6Ssk/96/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:1014201753.2
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5Sd/270/2014
- IČS
- 1014201753
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci navrhovateľa: Z.. H. F., bytom U., Ž. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, so sídlom advokátskej kancelárie Sibírska 4, Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ulica 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 16.09.2014 v spojení so zmenovými rozhodnutiami z 27.02.2015 a z 23.06.2016 a o odvolaní proti rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.05.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo 14.04.2016, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sd/270/2014-198 zo dňa 25.05.2022, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sd/270/2014-198 zo dňa 25. mája 2022, potvrdzuje. Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom zo dňa 25.05.2022, č. k. 5Sd/ 270/2014-198 potvrdil podľa § 250q ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) rozhodnutia odporkyne
I. č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.09.2014 v spojení so zmenovými rozhodnutiami z 27.02.2015 a z 23.06.2016 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku odo dňa XX.XX.XXXX;
II. č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.05.2015 o priznaní starobného dôchodku v sume 611,10 eur mesačne odo dňa XX.XX.XXXX v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 14.04.2016 o zvýšení starobného dôchodku na sumu 617,40 eur mesačne.
III. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal.
2. Krajský súd ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 OSP) podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) vo veci konal podľa doterajších predpisov na základe opravného prostriedku doručeného krajskému súdu dňa 21.10.2014, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), ako aj v súlade s § 250l ods. 1 OSP v rozsahu a medziach podaného odvolania a po nariadení pojednávania a oboznámení sa s listinnými dôkazmi, vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia spolu so zmenovými rozhodnutiami je potrebné ako vecne správne potvrdiť (§ 250q ods. 3 OSP).
3. Krajský súd mal z obsahu spisov a vyjadrení účastníkov konania za preukázané, že navrhovateľ doručil odporkyni dve žiadosti o starobný dôchodok. Prvú žiadosť spísanú dňa 30.05.2014 o priznanie starobného dôchodku od XX.XX.XXXX - dovŕšením 56 rokov veku a druhú žiadosť spísanú dňa XX.XX.XXXX - na priznanie starobného dôchodku po dovŕšení 62 rokov veku od XX.XX.XXXX. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ v čase podaných žiadostí o starobný dôchodok nebol poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. ani dávky podľa predchádzajúcej právnej úpravy v zmysle zákona č. 76/1959 Sb., platnej v čase ukončenia jeho služby dňom 31.08.1990. Z potvrdenia VÚSZ Ministerstva obrany Praha zo dňa 26.02.2014 bolo preukázané, že nesplnil podmienky podľa tohto zákona z dôvodu, že jeho služba v ozbrojených silách netrvala 20 rokov, ale len 19 rokov a 6 dní, čím nezískal obdobie výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nesplnil ani vekovú podmienku 40 rokov.
Krajský súd zhodne ako správny orgán zistil, že navrhovateľ bol v období od 05.09.1968 do 25.06.1971 žiakom Vojenského gymnázia SNP v Banskej Bystrici. Podľa potvrdenia Ministerstva obrany SR, sekcia ľudských zdrojov, Bratislava zo dňa 28.04.2016, č. SEĽUZ-3-8-1/2016-OdSP, toto stredoškolské štúdium bolo zaradené do III. pracovnej kategórie, a teda navrhovateľ počas tohto štúdia nevykonával vojenskú službu, ktorú vykonával až v období od 25.08.1971, na Vysokej škole pozemného vojska vo Vyškove. Podľa dokladov z Vojenského archívu, Centrálnej registratúry Trnava a Vojenského ústredného archívu Olomouc, vykonával navrhovateľ v I. kategórii funkcií základnú vojenskú službu vo vojenskej škole, t.j. v období od 25.08.1971 do 24.08.1973 a ďalšiu službu vo vojenskej škole od 25.08.1973 do 19.07.1975 a tiež v období od 20.07.1975 do 31.08.1990, kedy bol zamestnaný ako vojak z povolania a výkon služby skončil dňa 31.08.1990.
