6Ssk/96/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. R. XX, R., zastúpenej: JUDr. Katarínou Andráš Leškovou, advokátkou so sídlom Plzenská č. 2, Prešov, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 07.11.2022, č. XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-6Sa/3/2023-43 zo dňa 05.03.2025, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobkyni priznáva náhradu trov kasačného konania v rozsahu 100%.

Odôvodnenie

I. Priebeh správneho súdneho konania

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia preskúmal v intenciách § 60 ods. 1 a ods. 2, § 255 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa § 143aa písm. a) a § 143 ab ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Správny súd mal z obsahu spisov za preukázateľne zistené, že na nároku žalobkyne na výsluhový dôchodok jej bolo zhodnotených 28 rokov a 252 dní. Žalovaný pri rozhodovaní o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok poukázal na to, že pre určenie výšky výsluhového dôchodku sa hodnotili len celé roky služobného pomeru, t.j. 28 rokov. S poukazom na uvedené na nárok na invalidný dôchodok tak bolo zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Spornou tak bola otázka splnenia podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity pri dosiahnutí veku 45 rokov. Ku dňu vzniku invalidity t.j. k 01.01.2018 získala žalobkyňa podľa názoru žalovaného 5356 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 14 rokov a 246 dní. 4. Správny súd konštatoval, že námietka žalobkyne, že žalovaný jej v rozpore s právnou úpravou do obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme nezapočítal 252 dní, ktoré odpracovala počas výkonu služby v Zbore väzenskej a justičnej stráže a počas ktorej si riadne platila dôchodkové poistenie, je dôvodná. V kontexte uvedené poukázal na to, že aj keď pre nárok na priznanie výsluhového dôchodku bolo žalobkyni zohľadnené celkové trvanie jej služobného pomeru, t.j. 28 rokov a 252 dní, nič to nemení na skutočnosti, že pre výšku výsluhového dôchodku jej bolo zhodnotených len ukončených 28 rokov. Uzavrel, že ak zákon č. 328/2002 Z.z. umožňuje pre určenie výšky výsluhového dôchodku zhodnotiť len celé ukončené roky, správny súd považoval za neudržateľný taký výklad aplikovaných právnych predpisov, z ktorých by vyplynul záver, že doba poistenia získaná v služobnom pomere (v rozsahu nezhodnotených 252 dní) by nebola žalobkyni zhodnotená v žiadnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), a to ani vo všeobecnom, ani v osobitnom. Žalovaný preto založil svoje rozhodnutie aj na nesprávnom právnom posúdení otázky zistenia rozhodnej doby poistenia žalobkyne, zakladajúcom nárok na invalidný dôchodok. 5. Správny súd dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP ustálil v tom, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva žiadna úvaha, na základe ktorej žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s rozporným tvrdením toho istého orgánu obsiahnutého v Potvrdení generálneho riaditeľa ZVJS, Útvaru sociálneho zabezpečenia Bratislava z 23.03.2018, ktoré je súčasťou administratívneho spisu a ktoré sa týka rozhodnej skutočnosti pre posúdenie nároku žalobkyne na invalidný dôchodok.

6. Proti uvedenému rozsudku správneho súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z?dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 7. Kasačnú sťažnosť odôvodnila tým, že poukázala na priebeh správneho konania, v ktorom žalobkyňa požiadala o invalidný dôchodok žiadosťou z 15.05.2018 a dôchodok žiadala priznať od 01.01.2018.

Tieto rozhodnutia boli zrušené na základe správnej žaloby. Žiadosťou zo dňa 02.04.2019 požiadala opätovne o invalidný dôchodok ku dňu 28.03.2019 s tým, že týmto dňom dodatočne zaplatila poistné na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z., a to za obdobie od 28.11.2018 do 27.03.2019, kedy bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov. Vzhľadom na túto skutočnosť žiadala, aby jej bol invalidný dôchodok priznaný od zaplatenia poistného, teda od 28.03.2019. Žiadosť bola zamietnutá rozhodnutím žalovanej, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.11.2018, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.07.2019.

Správny súd uložil žalovanej v ďalšom konaní nové rozhodnutie riadne odôvodniť. Tento rozsudok bol realizovaný rozhodnutím žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.07.2022, ktorým bola opäť zamietnutá žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nezískala najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity a ktoré bolo potvrdené rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.11.2022.

Sťažovateľka tvrdila, že na určenie sumy invalidného dôchodku nie je možné započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky, pretože vtedajšia Československá socialistická republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky, len pokiaľ ide o III. časť Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, týkajúcu sa starobného dôchodku.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhla, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobkyni nepriznal náhradu trov konania. 11. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázala na to, že žalovaná už takmer 7 rokov opakuje svoj nesprávny právny záver a svojvoľne odmieta rešpektovať právny názor správnych súdov, ktoré o tejto právnej otázke viackrát vyslovili. Žalovaná sa k nároku žalobkyne dlhodobo stavia striktne formalisticky, bez kontextu na skutkové okolnosti konkrétneho prípadu a tiež najmä doposiaľ vysloveného záväzného právneho názoru správnych súdov v tejto veci. Navrhla, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu v celom rozsahu potvrdil.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej nie je dôvodná.

14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 18.

19. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 20. Podľa článku 39 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.

Zákon č. 461/2003 Z.z. vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. 24.

25. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy 1a) (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje

27. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

30. Podstata základného práva na súdu a inú právnu ochranu plynúca z článku 46 Ústavy Slovenskej republiky je založená na tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy vykonáva.

