6Ssk/97/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:1018201785.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5S/222/2018
- IČS
- 1018201785
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcov: 1) D?VERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO:?35?942436, právne zastúpená: Škubla & Partneri s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36861154, 2) Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, proti žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbová č. 2, 837 52 Bratislava, za účasti: 1.) Merck Sharp & Dohme B. V., Eaarderweg 39, 2031 BN Haarlem, 2003 PC, P. O: Box 581, Hearlem, Holandské kráľovstvo, právne zastúpený advokátskou kanceláriou ČECHOVÁ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Staromestská 3, 811?03 Bratislava, IČO: 47249?129, 2.) Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 47249129, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S10871-2018-OKC-14082 zo dňa 3. októbra 2018 v spojení s Opravou zrejmej nesprávnosti k rozhodnutiu č. S10871-2018-OKC-14082 zo dňa 3. októbra 2018 vykonanou dňa 22. novembra 2018, v konaní o?kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v?Bratislave č. k. 5S/222/2018-519 zo?dňa?15. februára 2022, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zamieta návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. III. Žalobcovi 1) a žalobcovi 2) pri?znáva voči žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu. IV. Žalovanému a ďalším účastníkom v 1. rade a v 2. rade nepri?znáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 15. februára 2022, č. k. 5S/222/2018-519 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) rozhodnutie žalovaného Ministerstva zdravotníctva SR (ďalej aj ako „MZ SR“) č. S10871-2018-OKC-14082 zo dňa 3. októbra 2018 (pozn. súdu zrejme nedopatrením uvedené Ministra zdravotníctva SR) v spojení s Opravou zrejmej nesprávnosti k rozhodnutiu č. S10871-2018-OKC-14082 zo dňa 3. októbra 2018 vykonanou dňa 22. novembra 2018 (ďalej spolu aj ako „rozhodnutie MZ SR“ alebo „rozhodnutie správneho orgánu“) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uvedeným rozhodnutím MZ SR žalovaný ako orgán príslušný podľa § 21 zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 363/2011 Z. z.“ alebo „zákon o rozsahu a podmienkach úhrady“) v začatom konaní s účastníkmi konania Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., DÔVERA zdravotná poisťovňa a.s., Union zdravotná poisťovňa a.s. a žiadateľ Merck Sharp & Dohme B. V., vydal rozhodnutie č. S10871-2018-0KC-14082, ktorým Ministerstvo zdravotníctva SR rozhodlo vo výrokovej časti podľa § 21 ods. 1 zákona o podmienenom zaradení lieku 0975C KEYTRUDA 25mg/ml infúzny koncentrát con inf 1x4 ml/100 mg (liek.inj.skl.) (ďalej len „posudzovaný liek“ alebo „KEYTRUDA“) do zoznamu kategorizovaných liekov (I), úradne určilo cenu lieku vo výške 2.740,36 eur (II), úradne určilo maximálnu cenu lieku vo verejnej lekárni vo výške 3.205,63 eur (III) a maximálnu sumu úhrad zdravotných poisťovní za liek na obdobie podmienenej kategorizácie podľa § 21 ods. 5 zákona č. 363/2011 Z.z. určilo vo výške 3.412.000,- eur (IV). Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia MZ SR je aj príloha, v ktorej sú uvedené podrobnosti o podmienenom zaradení lieku v zozname kategorizovaných liekov. 2. Uvedené rozhodnutie MZ SR odôvodnilo Ministerstvo zdravotníctva SR konštatovaním, že „ministerstvo žiadosť spolu s prílohami odborne posúdilo a došlo k záveru, že liek spĺňa kritériá kategorizácie liekov podľa § 95 ods. 1 písm. d) zákona č. 363/2011 Z.z.“ 3. Dňa 22. novembra 2018 Ministerstvo zdravotníctva SR v súlade s § 81 ods. 3 zákona č. 363/ 2011 Z.z. vykonalo opravu zrejmej nesprávnosti k rozhodnutiu č. S10871-2018-OKC-14082 zo dňa 03. októbra 2018.
II.
4. Žalobca v 1. rade DÔVERA zdravotná poisťovňa a.s. a žalobca v 2. rade Union zdravotná poisťovňa a.s. podali voči rozhodnutiu MZ SR v zákonnej lehote na krajský súd spoločnú správnu žalobu, ktorou sa domáhali preskúmania napadnutého rozhodnutia MZ SR z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a pred vydaním rozhodnutia došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ktoré trpí zásadnými procesnými vadami. Správnou žalobou sa domáhali zrušenia rozhodnutia MZ SR a vrátenia veci Ministerstvu zdravotníctva SR na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania.
Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, a dospel k záveru, že správnej žalobe je treba priznať úspech, pretože rozhodnutie žalovaného v spojení s opravou zo dňa 22. novembra 2018 nespĺňa elementárne požiadavky odôvodnenia a trpí tiež vadou výrokovej časti rozhodnutia.
