6Ssk/94/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa v právnej veci žalobcu: P. T.Ž., narodený X. B. XXXX, bytom v G. M. G. Z., Š.Á. XXXX/XX, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Piaristická 46/276, IČO: 36837857, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 12. mája 2021, Číslo: 21114-2/2021-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 3. mája 2022, č. k. 11S/60/2021-65, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 3. mája 2022, č. k. 11S/60/2021-65 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

ods. 1 písm. a/ bod 9 v spojení s § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. ako samostatne zárobkovo činnej osobe predpísané penále v sume 1.074,84 eur za obdobie december 2006 až január 2008 vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov povinných príspevkov na starobné dôchodkové poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma uhradená.

3. Podľa krajského súdu právna teória premlčania (praescriptio) ako komplexný právny inštitút, ktorý sa uplatňuje vo viacerých právnych odvetviach súkromného i verejného práva, sa spája s uplynutím času ako právne významnej skutočnosti. Premlčanie potom vníma ako jeden z právnych následkov márneho uplynutia lehoty. V súkromnoprávnych vzťahoch premlčanie podľa kontinentálnej právnej teórie nemá za následok zánik práva (preklúziu), ale len jeho oslabenie.

4. Podľa názoru krajského súdu zmyslom inštitútu premlčania je podpora aktívneho prístupu k uplatňovaniu subjektívnych práv, v súlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt („bdelým patrí právo“). Následky spojené s plynutím času sa rôznia podľa toho, či ide o premlčanie alebo preklúziu. Kým pre preklúziu je charakteristickým následkom zánik práva, premlčanie práva v zmysle zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) má za následok jeho oslabenie v podobe možnosti dlžníka vzniesť námietku premlčania, na základe ktorej súd premlčané právo nemôže priznať.

5. Podľa krajského súdu vo verejnom práve nemožno považovať automaticky premlčanie práva za preklúziu, pretože aj vo verejnom práve existujú oba inštitúty - preklúzia aj premlčanie s rovnakými právnymi následkami, ako tomu je v občianskom práve.

Ide teda o nárok žiadateľa, ktorému plynie premlčacia doba (obdobne aj nároky vyplývajúce z ustanovenia § 145 ods. 3 a § 208 zákona č. 461/2003 Z. z.). Ak by sa pripustilo, že typickým následkom premlčania je oslabenie práva v dôsledku vznesenej námietky premlčania, takýto následok nie je na danú situáciu aplikovateľný. V danom prípade po uplynutí premlčacej doby (tri roky) správny orgán automaticky rozhodne o nevyplatení dávky, pričom vznesenie námietky premlčania ani rozhodovanie o nej sa neuskutočňuje, keďže vznášať námietku aj rozhodovať o nej by musel ten istý subjekt - správny orgán. Žiadateľ a správny orgán v rámci správneho konania nie sú v rovnocennom postavení, na rozdiel od súkromnoprávneho vzťahu. Z uvedeného bolo zrejmé, že ak sa v zákone č. 461/2003 Z. z. používa pojem premlčanie, nemožno tento pojem automaticky považovať za obsahovo identický s pojmom premlčanie tak, ako ho chápe Občiansky zákonník.

7. Z uvedenej úpravy bolo zrejmé, že tam kde mal zákonodarca za cieľ, aby správny orgán prihliadal na premlčanie iba na námietku vznesenú účastníkom, takúto skutočnosť vyslovene v zákone upravil. Rovnako sa takáto právna úprava nachádza aj v Občianskom zákonníku (§ 100 ods. 1). Zákon č. 461/2003 Z. z. však úpravu, ktorá by správnemu orgánu dávala možnosť prihliadať na námietku premlčania, iba ak to dlžník namietne, neobsahuje.

Dobrovoľným zaplatením poistného po premlčaní práva na jeho predpísanie nemôže dôjsť k neoprávnenému obohateniu na strane poisťovne (štátu). 8. Podľa krajského súdu v prípade žalobcu bola čiastočne odlišná situácia vzhľadom na to, že skôr vydané rozhodnutie pobočky žalovanej o predpísaní poistného vydané pred uplynutím premlčacej lehoty (rozhodnutie zo dňa 20. 10. 2015) bolo spolu s rozhodnutím žalovanej ako odvolacieho orgánu (rozhodnutie zo dňa 14. 12. 2015) zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11. 10. 2016, č. k. 11S/67/2016-53, a teda s ním nemožno spájať žiadne účinky.

Na základe uvedeného krajský súd konštatoval, že je irelevantné posudzovať, či počas plynutia premlčacej lehoty rozhodnutie o predpísaní penále bolo len „vydané“ a nenadobudlo právoplatnosť alebo či už nadobudlo právoplatnosť, pretože obe tieto skutočnosti nastali jednoznačne až po uplynutí 10-ročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula v rokoch 2017 a 2018.

