6Ssk/96/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200373.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- KE-8Sa/11/2022
- IČS
- 7022200373
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v?senáte zloženom z?predsedníčky senátu JUDr.?Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v?právnej veci žalobcu: B.. G.. G. T., nar. XX. G. XXXX, bytom T. XXXX/ XX, XXX XX L., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul.?29.?augusta 8 a 10, 813?63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 18506-2/2022-BA z 10. mája 2024, o?kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č.?k.?KE-8Sa/11/2022-71 z 27. mája 2024, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-8Sa/11/2022-71 z 27. mája 2024 mení tak, že správnu žalobu zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov správneho a kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh správneho súdneho konania
1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom č.?k. ?KE-8Sa/ 11/2022-71 z 27. mája 2024, podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej č. 18506-2/2022-BA z 10. mája 2024 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
2. Správny súd vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaná zánik nároku na uplatnenú nemocenskú dávku postavila na jedinom podstatnom dôvode, a to na nesplnení podmienky poskytovania starostlivosti dieťaťu priamo žalobcom podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 461/2003 Z.z.“).
Správny súd uvádza, že pokiaľ ide o povinnosť zanechania pracovnej činnosti iným poistencom, uplatňujúcim si dávku materské, právna úprava materského nevylučuje poskytnutie tejto dávky otcovi dieťaťa vykonávajúcemu zárobkovú činnosť.
Primárnou podmienkou jej poskytovania však je prevzatie dieťaťa do starostlivosti tohto rodiča, ktorá podmienka nie je naplnená len jej formálnym deklarovaním, ale vytvorením reálnych podmienok poskytovania starostlivosti o dieťa. Z uvedeného dôvodu je potrebné v každom prípade osobitne posudzovať reálnu možnosť faktického poskytovania starostlivosti otcom dieťaťa.
Pokiaľ zákon spája poskytovanie materského s čerpaním rodičovskej dovolenky otca, logicky ho spája s obmedzením pracovných aktivít tohto rodiča, korešpondujúcim so všeobecným účelom nemocenského poistenia (§ 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z.). Správnemu súdu z obsahu rozhodnutí navyše vôbec nevyplývalo, že by takáto požiadavka bola žalobcovi kladená, práve naopak, orgány verejnej správy u žalobcu sprvu akceptovali vykonávanie práce žalobcom v určitom - obmedzenom rozsahu, a až začiatok vykonávania pracovnej činnosti pre Jednotu slovenských matematikov a fyzikov považovali v súhrne s výkonom ostatných pracovných činností za skutočnosť, ktorá bráni žalobcovi v starostlivosti o dieťa.
3. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobcu v správnej žalobe, že pojem starostlivosť je potrebné vykladať zhodne s pojmom riadna starostlivosť v zmysle zákona o rodičovskom príspevku. Podrobne v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôvodnil rozdiel medzi rodičovským príspevkom ako štátnej dávky, kde spomínaným zákonom o rodičovskom príspevku je definovaná riadna starostlivosť, a materským ako nemocenskej dávky, upravujúcu zákon o sociálnom poistení, ktorý na tento účel definuje pojem starostlivosť.
Stotožnil sa ale so žalobcom, pokiaľ tento namietal iba formálne vyhodnotenie skutočnej starostlivosti o maloleté dieťa, pričom tvrdil, že dochádzky z pracovných pomerov a dohôd žalobcu neprekážajú starostlivosti o dieťa, keďže pracovné činnosti vykonával v čase, kedy si dieťa starostlivosť
nevyžadovalo. Správny súd uviedol, že orgány verejnej správy síce poukázali na vymeriavacie základy, ktoré žalobca dosiahol od 09. augusta 2021, avšak ďalej nevyvodili žiadne ďalšie závery, ale zamerali sa jedine na počet odpracovaných hodín žalobcom v mesiacoch august až november 2021, pričom na základe výsledných údajov vyslovili záver o neposkytovaní osobnej starostlivosti maloletému dieťaťu žalobcom.
