6Ssk/92/2023

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 6S/172/2019-57 zo dňa 7. júla 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol, ako nedôvodnú, správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE- OPP-212-005/2019 zo dňa 6. septembra 2019 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“).

3. Prvostupňový správny orgán, podľa ustanovenia § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. v spojení s § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu 10% na dobu dvoch mesiacov.

4. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi vyhlásené (podľa § 266 ods. 1 zákona č. 73/ 1998 Z. z.) dňa 16. septembra 2019. Žalobca dňa 20. septembra 2019 napadol prvostupňové rozhodnutie odvolaním, o ktorom žalovaný rozhodol preskúmavaným rozhodnutím tak, ako je uvedené v bode 2 vyššie. 5. Žalovaný preskúmavané rozhodnutie v podstatnom odôvodnil tým, že (i) podľa videozáznamu z výkonu hliadkovej služby služobného vozidla G. XXXXX zo dňa 21. mája 2019 vyplýva, že bolo zastavované na S. W. I. H. nákladné motorové vozidlo za pomoci výstražného zariadenia služobného motorového vozidla. Na výstražné zariadenie vodič nákladného motorového vozidla zastavil vozidlo pri krajnici vozovky pred kruhovým objazdom, kde hliadka následne na okamih zastavila služobné motorové vozidlo za nákladným vozidlom a vzápätí sa presunula pred nákladné motorové vozidlo, kde zotrvala do vyriešenia

lehotu do 7. júna 2019, 10.00 hod. Dňa 7. júna 2019 v čase 10.00 hod. bolo žalobcovi umožnené nahliadnuť do spisového materiálu s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z neho výpisy. V ten istý deň bol spísaný úradný záznam o nahliadnutí do spisu s poučením v zmysle § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o práve nazrieť do predloženého spisového materiálu a urobiť si z neho poznámky, výpisky, vyjadriť sa k disciplinárnemu konaniu, k predloženému spisovému materiálu, ako aj navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Žalobca bol ďalej poučený o možnosti predložiť svoje písomné pripomienky, námietky, návrhy a dôkazy v lehote do 11. júna 2019, 15.30 hod. Dňa 11. júna 2019 žalobca predložil svoje vyjadrenie; (iv) v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu žalovaný konštatoval, že podľa príkazu prezidenta Policajného zboru pod č. PPZ-ODP4-393/2017 (k prejednávaniu priestupkov pred záznamovým video zariadením) má príslušník Policajného zboru velený do služby so služobným cestným vozidlom, ktoré je vybavené záznamovým video zariadením

S metodickou a taktickou príručkou bol žalobca riadne oboznámený dňa 4. januára 2019; (vi) ďalej dôvodil, že podľa čl. 17 ods. 2 Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 55/2018 o vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, konaní o dopravných nehodách a dopravno-inžinierskej činnosti (ďalej len „nariadenie č. 55/2018“) „Miesto na zastavovanie vozidiel určí veliteľ hliadky tak, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti alebo plynulosti cestnej premávky a ak je

bolo okrem iného hliadkam stanovené nosiť aj nepriestrelnú vestu, a to z dôvodu zvýšeného bezpečnostného rizika. S týmto pokynom bol žalobca vyrozumený ústnou formou počas inštruktáže, a to veliteľom 2. čaty PMJ PZ OPP KR PZ v Košiciach, čo vyplýva z úradného záznamu zo dňa 31. mája 2019; (viii) nakoniec uzavrel, že prvostupňový správny orgán správne posúdil konanie žalobcu, ako porušenie povinností vyplývajúcich mu z ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a), b) a l) zákona č. 73/1998 Z. z., na základe čoho možno nepochybne vyvodiť záver, že sa žalobca dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998

