6Ssk/93/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcov: 1/ Z.. P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, R., 2/ G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, T. D., 3/ Z.. U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXXX/X, U.-T., (právni nástupcovia nebohého žalobcu Y., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. XXX/XX, R.), zastúpení advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, AK Sibírska č. 4, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o starobný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobcov 1-3 proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 20. marca 2024, č. k. PO-7Sa/2/2023-38, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 20. marca 2024, č. k. PO-7Sa/2/2023-38 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

Zb. je prípustné za predpokladu, že sú kumulatívne naplnené obe podmienky pre zastavenie konania uvedené v tomto ustanovení. 2. Správny súd ustálil, že predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím o zamietnutí žiadosti žalobcu o prepočítanie starobného dôchodku. Po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalovaný správne posúdil žiadosť žalobcu o prepočítanie starobného dôchodku, dôsledne sa zaoberal všetkými zákonnými podmienkami pre priznanie starobného dôchodku na základe získaných podkladov a vo veci opätovne rozhodol tak, že rozhodnutie zodpovedalo zákonným kritériám uvedeným v § 209 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

4. Správny súd ohľadom námietky žalobcu týkajúcej sa nezákonnej aplikácie zákona o sociálnom zabezpečení na jeho skutkový stav (tzv. retroaktivita zákona) z dôvodu, že žalobca skončil služobný pomer dňa 4.6.1999, pričom novela zákona o sociálnom zabezpečení nadobudla platnosť a účinnosť dňa 22.12.1999, poznamenal, že v danom prípade išlo o splnenie len jednej z mnohých podmienok, ktorá nezaložila žalobcovi vznik nároku na starobný dôchodok. Nárok na priznanie starobného dôchodku žalobcovi vzniká až splnením všetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok, pričom vznik takéhoto nároku sa posudzuje podľa zákona platného a účinného v čase, kedy malo dôjsť k splneniu objektívnych

6. Správny súd v bode 58 uviedol, že ak správny orgán alebo súd rozhodne na základe v čase rozhodovania účinnej právnej úpravy, nemôže tým porušiť základné právo na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 274/07 z 11. októbra 2007 uviedol, že „orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve, sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím

V uvedenom rozhodnutí ústavný súd poukazuje na oprávnenie správnych súdov odstraňovať nedostatky zákonnej úpravy. Aby mohlo byť využité toto oprávnenie, musí však existovať medzera v práve, ktorú treba výkladom vyplniť. Súd nie je oprávnený odmietnuť aplikovať jasné a vnútorne nerozporné ustanovenie zákona (v tomto prípade § 174 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Takýmto spôsobom by došlo k porušeniu trojdelenia štátnej moci a všeobecný súd by sa stal de facto negatívnym zákonodarcom, čo je v právnom štáte neprípustné. Takéto oprávnenie má za istých okolností ústavný, nie však všeobecný súd.

Konanie o nároku žalobcu na starobný dôchodok sa však nezačalo pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 355/1999 Z.z.

8. Proti rozsudku správneho súdu podali žalobcovia 1/ až 3/ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 9. Namietali, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil (nebohému) žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces § 440 ods. 1 písm. f) SSP, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci § 440 ods. 1 písm. g) SSP.

11. Po absolvovaní zdravotných prehliadok v januári a februári bol na jar 1959 žalobca odvedený podľa § 10 zákona č. 92/1949 Zb. branný zákon a od 1. ročníka VŠL vykonával rôzne vojenské služby a ostrý vojenský výcvik v súlade s branným zákonom a vojenskými služobnými predpismi, dôkazom čoho je školské vysvedčenie.