Rovnako podľa názoru správneho súdu sa žalovaná nezaoberala skutočnosťou, že matka dieťaťa ukončila u svojho zamestnávateľa čerpanie rodičovskej dovolenky a vrátila sa do pracovného procesu a žalobca ani žalovaná nikdy netvrdili, že by v čase vykonávania pracovnej činnosti žalobcom mala byť poskytovaná starostlivosť o maloleté dieťa prostredníctvom inej osoby. Žalovaná sa tiež nezaoberala podkladmi od zamestnávateľov žalobcu, a to rozpismi odpracovaných hodín v období od 15. augusta 2021 do 31. októbra 2021, ktoré okrem žalobcovho výkonu práce z domu potvrdzujú tvrdenie o vykonávaní pracovných úloh primárne v čase okolo trinástej až štrnástej hodiny (zvyčajne v trvaní dvoch hodín) poobede a následne po ôsmej hodine večer (zvyčajne v obdobnom rozsahu ako v poobedňajšom čase), a taktiež podľa názoru správneho súdu žalovaná opomenula bližšie uviesť, prečo výkon ďalšej práce z domu považovala za zásadnú zmenu okolností na strane žalobcu, keď vykonávanie práce z domu v určitom rozsahu u žalobcu pôvodne akceptovala. Podľa názoru správneho súdu uvedená úprava pracovného času žalobcu
v porovnaní s pracovnými podmienkami pred nástupom na rodičovskú dovolenku v súvislosti s ostatnými podkladmi aktuálne podľa správneho súdu nepodporujú strohý záver žalovanej o tom, že pracovné zaťaženie žalobcu mu neumožňuje poskytovať maloletému dieťaťu adekvátnu osobnú starostlivosť. V prospech skutočného poskytovania starostlivosti mal. dieťaťu zo strany žalobcu svedčí práve miesto výkonu práce a jeho upravený rozsah a rozvrhnutie.
4. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, nakoľko žalovaná nesprávne vyhodnotila otázku poskytovania osobnej starostlivosti maloletému dieťaťu žalobcom. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, že celkom úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanej.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti
5. Proti uvedenému rozsudku správneho súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a?to z?dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm.?g) SSP. 6. Žalovaná s právnym posúdením vecí správnym súdom nesúhlasí. V prípade žalobcu
Sociálna poisťovňa podmienku poskytovania starostlivosti dieťaťu posúdila ku dňu 09. augusta 2021, od ktorého žalobca deklaroval poskytovanie starostlivosti svojej dvojročnej dcére, a aj v nasledujúcich dňoch, za splnenú. Sociálna poisťovňa akceptovala výkon práce u zamestnávateľa Evanjelická spojená škola a u zamestnávateľa P - MAT n. o., pretože žalobca prácu pre týchto zamestnávateľov vykonával už viac ako rok pred uplatnením nároku na materské a súčasne išlo o výkon práce v malom rozsahu (11,5 hodín + 28 hodín za obdobie od 9. do 31. augusta 2021) s dosiahnutím pomerne nízkeho vymeriavacieho základu (186,43 Eur + 378,88 Eur za obdobie od 9. do 31. augusta 2021).
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. 200-196235-CA04/2021 zo 7. septembra 2021, bol žalobcovi priznaný nárok na materské od 09. augusta 2021 z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Jednota slovenských matematikov a fyzikov (pracovný pomer) vo výške 53,85210000 Eur
na deň. Pre úplnosť žalovaná uvádza, že v súvislosti s poskytovaním starostlivosti dieťaťu od 09. augusta 2021 si žalobca dodatočne v roku 2022 nárok na materské uplatnil aj z ďalších piatich poistných vzťahov, predložením ďalších piatich žiadostí o materské, a to z poistných vzťahov zamestnanca u zamestnávateľov:
Evanjelická spojená škola, P - MAT n. o., Stredná zdravotnícka škola a Jednota slovenských matematikov a fyzikov (dohoda o vykonaní práce), a tiež z poistného vzťahu povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalobcovi nárok na materské z poistného vzťahu zamestnanca Jednota slovenských matematikov a fyzikov (dohoda o vykonaní práce) nebol priznaný z dôvodu, že dňa 9. augusta 2021 uvedený poistný vzťah ešte neexistoval (nesplnená podmienka podľa § 30 písm. a/ zákona).