5. Krajský súd vyhodnotil, že v posudzovanej veci z obsahu administratívneho spisu i samotného rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný disponoval dňa 30. júna 2018 žiadosťou držiteľa registrácie (ďalší účastník v 1. rade) o podmienené zaradenie posudzovaného lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a zároveň o úradné určenie ceny lieku.
Z napadnutého rozhodnutia MZ SR nie je preto správnemu súdu zrejmé, prečo žalovaný nevzal žiadosť držiteľa v úvahu a rozhodoval z vlastného podnetu s odkazom na § 21 v spojení s § 95 ods. 1 písm. d) zákona č. 363/2011 Z.z. Zároveň z rozhodnutia ani nevyplýva, či a ako bolo o tejto žiadosti, ktorá predchádzala vydaniu rozhodnutia žalovaného rozhodnuté. Žalovaný ničím vo svojom rozhodnutí neozrejmil prípadný súvis medzi ustanoveniami § 21 ods. 1 a § 95 zákona č. 363/ 2011 Z.z., ktorý na daný prípad aplikoval. Správnemu súdu sa pritom javí, že § 95 zákona č. 363/2011 Z.z. bližšie upresňuje predpoklady, za ktorých môže žalovaný vo verejnom záujme z vlastného podnetu vo veci kategorizácie alebo úradného určenia cien vo verejnom záujme
rozhodnúť. Vzhľadom na úplnú absenciu odôvodnenia svojho postupu v rozhodnutí, nie je možné posúdiť, či boli pre vydané rozhodnutie správneho orgánu v takomto režime splnené podmienky. 6. Krajský súd zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia MZ SR nespĺňa zákonné atribúty definované v ustanovení § 81 ods. 2 zákona č. 363/2011 Z. z. Žalovaný sa so stanoviskom Kategorizačnej komisie pre lieky, ktorá odborne posúdila žiadosť žiadateľa a odporučila nezaradiť predmetný liek do zoznamu kategorizačných liekov za podmienok stanovených v žiadosti nestotožnil, avšak svoj odklon od odporúčania poradného orgánu žalovaný ničím nezdôvodnil. Správny súd aj preto ďalej zastáva názor, že v odôvodnení absentuje vecné posúdenie žalobcových námietok podporené správnou úvahou pri hodnotení podkladov rozhodnutia. Tieto nedostatky spôsobujú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia MZ SR pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
7. Správny súd poukázal aj na ďalšiu vadu rozhodnutia MZ SR, ku ktorej došlo po tom, ako žalovaný dňa 22. novembra 2018 vykonal opravu zrejmej nesprávnosti rozhodnutia MZ SR zo dňa 3. októbra 2018 tak, že táto bola vykonaná pod tým istým číslom konania ako opravované rozhodnutie MZ SR. Takto vykonaná oprava bola podľa správneho súdu nesprávna a v rozpore
s účelom opravy. 8. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd po preskúmaní napadnuté rozhodnutie MZ SR zrušil a vec vrátil žalovanému podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia MZ SR, správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevykonával ďalšie hmotnoprávne posúdenie veci, ani nepodával výklad právnych noriem aplikujúc ich na skutkový stav, tak ako tento vyplýva z obsahu administratívneho spisu.
9. Záverom správny súd ešte uviedol, že úlohou žalovaného, bude po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom správneho súdu, ktorým je podľa § 191 ods. 6 SSP orgán verejnej správy viazaný, procesne sa vysporiadať so žiadosťou ďalšieho účastníka konania v 1. rade a po doplnení chýbajúcej dokumentácie (odborné stanovisko klinickej onkológie predložené správnemu súdu dňa 28. septembra 2021 tvorí súčasť súdneho, nie administratívneho spisu) vo veci opätovne rozhodnúť. Žalovaný v novom rozhodnutí odstráni vytýkanú vadu výrokovej časti rozhodnutia a v rozhodnutí riadne a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti, čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti, sa vysporiada so všetkými námietkami, ktoré boli žalobcami v konaní pred orgánom verejnej správy a aj pred správnym súdom vznesené.
10. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého priznal žalobcom úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100%. O náhrade trov ďalších účastníkov konania správny súd rozhodol podľa § 169 SSP tak, že ďalšiemu účastníkovi konania v 1. rade priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania tak, ako vyplývajú z dikcie zákonného ustanovenia § 169 SSP. Ďalšiemu účastníkovi v 2. rade súd právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže tento sa na výzvu súdu k žalobe a ani ďalším podaniam účastníkov nevyjadril a pojednávaní vo veci sa nezúčastňoval.
III. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania
11. Proti rozsudku správneho súdu zo dňa 15. februára 2022, č.k. 5S/222/2018-519, podal žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) dňa 04. apríla 2022 kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo aj ako „Najvyšší správny súd SR“) zrušil napadnuté rozhodnutie správneho súdu a?vrátil mu vec na ďalšie konanie, pri súčasnom nepriznaní náhrady trov konania žalobcom a ďalšiemu účastníkovi konania.