Uvedené údaje potvrdil na výzvu súdu Vojenský úrad Sociálneho zabezpečenia Bratislava, písomnou odpoveďou doručenou súdu dňa 18.05.2015, spolu s evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa. Nakoľko navrhovateľ v I. kategórii funkcií neodpracoval požadovaných 20 rokov služby, nárok na starobný dôchodok v skoršom veku podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. c/ zákona o sociálnom zabezpečení mu nevznikol a nárok na starobný dôchodok mu nevznikol ani z titulu uvoľnenia zo zamestnania z racionalizačných a organizačných opatrení (písm. b). Rozhodnutie odporkyne krajský súd vyhodnotil za správne z dôvodu, že navrhovateľ nesplnil ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 174 ods. 1 ZSZ, pretože výkon služby ukončil k 31.08.1990, a teda ju už nevykonával a služba vojaka z povolania netrvala do 31.12.1999. Navrhovateľovi zvýhodnenie v podobe skoršieho odchodu do dôchodku podľa ust. § 174 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. nevzniklo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie
odporkyne zo dňa 16.09.2014 v spojení so zmenovými rozhodnutiami zo dňa 27.02.2015 a zo dňa 23.06.2016 je zákonné a vecne správne, preto ho podľa ust. § 250q ods. 3 OSP potvrdil. 4. Navrhovateľ si podal aj druhú žiadosť o starobný dôchodok dňa XX.XX.XXXX, ktorou žiadal starobný dôchodok priznať od dosiahnutia 62 rokov veku, od XX.XX.XXXX.
Z uvedeného bolo krajskému súdu zrejmé, že podal dve žiadosti o starobný dôchodok, prvá je spísaná dňa 30.05.2014 o priznanie starobného dôchodku od XX.XX.XXXX, t.j. dovŕšením 56 rokov veku (viažuca sa na preskúmavané rozhodnutie, voči ktorému je podaný opravný prostriedok a ku ktorému boli vydané dve zmenové rozhodnutia) a druhá žiadosť o starobný dôchodok bola spísaná dňa XX.XX.XXXX na priznanie starobného dôchodku od XX.XX.XXXX, t.j. od dosiahnutia 62 rokov veku. Starobný dôchodok mu na základe tejto žiadosti bol priznaný rozhodnutím zo dňa 19.05.2015, zvýšený od 0l.01.2016 rozhodnutím zo dňa 14.04.2016. Tieto rozhodnutia považoval krajský súd (podľa uvedenia odporkyne) za právoplatné. Z uvedeného dôvodu krajský súd o druhej žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok spísanej dňa XX.XX.XXXX, ktorá nebola predmetom preskúmavania v tomto konaní, nerozhodoval. 5.
O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 250l ods. 2 v spojení s ust. § 250k ods. 1 OSP, a keďže navrhovateľ v konaní úspech nemal, právo na náhradu trov konania mu krajský súd nepriznal.
II.
6. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. 7. Namietal, že rozsudok krajského súdu nezohľadňuje životnú situáciu starobného dôchodcu od 16.09.2014, kedy sa dožil 56 rokov. Krajskému súdu vytýkal, že rozhodol bez osobnej účasti žalobcu na súdnom pojednávaní, lebo ho na pojednávanie nepozval a ani mu to neoznámil, rozhodol na základe nesprávneho posúdenia veci a odklonil sa od objektívneho dokazovania a zisťovania kľúčového argumentu navrhovateľa. Sociálnej poisťovni vytýkal, že dlhodobo úmyselne prehliada fakt, že na VŠJZ, VSOŠ, VGJŽ a VG SNP (vojenských stredných odborných školách a vojenských gymnáziách) boli v ČSR a ČSSTR od roku 1949 do 1991 porušované ľudské práva, obmedzované slobody pohybu bez opory v zákone, zneužívaní mladiství na vojenský výcvik a vojenskú prípravu a podrobovaní výkonu nútených prác a služieb pod hrozbou disciplinárnych trestov.
8. V odvolaní uviedol, že odo dňa nástupu do trojročnej VŠJZ v Bratislave a neskôr v Banskej Bystrici od 01.09.1968 do 24.08.1971, t.j. 1089 dní bol v nepretržitej službe - žiak VŠJŽ a ako mladistvý vykonával reálnu službu podľa služobných predpisov ozbrojených síl ČSSR ako vojak z povolania a vojak základnej vojenskej služby, ktorá sa ničím neodlišovala od služby, akú vykonávali ostatní vojaci z povolania a vojaci základnej vojenskej služby.