Z ďalších štyroch poistných vzťahov bol žalobcovi nárok na materské priznaný, s tým, že z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Evanjelická spojená škola a zamestnávateľa P-MAT n. o. bol priznaný s výnimkou obdobia od 9. augusta 2021 do 31. októbra 2021 (nesplnená podmienka podľa § 30 písm. b/ zákona), pričom výška materského 53,85210000 Eur za deň priznaná rozhodnutím č. 200-196235-CA04/2021 zo 7. septembra 2021 zostala nezmenená z dôvodu, že dosiahla sumu maximálneho úhrnu denných vymeriavacích základov podľa § 58 ods. 3 zákona v znení neskorších predpisov. 7. Žalovaná v kasačnej sťažnosti uvádza, že na posúdenie splnenia podmienky poskytovania starostlivosti dieťaťu za obdobie po 14. auguste 2021 mala vplyv skutočnosť, že žalobca začal vykonávať prácu aj v ďalšom pracovnoprávnom vzťahu - u zamestnávateľa Jednota slovenských matematikov a fyzikov, t. j. u toho istého zamestnávateľa, u ktorého čerpal od 9. augusta 2021 rodičovskú dovolenku, a to na základe uzatvorenej dohody o vykonaní práce od
15. augusta 2021. 8. Žalovaná ďalej dôvodí, že zabezpečila dôkazy potrebné na posúdenie nároku na materské, či už z vlastnej činnosti, alebo od dotknutých zamestnávateľov, a zistila po spočítaní jednotlivých pracovných úväzkov celkom u troch zamestnávateľov, že žalobca pracuje v rozsahu väčšom ako je polovičný pracovný úväzok (plný pracovný úväzok 160 hodín za celý mesiac, z toho polovica 80 hodín za celý mesiac). V období od 15. do 31. augusta 2021 odpracoval 60 hodín (za polovicu mesiaca), pričom prevažne odpracoval 4 až 4,5 hodín denne (v 14 dňoch, aj cez víkendy). V septembri 2021 odpracoval 99,05 hodín, pričom prevažne odpracoval 4 až 5 hodín denne (v 22 dňoch, aj cez víkendy).
V októbri 2021 odpracoval 83,75 hodín, pričom prevažne odpracoval 3 až 4,25 hodín denne (v 19 dňoch, aj cez víkendy). Súčasne žalovaná zistila, že žalobcom dosiahnutý vymeriavací základ za uvedené obdobia presahuje viac ako dvojnásobne minimálnu mzdu (v roku 2021 minimálna mzda 623 Eur). Za obdobie od 9. do 31. augusta 2021 dosiahol vymeriavací základ v úhrne 1265,31 Eur, za september 2021 v úhrne 1774,54 Eur a za október 2021 v úhrne 1307,23 Eur.
V ďalšom období od 1. novembra 2021, žalobca pokračoval vo výkone práce len u zamestnávateľa Jednota slovenských matematikov a fyzikov (dohoda o vykonaní práce), a to v rozsahu 2 až 3 hodiny denne (odpracoval 37,5 hodín za celý mesiac); pre zamestnávateľov Evanjelická spojená škola a P-MAT n. o. už prácu nevykonával. Následne od 1. decembra 2021 žalobca nevykonával prácu u žiadneho zamestnávateľa, a to až do 20. februára 2022, t. j. do uplynutia 28 týždňov od
priznania materského. 9. Žalovaná zastáva právny názor, že žalobca podstatným spôsobom obmedzil výkon práce len v obdobiach od 9. do 14. augusta 2021 a od 1. do 30. novembra 2021, kedy pracoval v rozsahu menšom ako tretinový pracovný úväzok.
V období od 15. augusta 2021 do 31. októbra 2021, v ktorom žalobca pracoval v rozsahu väčšom ako je polovičný pracovný úväzok, nebolo obmedzenie výkonu práce v takom rozsahu, aby bolo možné podmienku poskytovania starostlivosti dieťaťu ustanovenú v § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. považovať za splnenú. Z uvedeného dôvodu žalovaná trvá na tom, že v prípade žalobcu je dôvod na aplikáciu § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., na základe čoho žalobcovi od 15. augusta 2021 do 31. októbra 2021 zanikol nárok na materské a opätovne mu nárok na materské vznikol od 1. novembra
2021. Poskytnutie dávky materské aj za obdobie od 15. augusta 2021 do 31. októbra 2021 by sa minulo svojmu zákonnému účelu. 10. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 462 ods. 3 SSP rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. 11. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej písomne vyjadril podaním zo dňa 13. augusta
2024. Uviedol, že v čase pred nástupom na rodičovskú dovolenku bol jeho mesačný príjem výrazne vyšší, napríklad za apríl 2021 bola hrubá mzda 4412,19 Eur, čistá mzda 3204,47 Eur, za máj 4297 Eur/3129,45 Eur, za jún 2021 hrubá 4115,77 Eur/2996,5 Eur, za júl 2021 3489,47 Eur/2557,2 Eur, teda priemerná čistá mzda sa v roku 2021 pohybovala okolo úrovne 3000
Eur. Za mesiac august bola žalobcova čistá mzda 1806,73 Eur a výška materského 1238,6 Eur, čo je v súčte 3045,33 Eur, čo zodpovedá mzde pred nástupom na rodičovskú dovolenku. Bez súbežného pracovania v ďalších pracovných vzťahoch by u žalobcu nastal výrazný pokles príjmu z cca 3000 Eur na 1615,6 Eur alebo 1669,5 Eur podľa dĺžky mesiaca, čo predstavuje pokles čistého príjmu o cca 45%. Prácou v uvedených vzťahoch žalobca dokázal vykryť stratu príjmu z dôvodu starostlivosti o dieťa, ktorú vykonával osobne.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, s prihliadnutím aj na dôvody podľa § 195 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej?správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na?správnom súde. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
IV. Aplikovaná právna úprava
18. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Správneho súdu v?Košiciach č.?k.?KE-8Sa/11/2022-71 z 27. mája 2024, ktorým správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil rozhodnutie žalovanej č.18506-2/2022-BA z 10. mája 2024 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. na základe odvolania žalobcu podaného proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. 200-035353-CA04/2022 zo dňa 14. februára 2022, vo veci zániku nároku na materské, zmenila výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, tak, že podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobcovi od 15. augusta 2021 do 31. októbra 2021 zanikol nárok na materské a opätovne mu nárok na materské vznikol od 1. novembra 2021. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodla, že podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobcovi od 15. augusta 2021 zanikol nárok na materské. 19. Z?administratívneho spisu vyplýva: - žalobca si nárok na materské a jeho výplatu uplatnil žiadosťou č. B1433127 z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Jednota slovenských matematikov a fyzikov od 9. augusta 2021, kde mal dohodnutý druh práce a mzdové podmienky: projektový manažér (11,84 Eur/ hod.), finančný manažér (10,36 Eur/hod.), autor vzdelávacích materiálov (18,5 Eur/hod.), expert na vzdelávanie (18,5 Eur/hod.), s miestom výkonu práce z domu, pracovný pomer na dobu neurčitú, pracovný čas 8 hodín denne; - žalobca bol súbežne povinne nemocenský poistený ako zamestnanec zamestnávateľov: - Jednota slovenských matematikov a fyzikov (dohoda o vykonaní práce od 15. augusta 2021 - 31. decembra 2021, predpokladaný rozsah 350 hodín, 20 Eur/hod., pričom žalobca na základe tejto dohody odpracoval od 15. augusta 2021 do 31. augusta 2021 spolu 35 hodín, za mesiac september 2021 spolu 58,5 hodín, za mesiac október 2021 spolu 38 hodín a za mesiac november 2021 spolu 37,5 hodín, pričom prácu vykonával z domu);