13. Sťažovatelia v kasačnej sťažnosti ďalej uviedli, že nebohý žalobca sa v civilnom sektore zamestnal u obchodnej spoločnosti SLOV-AIR Bratislava, kde odpracoval 17 rokov a 7 mesiacov, lietal ako obchodný a dopravný pilot, bol učiteľ lietania, skúšobný pilot, zalietavač lietadiel a testovací pilot, inštruktor - pilot vrtuľníkov. Bol jedným zo zakladateľov leteckej záchrannej služby v bývalom Československu a od 01.01.1993 na Slovensku, bol viceprezidentom Asociácie leteckých záchranných služieb na Slovensku. Pôsobenie v tomto civilnom zamestnaní malo priamy vplyv na jeho zaradenie v I. pracovnej kategórii podľa § 14 ods. 2 písm. d/ zákona č. 100/1988 Zb. o zamestnaní členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu. Tomuto faktu nebola venovaná žiadna pozornosť. Hodnotenie niektorých dôkazov sa neobjavilo v rozsudku správneho súdu.

Zároveň poznamenal, že túto dobu pilota bojového lietadla a pilota civilného lietadla mu mali posudzovať pri objektívnejšom výpočte zvyšovaní dôchodkových dávok dvojnásobne v roku 2006. Poznamenali, že žalobcovi bol od 01.01.1992 priznaný dôchodok za výsluhu rokov dvojnásobne, t.j. 14 rokov armáda + 17 rokov civil, spolu 31 rokov, krát 2, t.j. 62 rokov, ale od roku 2007 mu armáda počíta len 14 rokov a civilné roky pri valorizácii neberie v úvahu a nevalorizuje.

16. Kasačná sťažnosť bola doručená na vedomie žalovanému dňa 21.06.2024. 17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na dávkový spis č. 28650, z ktorého je zrejmé, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Praha rozhodnutím o priznaní dôchodku za výsluhu rokov č. 28650/2 z 29.04.1992 priznal žalobcovi dôchodok za výsluhu rokov podľa § 40 až § 43 zákona č. 100/1988 Zb. platnom v čase posudzovania nároku žalobcu, a to od

rokov. 18. Prepočítať dávku výsluhového zabezpečenia je možné len vtedy, ak dávka už bola predtým účastníkovi konania priznaná. O nároku žalobcu na dávku výsluhového zabezpečenia (teda o nároku žalobcu na dôchodok za výsluhu rokov) už bolo rozhodnuté dňa 29.04.1992 rozhodnutím č. 28650/2. Podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

21. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

zákonom. 25. Z procesného hľadiska je súd povinný svojou činnosťou zabezpečiť výkon spravodlivosti tak, aby nedošlo k jej odopretiu. Je teda povinný zabezpečiť výkon spravodlivosti aspoň v rozsahu zabezpečenia ústavných práv. Nezabezpečenie práva na spravodlivý súdny proces by v konečnom dôsledku znamenalo nielen porušenie ústavy, ale aj porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru

spôsobom ako starobné dôchodky zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia v rozhodnutí zo dňa 14.04.2015 podrobne odôvodnil postup zvyšovania dôchodkov (valorizácie), keď okrem iného uviedol, že v termínoch od 01.07.2005 a od 01.07.2012 sa valorizácia výsluhových dôchodkov profesionálnych vojakov nerealizovala. Na základe uvedeného námietka účastníka konania vyslovená v jeho podaniach, že od r. 2006 sa účastníkovi konania už nezhodnocujú roky odpracované v civilnom sektore ako pilotovi I. pracovnej kategórie, hoci počas celej doby pracoval ako vojenský pilot v I. kategórii funkcií a civilný pilot v I. pracovnej kategórii, t.j. dodatočne sa zmenili podmienky už priznaného výsluhového dôchodku tak, že podmienky zvýhodnenej doby výkonných letcov sa nezapočítavajú dvojnásobkom skutočnej doby výkonu týchto funkcií a odpracované roky mimo vojenských sa u civilného letca nezhodnocujú, vôbec nezakladá na pravde a ide o neznalosť a po dvoch vysvetľujúcich listoch VÚSZ konštatoval, že nepochopenie platnej právnej úpravy týkajúcej sa už priznaných dávok výsluhového zabezpečenia.

