6Ssk/93/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:1019201643.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/258/2019
- IČS
- 1019201643
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: F. J., bytom v X. XXX, X., zastúpený advokátskou kanceláriou Nechala and partners s. r. o., Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 54749565, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva SR, Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania, Limbová 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti uznesenia Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania č. 2 z 12. septembra 2019 a stanovisku k uznaniu chorôb z povolania Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania ev. č. 9/2019-2 z 12. septembra 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16. februára 2023, č. k. 6S/258/ 2019-47, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6S/258/2019-47 zo dňa 16. februára 2023 odmietol žalobu žalobcu zo dňa 04. decembra 2019 podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/ 2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorou sa domáhal súdneho prieskumu 1/ Uznesenia Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania č. 2 zo dňa 12. septembra 2019 a 2/ stanoviska k uznaniu choroby z povolania Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania ev. č. 9/2019-2 z 12. septembra 2019. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že správna žaloba smeruje voči listinám z 12. septembra 2019, ktorými Celoslovenská komisia, ako poradný orgán ministra zdravotníctva SR Uznesením č. 2 zo dňa 12. septembra 2019 k posudku žalobcu, neschválila chorobu z povolania. Vzápätí Celoslovenská komisia vypracovala podľa § 31c zák. č. 355/2007 Z.z. Stanovisko ev. č. 9/2019-2 zo dňa 12. septembra 2019, ktorým vyslovila, že žalobca nemá mať uznanú chorobu z povolania. Následne, že žalobcovi nemá byť uznaná choroba z povolania a v Uznesení k posudku neschválila chorobu z povolania. Celoslovenská komisia Stanovisko ev. č. 9/2019-2 z 12. septembra 2019 vydala pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, pre Univerzitnú nemocnicu Bratislava, Kliniku pracovného lekárstva a toxikológie (§ 31c ods. 5 zák. č. 355/2007 Z.z.) pre účel vydania lekárskeho posudku. Stanovisko bolo doručené žalobcovi (právnemu zástupcovi žalobcu) dňa 03. októbra 2019. Správny súd tak ustálil, že žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti uvedených listín.
3. V odôvodnení tohto uznesenia krajský súd uviedol, že Celoslovenskú komisiu zriaďuje minister zdravotníctva SR ako svoj poradný orgán (§ 31d ods. 1 zák. č. 355/2007 Z.z.). Konštatoval, že zo štatútu Celoslovenskej komisie vyplýva, že táto komisia nemá právnu
subjektivitu. S dôrazom na charakter listín dospel k názoru, že tieto nespĺňajú atribút rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy (§ 3 SSP), nakoľko nie sú správnymi aktami, ktoré by sa vyznačovali konštitutívnymi účinkami alebo ktorými sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté, a preto nie sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Napadnuté listiny sú podkladom pre vydanie lekárskeho posudku, ide teda o podkladový materiál pre ďalší postup vo veci posúdenia choroby z povolania žalobcu, preto nie je možné závery z napadnutých listín preskúmavať, pričom Stanovisko Celoslovenskej komisie podľa § 31c ods. 5 zák. č. 355/2007 Z.z. je
pre špecializované pracovisko záväzné. Podľa názoru správneho súdu až meritórne konečné rozhodnutie vo veci samej, vydané priamo pre osobu žalobcu, ktorým bude priamo zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu, bude možné podrobiť súdnemu prieskumu správnym súdom.
4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 5. Žalobca žiadal kasačnou sťažnosťou uznesenie krajského súdu zrušiť pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).
6. Sťažovateľ namietal, že súdy ani žalovaný úrad verejného zdravotníctva sa v skorších rozhodnutiach vydaných tým istým senátom (sp. zn. 9Sžsk/12/2019, 9Sžsk/87/2020), na ktoré v tejto veci odkázal krajský súd, sa týkajú kvalitatívne odlišných skutkových okolností; NS SR sa v týchto rozhodnutiach nezaoberal prípustnosťou súdneho preskúmania správnych aktov, ktorými dochádza k vysloveniu záveru o neexistencii choroby z povolania. Preto zastáva názor,
že napadnuté opatrenia sú jednoznačne opatreniami orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. c/ SSP a sú preskúmateľné v správnom súdnictve. Právna doktrína rozlišuje medzi opatreniami vyhovujúcimi a nevyhovujúcimi. Pri nevyhovujúcich opatreniach je ich právnym následkom nemožnosť navrhovateľa participovať na právnom stave spojenom s vykonaním predmetného opatrenia. Na vyslovení záveru o uznaní choroby z povolania závisí možnosť žalobcu uplatňovať si ďalšie práva súvisiace s chorobou z povolania, a to ako verejnoprávnej, tak aj súkromnoprávnej povahy. S ohľadom na uvedené nie je možné subsumovať napadnuté opatrenie pod výluku z prieskumu v správnom súdnictve podľa § 7 písm. e/ SSP.
