← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·30. 4. 2025

6Ssk/95/2024

ECLI:SK:NSSSR:2025:1119201212.1

Odmieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
TT-20S/97/2022
IČS
1119201212
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: P.. L. M., narodený XX. U. XXXX, bytom U. XX, XXX XX P., proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1, 813 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - personálneho rozkazu č. 531 zo dňa 9. októbra 2007, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/97/2022-145 zo dňa 1. februára 2023, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením č. k. 20S/97/ 2022-145 z 1. februára 2023 žalobu žalobcu z 22. januára 2019 odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. d) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. 2. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že zistil, že žalobca žiada o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - personálneho rozkazu č. 531 z 9. októbra 2007. Lehota na podanie žaloby plynúca z ustanovenia § 181 ods. 1 SSP uplynula dňom 9. decembra 2007, pričom žaloba bola podaná až dňa 24. januára 2019, skoro 11 rokov po účinnom doručení rozhodnutia žalovaného žalobcovi, a teda oneskorene. Rovnako podľa názoru krajského súdu bola žaloba podaná oneskorene v zmysle § 250b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože túto bolo možné podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. 3. Vzhľadom k tomu, že žaloba žalobcu neobsahovala náležitosti vyžadované zákonom, teda povinné právne zastúpenie žalobcu advokátom, ktoré je procesnou podmienkou v zmysle § 97 SSP, ktorej splnenie musí správny súd vždy vyžadovať, pokiaľ nie je splnená niektorá z výnimiek podľa § 49 ods. 2 SSP (nezastúpenie advokátom v správnom súdnom konaní je odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky), krajský súd postupoval podľa § 59 ods. 1 SSP a uznesením č. k. 20S/97/2022-122 z 12. októbra 2022 vyzval žalobcu na odstránenie vád podania v lehote 20 dní od doručenia predmetného uznesenia, a to doručením oznámenia o zvolení advokáta na zastupovanie v tomto konaní pred správnym súdom spolu s originálom plnej moci udelenej zvolenému advokátovi. Uznesenie krajského súdu bolo žalobcovi doručené dňa 19. októbra 2022, pričom koniec 20- dňovej lehoty určenej krajským súdom na odstránenie vád žaloby pripadol tak na 8. novembra 2022. V predmetnom uznesení súd zároveň poučil žalobcu, že ak vady žaloby v určenej lehote neodstráni a nezvolí si advokáta na jeho zastupovanie v konaní, správny súd žalobu uznesením odmietne, pretože bez odstránenia vád nemôže v konaní pokračovať. Žalobca i napriek predmetnej výzve žalobu tunajším súdom predpísaným spôsobom nedoplnil. 4. Krajský súd na základe skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že v uvedenom prípade sú dôvody pre postup podľa § 98 ods. 1 písm. d) a f) SSP. 5. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

II.

6. Žalobca proti uzneseniu správneho súdu podal v?zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Žalobca v kasačnej sťažnosti uviedol, že krajský súd nerešpektoval podstatný obsah jeho podania. Personálny rozkaz je v rozpore so zákonom na základe právneho posúdenia ministerstva spravodlivosti, pričom krajský súd sa týmto nezaoberal. Žalobca sa o personálnom rozkaze dozvedel až po ukončení služobného pomeru, podal odvolania z dôvodu, že je v rozpore s jeho podaním na ukončenie služobného pomeru. Riaditeľ ZVJS bez toho, aby sa podľa zákona dohodol na ukončení služobného pomeru, skrátil lehotu o 15 dní a žalobca prišiel o 14. plat a bol mu odobratý kúpeľný poukaz. Ďalej uviedol, že žalobu už podal dňa 24. septembra 2010 na Okresnom súde Piešťany v zákonnej lehote, avšak okresný súd nevytýčil ani jedno pojednávanie, vykonal so žalobcom len pohovor bez súdneho konania a vyzval ho na povinné zastupovanie právnikom, na čo žalovaný odpovedal, že nemá dostatok peňazí, aby ho zastupoval právnik. Žalobca vyzval krajský súd na vrátenie veci súdu v Bratislave a žiada, aby