Všeobecné súdy neuviedli ani jeden rozdiel, pretože tieto služby boli v celej ČSĽA vykonávané jednotne podľa rovnakých služobných právnych predpisov. Súd upozornil na porušovanie ľudských práv a bezdôvodné obmedzovanie slobody bez opory v zákone a zneužívania mladistvých na vojenských stredných školách v rokoch 1949-1991 v ČSSR, ktorému bol vystavený aj navrhovateľ. Domnieva sa, že v tom čase išlo o zakázanú výchovu detských vojakov v totalitnom režime, pričom ľudské práva sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné (§ 7 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ ich nadobudol narodením dňa
XX.XX.XXXX. Všeobecná deklarácia ľudských práv prijatá VZ OSN dňa 10.12.1948 detailne vymenúva a opisuje základné ľudské práva a prvé ucelené vyjadrenie požiadavky medzinárodnej komunity na vytvorenie zoznamu základných ľudských práv a slobôd, ktoré boli priznané všetkým ľuďom na celom svete. Európsky dohovor o ľudských právach bol
prijatý s cieľom raz a navždy zabrániť vládam beztrestne dehumanizovať a zneužívať práva ľudí. Základnou povinnosťou všeobecných súdov v SR je prizrieť aj na tieto zahraničné konzekvencie. V prípade navrhovateľa rozhodujúcu úlohu hrá aj pravá retroaktivita zahrňujúca prípady, kedy príslušná právna norma reglementuje vznik právneho vzťahu a nároky z neho, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou. O tom, čo sa dialo na vojenských stredných školách v ČSR, ČSSR a ČSFR od roku 1949 do 1991 dnes už nikto nechce ani počuť.
V uvedenej súvislosti poukázal na význam pojmu tieseň (§ 6 ods. 1 písm. g/ zák. č. 87/1991 Zb.), ktorý je treba interpretovať v širších súvislostiach, teda aj v súvislosti s politickým nátlakom, ktorý nemožno chápať ako jednorázový akt, ale ako dlhodobý proces, ktorého výsledkom bolo to, že mladistvý navrhovateľ bol na vojenskej strednej škole nútený k výkonu nepretržitých 24 hodinových služieb a nútených prác aj v sobotu - nedeľu - sviatok, vo vonkajších a vnútorných rajónoch kasární ČSĽA. 9.
Navrhovateľ bol ako 15 ročný mladistvý žiakom 1. ročníka VŠJZ. Po nástupe dostal Zdravotnú knižku pre vojakov z povolania a kompletnú vojenskú výbavu a služobný výstroj vo verzii leto-zima, uniformu a vojenské označenie príslušníka ČSĽA.
Ako mladistvý bol zaradený do vojenských štruktúr, musel nastupovať do nepretržitých 24 hodinových dozorných služieb a do iných druhov služieb v rozpore s písomnou žiadosťou o štúdium na VŠJZ, ktorý podpisovali jeho rodičia a on ešte ako mladistvý žiak ZDŠ.
Sociálna poisťovňa sa snaží označovať týchto študentov vojenských stredných odborných škôl ako „chovancov“. Žiakom vojenských stredných škôl velili vojenskí velitelia, dôstojníci, generáli vo vojenských uniformách vojakov ČSĽA a vojenských dôstojníckych hodnostiach, čo v porovnaní s chovancami v polepšovniach, detských domovoch a nápravných ústavoch určite neexistovalo. Označovanie žiakov vo vojenských stredných školách za „chovancov“ navrhovateľ považuje za dehonestujúce a zavádzajúce. Okrem toho od prvého ročníka navrhovateľ musel pod bezprostrednou hrozbou trestov ako mladistvý žiak strednej odbornej vojenskej školy chodiť do nútených dozorných služieb na rote, držať stálu, zvýšenú, resp. aj plnú bojovú pohotovosť. V celej ČSĽA sa dôsledne uplatňovala rovnaká nedeliteľná veliteľská právomoc, ukladali sa mladistvým žiakom 1. až 3. ročníka odo dňa ich nástupu do vojenskej školy rovnaké disciplinárne odmeny, ale aj tresty. Okrem toho sa na nich vzťahoval aj trestný zákon.