že súčasťou výstroja počas majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji pre príslušníkov PMJ majú byť aj nepriestrelné vesty, mal vydať pokyn, aby počas výkonu MS v hokeji nedochádzalo k plneniu na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky; (iii) v súvislosti s procesným postupom správnych orgánov uviedol, že došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu, keďže mu nebolo umožnené si vyhotoviť fotokópie disciplinárneho spisu; (iv) uzavrel, že oba správne orgány svoje rozhodnutia postavili na nesprávnom posúdení veci, aplikácii nesprávnych ustanovení nariadenia a zároveň sa podľa žalobcovho názoru nezaoberali porušením jeho práva na spravodlivý proces a obhajobu; (v) ďalej dôvodil, že kontrolná činnosť nadriadených orgánov má byť vykonávaná predovšetkým priamo (osobne) a nie iba ex post, formou účelového sledovania kamerových záznamov SOITRON; podľa jeho názoru že došlo k vykonávaniu neoprávnených kontrol plnenia služobných úloh príslušníka policajného zboru jeho nadriadeným na základe záznamov zo SOITRON-u (ktorý má slúžiť pre účely trestného alebo priestupkového konania); (vi) zdôraznil, že všetky záznamy, ktoré sú archivované,

7. Krajský súd o správnej žalobe rozhodol napadnutým rozsudkom tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. Krajský súd, po tom, ako zhrnul priebeh správneho konania a aplikovateľné právne predpisy, napadnutý rozsudok v podstatnom odôvodnil tým, že (i) v súvislosti s postupom žalobcu pri zastavení kontrolovaného vozidla uviedol „ .

zariadenia. S príkazom prezidenta Policajného zboru č. PPZ-ODP4-393/2017 bol žalobca oboznámený dňa 31.05.2017, táto skutočnosť vyplýva z prezenčnej listiny z preškolenia policajtov PMJ OPP KR PZ v Košiciach zo dňa 23.05.2017, ktorá je súčasťou administratívneho spisu žalovaného.

. .“; (ii) čo sa týka nedodržania predpísanej výstroje a výzbroje počas služobného zákroku uviedol, že „ . . . Nariadením Prezídia Policajného zboru č. 80/2018 bol žalobca oboznámený dňa 02.04.2019, čo vyplýva z prezenčnej listiny z preškolenia policajtov PMJ PZ OPP KR PZ v Košiciach zo dňa 01.03.2019 založenej v spisovom materiáli žalovaného. Podľa čl. 13 ods. 3 nariadenia P PZ č. 80/2018 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície Policajného zboru riaditeľ alebo veliteľ rozhodne podľa potrieb výkonu služby a bezpečnostnej situácie, s prihliadnutím na ochranu zdravia policajta o výstroji a výzbroji. Pritom prihliada na to, či je hliadková služba alebo obchádzková služba vykonávaná v rovnošate alebo v občianskom odeve.

súd skonštatoval, že z príkazu prezidenta Policajného zboru č. PPZ-ODP4-393/2017 vyplýva nadriadenému povinnosť dva razy mesačne vykonávať kontrolu náhodne vybratých záznamov zaznamenaných video zariadením a vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť v súvislosti s neplnením predmetného príkazu; (v) k tvrdeniu žalobcu, že mu nebolo umožnené nahliadnuť do spisu a urobiť si kópie listín uviedol, že žalobca nahliadol do spisu a bol aj poučený v zmysle § 237 ods. 2 a § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o práve nahliadnuť do spisového materiálu, robiť si poznámky a výpisky, ako aj vyjadriť sa k disciplinárnemu konaniu, ako aj k predloženému materiálu, ako aj navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, o čom svedčí aj úradný záznam podpísaný žalobcom; (vi) krajský súd teda uzavrel, že žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejedávaný prípad.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