Kasačnú sťažnosť odôvodnil s?poukazom na § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP, keď mal za to, že správny súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Zároveň v?zmysle § 447 ods. 1 SSP požiadal o?priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z?dôvodov, pre ktoré by v dôsledku nadobudnutia právoplatnosti rozsudku krajského súdu mohlo dôjsť k závažnej ujme najmä z dôvodu ochrany práv pacientov a dostupnosti liečby. Sťažovateľ uviedol, že kategorizácia liekov je proces, ktorý sa riadi určitými lehotami danými zákonom č. 363/2011 Z. z., a teda je potrebný časový priestor dostatočný na to, aby držitelia povolení na poskytovanie lekárenskej starostlivosti mohli prispôsobiť objednanie lieku a výdaj lieku pacientom tak, aby nedošlo k finančným škodám a exspirácii už nakúpených liekov.
12. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti v prvom rade namietal chybu krajského súdu vo výroku rozsudku č. k. 5S/222/2018-519 zo dňa 15. februára 2022, kde správny súd uviedol, že ruší rozhodnutie „žalovaného Ministra zdravotníctva Slovenskej republiky č. S10871-2018-OKC-14082 zo dňa 03.10.2018“, pričom podľa sťažovateľa správne malo byť vo výroku tohto rozsudku uvedené, že sa ruší rozhodnutie „žalovaného Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S10871-2018-OKC-14082 zo dňa 03.10.2018“.
Podľa sťažovateľa ide o rozhodnutie podľa § 95 zákona č. 363/2011 Z.z., voči ktorým nie sú prípustné námietky, a preto uvedené rozhodnutie MZ SR ani nemohlo byť preskúmavané v druhom stupni samotným ministrom ako druhostupňovým nadradeným orgánom verejnej správy oprávneným rozhodovať v tejto veci.
13. Sťažovateľ ďalej v kasačnej sťažnosti poukazuje ako na vadu konania, že správny súd uložil sťažovateľovi ako žalovanému povinnosť predložiť rovnopis napadnutého rozhodnutia. Následne sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uvádza argumentáciu ohľadom rozdielnych finančných záujmov držiteľa registrácie posudzovaného lieku a zdravotných poisťovní. Dopĺňa, že argumentácia žalobcov ohľadom nedostatku finančných zdrojov na preplácanie liečby liekom KEYTRUDA v systéme verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike, je v rozpore s dobrými mravmi.
14. Sťažovateľ následne vyjadril svoj nesúhlas so závermi správneho súdu vyjadrenými v bode 84 a 85 odôvodnenia rozsudku krajského súdu, ktorými súd apeluje na nedostatok odôvodnenia rozhodnutia MZ SR, ako aj vecného posúdenia žalobcových námietok.
Je toho názoru, že tak žalobca v 1. rade, žalobca v 2. rade, ako aj ďalší účastníci konania v rámci kategorizácie liekov mali a majú prístup ku všetkým podkladom rozhodnutia prístupným na webovom portáli žalovaného Kategorizácia Elektronický portál.
Môžu podávať pripomienky podľa § 79 ods. 4 zákona č. 363/2011 Z. z., sú totiž účastníkmi konania priamo zo zákona č. 363/2011 Z. z., majú zastúpenie v Kategorizačnej komisii pre lieky, ktorá je poradným orgánom ministra pri rozhodovaní. A preto je z ich strany účelové tvrdenie, že rozhodnutie MZ SR nie je odôvodnené a nie je zrejmé, na základe akých podkladov sa rozhodlo, keď ako členovia poradných orgánov priamo diskutujú na zasadnutiach týchto poradných orgánov a majú vedomosť o tom, že dané rozhodnutia sú vyhotovované odborne znalými osobami.
15. V ďalšej časti sťažovateľ namieta postup krajského súdu, keď na pojednávaní dňa 19. októbra 2021 odročil pojednávanie z dôvodu otáznej určitosti návrhu výroku rozhodnutia uvedeného v spoločnej žalobe žalobcov a súčasne zaviazal žalobcu v 1. rade k podaniu písomného vyjadrenia k tejto otázke. Sťažovateľ tvrdí, že žalobca v 1. rade v rozpore s dikciou § 183 SSP rozšíril predmet žaloby.
16. V závere kasačnej sťažnosti sťažovateľ namieta aj priznanie úplnej náhrady trov konania žalobcovi v 1. a 2. rade, ako aj ďalšiemu účastníkovi v 1. rade, a to z dôvodu, že on sám nežiadal vytýčiť pojednávanie s poukazom na § 6 ods. 1 SSP a § 190 SSP, ako aj z dôvodu, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 167 ods. 3 SSP, argumentujúc naviac tým, že žalobcovia disponujú právnym oddelením, ako aj zamestnancami, korí sú znalí problematiky kategorizácie liekov.