Dátum vzniku invalidity posudkový lekár sociálneho poistenia určil od 01.01.2018, od ktorého dňa žalobkyňa žiadala prvou žiadosťou invalidný dôchodok priznať od 01.01.2018. Prvá žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá s odôvodnením, že ku dňu vzniku invalidity, teda k 01.01.2018, žiadateľka nezískala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia.

Touto žiadosťou žiadala po dodatočnom zaplatení poistného za obdobie od 28.11.2018 do 30.04.2019 priznať invalidný dôchodok od 28.03.2019. Aj v poradí druhá žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá s odôvodnením, že: „Obdobie dôchodkového poistenia od 28.11.2018 do 30.04.2019, za ktoré si účastníčka konania dodatočne zaplatila poistné, nemá vplyv na invalidný dôchodok, nakoľko ide o obdobie po dátume vzniku invalidity“.

K zamietnutiu žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok žalovaná pristúpila po tom, čo mala preukázané, že nesplnila podmienku získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, ktorý sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity (§ 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.), pričom posudkoví lekári zhodne ustálili u žalobkyne dátum vzniku invalidity na 01.01.2018. Žalobkyňa ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 01.01.2018 mala viac ako 45 rokov, a teda sa na ňu vzťahovalo ustanovenie § 72 ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

Podľa záverov správnych orgánov žalobkyňa ku dňu vzniku invalidity získala len 14 rokov a 246 dní, nárok na invalidný dôchodok jej nevznikol. Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.07.2020, č. k. 4Sa/1/2019-82, ktorý vyhodnotil rozhodnutie žalovanej spolu s rozhodnutím prvostupňového orgánu za vecne správne a zákonné, na základe kasačnej sťažnosti žalobkyne zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 24.02.2021, sp. zn. 9Sk/33/2020 a vec vrátil na ďalšie konanie. Za dôvodnú považoval kasačnú námietku, že krajský súd žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo považoval za nedôvodnú žalobnú námietku, že na účely nároku na invalidný dôchodok v rozpore so zákonom nebolo do obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme započítaných zostávajúcich 252 dní z osobitného systému dôchodkového zabezpečenia. 34.

15.05.2018. Vzhľadom na túto skutočnosť druhou žiadosťou žiadala, aby jej bol invalidný dôchodok priznaný od zaplatenia poistného, teda od 28.03.2019. V poradí druhá žiadosť žalobkyne zo dňa 02.04.2019, ktorou požiadala o invalidný dôchodok ku dňu 28.03.2019, bola (opäť) zamietnutá s odôvodnením, že doplatenie dobrovoľného poistného nemá vplyv na nárok na invalidný dôchodok, pretože ide o obdobie po vzniku invalidity (podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% s dátumom vzniku invalidity od 01.01.2018). Žalovaná konštatovala, že dodatočné zaplatenie dobrovoľného poistného na dôchodkové poistenie po vzniku invalidity (po 01.01.2018) bude žalobkyni zohľadnené pre nárok na starobný dôchodok.

36. Sťažnostnú námietku, ktorou žalobkyňa žiadala priznať invalidný dôchodok od 28.03.2019, kasačný súd vyhodnotil za nedôvodnú, hoci bolo zrejmé, že po tom, čo bolo dodatočne zaplatené poistné, žalobkyňa získala obdobie dôchodkového poistenia 15 rokov a 1 deň. Žalovaná správne konštatovala, že doplatenie poistného nemá vplyv na nárok na invalidný dôchodok, pretože ide o obdobie po vzniku invalidity (01.01.2018).

Tak, ako to vyplynulo z výsledkov vykonaného dokazovania, z Potvrdenia generálneho riaditeľstva ZVJS, útvaru sociálneho zabezpečenia Bratislava z 23.03.2018, služobný pomer žalobkyne trval 28 rokov a 252 dní. Napriek týmto zisteniam žalovaný jej uznal obdobie dôchodkového poistenia len v rozsahu 14 rokov a 246 dní. Ďalšie obdobie, nezhodnotenú, resp. tzv. zbytkovú dobu rozsahu 252 dní žalovaná nepovažovala za rozhodujúci podklad na rozhodovanie o dôchodkovej dávke žalobkyne.

Z.z., ktoré upravuje rozsah sociálneho poistenia, poukazuje na to, že zákonodarca podľa písm. b) dôchodkové poistenie uzákonil tak, že pod b) 1 vymedzil starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pod b) 2 invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného

Vzhľadom na skutočnosť, že podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. sa pre výšku výsluhového dôchodku hodnotia len skončené roky trvania služby, je zrejmé, že obdobie výkonu služby žalobkyne v rozsahu 252 dní pre výšku výsluhového dôchodku hodnotené nebolo, teda v tomto rozsahu toto obdobie žalobkyne nezaložilo nárok na jej výsluhový dôchodok.

Iný záver by viedol k tomu, že napriek získaniu dôb poistenia v dvoch systémoch sociálneho zabezpečenia (poistenia) by časť týchto dôb nebola započítaná ani v jednom z týchto systémov. Pritom je zrejmé, že v osobitnom systéme možno hodnotiť len skončené (celé) roky služby.

existencie tejto sociálnej udalosti, prípadne o minimalizáciu jej následkov na zdravie a životný štýl jednotlivca a jeho rodiny. 40. Nárok na dôchodkovú dávku vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (§ 109 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z.z.). Zákon v § 72 ods. 1 písm. g) upravuje počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov.

Opakovaným vylúčením tohto obdobia došlo nielen k neprípustnému zásahu do právnej istoty a z nej vyplývajúcich legitímnych očakávaní žalobkyne, ale aj k vážnemu narušeniu jej dôvery v právny poriadok.

V Bratislave dňa 20. novembra 2025