jeho odvolanie bolo podané na Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby rozhodol o opakovanom porušení zákona zo strany súdu. 8. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že z obsahu kasačnej sťažnosti by sa dalo vyvodiť, že dôvod jej podania by sa dal subsumovať pod § 440 ods. 1 písm. g) SSP, t. j., že správny súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle § 440 ods. 2 SSP sa dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) SSP musí vymedziť tak, že sťažovateľ uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. K týmto skutočnostiam sa žalobca vyjadril len vágne, bez náležitého právneho posúdenia. Žalovaný zastáva jednoznačný názor, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky na kvalifikované podanie kasačnej sťažnosti, neuviedol relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jej podanie, na ktoré by mal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky pri svojom rozhodovaní prihliadať. Žalobca ohľadom preskúmania neplatnosti ukončenia služobného pomeru na základe personálneho

rozkazu z 9. októbra 2007 podal už niekoľko žalôb na súdy Slovenskej republiky (Okresný súd Piešťany, Okresný súd Bratislava I, Okresný súd Bratislava III), a to vždy bez právneho zastúpenia aj napriek tomu, že bol príslušným súdom poučený o tejto zákonnej povinnosti žalobcu. Žalovaný nespochybňuje právo žalobcu na uplatňovanie svojich práv súdnou cestou, avšak jeho konaním sa javí, že sa jedná jednak o zneužitie práva, ako aj o bezúspešné uplatňovanie práva a jeho podania majú šikanózny charakter (§ 28 SSP).

V rovnakej právnej veci už právoplatne rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením zo 7. januára 2019, č. k. 14S/54/ 2016-89, ktorým žalobu odmietol, čo potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 19. novembra 2019 sp. zn. 1Sžk/11/2019, ktorým kasačnú sťažnosť odmietol, a to tiež aj z toho dôvodu, že žalobca nebol v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Na základe uvedeného žalovaný navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť odmietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov kasačného konania. 9. Na uvedené reagoval žalobca podaním doručeným najvyššiemu správnemu súdu dňa 22. januára 2025, v ktorom vyjadril názor, že tu ide o trestný čin porušenia zákona, keď generálna riaditeľka v čase, keď bol žalobca príslušníkom ZVJS a podal žiadosť o ukončenie služobného pomeru, vydala rozkaz, ktorým zakazuje ukončenie služobného pomeru ku dňu 15. novembra 2007, o uvedenom rozkaze žalobca nebol informovaný, čo bolo povinnosťou riaditeľa ZVJS. Žalobca napísal sťažnosť na ministerstvo vnútra a bolo mu oznámené, že tento rozkaz bol v rozpore so zákonom. Od roku 2010, kedy žalobca podal žiadosť o preskúmanie platnosti vydaného rozkazu a vec prerokúvali už tri súdy, uplynulo 15 rokov.

Z uvedeného dôvodu požiadal, aby vec bola postúpená na trestnoprávne konanie, čiže podáva trestné oznámenie.

III.

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako?súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť žalobcu je?potrebné odmietnuť ako neprípustnú z?dôvodu, že neboli splnené podmienky právneho zastúpenia podľa § 449 SSP (§ 459 písm. d/ SSP). 11. Podľa § 449 ods. 1 SSP, sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. 12. Podľa § 449 ods. 2 SSP povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. 13. Podľa § 459 SSP, kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) nie je prípustná podľa § 439, d) neboli splnené podmienky podľa § 449, e) nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom, bol dodržaný postup podľa § 450 ods. 1 a nejde o prípady podľa § 449 ods. 2 písm. b) a c). 14. Najvyšší správny súd má z predložených súdnych spisov preukázané, že: - dňa 28. septembra 2010 žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti skončenia služobného pomeru personálnym rozkazom č. 531 z 9. októbra 2007 na Okresný súd Piešťany; - Okresný súd Piešťany uznesením č. k. 9C/188/2010-64 z 3. júna 2016 postúpil vec Krajskému súdu v Trnave ako vecne a miestne príslušnému súdu na konanie; - Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 14S/54/2016-89 zo 7. januára 2019 podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol žalobu z dôvodu, že žalobca nevyčerpal riadny opravný prostriedok, čo spôsobilo neprípustnosť žaloby a takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné správnym súdom podľa § 7 písm. a) SSP; - podanú kasačnú sťažnosť žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Sžk/ 11/2019 z 19. novembra 2019 odmietol podľa § 459 písm. d) SSP;