17. Sťažovateľ na základe vyššie uvedeného navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 18. Žalobca v 1. rade sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril elektronicky podaním zo dňa 22. apríla 2022. V zmysle uvedeného podania je toho názoru, že preskúmavané rozhodnutie správneho súdu je zákonné, a rovnako konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku nie je postihnuté žiadnou takou zásadnou vadou, ktorá by mohla mať za následok ujmu na procesných právach sťažovateľa (teda žalovaného v konaní pred krajským súdom). Podľa žalobcu v 1. rade, sťažovateľ síce tvrdí, že napadnutý rozsudok krajského súdu je postihnutý vadami podľa ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP, avšak žiadnu takúto ani inú vadu podľa § 440 ods. 1 SSP v skutočnosti sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neidentifikoval. Podľa žalobcu v 1. rade nie je daný ani jeden zo zákonných dôvodov kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP a kasačnú sťažnosť je potrebné podľa § 461 SSP zamietnuť.
19. K námietke sťažovateľa ohľadom chyby vo výrokovej časti preskúmavaného rozhodnutia správneho súdu vyhodnotil, že túto považuje za zrejmú chybu v písaní, ktorá nespôsobuje zmätočnosť a ani nezákonnosť rozhodnutia krajského súdu. Napadnuté rozhodnutie sťažovateľa bolo podľa neho dostatočne a nezameniteľne identifikované, a to miestom, dátumom vydania a spisovou značkou. K ďalšej námietke sťažovateľa vady konania, kedy mu bola súdom uložená povinnosť predložiť rovnopis zrušovaného rozhodnutia správneho orgánu, žalobca v 1. rade uviedol, že v danom prípade nešlo o povinnosť právne ani skutkovo nemožnú, ako to tvrdí sťažovateľ. Uvedené bolo možné vykonať dvoma spôsobmi.
Rovnopis napadnutého rozhodnutia bolo možné predložiť v originálnej elektronickej podobe s kvalifikovaným elektronickým podpisom ministerky (stačí stiahnuť z webového sídla MZ SR https://kategorizacia.mzsr.sk/Lieky/Common/DecisionDetails/5558 kliknutím na meno „Andrea Kalavska“ v treťom riadku tabuľky popisujúcej aprobáciu rozhodnutia), alebo v listinnej podobe, pokiaľ by bol dokument S10871-2018-OKC-14082_final.pdf_Andrea Kalavska.pdf transformovaný prostredníctvom zaručenej konverzie.
Avšak bez ohľadu na to, nejde v danom prípade o takú vadu konania, ktorá by spôsobila nezákonnosť rozsudku napádaného kasačnou sťažnosťou. Ďalšiu argumentáciu sťažovateľa vyhodnotil žalobca v 1. rade za prevažne nezrozumiteľnú a nespôsobilú preskúmania kasačným súdom.
20. K námietke sťažovateľa ohľadom rozšírenia predmetu žaloby zo strany žalobcu v 1. rade v rozpore s dikciou SSP uviedol, že v danom prípade nešlo o rozšírenie žaloby, ale o upresnenie identifikácie napádaného rozhodnutia žalovaného, ktorý sám vlastnou a nejasnou opravou uvedeného rozhodnutia spôsobil zmätočnosť v tejto veci, s čím sa stotožnil rovnako aj
krajský súd. Napokon žalobca v 1. rade vyjadril svoj nesúhlas s existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by podľa sťažovateľa nemala byť priznaná náhrada trov konania obom žalobcom a ďalšiemu účastníkovi konania v 1. rade.
Rovnako zaujal odmietavý postoj k návrhu sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, nakoľko preukázateľne nedochádza k sťažovateľom tvrdenej ujme v podobe nedostupnej liečby pre poistencov, a to vďaka existencii adekvátnej náhradnej kategorizovanej liečby a vďaka tomu, že je liek KEYTRUDA uhrádzaný zdravotnými poisťovňami v individuálnych prípadoch na základe tzv. výnimky. Žalobca v 1. rade tak uzavrel, že neexistuje žiadna hrozba závažnej ujmy, ktorú by bolo potrebné priznaním odkladného účinku odvrátiť. 21. Žalobca v 2. rade sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril elektronicky podaním zo dňa 25. apríla 2022, v ktorom poukazuje na zmätočnosť a nezrozumiteľnosť dôvodov podania kasačnej sťažnosti. Je toho názoru, že sťažovateľ žiadnym spôsobom bližšie neuviedol ani len nepoukázal na žiadne skutočnosti, ktorými by preukázal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe. V kasačnej sťažnosti nie sú uvedené žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by sťažovateľ
spochybnil správnosť a zákonnosť rozsudku krajského súdu, alebo zákonnosť procesného postupu krajského súdu. Žalobca v 2. rade má za to, že takáto kasačná sťažnosť sťažovateľa, aj s poukazom na § 439 ods. 3 písm. a) SSP, nie je prípustná.
