6Ssk/9/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:0723101191.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 15Sas/32/2023
- IČS
- 0723101191
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. W. U. č. XXX/XX, M., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. GR ZVJS-d-11817/14-2023 zo dňa 18.09.2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave zo dňa 04. októbra 2024, sp. zn. 15Sas/ 32/2023, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
1. Správny súd v Bratislave uznesením zo dňa 04. októbra 2024, sp. zn. 15Sas/32/2023 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ a „správny súd“) odmietol žalobu podanú žalobcom s poukazom na § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.09.2023, Číslo: GR ZVJS-d-11817/14-2023 a jeho následného zrušenia, odvolaním sa na § 191 ods. 1 písm. b/ SSP, a uloženia povinnosti Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže, aby žiadosť žalobcu zo dňa 29. apríla 2023 vrátil Sociálnej poisťovni.
2. Správny súd vzhľadom na to, že podanie žalobcu obsahovalo vady, vyzval ho na ich odstránenie, najmä nech predloží správnemu súdu jedno vyhotovenie rozhodnutia správneho orgánu II. stupňa (teda rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa) a následne nech opraví, resp. doplní žalobu tak, aby predmetom prieskumu bolo rozhodnutie správneho orgánu II. stupňa. Súčasne ho použil, že ak v stanovenej lehote podanie nedoplní alebo neopraví, jeho podanie (správnu žalobu) bude uznesením odmietnuté. Poučil ho aj o možnosti zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci. 3. Žalobca odpoveďou správnemu súdu potvrdil, že v plnom rozsahu zotrváva na svojej žalobe, ako aj na tom, že žiada preskúmať a následne zrušiť vyslovene len prvostupňové rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 18. septembra
2023, Číslo: GR ZVJS-d-11817/14-2023. V predmetnom podaní záverom uviedol, že navyše žiada preskúmať zákonnosť aj ďalšieho rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 07. marca 2018, Číslo: GR ZVJS-d-11817/14-2018.
Vzhľadom na uvedené správny súd uznesením zo dňa 20. septembra 2024, sp. zn. 15Sas/32/2023 žalobu v časti konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 07. marca 2018, Číslo: GR ZVJS-d-11817/14-2018 vylúčil na samostatné konanie. 4.
Správny súd mal za preukázané, že žalobca sa domáhal výlučne preskúmania zákonnosti a zrušenia prvostupňového rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 18.09.2023, Číslo: GR ZVJS-d-11817/14-2023, ktorým správny orgán prvého stupňa zastavil správne konanie o priznaní starobného dôchodku žalobcovi, pretože v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.
5. V preskúmavanej veci bola kľúčovou otázka prípustnosti preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu. Správny súd konštatoval, že v správnom súdnictve je predmetom súdneho prieskumu zákonnosti až konečné administratívne rozhodnutie alebo opatrenie (teda rozhodnutie/opatrenie druhostupňového správneho orgánu). Správne súdy teda preskúmavajú až konečné rozhodnutia orgánov verejnej správy (druhostupňové rozhodnutia) - bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami (prvostupňovými), resp. postupmi orgánov verejnej správy predchádzajúcimi, sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného rozhodnutia (druhostupňového rozhodnutia) - prvostupňové rozhodnutie teda nikdy nemôže byť preskúmavané samostatne, ale jedine v spojitosti s druhostupňovým rozhodnutím a aj to len za predpokladu, že žalobca žiada preskúmať vyslovene v prvom rade druhostupňové rozhodnutie.
V tomto konaní však žalobca napádal a jeho správna žaloba smerovala výlučne proti prvostupňovému administratívnemu rozhodnutiu, pričom takéto rozhodnutie podľa názoru správneho súdu nie je spôsobilým predmetom preskúmania. 6.
Správny súd na základe vyššie uvedeného žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, nemôže byť samostatne predmetom preskúmavania správnym súdom, a preto je takáto žaloba neprípustná. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
7. Proti tomuto uzneseniu správneho súdu podal kasačnú sťažnosť žalobca z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. a/ (na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve), písm. f/ (nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), písm. h/ (sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu) a písm. j/ (podanie bolo nezákonne odmietnuté). 8.
V kasačnej sťažnosti popísal okolnosti priznania jeho starobného dôchodku Sociálnou poisťovňou, a zároveň argumentoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože od 01. júla 2002 mohla konať a rozhodovať o starobných dôchodkoch len Sociálna poisťovňa.
Namietal, že ak by v tejto veci bolo nariadené verejné pojednávanie, na tieto skutočnosti by upozornil aj konajúci súd, ale týmto došlo k porušeniu jeho procesných práv. 9. Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozhodnutie žalovaného a uložil mu povinnosť vrátiť Sociálnej poisťovni jeho žiadosť zo dňa 25. novembra 2013, ktorá bola neprávom odstúpená. 10. Žalovanému bola doručená dňa 08. novembra 2024 výzva na vyjadrenie sa k podanej kasačnej sťažnosti. Žalovaný sa v stanovenej lehote určenej správnym súdom k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.
11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania, dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
12. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 7 písm. a/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konanie pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
14. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 15. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu mal preukázané, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia) zo dňa 18. septembra 2023, Číslo: GR ZVJS-d-11817/14-2023, ktorým správny orgán prvého stupňa zastavil správne konanie o priznaní starobného dôchodku žalobcovi, pretože v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Správny súd následne uznesením zo dňa 04. októbra 2024, sp. zn. 15Sas/32/2023 postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP žalobu ako neprípustnú.
16. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že uznesenie správneho súdu je vecne správne. 17. Ďalej poukázal, že konanie v správnom súdnictve je založené na dispozičnej zásade, v zmysle ktorej konanie súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je možné začať len na základe žaloby, a súčasne je na samom žalobcovi, aby určil predmet súdneho prieskumu. To však neznamená, že žalobca môže označiť akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci a správny súd musí takto označené rozhodnutie podrobiť súdnemu prieskumu.
Ustanovenie § 7 SSP upravuje, ktoré rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej moci sú vylúčené zo súdneho prieskumu. 18. Najvyšší správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že konanie v správnom súdnictve je prostriedkom ultima ratio, a teda ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov právnych vzťahov súdom nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci správneho konania. Uvedené je zrejmé z celej konštrukcie Správneho súdneho poriadku, keď zákon napríklad požaduje vyčerpanie žalobcovi prípustných opravných prostriedkov, vylučuje zo súdneho prieskumu rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, ale tiež upravuje možnosť súdu zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu
predchádzalo. Na tomto mieste teda možno uzatvoriť, že správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutie správnych orgánov - bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, respektíve postupmi správnych orgánov sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt správneho orgánu, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, respektíve ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu. V danej súvislosti treba poukázať na ústavnoprávne korene daného princípu, keď síce podstatou správneho súdnictva je ochrana základných práv a slobôd jednotlivca pred svojvôľou štátu a jeho výkonnej moci zverenej správnym orgánom, avšak tiež správny súd nesmie extenzívne poňatou preskúmavacou činnosťou zasahovať do právomoci moci výkonnej.
Cieľom takejto úpravy je predísť situácii, kedy by súdy vstupovali do potenciálne neskončených správnych konaní preskúmaním procesných rozhodnutí, čoho dôsledkom by mohlo byť až narušenie trojdelenia moci. 19. Námietku žalobcu o nezákonnom odmietnutí bolo potrebné vyhodnotiť ako nedôvodnú, pretože v danom prípade nebola žalobcova žaloba vylúčená z prieskumu súdom, pretože bolo na žalobcovi, aby sa tohto súdneho prieskumu riadne domáhal, pričom práve žalobca označil nespôsobilý predmet súdneho prieskumu, pre ktorý nemohol správny súd o žalobe ďalej konať. Žalobca nesplnil procesné podmienky, ktoré zákon (Správny súdny poriadok) ustanovuje ako predpoklad konania o správnej žalobe, správny súd nemohol vec meritórne prejednať bez ohľadu na to, či sa konanie týka základného práva. Nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak správny súd odmietne žalobu z dôvodu, ktorý bráni jej meritórnemu prejednaniu, t. j., že žalobca podal správnu žalobu, ktorou sa domáhal súdneho prieskumu prvostupňového rozhodnutia žalovaného. 20. Žalobca namietal, že správny súd nenariadil verejné pojednávanie, na ktorom by mohol
bližšie vysvetliť okolnosti prípadu, pričom najvyšší správny súd dáva do pozornosti žalobcu, že správny súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. Napadnuté uznesenie správneho súdu je procesným rozhodnutím, v rámci ktorého sa konanie končí bez meritórneho preskúmania veci. Z toho dôvodu správny súd nepochybil, keď vo veci nenariadil pojednávanie, vzhľadom na to, že vydal rozhodnutie výlučne procesného charakteru.
21. Najvyšší správny súd zároveň uvádza, že „obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania“. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru ÚS SR základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 zo dňa 8. marca 2017). Vzhľadom na uvedené skutočnosti najvyšší správny súd námietky žalobcu proti napadnutému uzneseniu správneho súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Z uvedeného dôvodu najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 22. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca bol v kasačnom konaní neúspešný a žalovaný síce úspech mal, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, aby mu náhradu trov priznal.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 29. mája 2025