zrejmé, že posúdenie žalobcu sa uskutočnilo dňa 12. marca 2019 o 14:45 hod. Z toho vyplýva, že došlo k zmene stanoveného termínu zo 06. marca 2019 na 12. marca 2019, pričom z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, na základe akého dôvodu došlo k takejto zmene (do budúcna by bolo vhodné, tieto skutočnosti zaznamenať napríklad vo forme úradného záznamu založeného do administratívneho spisu). Toto pochybenie však nemožno považovať za tak závažné, aby predstavovalo samostatný dôvod na zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zvlášť, ak fakt, že žalobca bol dňa 12. marca 2019 osobne prítomný na vyšetrení, potvrdzuje popis posudkového lekára v lekárskom posudku z 22. marca 2019, keď konštatoval, že rany na predkolení sú zhojené, kľudné, porucha citlivosti zodpovedá neurologickým nálezom. V opačnom prípade by tento popis v príslušnom lekárskom posudku nemal dôvod uvádzať. Žalobca tiež rozporoval tvrdenie posudkového lekára, podľa ktorého mal byť žalobca osobne vyšetrený dňa 27. februára 2019.

V takomto prípade potom každý, kto namieta správnosť údajov uvedených na doručenke, znáša bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, že tieto údaje sú nepravdivé. Žalobca v tomto smere nijakým relevantným spôsobom tento fakt nevyvrátil. Možno len nad rámec uvedeného doplniť, že porovnaním podpisu na príslušnej doručenke s podpismi žalobcu nachádzajúcich sa v iných jeho písomných podaniach (žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku z 03. decembra 2018, odvolanie zo 14. januára 2019, doplnenie odvolania zo 04. februára 2019, správna žaloba zo 06. júna 2019, kasačná sťažnosť z 08. januára 2024) i mimo rámca znaleckého skúmania a „voľným (laickým) okom“ je badateľná totožnosť podpisov žalobcu.

50. Vo vzťahu k návrhu žalobcu o nariadenie znaleckého dokazovania najvyšší správny súd uvádza, že medzi závermi posudkov a odbornými lekárskymi nálezmi v danej veci neboli zistené rozpory a o odbornej úrovni posudkov posudkových lekárov nemal súd dôvod pochybovať. V predmetnej veci teda nebol daný dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania. Týmto však nebola dotknutá procesná možnosť žalobcu, pokiaľ tento chcel relevantným spôsobom spochybniť správnosť záverov prijatých posudkovými lekármi, mal možnosť sám zabezpečiť znalecký posudok, s ktorým by sa ako s dôkazom museli všeobecné súdy vysporiadať (pozri napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. novembra 2016, sp. zn. I. ÚS 701/2016, bod 24). Za tohto stavu potom najvyšší správny súd nevzhliadol ani dôvodnosť návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. a/ SSP a tento

52. K žalobcom uplatnenému dôvodu plynúcemu z § 440 ods. 1 písm. j/ SSP, najvyšší správny súd uvádza, že podanie nebolo nezákonne odmietnuté, správna žaloba bola krajským súdom meritórne prejednaná a ako nedôvodná postupom podľa § 190 SSP zamietnutá.

Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 54. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).

V Bratislave dňa 28. augusta 2024