MV SR 93/2015 jednoznačne definuje, kedy je možné použiť záznam z uvedeného zariadenia. Uviedol, že ide len o dva prípady - keď došlo k spáchaniu priestupku alebo trestného činu, a to na základe požiadavky orgánu, ktorý vec rieši. K naplneniu tejto podmienky však nedošlo. Vyjadril presvedčenie, že príkaz prezidenta Policajného zboru je v rozpore s nariadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a zasahuje do osobnostných práv nielen policajtov, ale aj osôb, ktoré sa na zázname nachádzajú. 13. Na záver kasačnej sťažnosti žalobca uviedol, že disciplinárny rozkaz je nepreskúmateľný, nakoľko absentuje akákoľvek správna úvaha. Ďalej uviedol, že nakoľko ide o žalobu vo veci správneho trestania, súd mal povinnosť zaoberať sa i samotným trestom, nakoľko žalobca uvádzal, že trest považuje za absolútne neprimeraný. Zdôraznil, že výška trestu vôbec nie je odôvodnená, a preto ju nie je možné preskúmať. V uvedenom žalobca vzhliadol aj odklon od ustálenej rozhodovacej praxe. Žiadal preto, aby kasačný súd rozhodol tak, ako je uvedené v bode 9 vyššie. 14. Kasačná sťažnosť žalobcu bola žalovanému doručená 18. apríla 2023, žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril podaním 27. apríla 2023, v úvode ktorého sa odvolal na svoje vyjadrenie k správnej žalobe zo dňa 21. mája 2020. Ďalej uviedol, že dôvod podania kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ opakovane poukáže na svoje podanie pred krajským súdom, a v tejto súvislosti navrhol, aby najvyšší správny súd v prvom rade posúdil prípustnosť kasačnej sťažnosti. Následne v podstatnom zopakoval svoju argumentáciu, ktorú predniesol pred krajským súdom, a to vo vzťahu k porušeniu povinnosti žalobcu pri zastavovaní kontrolovaného vozidla, ako aj k porušeniu jeho povinnosti týkajúcej sa predpísanej výstroje a výzbroje počas služobného zákroku. Rovnako sa vyjadril aj k skutočnostiam, za akých nadriadený žalobcu dospel k zisteniu jeho pochybeniach zo záznamu systému SOITRON. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcej sa neprimeranosti trestu (disciplinárneho opatrenia) žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že pri ukladaní trestu žalobcovi bolo prihliadané na skutočnosť, že trest nebol stanovený len k previneniu ohľadom ústrojnosti, ktoré si ako jediný nedostatok pri výkone činnosti žalobca priznal. Zdôraznil, že už len za toto samotné previnenie, ktoré si žalobca priznal, mu mohlo byť nadriadeným uložené rovnaké disciplinárne opatrenie, nakoľko bol nadriadeným opakovane upozorňovaný na nedodržiavanie ústrojnej disciplíny. V závere vyjadrenia žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca v kasačnej sťažnosti nijako nekonkretizoval, ktoré ustanovenia zákona neboli krajským súdom správne aplikované. Preto navrhol, aby kasačný súd v prvom rade posúdil prípustnosť kasačnej sťažnosti. Následne navrhol, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť zamietol. 15. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené na vedomie.

20. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. 21. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas. 22. Podľa § 48 ods. 3 písm. l) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku. 23. Podľa § 48 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., ak sa policajt domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho policajtovi písomne potvrdiť a policajt je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Policajt je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť oznámi bezodkladne vyššiemu nadriadenému. 24. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. 25. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci. 26. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.

27. V prejednávanej veci nebol sporným skutkový priebeh udalostí (a súvisiaceho konania resp. nekonania/opomenutia žalobcu), ktoré žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán kvalifikoval ako disciplinárne previnenie žalobcu. Nebolo teda sporným, že žalobca dňa 21. mája 2019 v čase o 19:56 hod počas riešenia dopravného priestupku na ulici S.Á_ I. H. neprejednal priestupok pred záznamovým zariadením mobilnej jednotky, ktorou bolo jeho služobné motorové vozidlo vybavené. Taktiež nebolo sporným že žalobca dňa 21. mája 2019 v čase o 20:51 hod počas riešenia priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke, pri komunikácii s vodičom, mimo služobného motorového vozidla nemal predpísanú pokrývku hlavy a nemal oblečenú nepriestrelnú vestu.