7. Záverom kasačnej sťažnosti poznamenal, že daná záležitosť sa dotýka sociálnych práv žalobcu, najmä práva na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu. Realizácia tohto Ústavou SR garantovaného základného práva žalobcom je priamo závislá na závere žalovaného o uznaní choroby z povolania. Aj z tohto dôvodu je odmietnutie správnej žaloby nutné považovať za nezákonné a zároveň protiústavné.
Navrhol uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti trval na svojich vyjadreniach a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené dňa
11. mája 2023. 9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k jednomyseľnému záveru, že kasačnej sťažnosti nemožno vyhovieť.
10. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 11. Podľa § 31a ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z., chorobu z povolania a ohrozenie chorobou z povolania38a) (ďalej len "choroba z povolania") uznáva na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a odborného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa odseku 4 špecializované pracovisko, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia;34c) špecializované pracovisko vypracuje lekársky posudok o uznaní choroby z povolania. 38b)
12. Podľa § 31a ods. 4 zákona č. 355/2007 Z.z., povinným podkladom k uznaniu choroby z povolania špecializovaným pracoviskom je odborné stanovisko z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania (ďalej len "odborné stanovisko pri podozrení na chorobu z povolania"), ktoré vykoná príslušný orgán verejného zdravotníctva; odborné stanovisko pri podozrení na chorobu z povolania vypracuje v lehote najneskôr do 30 dní od prijatia žiadosti od špecializovaného pracoviska.
Ak ide o zložité prešetrenie, lehota sa predlžuje o ďalších 60 dní. Náležitosti odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania sú uvedené v prílohe č. 3d. 13. Podľa § 31c ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z., ak sa posudzovaná osoba alebo zamestnávateľ domnieva, že podozrenie na chorobu z povolania bolo posúdené nesprávne, môže písomne požiadať o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania alebo neuznanej choroby z povolania celoslovenskú komisiu do 60 dní odo dňa prijatia lekárskeho posudku, ktorým špecializované pracovisko uznalo chorobu z povolania alebo neuznalo chorobu z povolania (§ 31a ods. 13 alebo 16).
14. Podľa § 31c ods. 5 zákona č. 355/2007 Z.z., stanovisko celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania je pre špecializované pracovisko záväzné. Špecializované pracovisko vydá v lehote do 30 dní od prijatia stanoviska celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania nový lekársky posudok (§ 31a ods. 13 alebo 16).
15. Podľa § 31d ods. 1,5 zákona č. 355/2007 Z.z., minister zdravotníctva Slovenskej republiky zriaďuje celoslovenskú komisiu ako svoj poradný orgán na posudzovanie chorôb z povolania. Činnosť celoslovenskej komisie upravuje štatút, ktorý schvaľuje minister zdravotníctva Slovenskej republiky. Celoslovenská komisia a) posudzuje choroby z povolania podľa § 31a ods. 9 a 10; b) posudzuje opätovne uznanie choroby z povolania alebo neuznanie choroby z povolania podľa § 31c; c) podáva ministerstvu návrhy na zmenu a doplnenie zoznamu chorôb z povolania. 16.
Podľa § 59 ods. 1,2 zákona č. 355/2007 Z.z., orgány verejného zdravotníctva v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb postupujú podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje
inak. To platí aj pre nariadenie opatrení podľa § 12 a § 48 ods. 4, ak § 59b neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na a) schvaľovanie národných referenčných centier podľa § 8 ods. 2, b) vydávanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa § 15 a 16, c) posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30e až 30g, d) uznanie choroby z povolania podľa § 31a a 31c.
17. Podľa § 7 písm. e/ SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
18. Kasačný súd z podkladov súdneho a administratívneho spisu žalovaného mal za preukázateľne zistené, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava vypracoval odborné stanovisko k prešetreniu pracovných podmienok a spôsobu práce pri podozrení na profesionálne ochorenie žalobcu vo VW SLOVAKIA a.s. (Číslo: PPL/2369/2019/M zo dňa 13. marca 2019). Prešetrenie práce a pracovných podmienok vo vzťahu k možnému vzniku choroby z povolania bolo vykonané na pracovisku v Hale H2 Lakovňa Fertigstelle SUV v 02/
2019. Podmienky pre vznik choroby z povolania neboli potvrdené. Zástupca VOLKSWAGEN SLOVAKIA a.s., zástupca zamestnancov, PZS a žalobca sa so záznamom z prešetrenia práce a pracovných podmienok vo vzťahu k možnému riziku choroby z povolania oboznámili na ústnom pojednávaní dňa 05.03.2019. Stanoviská žalobcu aj zamestnávateľa boli uvedené v tomto stanovisku; námietky k ústnemu pojednávaniu a záznamu z prešetrenia nemala žiadna zo zúčastnených strán. Pri zohľadnení spôsobu práce žalobcu bolo konštatované, že kritériá pre vznik profesionálneho poškodenia zdravia z DNJZ - Impingement sy. bilat., praec. l.dx., later. epinkondylitída humeru l.dx; v spoločnosti VOLKSWAGEN SLOVAKIA a.s. neboli splnené. Žalobca vykonával práce s rizikovým faktorom hluk premenný, pri obrusovaní a leštení vysokofrekvenčný 3. kategórie (19.06.2012 do 06.04.2015, Hala H2a) a (07.04.2015 do 31.05.2016, hala H2). Z podkladov administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že u posudzovaného nejde o chorobu z povolania v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. pod položkou č. 29 - choroba z dlhého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín - choroby šliach,
šľachových pošiev a aj svalových úponov z nadmerného preťaženia. Pri šetrení práce menovaného sa o. i. nezistilo prekračovanie lokálnej svalovej sily horných končatín, ani doba zaujímania neprijateľných polôh v ramene podľa platnej legislatívy.