10. Všetky sociálne a dôchodkové zákony SR pri priznávaní starobného dôchodku uvádzajú pojem výkon „služby“, no nevyžadujú, aby takáto osoba musela byť bezprostredne v „služobnom pomere“. Navrhovateľ preto poukazuje na ustanovenie § 33 ods. 9 zák. č. 76/ 959 Zb. - nárok na príspevok za službu a výška tejto dávky je naviazaná len na dobu výkonu služby v ozbrojených silách ČSSR, pričom vôbec nie je v zákone konkretizovaný druh služby a nikde v zákone nie je ani ustanovené, že táto služba má byť vykonávaná v služobnom pomere. Vojenskí veteráni sú presvedčení, že v ČSSR zjavne dochádzalo k sústavnému porušovaniu ľudských práv od roku 1949-1991 na VŠJZ (VG SNP, VGJŽ) a od roku 1967 do 1991 na VŠJZ, pretože ako mladistvý bol navrhovateľ sústavne podrobovaný výkonu nútených
služieb. . .Počas štúdia a služby na VŠJZ v rozpore s čl. 30 špeciálneho vojenského predpisu Del-27-4 na pechotnej strelnici na Tureckom vrchu a v Martine navrhovateľ strieľal ostrými nábojmi z pištolí vz. 52, samopalov vz. 58, guľometov vz. 59, a to napriek tomu, že špeciálnym služobným predpisom Del-27-4 to bolo prísne zakázané, pretože nemal predpísaný vek 18
rokov. Ostré streľby z ručných zbraní museli byť vykonávané pred vojenskou prísahou. V ďalšej časti odvolania navrhovateľ podrobne opisuje denný režim, poukazuje aj na plnenie služobných povinností, ktoré porovnáva k baníckym učňom, ktorí mali až od svojich 15 rokov priznanú I. pracovnú kategóriu.
11. Poukázal na to, že rozkazom ministra národnej obrany ČSSR č. 05/1969 zo dňa 25.05.1969 boli založené vojenské gymnáziá, v ktorých určujúcim faktorom boli iba rozkazy vojenského veliteľa, a nie oficiálne zákony. Na Ministerstve školstva ČSSR neexistoval odbor vojenského školstva, ktorý by dohliadal na činnosť vojenských stredných odborných škôl a vojenských gymnázií v kasárňach ČSĽA a vykonával kontrolu.
Medzinárodná organizácia na ochranu detí UNICEF pritom uvádza, že regrutovanie detí mladších ako 15 rokov do ozbrojených síl je ťažký vojenský zločin, pričom ako dieťa je považovaná každá osoba do 18 rokov, a práve toto sa týka aj žalobcu ako žiaka 1. až 3. ročníka VŠJŽ.
Kvôli hrubému porušovaniu ľudských práv, porušovaniu školských zákonov ČSSR, porušovaniu základných poriadkov Ozbrojených síl ČSSR a porušovaniu bývalého zákonníka práce č. 65/1965 Zb. a porušovaniu iných zákonov bolo v ČSFR po roku 1991 všetkých 12 vojenských škôl zrušených. V neposlednom rade poznamenal, že všetci žiaci týchto vojenských škôl sa pred nástupom do týchto vojenských škôl museli podrobiť dôkladným špeciálnym odvodovým lekárskym prehliadkam vo vojenských nemocniciach a potom každoročne dôkladne sledovaní v týchto nemocničných zariadeniach. V súvislosti s uvedeným poukázal na kvalitu zdravotných prehliadok a na zdravotné knižky pre vojakov z povolania, ktoré ako univerzálny listinný dôkaz o tom, že žiak musel pred nástupom do 1. ročníka absolvovať rozsiahlu lekársku prehliadku, ktoré realizovali špeciálne určené lekárske komisie.
12. Podotkol, že počas štúdia na VŠJZ dostával aj finančné a naturálne príjmy v súlade s § 2 v nadväznosti na § 6 ods. 1 zák. č. 88/1952 Zb. a neskôr podľa § 1 písm. a/ a § 2 ods. 1 zák. č. 480/1992 Zb. nazdáva sa, že išlo o plnenie podľa § 218 písm. e/ a § 230 zák. č. 65/ 1965 Zb. Zákonník práce. Taktiež sa nikde neposudzuje ani hodnota neprimeraného záväzku k 8 ročnému výkonu služby. Poznamenal, že baníckym učňom a učňom fúkačom skla sa počíta ich príprava na budúce zamestnanie už od 15 rokov veku. Výkon služby v I., resp. II.