plnenie týchto ustanovení a v prípade ich nedodržania, marenia alebo znemožňovania záznamov na zariadeniach sú povinní prijať adekvátne disciplinárne opatrenia; (iv) riaditeľom krajských riaditeľstiev Policajného zboru sa ukladá povinnosť zabezpečiť, aby priamy nadriadený pravidelne, minimálne dva razy mesačne, vykonával kontrolu náhodne vybratých záznamov zaznamenaných video zariadením a vykonal aj u všetkých záznamov zo služobných zákrokov a prejednávaných priestupkov, pri ktorých je podľa vyjadrenia policajta odôvodnený predpoklad nespokojnosti osoby páchateľa s jeho postupom; o vykonaných kontrolách je povinný viesť evidenciu. Z obsahu administratívneho spisu a ani zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalobca pred 21. májom 2019 upozornil nadriadeného na rozpor príkazu PPZ-ODP4-393/ 2017 so všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa článku 13 ods. 3 nariadenia číslo 80/2018, riaditeľ alebo veliteľ rozhodne podľa potrieb výkonu služby a bezpečnostnej situácie, s prihliadnutím na ochranu zdravia policajta o výstroji a výzbroji. Pritom prihliada na to, či je hliadková služba alebo obchôdzková služba vykonávaná v rovnošate alebo v občianskom odeve.

2019. O tomto pokyne a povinnosti nosiť nepriestrelnú vestu, ako aj byť riadne ustrojený počas výkonu celej služby boli vyrozumení všetci policajti 2. čaty ústnou formou počas inštruktáže veliteľom 2. čaty PMJ J.. S.. V. Š..

31. Nakoniec nebolo v prejednávanej veci sporným, že žalobca dňa 21. mája 2019 v čase o 20:51 hod počas riešenia priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke, pri komunikácii s vodičom mimo služobného cestného vozidla nemal predpísanú pokrývku hlavy.

33. Nad rámec dvoch základných sporných otázok uvedených v predošlom bode ešte žalobca namietal (i) formu a spôsob zistenia vytýkaných nedostatkov tvrdiac, že záznam zo systému SOITRON možno použiť, iba keď došlo k spáchaniu priestupku alebo trestného činu, a to na základe požiadavky orgánu, ktorý vec rieši; (ii) porušenie jeho procesných práv (nemožnosť nahliadnutia do spisu; ignorovanie zastúpenia advokátom) a (iii) neprimeranosť uloženého disciplinárneho opatrenia.

Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 171/1993 Z. z.“). Hoci nariadenie 55/2018 v čl. 17 upravuje postup policajta pri výkone dohľadu, jeho obsahový rámec nekoliduje s obsahovým rámcom príkazu PPZ-ODP4-393/2017. Krajský súd správne uzavrel, keď dôvodil, že „ ... sa jedná o dva nezávislé vydané interné predpisy Prezídia Policajného zboru. Kým Nariadenie P PZ č. 55/2018 pojednáva o postupe pri vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, konaní o dopravných nehodách a dopravno-inžinierskej činnosti z celkového pohľadu činnosti policajta na danom úseku, príkaz prezidenta Policajného zboru č. PPZ-ODP4-393/2017 striktne vymedzuje povinnosti policajta a kontrolnú činnosť nadriadených v súvislosti s výkonom činnosti policajtov na služobných motorových vozidlách vybavených aktívnym záznamovým zariadením (nie všetky služobné motorové vozidlá sú vybavené aktívnym záznamovým zariadením). Takéto pokyny, resp. postupy Nariadenie P PZ č. 55/2018 neobsahuje a teda nemožno konštatovať, že nahrádza predmetný príkaz.“. Nad rámec uvedeného najvyšší správny súd dopĺňa, že v oboch predpisoch je celkom jednoznačne vyjadrená zásada, že postup policajta (pri prejednaní priestupku), pokiaľ je to možné, má byť zachytený na záznamovom zariadení. 36. Žalobca, odôvodňujúc ním zvolený postup, argumentoval, že v danej situácii nebolo z bezpečnostných dôvodov možné jeho činnosť zaznamenať. Konkrétne uviedol, že „ ... z taktického hľadiska ide o nebezpečný postup, keďže vodič má v danom prípade dostatok času pripraviť sa na príchod policajta k jeho dverám, pričom policajt počas postupu k dverám vodiča vizuálne nedokáže sledovať činnosť vodiča ...“. Uvedená argumentácia sa v podstate vzťahuje na kontrolu akéhokoľvek nákladného motorového vozidla za zníženej viditeľnosti (tmy). V tejto súvislosti najvyšší správny súd poznamenáva, že kontrola nákladných motorových vozidiel za tmy (vo večerných, resp. nočných hodinách) nie je činnosťou raritnou pri výkone dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky a konaní o dopravných nehodách. Naopak, dalo by sa povedať, že ide o činnosť bežnú. Napriek tejto skutočnosti prezident Policajného zboru ani v nariadení 55/2018, ani v príkaze PPZ-ODP4-393/2017 osobitne neupravil špecifiká kontroly nákladných motorových vozidiel v zmysle naznačenom žalobcom. Z obsahu administratívneho alebo súdneho spisu a ani z podaní a prednesov žalobcu nevyplýva, že by žalobca svoje praktické postrehy týkajúce sa nebezpečnosti príkazu PPZ- ODP4-393/2017, resp. žalobcovo vnímanie vhodnejšieho taktického postupu pri kontrole nákladných motorových vozidiel, akokoľvek relevantne artikuloval (primárne postupom podľa § 48 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.) pred tým, ako bol za svoj postup disciplinárne postihnutý. Berúc do úvahy vyššie uvedené najvyšší správny súd považoval citovanú argumentáciu žalobcu za obsahovo nepodstatnú, tendenčnú a účelovú. Pokiaľ mal žalobca obavy o svoju bezpečnosť lebo „vodič má v danom prípade dostatok času pripraviť sa na príchod policajta k jeho dverám, pričom policajt počas postupu k dverám vodiča vizuálne nedokáže sledovať činnosť vodiča“, potom naopak nedáva žiaden zmysel, prečo sa žalobca rozhodol nemať oblečenú nepriestrelnú vestu (viď nasledujúci bod).