predpokladal, že jeho nespokojnosť pramenila zo spôsobu valorizácie výsluhových dôchodkov, ku ktorej došlo v termínoch od 1.12.2006, 1.12.2007, 1.12.2008, 1.7.2013 a 1.7.2014. Na základe uvedeného VÚSZ konštatoval, že postup pri jednotlivých zvyšovaniach priznanej dávky bol v súlade s platnou právnou úpravou. Pokiaľ sa pri valorizácii prihliadalo na dobu služobného pomeru, alebo dokonca sa z valorizácie vylúčila zvýhodnená doba služobného pomeru, dialo sa tak vždy len na základe zákona, a to - valorizácia v termíne od 1.12.2006 sa vykonala na základe zákona č. 586/2006 Z.z. o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2006 o 0,15% za každý rok služobného pomeru zhodnoteného pre nárok (vrátane zvýhodneného zápočtu) a pevnú sumu,

27. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia ďalej uviedol, že pokiaľ sa účastník konania domáhal toho, aby doba jeho štúdia vo vojenskej škole bola hodnotená ako výkon vojenskej služby v I. kategórii funkcií, tak Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia nie je vecne príslušným orgánom na zaraďovanie profesionálnych vojakov do I. alebo II. kategórie pre účely dôchodkového zabezpečenia podľa predchádzajúcich predpisov, podľa druhu vykonávaných funkcií. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia nie je príslušným orgánom ani na to, aby prehodnotil oprávnenosť zaradenia profesionálneho vojaka do konkrétnej kategórie funkcií na účely dôchodkového zabezpečenia podľa predchádzajúcich predpisov.

28. Pokiaľ sťažovatelia v kasačnej sťažnosti uvádzajú, že rozhodnutím žalovaného vznikla žalobcovi ujma na právach tým, že obdobie od 01.09.1959 do 31.05.1975 nebolo započítané dvojnásobne do I. kategórie funkcií, kasačný súd vyhodnotil túto námietku za nedôvodnú z dôvodu, že obdobie vojenskej služby od 1.11.1959 do 31.5.1974 a od 08.03.1960 do 31.05.1974 bola zvýhodnenou dobou spolku 28 rokov a 10 mesiacov. Tak isto aj civilná služba od 01.01.1975 do 31.12.1991 a od 01.01.1975 do 31.12.1991 bola zvýhodnenou dobou spolu

2/ poznamenal, že od 1.6.1974 do 31.12.1991 nepretržite pracoval ako pilot v I. pracovnej kategórii u podniku SLOV-AIR Bratislava, t.j. 17 rokov a 7 mesiacov, 3/ podľa § 40 a § 43 zákona č. 100/1988 Zb. mu bolo priznaných fyzicky odpracovaných vo vojenskom a civilnom sektore spolu 31 rokov a 3 mesiace. Pre výmeru dôchodku za výsluhu rokov mu bola zohľadnená doba 62 rokov a 6 mesiacov, 4/ od 15.1.1992 bol zamestnaný v civilnom sektore ako inšpektor pilot zaradený do I. kategórie.

Pravdepodobne má už ďalej zhodnocované len roky v I. kategórii funkcií bez zvýhodneného započítania dvojnásobkom rokov v činnosti výkonného letca. Rozhodnutiami č. 6540600285008 zo dňa 29.11.2007, č. 6540600285008 zo dňa 29.11.2008, sa mu zhodnotilo len 14 rokov v civilnom sektore ako pilot I. pracovnej kategórie, 6/ uvádza, že Sociálnu poisťovňu žiadal o pomerný starobný dôchodok, ale táto jeho žiadosť bola zamietnutá z dôvodu, že nebol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov, 7/ zostáva nevyriešená otázka štúdia na vojenskej leteckej škole od 1.9.1959 do 7.3.1960, t.j. 189 dní, ktoré je zaradené do III. pracovnej kategórie, 8/ doterajšie rozhodnutia VÚSZ sú značne poddimenzované, azda iba v 1 nároku účastníka konania, ktorý by mu skutočne náležal. Tieto nezrovnalosti žiada odstrániť a vydať nové rozhodnutie, ktoré bude v prospech účastníka konania so správnym vyznačením dvojnásobku doby výkonného letca a so správnym započítaním všetkých posudzovaných odslúžených či odpracovaných rokov.

Vysvetlil a citoval právne normy, na základe ktorých bola priznaná dávka v jednotlivých rokoch zvyšovaná. 31. Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia bola dňa 30.1.2015 doručená ďalšia žiadosť poberateľa dávky o nové prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov.