kategórii funkcií nebol závislý od nejakého výkonu vojenskej základnej služby, ale aj od čosi úplne iného, a to od skutočného konkrétneho vojenského výcviku, reálnej intenzívnej vojenskej prípravy, sústavného vojenského vzdelávania. Správna regulácia sociálneho zabezpečenia bývalých vojakov prešla vývojom. Žalobca bol zjavne diskriminovaný v porovnaní s osobami, ktoré odslúžili rovnaký čas ako on, t.j. 10 rokov, neskôr 15 rokov, ale ich služba trvala napríklad k 31.12.1999 a jeho služba len do 31.08.1990. Zo služby bol prepustený dňa 31.08.1990 z organizačných a racionalizačných dôvodov. Od MO SR nedostáva žiadny výsluhový dôchodok ani výsluhový príspevok. Sociálna poisťovňa iste vie, že žalobca vek 56 rokov dovŕšil XX.XX.XXXX, a preto o jeho nároku na starobný dôchodok mala rozhodnúť už v jeho skoršom veku, teda aj spätne. Poukázal na ustanovenie § 175 zák. č. 100/1988 Zb. a § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. ohľadom zachovania získaných nárokov v I. a II. kategórii až do 31.12.2023. Za nevyhnutné považoval oboznámiť sa aj s rozsudkom NSS ČR sp. zn.
6Ads 33/2012-54 zo dňa 28.11.2012 a sp. zn. 4Ads 12/2009-83 z 27.05.2009, ktorý rozhodol v obdobnom prípade. Zhodne ako v rozsudku sp. zn. 8Ads 60/2017-35 zo dňa 25.04.2019. 13. Navrhol, aby rozsudok krajského súdu bol zmenený tak, že sa zruší rozhodnutie Sociálnej poisťovne, číslo XXX XXX XXXX X zo 16.09.2014 a vec sa vráti na nové konanie a rozhodnutie.
Odvolateľ si uplatnil náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, ktorú písomne vyčíslil.
III.
14. Odvolanie bolo odporkyni dňa 03.08.2022 doručené na vedomie. 15. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na námietky odvolateľa, týkajúce sa nezaradenia obdobia štúdia navrhovateľa na Vojenskom gymnáziu v Banskej Bystrici do I. kategórie funkcií, ktoré sú totožné s námietkami, ktoré uviedol v konaniach predchádzajúcich tomuto konaniu. K týmto námietkam sa odporkyňa opakovane vyjadrila a svoje vyjadrenie podložila dokazovaním prostredníctvom Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktoré listom č. SELUZ-3-8-1/2016-OdSP zo dňa 28.04.2016 potvrdilo, že dobu štúdia navrhovateľa na Vojenskom gymnáziu v Banskej Bystrici od 01.09.1967 do 24.08.1971 nemožno zaradiť na účely dôchodkového zabezpečenia do I. (II.) kategórie funkcií, keďže v tomto období nevykonával vojenskú službu a štúdium na vojenskom gymnáziu bolo náhradnou dobou, t.j. dobou potrebnou na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky, na dôchodkové účely zaradenou do III. pracovnej kategórie. K námietke týkajúcej sa zachovania získaných nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie odporkyňa poukázala na § 174 ods. 1 a 2 zák. č. 100/1988 Zb. Predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. je nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie alebo v službe I. kategórie funkcií, ale aj splnenie podmienky uvedenej v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., a to, že také zamestnanie trvalo do 31.12.1999. Navrhovateľ tým, že výkon jeho služby v ozbrojených silách, zaradenej do I. kategórie funkcií trval do 31.08.1990, netrval k 31.12.1999, nesplnil podmienku nároku na zníženie dôchodkového veku a nárok na starobný dôchodok mu vznikol dovŕšením dôchodkového veku 62 rokov, ku dňu XX.XX.XXXX. Odporkyňa preto vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.05.2015, ktorým mu bol podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od XX.XX.XXXX priznaný starobný dôchodok. 16. Odporkyňa navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
IV.
17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. 18. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
24. Predmetom konania na kasačnom súde bol opravný prostriedok navrhovateľa proti rozsudku krajského súdu, ktorý konal a rozhodol o opravnom prostriedku navrhovateľa proti dvom neprávoplatným rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 16.09.2014 v spojení so zmenovými rozhodnutiami z 27.02.2015 a z 23.06.2016 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku odo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.05.2015 o priznaní starobného dôchodku v sume 611,10 eur mesačne odo dňa XX.XX.XXXX v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 14.04.2016 o zvýšení starobného dôchodku na sumu 617,40 eur mesačne.
Napriek tomu, že krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku považoval správny orgán za právoplatné a že z uvedeného dôvodu o ňom nerozhodoval, nepovažoval kasačný súd záver krajského súdu v tejto časti za správny, a to z dôvodu, že navrhovateľ návrhom doručeným krajskému súdu dňa 15.06.2015 žiadal preskúmať aj toto rozhodnutie.
25. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/20007 Z. z. nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku.
26. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 a ž 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak. 27. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
29. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 30. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 01.01.2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31.12.1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol
vek aspoň: a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d/) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v
zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až l/ alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. 31. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, aby zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.
32. Ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zakotvuje zásadu zachovania získaných nárokov, rešpektujúc predchádzajúcu právnu úpravu (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), podľa ktorej sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú do 31. decembra 2023 (§ 175 zákona č. 100/1988 Zb.). Z tohto dôvodu pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok z titulu výkonu zamestnaní zaradených do zvýhodnenej pracovnej kategórie, nie je možné pre žalobcu stanoviť iné podmienky, ako boli stanovené predchádzajúcou úpravou.
Toto ustanovenie umožňuje vznik nároku na starobný dôchodok pred dovŕšením 62 rokov veku, ale len za splnenia zákonom stanovených podmienok. 33. Zámerom zákonodarcu vzhľadom na predĺženie zaraďovania zamestnaní podľa právneho poriadku Slovenskej republiky do I. a II. pracovnej kategórie až do 31. decembra 1999, bolo umožniť skorší vznik nároku na starobný dôchodok len u tých občanov, ktorí po 31. decembri 1999 dovŕšia stanovený vek a ktorí boli zamestnaní stanovenú dobu v zamestnaní uvedenom v § 14 zákona č. 100/1988 Zb., resp. vykonávali službu v I. alebo II. kategórii funkcií, ak toto zamestnanie, resp. služba trvali do 31. decembra 1999, pričom práve z dôvodu zrušenia pracovných kategórií od 01. januára 2000 nemohli objektívne až po 31. decembri 1999 splniť podmienku trvania takého zamestnania, resp. služby v potrebnom rozsahu.
34. Zákonodarca mal v úmysle poskytovať určitým skupinám zamestnancov, resp. vojakov a policajtov starobný dôchodok skôr, ale za presne určených podmienok uvedených v § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. Podmienka trvania určeného zamestnania do 31. decembra 1999 platí pre všetkých zamestnancov (poistencov), policajtov a vojakov, preto ju nemožno prípadne považovať ani za diskriminačnú ani za nespravodlivú ani vo vzťahu k žalobcovi, ktorý v služobnom pomere vojaka z povolania získal v I. kategórii funkcií 19 rokov a 12 dní, teda menej ako 20 rokov, a nesplnil ani podmienku určenú v ustanovení § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., že služba v I. (II.) kategórii funkcií trvala k 31.12.1999, ktorá však musí byť splnená súčasne. Sám žalobca, ako vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti potvrdil, že službu vojaka z povolania prestal vykonávať dňa 31.08.1990.
35. Odvolacie námietky navrhovateľa proti rozsudku krajského súdu, ktorý podľa názoru navrhovateľa rozhodol nezákonne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa zo dňa 30.05.2014 o priznanie starobného dôchodku od XX.XX.XXXX, kedy sa dožil 56 rokov, kasačný súd vyhodnotil za nesprávne. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na to, že navrhovateľ v odvolaní krajskému súdu vytýkal procesný nedostatok, ktorý sa týkal rozhodnutia krajským súdom bez osobnej účasti navrhovateľa na súdnom pojednávaní. K uvedenej odvolacej námietke považoval kasačný súd za potrebné a nevyhnutné poukázať na samotné konanie, ktoré sa na krajskom súde začalo na návrh navrhovateľa dňa 21.10.2014, kedy podal návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 16.09.2014 vo veci prepočítania starobného dôchodku (v texte návrhu priznania starobného dôchodku). Z obsahu samotného rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 16.09.2014 však vyplýva, že týmto rozhodnutím bola zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok, pretože
žiadateľ/navrhovateľ nespĺňal podmienky uvedené v § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 21 a § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. Sociálna poisťovňa, ústredie toto rozhodnutie zmenila (doplnila) rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X dňa 27.02.2015 v časti jeho odôvodnenia. Navrhovateľ následne dňa 11.05.2015 doručil krajskému súdu rozsiahle vyjadrenie a listiny, okrem iného aj správu Vojenského úradu Sociálneho zabezpečenia Bratislava z 23.05.2015, ktorý potvrdil, že navrhovateľ získal v období od 25.08.1971 do 24.08.1973 dobu poistenia (zamestnania) v I. kategórii funkcií - základná vojenská služba, od 15.08.1973 do 19.07.1975 v I. kategórii funkcií - ďalšia služba vo vojenskej škole, od 20.07.1975 do 31.08.1990 v I. kategórii funkcií - vojak z povolania.
Medzičasom dňa 19.05.2015 rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X bol navrhovateľovi podľa § 65, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. priznaný starobný dôchodok v sume 611,10 eur mesačne. Navrhovateľ návrhom doručeným krajskému súdu dňa 15.06.2015 žiadal preskúmať aj toto rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku dôvodiac tým, že v odslúženej dobe 6947 dní, t.j. 19 rokov a 12 dní v I. kategórii funkcií, nemá započítané obdobie od 01.09.1967 do 24.08.1971, spolu 1454 dní, kedy bol študent Vojenskej školy Jána Žižku.
Sociálna poisťovňa, ústredie následným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X dňa 14.04.2016 rozhodla podľa § 66 ods. 3 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o zvýšenie starobného dôchodku od 01. januára 2016 na sumu 617,40 eur mesačne (zvýšenie starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku). Podaním doručeným krajskému súdu dňa 22.07.2016 navrhovateľ rozšíril svoj návrh dôvodiac tým, že dňa 18.07.2016 prevzal rozhodnutie od Sociálnej poisťovne, a ani toto rozhodnutie nič pozitívne nerieši. Sociálna poisťovňa, ústredie novým rozhodnutím dňa 23.06.2016 číslo XXX XXX XXXX X zmenila/doplnila svoje rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.02.2015 v časti jeho odôvodnenia.
V odôvodnení poukázala na potvrdenie Ministerstva obrany Slovenskej republiky z 28.04.2016 č. SEĽUZ-3-8-1/2016-OdSP dobu štúdia od 01. septembra 1967 do 24. augusta 1971 na Vojenskom gymnáziu v Banskej Bystrici nie je možné hodnotiť ako dobu služby v kategórii funkcií, pretože v tomto období nevykonával vojenskú službu. U žiakov vojenských gymnázií
sa na účely dôchodkového zabezpečenia celé štvorročné obdobie vykazovalo ako doba štúdia so zaradením tejto doby do II. pracovnej kategórie, nakoľko absolventi vojenských gymnázií základnú vojenskú službu vykonávali až do dňa nástupu na štúdium na vojenskú vysokú školu, a to v 1. a 2. ročníku tohto štúdia. Základnú vojenskú službu navrhovateľ konal v tomto období od 25.08.1971 do 24.08.1973, t.j. v čase, kedy bol poslucháčom Vojenskej vysokej školy pozemného vojska vo Vyškove. K odvolacej námietke kasačný súd ďalej uvádza, že na krajskom súde sa dňa 11. marca 2020 za osobnej účasti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu (v neprítomnosti odporkyne podľa § 101 ods. 2 OSP) uskutočnilo ústne pojednávanie. Proti rozsudku krajského súdu č.k. 5Sd/270/ 2014-95 zo dňa 11.03.2020, ktorým krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.09.2014 v spojení so zmenovými rozhodnutiami zo dňa 27.02.2015 a zo dňa 23.06.2016 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku odo dňa
XX.XX.XXXX podal navrhovateľ odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 7So/5/2020-180 dňa 02.07.2021 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Sd/270/ 2014-95 zo dňa 11.03.2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie krajský súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 107 ods. 1, 2 v spojení s § 199 ods. 3 SSP dňa 28.04.2022 na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu.
Následne dňa 25.05.2022 vyhlásil rozhodnutie vo veci. Písomne vypracované rozhodnutie následne doručil účastníkom konania. Navrhovateľ v zákonnej lehote podal proti rozsudku krajského súdu odvolanie. Napriek tomu, že v úvodnej časti uviedol, že „prevzal rozsudok krajského súdu č.k. 5Sd/270/2014 zo dňa 22.05.2022 o zamietnutí žiadosti žalobcu zo dňa 30.05.2014 o priznanie starobného dôchodku od XX.XX.XXXX“, odvolací súd posúdil odvolanie navrhovateľa komplexne z dôvodov v ňom uvedených. Dospel k záveru, že postup krajského súdu bol súladný s ustanovením § 107 ods. 1 SSP - predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania a vykonáva dokazovanie.
V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania. Po zrušení rozsudku krajského súdu odvolacím súdom účastníci konania nové návrhy na vykonanie dokazovania už nepredložili. Úlohou krajského súdu v novom konaní bolo rozhodnúť o zákonnosti všetkých rozhodnutí vo veci nároku navrhovateľa na starobný dôchodok tak, ako to vyplýva z odôvodnenia uznesenia sp. zn. 7So/5/2020 zo dňa 02.07.2021.
36. V súvislosti s odvolacou námietkou, ktorá sa týkala posúdenia doby štúdia na vojenskom gymnáziu v I. kategórii funkcií, kasačný súd vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania jednak Sociálnou poisťovňou, ústredie, ako aj krajským súdom zhodne poukazuje na potvrdenie Ministerstva obrany Slovenskej republiky z 28.04.2016 č. SEĽUZ-3-8-1/ 2016-OdSP dobu štúdia od 01. septembra 1967 do 24. augusta 1971 na Vojenskom gymnáziu v Banskej Bystrici nie je možné hodnotiť ako dobu služby v kategórii funkcií, pretože v tomto období nevykonával vojenskú službu. U žiakov vojenských gymnázií sa na účely dôchodkového zabezpečenia celé štvorročné obdobie vykazovalo ako doba štúdia so zaradením tejto doby do II. pracovnej kategórie, nakoľko absolventi vojenských gymnázií základnú vojenskú službu vykonávali až do dňa nástupu na štúdium na vojenskú vysokú školu, a to v 1. a 2. ročníku tohto štúdia. Na základe tohto potvrdenia potom kasačný súd dospel k záveru o zákonnosti oboch rozhodnutí, ktoré žiadal navrhovateľ súdom preskúmať, a to rozhodnutie
číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 16.09.2014 v spojení so zmenovými rozhodnutiami z 27.02.2015 a z 23.06.2016 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku odo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.05.2015 o priznaní starobného dôchodku od XX.XX.XXXX v sume 611,10 eur mesačne v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 14.04.2016 o zvýšení starobného dôchodku na sumu 617,40 eur mesačne. Kasačný súd tak rozhodol na tom základe, že navrhovateľ vo všetkých svojich podaniach doručených súdu v tejto veci uvádzal tie isté argumenty, ktoré sa týkali v podstate nezohľadnenia doby štúdia na vojenskom gymnáziu pri rozhodovaní o uplatnení nároku na starobný dôchodok pred dovŕšením veku 62 rokov a v posúdení doby štúdia na vojenskej strednej škole, ktorú žiadal zohľadniť ako I., resp. II. kategóriu funkcií pre účely dôchodkového zabezpečenia. 37.
Najvyšší správny súd na rozsiahlu a opakovanú argumentáciu navrhovateľa uvedenú v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, opakovane uvedenú vo všetkých jeho vyjadreniach, ktorý poukazoval na svoje stredoškolské štúdium ako výkon nútených prác, za ktoré ako študent počas štyroch rokov štúdia dostával finančné a naturálne príjmy v zhode s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, vysloveným napr. v uznesení č.k. II. ÚS 362/2023-39 a č.k. II. ÚS 363/2023-37, obe z 9. augusta 2023 poznamenáva, že právnym prostriedkom na riešenie uvedených námietok boli reštitučné zákony, ktorých účelom bolo naprávať krivdy, ku ktorým došlo pred rokom 1990, napríklad zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách.
38. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, odvolací súd námietky žalobcu uvedené v odvolaní vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP a § 492 ods. 1 SSP ako vecne správny potvrdil.
39. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 a §168 SSP). 40. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. augusta 2023