37. Žalobca ďalej vo svojich podaniach (odvolanie, správna žaloba, kasačná sťažnosť) namieta, že nebol povinný dňa 21. mája 2019 o 20.51 hod. počas riešenia priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke, pri komunikácii s vodičom, mimo služobného cestného vozidla, mať oblečenú nepriestrelnú vestu. Čo sa týka predpísanej pokrývky hlavy, žalobca nenamieta, že by ju nemal, rovnako tak relevantným spôsobom neargumentuje, čo ho k tomu viedlo. V súvislosti s povinnosťou mať oblečenú nepriestrelnú vestu žalobca v odvolaní uvádza „ ... Pri tejto činnosti som teda nebol povinný dodržiavať príkaz o konkrétnej skladbe služobnej rovnošaty pre účely bezpečnostných opatrení.“. Z uvedeného najvyšší správny súd vyvodil, že žalobca si bol vedomý existencie príkazu o konkrétnej skladbe služobnej rovnošaty pre účely bezpečnostných opatrení (rozumej povinnosti nosiť nepriestrelnú vestu), tento príkaz si však interpretoval tak, že sa na činnosti pri prejednávaní priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nevzťahuje. 38. Najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že žalobcom tvrdená „výnimka“ nemá oporu v príkaze, ktorý mu bol daný dňa 09.05.2019 v čase o 18,00 hod v rámci riadnej inštruktáže policajtov 2. čaty pred nástupom do nočnej služby (viď bod 30 vyššie). Pokiaľ žalobca namieta pravdivosť tvrdení jeho nadriadeného uvedených v úradnom zázname spísanom J.. S.. V. Š., veliteľom 2. čaty PMJ OPP KR PZ KE dňa 31. mája 2019, mal by k tomu okrem umnej poznámky, že úradný záznam „môže byť spracovaný kedykoľvek a ... ... nič nepreukazuje“ (viď str. 5 predposledný odsek kasačnej sťažnosti) uviesť aj skutočnosti spochybňujúce tam uvedené tvrdenia nadriadeného. Osobitne v situácii, keď vo svojom skoršom podaní (viď predchádzajúci bod) existenciu príkazu o skladbe služobnej rovnošaty pre účely bezpečnostných opatrení žalobca potvrdil. Žalobca nevysvetlil svoje tvrdenie, že „Mám zato, že išlo o pokyn len v súvislosti s majstrovstvami sveta v hokeji a keďže som vykonával službu v súvislosti s kontrolou v cestnej premávke v hliadke.“. Za vysvetlenie nemožno považovať ani zamyslenie sa žalobcu, že „Ak veliteľ PMJ mal zato, že súčasťou výstroja počas majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji pre príslušníkov PMJ majú byť aj nepriestrelné vesty, mal vyť pokyn, aby počas výkonu MS v hokeji nedochádzalo k plneniu na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo strany príslušníkov PMJ.“ (str. 3 správnej žaloby in fine). 39. Obdobne, ako v prípade predchádzajúceho porušenia, najvyšší správny súd konštatuje, že z obsahu administratívneho alebo súdneho spisu a ani z podaní a prednesov žalobcu nevyplýva, že by žalobca svoje výhrady alebo neporozumenie príkazu nosiť nepriestrelnú vestu, akokoľvek relevantne artikuloval (primárne postupom podľa § 48 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.) pred tým, ako bol za svoj postup disciplinárne postihnutý. Najvyšší správny súd preto považoval taktiež túto argumentáciu žalobcu za obsahovo nepodstatnú, tendenčnú a účelovú.

40. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal formu a spôsob zistenia vytýkaných nedostatkov tvrdiac, že záznam zo systému SOITRON možno použiť, iba keď došlo k spáchaniu priestupku alebo trestného činu, a to na základe požiadavky orgánu, ktorý vec rieši. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že „Mám zato, že všetky záznamy, ktoré sú archivované, môžu byť prezerané len na základe žiadosti pre trestné alebo priestupkové konanie, teda zo strany nadriadeného nesmie ísť o svojvoľné sledovanie záznamov.“ (str. 4 kasačnej sťažnosti in fine). Najvyšší správny súd sa s takto reštriktívnym výkladom možnosti použitia osobných údajov žalobcu, resp. obrazovo-zvukových záznamov, na ktorých je žalobca pri výkone služobnej činnosti zachytený, nestotožňuje. Kasačný súd nižšie poukazuje na niektoré z ustanovení statusových zákonov (zákon č. 73/1998 Z. z.; zákon č. 171/1993 Z. z.), z ktorých je zrejmá odlišná miera rozsahu práv službu konajúceho policajta (ako dotknutej osoby) pri spracúvaní jeho osobných údajov zhromaždených pri plnení jeho služobných úloh.

ich plnenie. Podľa § 69 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z., Policajný zbor je oprávnený, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh, vyhotovovať zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných a zvukové, obrazové alebo iné záznamy o priebehu služobnej činnosti

nepredložili správnemu orgánu plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu advokátom v disciplinárnom konaní; (ii) rovnako tak, že žalobca nahliadol do spisu a bol aj poučený v zmysle § 237 ods. 2 a § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o práve nahliadnuť do spisového materiálu, robiť si poznámky a výpisky, ako aj vyjadriť sa k disciplinárnemu konaniu, ako aj k predloženému materiálu, ako aj navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Obdobne bolo odôvodnené aj prvostupňové rozhodnutie. Žalobca v správnej žalobe nenamietal (tak, ako to robí v kasačnej sťažnosti), že „výška trestu vôbec nie je odôvodnená, preto nie je možné ju preskúmať.“. Uviedol len (citujúc pritom v texte písanom kurzívou časť odôvodnenia jeho odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu), že „V súvislosti so zanedbaním povinnosti mať pokrývku hlavy som priznal, že som opomenul, avšak zníženie platu v rozsahu, v akom mi bolo uložené disciplinárne opatrenie nie je adekvátne.“.

SSP]. V kasačnej sťažnosti však neuviedol žiadne také rozhodnutie kasačného súdu, s ktorým by napadnutý rozsudok kolidoval. S odkazom na ustanovenie § 440 ods. 2 SSP preto kasačný súd uvedené konštatovanie žalobcu považoval za neopodstatnené.

III. C(iv) Záver

45. Najvyšší správny súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší správny súd stotožňuje v celom rozsahu. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že kasačné námietky žalobcu týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom neboli dôvodné a nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 46. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP. 47. Tento rozsudok prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 28. augusta 2024