138 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.) v I. kategórii funkcií a civilný pilot v I. pracovnej kategórii, t.j. dodatočne sa zmenili podmienky už priznaného výsluhového dôchodku tak, že podmienky zvýhodnenej doby výkonných letcov sa nezapočítavajú dvojnásobkom skutočnej doby výkonu týchto funkcií a odpracované roky mimo vojenských sa u civilného letca nezhodnocujú vôbec, 4/ absolútne vylúčenie zhodnotenia doby poistenia v civilnom sektore má za následok horšie zaobchádzanie s účastníkom konania ako s inými poistencami, ktorí boli poistení pred rokom 1998 vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia, alebo pracovali aj pred rokom 1998 vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia, alebo pracovali aj v zahraničných systémoch sociálneho poistenia - napr. v bývalej ČSSR a dôchodky a ďalšie sociálne dávky už priznané a zhodnotené v zmysle Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 318/1994 Z.z.), 5/ poukázal na nedokonalú právnu úpravu zhodnocovania výsluhových dôchodkov zo systému sociálneho zabezpečenia vojakov,

32. Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia bola dňa 2.3.2015 opäť doručená žiadosť poberateľa dávky o nové prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov (výsluhového dôchodku)! . V tejto žiadosti účastník konania uvádza, že VÚSZ na žiadosť z 30.1.2015 nereagoval tak, ako mal, pretože odpoveď VÚSZ na túto žiadosť nekorešponduje s tým, čo účastník konania žiada. Opakovane žiada o vydanie presného rozhodnutia.

34. Dňa 31.05.2016 bola Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia doručená nová žiadosť z 31.5.2016 o nové prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov, o ktorej Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodol dňa 28.07.2016 tak, že podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní konanie zastavil, pretože v tejto istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. V tejto žiadosti Y. uviedol, že: 1/ prvú žiadosť o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov podal 21.10.2014, druhú žiadosť dňa 30.01.2015; následne dňa 02.03.2015 poslal opakovanú žiadosť, na základe ktorej bolo vydané rozhodnutie č. VÚSZ-65406002865008 zo 14.04.2015, 2/ požaduje vydanie rozhodnutia vo veci prepočítania už priznaného dôchodku za výsluhu

6/ v závere žiadosti zdôraznil, že predmetom jeho žiadosti sú odpracované roky od 01.11.1959 do 31.12.1991 a nechce zhodnotiť odpracované roky po priznaní dôchodku za výsluhu rokov v civilnom sektore od 15.01.1992 do 31.12.2001. Žiada preto o vydanie rozhodnutia so správnym vyznačením dvojnásobku odslúženej doby výkonného letca a so správnym započítaním všetkých posudzovaných odslúžených či odpracovaných dôb. 35. Žalovaný odvolanie zamietol, odvolaním napadnuté rozhodnutie o zastavení konania o prepočítanie dôchodku za výsluhu rokov na základe žiadosti nebohého žalobcu zo dňa 31.05.2016 potvrdil. Kasačný súd obsahové náležitosti tejto žiadosti uviedol v bode 34 tohto rozhodnutia, čím ustálil predmet správneho konania. 36. Kasačný súd zo súdneho spisu správneho súdu zistil, že žalobca Y. F., ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel, nebol aktívne legitimovaným účastníkom konania vedenom na správnom súde. Z uznesenia Okresného súdu Poprad sp. zn. 19D/66/2021-112 zo dňa 22.12.2022 (č. l. 86 súdneho spisu) vyplynulo, že dedičmi po nebohom žalobcovi sú Z.. P. F., G. R. a Z.. U. F.. 37. Úlohou správneho súdu, ktorému sa vec vracia z dôvodu procesného pochybenia v postupe správneho súdu na ďalšie konanie, bude v novom konaní upovedomiť žalobcov 1/-3/ o novom termíne pojednávania doručením predvolania. Základným právom účastníka je, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný účastníkovi poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. V danom prípade sa tomu tak nestalo. 38. Vzhľadom na uvedené dôvody, kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. 39. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.