- Stredná zdravotnícka škola, Daxnerova 6, Trnava (dohoda o vykonaní práce od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu v spolupráci s internými zamestnancami školy vypracovať podklady pre verejné obstarávanie, rozsah najviac 350 hodín/rok, 8,05Eur/hod.); - P-MAT. n.o. (pracovná zmluva zo dňa 10. júla 2020, v ktorej bol dohodnutý deň nástupu do práce 03. augusta 2020, druh práce: projektový manažér, práca z domu, pracovný pomer na dobu neurčitú, 80 hod./mesačne, pričom priemerný týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť v období najviac štyroch mesiacov 40 hod./týždeň a celkový odpracovaný čas do 31. decembra 2022 nesmie presiahnuť 1052 hod.); - Evanjelická spojená škola (dohoda o zmene pracovnej zmluvy č. 5 zo dňa 31. marca 2021, v ktorej bol dohodnutý výkon práce z domu, 25 hod./mesiac, pracovný čas si žalobca sám rozvrhuje);
- ako povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (od 01. októbra 2017, pričom od 01. marca 2022 je poistenie prerušené z dôvodu pozastavenia činnosti). - matka maloletého dieťaťa ukončila u svojho zamestnávateľa čerpanie rodičovskej dovolenky
dňom 31. júla 2021; - žalobca v sporných mesiacoch odpracoval konkrétne august 2021 - 60 hod./mesiac (od 15. augusta 2021), september 2021 - 99,05 hod./mesiac, október 2021 - 83,75 hod./mesiac. Práca bola vykonávaná z domu a podľa rozpisov práce (pracovných výkazov) poskytnutých jednotlivými zamestnávateľmi, túto prácu vykonával prevažne počas obeda a večer.
20. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z., sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a
materstva. 21. Podľa § 13 ods. 1 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z., z?nemocenského poistenia sa?za?podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a?to materské. 22. Podľa § 30 zákona č. 461/2003 Z.z., zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v?ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z?iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods.
1. 23. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do?starostlivosti a?ktorý sa o?toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v?období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o?dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v?období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a?iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a?aspoň o?dve z?nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na?materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie od dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v?posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
24. Podľa § 49 ods. 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z., iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov od pôrodu, a?matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.
25. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z?dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o?dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a?opätovne vzniká odo?dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do?dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. 26. Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., ak sa poistenec prestal starať o?dieťa z?iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o?dieťa a?opätovne vzniká odo dňa pokračovania v?starostlivosti o?toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o?dieťa z?iných dôvodov, sa?započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.
27. Základnou úlohou najvyššieho správneho súdu v?predmetnej veci bolo posúdiť zásadnú otázku, či žalobca na účely vzniku nároku na materské splnil zákonnú podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, tak ako to predpokladá § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., a to v období od 15. augusta 2021 do 31. októbra 2021, kedy žalovaná rozhodla, že nárok na materské žalobcovi zanikol a opätovne vznikol od 1. novembra 2021.