- dňa 24. januára 2019 podal žalobca ďalšiu žalobu o určenie neplatnosti ukončenia služobného pomeru personálnym rozkazom č. 531 z 9. októbra 2007 na Okresný súd Bratislava I, postúpená na Okresný súd Bratislava III; - Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 44Crp/10/2019-76 zo 4. októbra 2021 konanie zastavil z dôvodu právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata); - Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 7CoPr/6/2022-98 z 30. júna 2022 uznesenie Okresného súdu Bratislava III zrušil a vec postúpil Krajskému súdu v Trnave (správny súd); - Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 20S/97/2022-122 z 12. októbra 2022 vyzval žalobcu, aby doplnil podanie tým, že doručí správnemu súdu oznámenie o zvolení si advokáta na zastupovanie v konaní pred správnym súdom spolu s originálom plnej moci udelenej zvolenému advokátovi.

15. V prerokúvanej veci je kasačnou sťažnosťou napadnuté uznesenie, ktorým správny súd odmietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - personálneho rozkazu č. 531 z 9. októbra 2007, a to z dôvodu podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP (žaloba podaná oneskorene) a podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP (napriek výzve súdu žalobca žalobu nedoplnil predpísaným spôsobom).

16. Podľa § 449 ods. 1 SSP musí byť sťažovateľ zastúpený advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v správnom súdnom konaní pred kasačným súdom je nevyhnutnou súčasťou profesionality, ale tiež aj zabezpečením toho, aby kasačná sťažnosť mala všetky potrebné náležitosti vrátane uvedenia a konkretizovania dôvodu, pre ktorý sa rozhodnutie krajského súdu napáda kasačnou sťažnosťou (uznesenie NS?SR sp. zn. 3Sžf/104/2014 zo dňa 07.09.2015, uznesenie NS SR 8Sžfk/65/2017 zo dňa 12.12.2018, uznesenie NS SR 8Sžk/17/ 2020 zo dňa 28.10.2020). Zároveň SSP stanovuje, že?sťažovateľ musí byť zastúpený počas celého kasačného konania. Podľa § 449 ods. 2 SSP táto povinnosť neplatí (okrem iného), ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, t. j. správnej žalobe v sociálnych veciach alebo správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia alebo administratívneho vyhostenia.

17. Na žalobcu sa tak vzťahovala povinnosť podľa § 449 ods. 1 SSP, a to nechať sa pri podaní kasačnej sťažnosti zastúpiť advokátom. Žalobca bol o?tejto povinnosti riadne poučený v kasačnou sťažnosťou napadnutom uznesení krajského súdu.

Navyše najvyššiemu správnemu súdu z predložených súdnych spisov, aj v konaní o jeho predchádzajúcej žalobe (viď bod. 14) vyplýva, že žalobca bol opakovane poučovaný o povinnosti právneho zastúpenia v kasačnom konaní a o spísaní kasačnej sťažnosti advokátom. Aj napriek tomu bola spísaná kasačná sťažnosť žalobcom.

18. Vzhľadom k tomu, že žalobca nebol v?kasačnom konaní zastúpený advokátom, predmetná kasačná sťažnosť nebola spísaná advokátom a?žalobca nepreukázal, že by mal vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ako to predpisuje § 449 ods. 1 a?§ 449 ods. 2 písm. a) SSP (v spojení s § 489 SSP), pričom na danú vec nemožno aplikovať výnimky podľa § 449 ods. 2 písm. b) a?c) SSP, najvyšší správny súd rozhodol tak, že podľa § 459 písm. d) SSP kasačnú sťažnosť odmietol ako neprípustnú, pretože neboli splnené podmienky podľa § 449 SSP.

19. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 170 písm. a) SSP v?spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žiaden z účastníkov kasačného konania nemá právo na náhradu trov konania. Účinky, ako aj výsledok konania pri odmietnutí kasačnej sťažnosti je totiž obdobný ako pri odmietnutí žaloby.

20. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v?spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. apríla 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 6Ssk/95/2024 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik