6Ssk/96/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v?senáte zloženom z?predsedníčky senátu JUDr.?Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v?právnej veci žalobcu: B.. G.. G. T., nar. XX. G. XXXX, bytom T. XXXX/ XX, XXX XX L., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul.?29.?augusta 8 a 10, 813?63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 18506-2/2022-BA z 10. mája 2024, o?kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č.?k.?KE-8Sa/11/2022-71 z 27. mája 2024, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-8Sa/11/2022-71 z 27. mája 2024 mení tak, že správnu žalobu zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov správneho a kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh správneho súdneho konania

súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej č. 18506-2/2022-BA z 10. mája 2024 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

Správny súd uvádza, že pokiaľ ide o povinnosť zanechania pracovnej činnosti iným poistencom, uplatňujúcim si dávku materské, právna úprava materského nevylučuje poskytnutie tejto dávky otcovi dieťaťa vykonávajúcemu zárobkovú činnosť.

Pokiaľ zákon spája poskytovanie materského s čerpaním rodičovskej dovolenky otca, logicky ho spája s obmedzením pracovných aktivít tohto rodiča, korešpondujúcim so všeobecným účelom nemocenského poistenia (§ 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z.). Správnemu súdu z obsahu rozhodnutí navyše vôbec nevyplývalo, že by takáto požiadavka bola žalobcovi kladená, práve naopak, orgány verejnej správy u žalobcu sprvu akceptovali vykonávanie práce žalobcom v určitom - obmedzenom rozsahu, a až začiatok vykonávania pracovnej činnosti pre Jednotu slovenských matematikov a fyzikov považovali v súhrne s výkonom ostatných pracovných činností za skutočnosť, ktorá bráni žalobcovi v starostlivosti o dieťa.

Stotožnil sa ale so žalobcom, pokiaľ tento namietal iba formálne vyhodnotenie skutočnej starostlivosti o maloleté dieťa, pričom tvrdil, že dochádzky z pracovných pomerov a dohôd žalobcu neprekážajú starostlivosti o dieťa, keďže pracovné činnosti vykonával v čase, kedy si dieťa starostlivosť

Rovnako podľa názoru správneho súdu sa žalovaná nezaoberala skutočnosťou, že matka dieťaťa ukončila u svojho zamestnávateľa čerpanie rodičovskej dovolenky a vrátila sa do pracovného procesu a žalobca ani žalovaná nikdy netvrdili, že by v čase vykonávania pracovnej činnosti žalobcom mala byť poskytovaná starostlivosť o maloleté dieťa prostredníctvom inej osoby. Žalovaná sa tiež nezaoberala podkladmi od zamestnávateľov žalobcu, a to rozpismi odpracovaných hodín v období od 15. augusta 2021 do 31. októbra 2021, ktoré okrem žalobcovho výkonu práce z domu potvrdzujú tvrdenie o vykonávaní pracovných úloh primárne v čase okolo trinástej až štrnástej hodiny (zvyčajne v trvaní dvoch hodín) poobede a následne po ôsmej hodine večer (zvyčajne v obdobnom rozsahu ako v poobedňajšom čase), a taktiež podľa názoru správneho súdu žalovaná opomenula bližšie uviesť, prečo výkon ďalšej práce z domu považovala za zásadnú zmenu okolností na strane žalobcu, keď vykonávanie práce z domu v určitom rozsahu u žalobcu pôvodne akceptovala. Podľa názoru správneho súdu uvedená úprava pracovného času žalobcu

4. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, nakoľko žalovaná nesprávne vyhodnotila otázku poskytovania osobnej starostlivosti maloletému dieťaťu žalobcom. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, že celkom úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanej.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

Sociálna poisťovňa podmienku poskytovania starostlivosti dieťaťu posúdila ku dňu 09. augusta 2021, od ktorého žalobca deklaroval poskytovanie starostlivosti svojej dvojročnej dcére, a aj v nasledujúcich dňoch, za splnenú. Sociálna poisťovňa akceptovala výkon práce u zamestnávateľa Evanjelická spojená škola a u zamestnávateľa P - MAT n. o., pretože žalobca prácu pre týchto zamestnávateľov vykonával už viac ako rok pred uplatnením nároku na materské a súčasne išlo o výkon práce v malom rozsahu (11,5 hodín + 28 hodín za obdobie od 9. do 31. augusta 2021) s dosiahnutím pomerne nízkeho vymeriavacieho základu (186,43 Eur + 378,88 Eur za obdobie od 9. do 31. augusta 2021).

na deň. Pre úplnosť žalovaná uvádza, že v súvislosti s poskytovaním starostlivosti dieťaťu od 09. augusta 2021 si žalobca dodatočne v roku 2022 nárok na materské uplatnil aj z ďalších piatich poistných vzťahov, predložením ďalších piatich žiadostí o materské, a to z poistných vzťahov zamestnanca u zamestnávateľov:

Z ďalších štyroch poistných vzťahov bol žalobcovi nárok na materské priznaný, s tým, že z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Evanjelická spojená škola a zamestnávateľa P-MAT n. o. bol priznaný s výnimkou obdobia od 9. augusta 2021 do 31. októbra 2021 (nesplnená podmienka podľa § 30 písm. b/ zákona), pričom výška materského 53,85210000 Eur za deň priznaná rozhodnutím č. 200-196235-CA04/2021 zo 7. septembra 2021 zostala nezmenená z dôvodu, že dosiahla sumu maximálneho úhrnu denných vymeriavacích základov podľa § 58 ods. 3 zákona v znení neskorších predpisov. 7. Žalovaná v kasačnej sťažnosti uvádza, že na posúdenie splnenia podmienky poskytovania starostlivosti dieťaťu za obdobie po 14. auguste 2021 mala vplyv skutočnosť, že žalobca začal vykonávať prácu aj v ďalšom pracovnoprávnom vzťahu - u zamestnávateľa Jednota slovenských matematikov a fyzikov, t. j. u toho istého zamestnávateľa, u ktorého čerpal od 9. augusta 2021 rodičovskú dovolenku, a to na základe uzatvorenej dohody o vykonaní práce od

V októbri 2021 odpracoval 83,75 hodín, pričom prevažne odpracoval 3 až 4,25 hodín denne (v 19 dňoch, aj cez víkendy). Súčasne žalovaná zistila, že žalobcom dosiahnutý vymeriavací základ za uvedené obdobia presahuje viac ako dvojnásobne minimálnu mzdu (v roku 2021 minimálna mzda 623 Eur). Za obdobie od 9. do 31. augusta 2021 dosiahol vymeriavací základ v úhrne 1265,31 Eur, za september 2021 v úhrne 1774,54 Eur a za október 2021 v úhrne 1307,23 Eur.

priznania materského. 9. Žalovaná zastáva právny názor, že žalobca podstatným spôsobom obmedzil výkon práce len v obdobiach od 9. do 14. augusta 2021 a od 1. do 30. novembra 2021, kedy pracoval v rozsahu menšom ako tretinový pracovný úväzok.

2021. Poskytnutie dávky materské aj za obdobie od 15. augusta 2021 do 31. októbra 2021 by sa minulo svojmu zákonnému účelu. 10. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 462 ods. 3 SSP rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. 11. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej písomne vyjadril podaním zo dňa 13. augusta

Eur. Za mesiac august bola žalobcova čistá mzda 1806,73 Eur a výška materského 1238,6 Eur, čo je v súčte 3045,33 Eur, čo zodpovedá mzde pred nástupom na rodičovskú dovolenku. Bez súbežného pracovania v ďalších pracovných vzťahoch by u žalobcu nastal výrazný pokles príjmu z cca 3000 Eur na 1615,6 Eur alebo 1669,5 Eur podľa dĺžky mesiaca, čo predstavuje pokles čistého príjmu o cca 45%. Prácou v uvedených vzťahoch žalobca dokázal vykryť stratu príjmu z dôvodu starostlivosti o dieťa, ktorú vykonával osobne.

IV. Aplikovaná právna úprava

18. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Správneho súdu v?Košiciach č.?k.?KE-8Sa/11/2022-71 z 27. mája 2024, ktorým správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil rozhodnutie žalovanej č.18506-2/2022-BA z 10. mája 2024 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. na základe odvolania žalobcu podaného proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. 200-035353-CA04/2022 zo dňa 14. februára 2022, vo veci zániku nároku na materské, zmenila výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, tak, že podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobcovi od 15. augusta 2021 do 31. októbra 2021 zanikol nárok na materské a opätovne mu nárok na materské vznikol od 1. novembra 2021. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodla, že podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobcovi od 15. augusta 2021 zanikol nárok na materské. 19. Z?administratívneho spisu vyplýva: - žalobca si nárok na materské a jeho výplatu uplatnil žiadosťou č. B1433127 z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Jednota slovenských matematikov a fyzikov od 9. augusta 2021, kde mal dohodnutý druh práce a mzdové podmienky: projektový manažér (11,84 Eur/ hod.), finančný manažér (10,36 Eur/hod.), autor vzdelávacích materiálov (18,5 Eur/hod.), expert na vzdelávanie (18,5 Eur/hod.), s miestom výkonu práce z domu, pracovný pomer na dobu neurčitú, pracovný čas 8 hodín denne; - žalobca bol súbežne povinne nemocenský poistený ako zamestnanec zamestnávateľov: - Jednota slovenských matematikov a fyzikov (dohoda o vykonaní práce od 15. augusta 2021 - 31. decembra 2021, predpokladaný rozsah 350 hodín, 20 Eur/hod., pričom žalobca na základe tejto dohody odpracoval od 15. augusta 2021 do 31. augusta 2021 spolu 35 hodín, za mesiac september 2021 spolu 58,5 hodín, za mesiac október 2021 spolu 38 hodín a za mesiac november 2021 spolu 37,5 hodín, pričom prácu vykonával z domu);

- ako povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (od 01. októbra 2017, pričom od 01. marca 2022 je poistenie prerušené z dôvodu pozastavenia činnosti). - matka maloletého dieťaťa ukončila u svojho zamestnávateľa čerpanie rodičovskej dovolenky

20. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z., sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a

1. 23. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do?starostlivosti a?ktorý sa o?toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v?období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o?dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v?období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a?iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a?aspoň o?dve z?nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na?materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie od dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v?posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.

25. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z?dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o?dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a?opätovne vzniká odo?dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

27. Základnou úlohou najvyššieho správneho súdu v?predmetnej veci bolo posúdiť zásadnú otázku, či žalobca na účely vzniku nároku na materské splnil zákonnú podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, tak ako to predpokladá § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., a to v období od 15. augusta 2021 do 31. októbra 2021, kedy žalovaná rozhodla, že nárok na materské žalobcovi zanikol a opätovne vznikol od 1. novembra 2021.

činnosti. 29. Logickým predpokladom na priznanie nároku na materské je skutočná (reálna) starostlivosť o dieťa a (predpokladané) zníženie príjmu zo zárobkovej činnosti ako jej dôsledok. Najvyšší správny súd zastáva názor, že vyhodnocovanie otázky, či došlo k faktickému prevzatiu dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča, ako aj k faktickej zmene v starostlivosti o dieťa vykonávanej týmto druhým rodičom, je?zo strany správnych orgánov opodstatnené a náležité. V danom prípade najvyšší správny súd považoval za dôvodné, aby sa správne orgány pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na?materské, osobitne v rámci správnej úvahy vysporiadali v záujme zachovania účelu nemocenského poistenia aj s tým, či je možné, aby žiadateľ o dávku poskytoval starostlivosť dieťaťu napriek tomu, že po priznaní nároku na materské uzatvoril dohodu o vykonaní práce od 15. augusta 2021 - 31. decembra 2021 (rozsah práce 350 hodín), a uvedenú prácu vykonával v spornom období popri ďalších dvoch uzatvorených pracovných pomeroch (zamestnávatelia P-MAT n.o. a Evanjelická spojená škola,

31. Podľa správneho súdu v prospech skutočného poskytovania starostlivosti mal. dieťaťu zo strany žalobcu svedčilo práve miesto výkonu práce a jeho upravený rozsah a rozvrhnutie. Ako uviedla žalovaná, zo zákona síce explicitne nevyplýva zákaz vykonávať pracovnú činnosť, avšak vykladajúc ustanovenia § 49 ods. 1 v spojení s § 51 ods. 2 a § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. vo vzájomnej súvislosti, je možné skonštatovať, že zákon vyžaduje osobnú starostlivosť o dieťa, t. j. otec dieťaťa musí túto starostlivosť vykonávať osobne, pri výkone tejto starostlivosti je nezastupiteľný. Osobná starostlivosť o dieťa zahŕňa zabezpečovanie jeho výživy, dbanie na jeho hygienu a zdravie, venovanie sa jeho výchove a rozvoju, zabezpečovanie jeho ochrany a bezpečnosti, organizácia jeho režimu dňa, vrátane odpočinku a aktívneho pohybu.

32. Najvyšší správny súd pripomína, že uplatnenie nemocenskej dávky - materského je?právom, nie povinnosťou nemocensky poistenej osoby. Napriek tomu, že oprávnenej osobe nárok na priznanie tejto nemocenskej dávky vznikne, nemá povinnosť o ňu požiadať (respektíve ju čerpať). Režim rodičovskej dovolenky má poskytnúť ochranu inak pracujúcim rodičom na?trhu práce a táto ochrana sa rodičovi poskytuje cielene a zámerne počas celého pracovného času. Práve na túto životnú situáciu je materské ako nemocenská dávka významovo uspôsobené. Ak sa teda oprávnený rodič rozhodne uplatniť si tento nárok, naplnenie zákonných podmienok pre jeho priznanie nemôže byť len formálne a naplnenie účelu, na ktorý sa dávka poskytuje, nemožno opomenúť. Model, keď žiadateľ o dávku v rámci jedného pracovnoprávneho pomeru čerpá rodičovskú dovolenku za účelom starostlivosti o narodené dieťa do troch rokov jeho veku a zároveň uzatvorí s tým istým zamestnávateľom, prípadne aj iným ďalší pracovnoprávny vzťah (v danom prípade dohodu o vykonaní práce), v

33. Najvyšší správny súd zároveň poukazuje na bod 19 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. ?júna?2019 o?rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa?zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ, v ktorom sa uvádza: „V záujme podpory rovnomerného rozdelenia opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi a možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi už v rannom veku detí, by sa malo zaviesť právo na otcovskú dovolenku pre otcov alebo pre rovnocenných druhých rodičov, ak sú uznaní vo vnútroštátnom práve a?v?rozsahu, v akom sú v ňom uznaní. Takáto otcovská dovolenka by sa mala čerpať v čase okolo narodenia dieťaťa a mala by byť jasne spojená s narodením na účely poskytovania starostlivosti.“ Z?uvedeného možno dôvodiť, že účelom nie je podpora otcov v poberaní materského ako peňažnej dávky, ale v tom, aby sa vo vyváženej miere osobne podieľali na?rodinných povinnostiach, a teda aj na starostlivosti o?dieťa.

35. Vzhľadom k uvedenému najvyšší správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je v súlade so zákonom, a preto zmenil rozsudok správneho súdu tak, že žalobu zamietol (§ 462 ods. 3 SSP). 36.

37. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.