28. Na úvod najvyšší správny súd poukazuje na to, že materské je nemocenskou dávkou, ktoré sa za splnenia zákonom stanovených podmienok poskytuje z?nemocenského poistenia, pričom sa jedná o?opakujúcu sa?peňažnú dávku, poskytovanú za dni a nahrádzajúcu mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, respektíve?rodičovskej dovolenky v?prípade otca dieťaťa. Táto nemocenská dávka všeobecne plní účel hmotného zabezpečenia v?dôsledku materstva, respektíve u iného poistenca v?dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a?to v?prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z?tohto dôvodu (§ 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z.). Účelom materského je teda preklenúť časové obdobie, kedy v?dôsledku vzniku konkrétnej sociálnej udalosti (pôrod a?následná starostlivosť o?dieťa) poistenci nemôžu pracovať vôbec alebo len obmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo?zárobkovej
činnosti. 29. Logickým predpokladom na priznanie nároku na materské je skutočná (reálna) starostlivosť o dieťa a (predpokladané) zníženie príjmu zo zárobkovej činnosti ako jej dôsledok. Najvyšší správny súd zastáva názor, že vyhodnocovanie otázky, či došlo k faktickému prevzatiu dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča, ako aj k faktickej zmene v starostlivosti o dieťa vykonávanej týmto druhým rodičom, je?zo strany správnych orgánov opodstatnené a náležité. V danom prípade najvyšší správny súd považoval za dôvodné, aby sa správne orgány pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na?materské, osobitne v rámci správnej úvahy vysporiadali v záujme zachovania účelu nemocenského poistenia aj s tým, či je možné, aby žiadateľ o dávku poskytoval starostlivosť dieťaťu napriek tomu, že po priznaní nároku na materské uzatvoril dohodu o vykonaní práce od 15. augusta 2021 - 31. decembra 2021 (rozsah práce 350 hodín), a uvedenú prácu vykonával v spornom období popri ďalších dvoch uzatvorených pracovných pomeroch (zamestnávatelia P-MAT n.o. a Evanjelická spojená škola,
vykonávajúcich aj pred nástupom na rodičovskú dovolenku, ktorých rozsah je špecifikovaný v bode 19 tohto rozhodnutia). 30. Najvyšší správny súd sa nestotožnil s názorom správneho súdu, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že úprava pracovného času žalobcu v porovnaní s pracovnými podmienkami pred nástupom na rodičovskú dovolenku v súvislosti s ostatnými podkladmi aktuálne nepodporujú strohý záver žalovanej o tom, že pracovné zaťaženie žalobcu mu neumožňovalo poskytovať maloletému dieťaťu adekvátnu osobnú starostlivosť. Najvyšší správny súd považuje skutkový stav tak, ako ho zistila žalovaná, za postačujúci na účely posúdenia, či?v?danom konkrétnom prípade reálne došlo alebo nedošlo k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti otca. Preto zastáva názor, že žalovaná uviedla dostatok argumentov, ako aj logických predpokladov vychádzajúcich z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré ju viedli v rámci správnej úvahy k opodstatnenému záveru, že žalobca nesplnil podmienku starostlivosti o dieťa uvedenú v § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v spornom období.
31. Podľa správneho súdu v prospech skutočného poskytovania starostlivosti mal. dieťaťu zo strany žalobcu svedčilo práve miesto výkonu práce a jeho upravený rozsah a rozvrhnutie. Ako uviedla žalovaná, zo zákona síce explicitne nevyplýva zákaz vykonávať pracovnú činnosť, avšak vykladajúc ustanovenia § 49 ods. 1 v spojení s § 51 ods. 2 a § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. vo vzájomnej súvislosti, je možné skonštatovať, že zákon vyžaduje osobnú starostlivosť o dieťa, t. j. otec dieťaťa musí túto starostlivosť vykonávať osobne, pri výkone tejto starostlivosti je nezastupiteľný. Osobná starostlivosť o dieťa zahŕňa zabezpečovanie jeho výživy, dbanie na jeho hygienu a zdravie, venovanie sa jeho výchove a rozvoju, zabezpečovanie jeho ochrany a bezpečnosti, organizácia jeho režimu dňa, vrátane odpočinku a aktívneho pohybu.
Je vylúčené zo strany osoby, ktorá má túto starostlivosť vykonávať osobne, vykonávanie pracovnej činnosti v takom rozsahu, v akom ju vykonával žalobca v spornom období, a to bez ohľadu na to, ako si ju žalobca rozvrhol. Uplatňovanie nároku na materské inými poistencami si sami iní poistenci určujú dátum poistnej udalosti, t. j. dátum, od ktorého si v súvislosti so starostlivosťou o dieťa uplatnia nárok na materské (do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa), preto si môžu dopredu zabezpečiť a upraviť životnú situáciu pred uplatnením si tohto nároku.