Klinika pracovného lekárstva a toxikológie Nemocnica Bratislava - Nemocnica akademika L. Dérera, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie vydala dňa 14. apríla 2019 lekársky posudok č. 44/2019, ktorým neuznala chorobu z povolania žalobcovi. 19. Žalobca následne dňa 27. júna 2019 písomne požiadal Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Celoslovenskú komisiu na posudzovanie chorôb z povolania o opätovné posúdenie neuznanej choroby z povolania; v žiadosti namietal, že nemocnica vychádzala z nesprávnych skutkových zistení týkajúcich sa pracovnej záťaže žalobcu u vtedajšieho zamestnávateľa. V žiadosti uviedol viacero skutočností, ktoré preukazujú, že jeho pracovná záťaž bola vyššia ako konštatoval RÚVZ vo svojom odbornom stanovisku a navrhol viacero dôkazov, ktoré mali preukázať toto tvrdenie. Na opätovnú žiadosť žalobcu Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vypracovala podľa § 31c zákona č. 355/2007 Z.z. stanovisko k uznaniu choroby z povolania; na svojom rokovaní dňa 12. septembra 2019 zaujala stanovisko, že žalobca nemá mať uznanú chorobu z povolania.
Uznesením Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania č. 2 z 12. septembra 2019 k posudku posudzovaného žalobcu Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania neschválila chorobu z povolania (na základe predloženej zdravotnej dokumentácie žalobcu potvrdila neuznanie choroby z povolania).
20. Celoslovenská komisia zriadená ako poradný orgán ministra zdravotníctva, je za určitých, zákonom vymedzených podmienok oprávnená na vypracovanie stanoviska k uznaniu choroby z povolania, ktoré je podkladom pre vydanie lekárskeho posudku špecializovaným pracoviskom (Klinika pracovného lekárstva a toxikológie, Univerzitná nemocnica Bratislava). Podľa § 59 ods. 2 písm. d) zákona č. 355/2007 Z.z. sa predpisy o správnom konaní nevzťahujú na uznanie choroby z povolania podľa § 31a a § 31c. Zo zákonného vymedzenia Celoslovenskej komisie, ako poradného orgánu sui generis bez právnej subjektivity, v spojení so zákonným vymedzením jej úloh vyplýva, že túto nemožno zadefinovať ako správny orgán, teda subjekt, ktorého činnosť je charakteristickou pre spravovanie štátu, s konkrétnou individuálnou rozhodovacou činnosťou, ktorá mu prináleží v zmysle zákona.
Výsledkom činnosti Celoslovenskej komisie je stanovisko, ktoré je vyjadrením názoru odborníkov z oblasti medicíny na zdravotný stav poškodeného. Stanovisko, ktoré je zákonom vymedzené ako podklad k vydaniu lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania vydaného špecializovaným pracoviskom, nemožno považovať za výsledok činnosti orgánu pri výkone verejnej správy, a to s poukazom na to, že ho vypracoval útvar, ktorý nie je orgánom štátnej / verejnej správy, teda správnym orgánom a obsahom nie je rozhodnutie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb v rámci výkonu
verejnej správy. Stanovisko k uznaniu choroby z povolania vydané Celoslovenskou komisiou teda nie je rozhodnutím orgánu štátnej správy vydané pri výkone právomoci zverených mu zákonom, ktorým sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v rámci výkonu verejnej správy štátu. Napadnuté stanovisko je podkladom pre vydanie lekárskeho posudku, tak ako to predpokladá už vyššie citované ustanovenie § 31c ods. 5 zákona č. 355/2007 Z.z.; ide teda o podkladový materiál pre ďalší postup vo veci posúdenia choroby z povolania žalobcu, preto nie je možné závery z napadnutej listiny preskúmavať, pričom Stanovisko Celoslovenskej komisie podľa § 31c ods. 5 veta prvá zákona č. 355/2007 Z.z. je
pre špecializované pracovisko záväzné. Podľa názoru súdu až meritórne konečné rozhodnutie vo veci samej, vydané priamo pre žalobcu, ktorým bude priamo zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu, bude možné podrobiť súdnemu prieskumu správnym súdom. V rámci správneho súdnictva by záver o uznaní choroby z povolania bol preskúmateľný v rámci konania o preskúmaní relevantného rozhodnutia správneho orgánu, ako je tomu napríklad pri úrazovej dávke.
21. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol. 22. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. septembra 2024