10. Vychádzajúc zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/ 27/2016 zo dňa 25. 01. 2018 krajský súd prijal záver, že penále musí Sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále.

Uvedená doba poskytuje Sociálnej poisťovni dostatočný časový priestor na to, aby si riadne a včas uplatnila svoje právo predpísať penále aj so zohľadnením času potrebného pre prípadné odvolacie alebo súdne konanie. 12. V súvislosti s námietkou premlčania nároku na penále, uplatnenou žalobcom v správnej žalobe krajský súd dospel k záveru, že táto námietka je dôvodná. Žalobca bol oprávnený vzniesť námietku týkajúcu sa premlčania uplatneného nároku aj v súdnom preskúmavacom konaní, a to aj za situácie, že takáto námietka v konaní pred správnymi orgánmi tak prvého stupňa, ako aj žalovanou vznesená nebola. Bolo preto povinnosťou krajského súdu sa s touto námietkou žalobcu vysporiadať. Navyše žalobca namietal premlčanie nároku na penále aj v rámci odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaná sa v rámci odvolacieho konania v napadnutom rozhodnutí s predmetnou námietkou aj vysporiadavala, a preto jej argumentácia ohľadne povinnosti uplatniť námietku premlčania už v administratívnom konaní a nie len, resp. až v konaní pred súdom bola neopodstatnená.

Keďže žalobca bol v konaní úspešný, súd priznal žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania (§ 167 ods. 1 SSP).

14. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podaním zo dňa 10. 06. 2022, Číslo: 16084-12/2022-BA. 15. Kasačnú sťažnosť odôvodnila poukazom na § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, pretože nesúhlasila s právnym názorom vysloveným v rozsudku krajského súdu a naďalej zastávala právny názor prezentovaný v napadnutom rozhodnutí, a zároveň postupovala správne, ak žalobcovi predpísala penále za sporné obdobie (december 2006 až január 2008). Pri predpísaní penále za obdobie december 2006 až január 2008 pobočka žalovanej vychádzala z právneho názoru Krajského súdu v Trenčíne v rozhodnutí zo dňa 11. 10. 2016, sp. zn. 11S/67/2016, ktorým krajský súd predchádzajúce rozhodnutie pobočky žalovanej zo dňa 20. 10. 2015, Číslo: 700-0812382615-GC04/15 vo veci predpísania penále za obdobie august 2006 až január 2008 v celkovej sume 1.155,76 eur spolu s rozhodnutím žalovanej zo dňa 14. 12. 2015, Číslo: 61718-2/2015-BA zrušil a vec vrátil pobočke žalovanej na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bola nesprávna aplikácia § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. na mesiace, v ktorých žalobca uhradil poistné do 30. 04. 2010. Dodala, že skutočnosť, že tieto rozhodnutia boli zrušené, neznamená, že Sociálna poisťovňa si právo predpísať penále za obdobie december 2006 až január 2008 neuplatnila včas, ešte pred uplynutím zákonnej premlčacej lehoty. Opačný význam by znamenal, že pobočkou žalovanej včas predpísané penále by sa v dôsledku zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie považovalo za premlčané, čo by bolo v rozpore s § 147 ods. 1 v spojení s § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Opätovne poukázala, že poistné, z ktorého bolo predpísané penále za mesiac december 2006 bolo splatné 08. 01. 2007, z čoho je zrejmé, že desaťročná premlčacia lehota na predpísanie penále za mesiac december 2006 uplynula 08. 01. 2017. Za nasledujúce mesiace bolo penále predpísané ešte pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty. V tomto smere poukázala na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 06. 2020, sp. zn. 10Sžsk/6/2019 a rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 08. 11. 2021, sp. zn. 43Sa/19/2020. 16. Žalovaná nesúhlasila s právnym názorom krajského súdu, že Sociálna poisťovňa musí prihliadať na premlčanie aj bez toho, aby účastník konania námietku premlčania poistného, resp. penále vzniesol. Žalovaná zároveň poukázala, že v tejto otázke sú rozdielne právne názory, či sa má na vec nahliadať len na námietku účastníka alebo ex offo. V tomto smere poukázala na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 30. 03. 2022, sp. zn. 9Sžsk/83/ 2020, ktorým bola vec postúpená na rozhodnutie Veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu SR vzhľadom na nejednotnosť rozhodnutí súdov v tejto otázke. 17. Zároveň zastáva názor, že ak by vôľa zákonodarcu pri tvorbe právnej úpravy premlčania obsiahnutá v zákone č. 461/2003 Z. z. smerovala k úprave právneho inštitútu preklúzie, zákonodarca by nepoužil terminológiu „premlčanie“ „sa premlčí“, ktorá je typická pre inštitút premlčania. Na podporu opätovne poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 06. 2020, sp. zn. 10Sžsk/6/2019 a zo dňa 29. 01. 2020, sp. zn. 7Sžsk/64/2018. 18. Záverom navrhla, aby kasačný súd zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná.

22. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

24. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 25. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

27. Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni vo veciach vymáhania pohľadávok na dávkach podľa druhého bodu až piateho bodu, sociálnom dôchodku, poistnom, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, pokute, penále a náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa druhého bodu až piateho bodu.

30. Podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 31. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. 32.

33. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že - žalobcovi bolo rozhodnutím pobočky žalovanej zo dňa 22. 10. 2015, Číslo: 700-0812382615-GC04/15 predpísané penále vo výške 1.155,76 eur za obdobie august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008 vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov/povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici; - o podanom odvolaní rozhodla žalovaná rozhodnutím zo dňa 14. 12. 2015, Číslo: 61718-2/ 2015-BA, a to tak, že napadnuté rozhodnutie pobočky žalovanej potvrdila a odvolanie žalobcu

invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici; - o podanom odvolaní rozhodla žalovaná tu preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 12. 05. 2021, Číslo: 21114-2/2021-BA, a to tak, že odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila rozhodnutie pobočky žalovanej.

správneho súdu zaoberal prieskumom rozhodnutia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktorými bolo predpísané penále podľa § 240 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom sa jedná o totožný prieskum súdneho rozhodnutia, ako je to v tu prejednávanom prípade.

. .Podľa názoru veľkého senátu kasačného súdu je však správnejší starší právny názor a úpravu premlčania v súkromnom práve (vrátane odchýlok tejto úpravy, ktorá sa vzťahujú na rôzne skupiny subjektov, ako napr. spotrebitelia) nemožno bez ďalšieho aplikovať vo verejnoprávnych vzťahoch. Premlčanie totiž nie je inštitútom typickým len pre občianske (resp. širšie súkromné) právo, z ktorého by bol prenesený do verejného práva (porov. v tomto zmysle ešte rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. Cz 119/58, judikát R 82/1958).

Poistné a penále, ktoré mala príslušná fyzická osoba alebo právnická osoba odviesť, je podľa § 148 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2008 pohľadávkou Sociálnej poisťovne a nakladanie s nimi je upravené v § 149 až 151 cit. zák. Podľa § 151 ods. 4 však takáto pohľadávka zaniká okrem iného odpísaním podľa odseku 2 uvedeného paragrafu.

s ustanovením § 151 ods. 2 písm. g) tohto zákona, podľa ktorého sa pohľadávka odpíše (a tým zanikne) už na základe samotného uplynutia lehoty, v ktorej možno vykonať rozhodnutie, ktorým bola pohľadávka predpísaná, a ktorú ustanovuje § 148 ods. 2 cit. zák. Ustanovenie § 151 ods. 2 g) sa pritom už podľa svojho znenia celkom zreteľne vzťahuje len na pohľadávku, ktorá už bola právoplatne predpísaná rozhodnutím, a tak neprichádza do úvahy jeho použitie v konaní o jej predpísanie.

. . . . . . Podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1). V zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným (rozhodnutie teda môže byť aj predbežne vykonateľné). Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia.

. . .Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo

Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa § 149 ods. 1 cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie § 151 ods. 2 písm. h) uvedeného zákona.“

37. Zároveň žalovaná v kasačnej sťažnosti uviedla, že nesúhlasí s právnym názorom vysloveným krajským súdom, keď mala predpísať penále žalobcovi už po uplynutí premlčacej doby. Najvyšší správny súd podotýka, že prvé rozhodnutie vo vzťahu k predpisu penále bolo vydané v roku 2015, pričom nemožno klásť na ťarchu žalovanej okolnosť, keď žalobca napadol rozhodnutie vo veci predpísania penále a v tejto veci prebiehalo súdne konanie, na základe ktorého bolo zrušené rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátená na ďalšie konanie, v rámci ktorého bolo následne vydané tu preskúmavané rozhodnutie. Argument krajského súdu, že žalovaná mala dostatok času na predpis penále v rámci desať ročnej lehoty nie je správny, pretože v čase, keď prebiehalo súdne konanie, žalovaná nemohla uplatniť žiadne kroky, pretože predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie, a je teda pochopiteľné, že žalovaná „čakala“ na výsledok súdneho konania. Táto okolnosť jej preto nemôže byť na ujmu, aj vzhľadom na to, že práve Sociálnej poisťovni je v zmysle § 120 zákona č. 461/2003 Z. z. zákonom zverená právomoc na výkon sociálneho poistenia.

39. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP). Súčasne rozhodne o náhrade trov kasačného konania podľa § 467 ods. 3 SSP. 40. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie:

V Bratislave dňa 20. decembra 2023