22. K námietke sťažovateľa ohľadom chyby krajského súdu vo výroku rozsudku, je žalobca v 2. rade toho názoru, že takáto chyba nemá za následok nezákonnosť rozsudku súdu, ale potenciálne môže byť kvalifikovaná ako chyba v písaní, resp. zrejmá nesprávnosť, ktorú možno odstrániť postupom podľa § 143 ods. 1 SSP. Žalobca v 1. a 2. rade totiž vo svojej žalobe riadne označili, ktoré rozhodnutie sťažovateľa správnou žalobou v tomto konaní napadli, a to označením orgánu, ktorý ho vydal, číslom rozhodnutia a dátumom, kedy bolo vydané aj
zverejnené. V rámci celého konania bola táto skutočnosť nepochybná a zrejmá. 23. Rovnako nepovažuje žalobca v 2. rade za pochybenie krajského súdu, keď vyzval sťažovateľa na predloženie originálu rozhodnutia MZ SR. Argumentáciu sťažovateľa o nedostatočných zdrojoch či rozpore s dobrými mravmi vyhodnotil ako irelevantnú.
Tvrdenie sťažovateľa, že v konaní pred ním ako správnym orgánom, boli žalobcovia účastní procesu a mali prístup ku všetkým podkladom rozhodnutia, je nepravdivé a nie je podľa žalobcu v 2. rade dôvodom pre konvalidáciu postupu sťažovateľa a priznanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia MZ SR.
24. K námietke sťažovateľa o rozšírení žaloby zo strany žalobcov v rozpore s § 183 SSP, žalobca v 2. rade uvádza, že nie je možné aplikovať ustanovenie § 183 SSP, nakoľko zo samotnej opravy rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že sťažovateľ postupoval podľa § 81 ods. 3 zákona č. 363/2011 Z.z. a jeho úmyslom bolo opraviť iba zrejmú nesprávnosť, s čím sa identicky vysporiadal napokon aj krajský súd v bode 90 svojho odôvodnenia preskúmavaného
rozhodnutia. 25. K sťažovateľom tvrdenému nepriznaniu náhrady trov konania žalobca v 2. rade uviedol, že mu nie je úplne zrejmé, prečo by skutočnosť, že disponuje odborne znalými zamestnancami mala byť dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, v ktorom bol úspešný. Sťažovateľ tieto dôvody bližšie neozrejmil, nezdôvodnil.
Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa správny súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery účastníkov konania. Sťažovateľom podľa žalobcu v 2. rade, uvádzanú skutočnosť nemožno subsumovať ani pod jednu z týchto okolností, ktoré majú byť skúmané pre nepriznanie náhrady trov konania. Okrem toho má za to, že pojednávanie v tu prejednávanej veci bolo opodstatnené, napokon aj samotný sťažovateľ využil viackrát svoje právo vyjadriť sa k veci priamo na pojednávaní.
26. K návrhu sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, žalobca v 2. rade vyjadril svoj nesúhlasný postoj, stotožňujúc sa s argumentáciou žalobcu v 1. rade uvedenou v jeho vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 22. apríla 2022. 27. Ďalší účastník v 1. rade sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril elektronicky podaním zo dňa 26. apríla 2022, v ktorom právny zástupca spoločnosti Merck Sharp & Dohme B.V_ ako ďalšieho účastníka v 1. rade súdu oznámil, že jeho splnomocniteľ svoje právo vyjadriť sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného nevyužíva. 28. Ďalší účastník v 2. rade sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 27. apríla 2022, v ktorom vyjadril svoj súhlasný postoj s podanou kasačnou sťažnosťou žalovaného. Uviedol, že v systéme verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike by zabezpečenie dostupnosti inovatívnych liekov pacientom a zároveň poistencom zdravotných poisťovní, malo byť pre všetky zainteresované strany prvoradé.
Istotu dostupnosti lieku pre pacienta predstavuje zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov. V opačnom prípade je jedinou možnosťou liečby poistenca schváliť úhradu registrovaného lieku na tzv. výnimku, po vopred udelenom súhlase poistencovi. Avšak
takýto spôsob rozhodovania zdravotnej poisťovne o úhrade lieku navodzuje u poistencov nejasnosti ohľadom spravodlivého schvaľovania výnimiek, preto by zdravotná poisťovňa mala touto formou rozhodovať iba v skutočne osobitných prípadoch. Taktiež dodal, že po zverejnení kategorizačného zoznamu na webovom sídle žalovaného, je potrebný dostatočný časový priestor na implementáciu právoplatného kategorizačného zoznamu do úhradových mechanizmov zdravotnej poisťovne, aby bola zabezpečená správna revízia úhrad vykázanej zdravotnej starostlivosti.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
29. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná.
30. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
31. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
32. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 33. Podľa § 139 ods. 2 SPP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na?ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd
dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 34. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
35. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
36. Podľa § 191 ods. 6 SSP, správnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
37. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu zo dňa 15. februára 2022, č. k. 5S/222/2018-519, ktorým súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP rozhodnutie žalovaného MZ SR č. S10871-2018-OKC-14082 zo dňa 3. októbra 2018 v spojení s Opravou zrejmej nesprávnosti k rozhodnutiu č. S10871-2018-OKC-14082 zo dňa 3. októbra 2018 vykonanou dňa 22. novembra 2018 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uvedeným rozhodnutím MZ SR ako orgán príslušný podľa § 21 zákona č. 363/2011 Z. z. v začatom konaní s účastníkmi konania Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., DÔVERA zdravotná poisťovňa a.s., Union zdravotná poisťovňa a.s. a žiadateľ Merck Sharp & Dohme B. V., vydalo rozhodnutie č. S10871-2018-0KC-14082, ktorým Ministerstvo zdravotníctva SR vo výrokovej časti podľa § 21 ods. 1 zákona rozhodlo (I) o podmienenom zaradení lieku 0975C KEYTRUDA 25mg/ml infúzny koncentrát con inf 1x4 ml/100 mg (liek.inj.skl.) do zoznamu
kategorizovaných liekov, (II) úradne určilo cenu lieku vo výške 2.740,36 eur, (III) úradne určilo maximálnu cenu lieku vo verejnej lekárni vo výške 3.205,63 eur a (IV) maximálnu sumu úhrad zdravotných poisťovní za liek na obdobie podmienenej kategorizácie podľa § 21 ods. 5 zákona č. 363/2011 Z.z. určilo vo výške 3.412.000,- EUR. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia MZ SR je aj príloha, v ktorej sú uvedené podrobnosti o podmienenom zaradení lieku v zozname kategorizovaných liekov.
38. Podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 363/2011 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, v zozname kategorizovaných liekov môže byť liek podmienene zaradený, ak
1. dodatočné náklady vynaložené z verejného zdravotného poistenia na jednotku zlepšenia zdravotného stavu pri použití posudzovaného lieku nepresahujú prahovú hodnotu posudzovaného lieku za jeden získaný rok života štandardizovanej kvality a liek má významný vplyv na prostriedky verejného zdravotného poistenia, 2. dodatočné náklady vynaložené z verejného zdravotného poistenia na jednotku zlepšenia zdravotného stavu pri použití posudzovaného lieku nepresahujú prahovú hodnotu posudzovaného lieku za jeden získaný rok života štandardizovanej kvality na základe zmluvy o podmienkach úhrady lieku zdravotnou poisťovňou podľa § 7a a liek má významný vplyv na prostriedky verejného zdravotného poistenia 3. liek spĺňa podmienky podľa písmena a) a držiteľ registrácie požiada o podmienené zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov, 4. analýza minimalizácie nákladov preukáže, že náklady vynaložené z verejného zdravotného poistenia pri použití posudzovaného lieku sú nižšie ako náklady vynaložené z verejného zdravotného poistenia pri použití inej medicínskej intervencie, ktorá má štatisticky
nevýznamný rozdiel v účinnosti a štatisticky nevýznamný rozdiel v bezpečnosti v porovnaní s posudzovaným liekom a liek má významný vplyv na prostriedky verejného zdravotného poistenia alebo 5. je určený na liečbu choroby, pri ktorej počet pacientov vhodných na liečbu liekom podľa registrovanej indikácie je v Slovenskej republike nižší ako 1:50000 a liek má významný vplyv na prostriedky verejného zdravotného poistenia.
39. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, žiadosť o podmienené zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie ceny lieku podáva ministerstvu držiteľ registrácie. 40. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 363/2011 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, žiadosť možno podať len pre liek, ktorý podľa kritérií kategorizácie liekov spĺňa podmienky na podmienené zaradenie v zozname kategorizovaných liekov.
41. Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 363/2011 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, žiadosť obsahuje a) náležitosti podľa § 10 ods. 2 a 3, b) návrh maximálnej sumy úhrad zdravotných poisťovní za liek na 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia o podmienenom zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov, c) návrh maximálnej sumy úhrad zdravotných poisťovní za liek na 36 po sebe nasledujúcich mesiacov od nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia podmienene zaradiť liek do zoznamu kategorizovaných liekov.
42. Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 363/2011 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, žiadateľ k žiadosti priloží prílohy podľa § 10 ods. 4. 43. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, o zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradnom určení ceny lieku rozhoduje ministerstvo na základe žiadosti podľa § 10.
44. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 363/2011 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, ministerstvo rozhodne o žiadosti a rozhodnutie doručí účastníkom konania najneskôr do 180 dní odo dňa doručenia žiadosti. 45. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, o podmienenom zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov rozhoduje ministerstvo z vlastného podnetu, ak ide o liek zaradený v zozname kategorizovaných liekov, ktorý má významný vplyv na prostriedky verejného zdravotného poistenia, alebo na základe žiadosti podľa § 15. Ak ministerstvo rozhoduje o podmienenom zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov na základe žiadosti, rozhoduje aj o úradnom určení ceny lieku.
46. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 363/2011 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, pri rozhodovaní o podmienenom zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradnom určení ceny lieku na základe žiadosti sa postupuje primerane podľa § 16.
47. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 363/2011 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, ak žiadateľ podal súčasne viacero žiadostí podľa § 15, ktorých predmetom sú lieky s obsahom rovnakého liečiva (ďalej len "spoločne posudzované lieky"), podmienená úhrada sa určí pre spoločne posudzované lieky úhrnne.
48. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 363/2011 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, ministerstvo rozhodne o žiadosti a rozhodnutie doručí účastníkom konania najneskôr do 180 dní odo dňa doručenia žiadosti. 49. Podľa § 21 ods. 5 zákona č. 363/2011 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, ak ministerstvo rozhodne podmienene zaradiť liek do zoznamu kategorizovaných liekov, zaradí liek do zoznamu kategorizovaných liekov zverejneného najneskôr do 180 dní od doručenia žiadosti alebo do 60 dní od začatia konania z vlastného podnetu.
50. Podľa § 21 ods. 6 zákona č. 363/2011 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, ak ministerstvo rozhodne podmienene zaradiť liek do zoznamu kategorizovaných liekov, v rozhodnutí určí maximálnu výšku úhrad zdravotných poisťovní za tento liek alebo za spoločne posudzované lieky na 12 po sebe nasledujúcich mesiacov (ďalej len "podmienená úhrada") od nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia o podmienenom zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov.
51. Podľa § 21 ods. 7 zákona č. 363/2011 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, ministerstvo rozhoduje o podmienenom zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov z vlastného podnetu, v oznámení o začatí konania oznámi podmienenú úhradu podľa odseku 6.
52. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, rozhodnutie obsahuje najmä a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo obchodné meno a sídlo účastníkov konania, d) výrok obsahujúci rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, e) odôvodnenie rozhodnutia, f) lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, g) poučenie, či je rozhodnutie konečné alebo či možno proti nemu podať námietky, v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno námietky podať; poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom, h) podpis osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.
53. Podľa § 81 ods. 2 zákona č. 363/2011 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, aké úvahy boli použité pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na ktorých základe sa rozhodovalo, a spôsob vyrovnania sa s návrhmi, vyjadreniami a pripomienkami účastníkov konania. 54.
Podľa § 81 ods. 3 zákona č. 363/2011 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, ministerstvo opraví na podnet účastníka konania alebo z vlastného podnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomí o tom účastníkov konania.
55. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konania podľa tohto zákona okrem konania podľa § 21a ods. 1 a § 97.
56. Podľa § 90 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, kategorizácia liekov, kategorizácia zdravotníckych pomôcok, kategorizácia špeciálnych zdravotníckych materiálov a kategorizácia dietetických potravín sa vykonáva tak, aby verejné prostriedky, s ktorými hospodária zdravotné poisťovne, postačovali na úhradu liekov, zdravotníckych pomôcok, dietetických potravín a zdravotnej starostlivosti 19) uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia.
57. Podľa § 91 ods. 1 písm. c) zákona č. 363/2011 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, minister môže zriadiť odborné pracovné skupiny na vypracúvanie odborných podkladov vo veciach kategorizácie pre poradné orgány podľa písmen a) a b).
58. Podľa § 92 písm. c) zákona č. 363/2011 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, minister v rámci svojej pôsobnosti zverejňuje na svojom webovom sídle 1. rozhodnutia podľa písmena b), 2. podania účastníkov konania vo veciach kategorizácie a úradného určenia cien liekov, ktoré nie sú zaradené v zozname kategorizovaných liekov, 3. odhad vplyvov kategorizácie liekov, kategorizácie zdravotníckych pomôcok, kategorizácie špeciálnych zdravotníckych materiálov a kategorizácie dietetických potravín na zdroje verejného zdravotného poistenia vždy k prvému dňu kalendárneho štvrťroka, 4. mená, priezviská a profesijné štruktúrované životopisy členov poradných orgánov podľa § 91 ods. 1 písm. a) a b) v rozsahu dosiahnutého odborného vzdelania a dosiahnutých pracovných skúseností, 5. mená a priezviská členov poradných orgánov podľa § 91 ods. 1 písm. c), 6. odborné odporúčania poradných orgánov podľa § 91 ods. 1 písm. a) a b), 7. pravdivé oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich vylúčeniu člena poradného orgánu, 8. rozhodnutia ministra o vylúčení člena poradného orgánu,
9. rozhodnutia ministra o odvolaní člena poradného orgánu spolu s odôvodnením. 59. Podľa § 95 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, ministerstvo môže vo verejnom záujme aj z vlastného podnetu bezodkladne rozhodnúť vo veci kategorizácie alebo úradného určenia cien pri a) epidemickom alebo pandemickom výskyte choroby, b) výnimočnej situácii vyplývajúcej z prírodnej alebo ekologickej katastrofy alebo c) realizácii opatrení schválených vládou Slovenskej republiky určených na zabezpečenie finančnej stability systému verejného zdravotného poistenia, d) potrebe zabezpečenia kvality a dostupnosti hradených liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, fungovania systému zdravotníctva a jeho stability v rámci finančných možností systému verejného zdravotného poistenia.