32. Najvyšší správny súd pripomína, že uplatnenie nemocenskej dávky - materského je?právom, nie povinnosťou nemocensky poistenej osoby. Napriek tomu, že oprávnenej osobe nárok na priznanie tejto nemocenskej dávky vznikne, nemá povinnosť o ňu požiadať (respektíve ju čerpať). Režim rodičovskej dovolenky má poskytnúť ochranu inak pracujúcim rodičom na?trhu práce a táto ochrana sa rodičovi poskytuje cielene a zámerne počas celého pracovného času. Práve na túto životnú situáciu je materské ako nemocenská dávka významovo uspôsobené. Ak sa teda oprávnený rodič rozhodne uplatniť si tento nárok, naplnenie zákonných podmienok pre jeho priznanie nemôže byť len formálne a naplnenie účelu, na ktorý sa dávka poskytuje, nemožno opomenúť. Model, keď žiadateľ o dávku v rámci jedného pracovnoprávneho pomeru čerpá rodičovskú dovolenku za účelom starostlivosti o narodené dieťa do troch rokov jeho veku a zároveň uzatvorí s tým istým zamestnávateľom, prípadne aj iným ďalší pracovnoprávny vzťah (v danom prípade dohodu o vykonaní práce), v
rámci ktorého deklaruje schopnosť vykonávať prácu (bez ohľadu na výkon práce z domu a jej rozvrhnutie) i napriek čerpaniu rodičovskej dovolenky za účelom plnenia svojich povinností spojených so starostlivosťou o dieťa, logicky koliduje zámeru zákonodarcu, keďže účelovo obchádza pravidlá podpory a ochrany zamerané na poskytovanie materského rodičom, ktorí reálne realizujú starostlivosť o dieťa po narodení, a z tohto dôvodu sú na kompenzáciu výpadku príjmu z pracovného pomeru odkázaní. V danom prípade o to viac, že žalobca vykonával v spornom období prácu pre ďalších dvoch zamestnávateľov.
33. Najvyšší správny súd zároveň poukazuje na bod 19 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. ?júna?2019 o?rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa?zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ, v ktorom sa uvádza: „V záujme podpory rovnomerného rozdelenia opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi a možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi už v rannom veku detí, by sa malo zaviesť právo na otcovskú dovolenku pre otcov alebo pre rovnocenných druhých rodičov, ak sú uznaní vo vnútroštátnom práve a?v?rozsahu, v akom sú v ňom uznaní. Takáto otcovská dovolenka by sa mala čerpať v čase okolo narodenia dieťaťa a mala by byť jasne spojená s narodením na účely poskytovania starostlivosti.“ Z?uvedeného možno dôvodiť, že účelom nie je podpora otcov v poberaní materského ako peňažnej dávky, ale v tom, aby sa vo vyváženej miere osobne podieľali na?rodinných povinnostiach, a teda aj na starostlivosti o?dieťa.
34. Najvyšší správny súd v závere poukazuje, že z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovanej nevyplýva, že by táto považovala dosahovanie príjmu, resp. dosiahnutý vymeriavací základ za uvedené obdobia za dôvod, na ktorom by bolo jej rozhodnutie založené, preto sa uvedeným nezaoberal. V tejto súvislosti najvyšší správny súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30, ktorý konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj?povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Rovnako ESĽP pripomína, že?rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa?špecifická odpoveď práve na tento argument.
35. Vzhľadom k uvedenému najvyšší správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je v súlade so zákonom, a preto zmenil rozsudok správneho súdu tak, že žalobu zamietol (§ 462 ods. 3 SSP). 36.
V zmysle § 467 ods. 2 SSP o náhrade trov správneho a kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania nárok na náhradu trov týchto konaní nepriznal. Žalobcovi z dôvodu, že v týchto konaniach nemal úspech (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP), a žalovanej ich nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).
37. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 21. februára 2025