60. Podľa § 95 ods. 2 zákona č. 363/2011 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, proti rozhodnutiam podľa odseku 1 nie je možné podať námietky. Zverejnením sa rozhodnutia podľa odseku 1 stávajú právoplatnými a vykonateľnými.
61. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie MZ SR, a preto primárne v?medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a?konanie tomuto rozhodnutiu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a?okruhu účastníkov) sa? kasačný ?súd stotožňuje so?skutkovými závermi krajského súdu v?tom rozsahu, ako?si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených účastníkmi konania ako aj správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v?administratívnom spise.
62. Prieskum zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov spočíva v preskúmaní, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok v konkrétnom druhu správneho konania rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy a v súlade so zákonom
rozhodli. Aj keď je potrebné vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy (IV. ÚS 237/2012), neznamená to, že skutkový stav zistený správnym orgánom z vykonaného dokazovania, správny súd nemôže právne vyhodnocovať dopĺňajúc pritom argumentáciu na podporu správnosti záverov preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu.
63. Primárnou úlohou kasačného súdu je v?medziach podanej kasačnej sťažnosti posúdiť, či krajský súd v konaní porušil zákon tým, že pri rozhodovaní rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, keď svojím rozsudkom zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného z?dôvodu jeho nepreskúmateľnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (žalovaným), ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a?preto mu vec vrátil na ďalšie konanie.
64. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho i súdneho spisu a dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu a na dôvažok dopĺňa nasledujúce.
65. Dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP spočívajúci v?rozhodnutí krajského súdu založenom na nesprávnom právnom posúdení veci (za súčasného porušenia zákona) je jedným z?najčastejších dôvodov tohto opravného prostriedku.
Jeho opodstatnenosť je daná v?prípadoch, ak kasačný súd dospeje k?záveru, že na zistený skutkový stav v prejednávanej veci súd neaplikoval príslušnú právnu normu (t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), aplikoval nesprávnu právnu normu (t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval
alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu aplikoval nesprávne. Nesprávne právne posúdenie pritom môže spočívať v?právnych predpisoch tak hmotného, ako aj procesného práva. Nesprávnym právnym posúdením veci je tak omyl krajského súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav a predstavuje právnu vadu rozhodnutia správneho
súdu. Sťažovateľ na viacerých miestach vo svojej kasačnej sťažnosti namieta nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom. V tejto súvislosti kasačný súd preto uvádza, že k uvedeným námietkam sťažovateľa sa vyjadrí postupne, v nadväznosti na ich logickú súvislosť, či vzájomné sa prelínanie.
66. Ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP prikazuje správnemu súdu zrušiť rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak v?rámci jeho prieskumu dospeje k?záveru, že je nepreskúmateľné, a?to z?dôvodu jeho nezrozumiteľnosti alebo pre nedostatok jeho dôvodov. Obe vady spôsobujú zmätočnosť dotknutého právneho aktu a?porušujú právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, a?v?konečnom dôsledku aj jeho právo na súdnu ochranu a?spravodlivý proces. Pokiaľ ide o?obsah uvedených zákonných pojmov, pod nezrozumiteľnosťou možno rozumieť nejasnosť, protirečivosť, absenciu zrozumiteľnosti logických premís a?súvislostí, či?absenciu ozrejmenia toho, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Za?rozhodnutie s?nedostatkom dôvodov sa považuje také rozhodnutie, z?obsahu ktorého nie sú zrejmé úvahy orgánu verejnej správy pri hodnotení dokazovania či právnom posúdení veci. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, jednak absenciu podstatných skutočností, ktoré viedli k?výroku rozhodnutia. V?zmysle ustálenej judikatúry je?rozhodnutie správneho orgánu
nepreskúmateľné a?treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z?obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa im ukladá nejaká povinnosť (R 33/2006). Na druhej strane, za nepreskúmateľné nemožno považovať rozhodnutie, ktoré napriek svojej stručnosti obsahuje všetky zákonné náležitosti (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 2Ads/27/2003).
67. Zákonné náležitosti rozhodnutí Ministerstva zdravotníctva SR vo veciach rozsahu a podmienok úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia upravuje zákon č. 363/2011 Z.z. v ustanovení § 81, ktoré stanovuje jednak materiálne, ako aj formálne náležitosti rozhodnutia.
Materiálne, musí rozhodnutie MZ SR v zmysle § 81 zákona č. 363/2011 Z.z. vychádzať z presne a úplne zisteného skutočného stavu veci a musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Medzi formálne náležitosti v?zmysle § 81 zákona č. 363/2011 Z. z. patrí: · označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, · dátum rozhodnutia, · meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo obchodné meno a sídlo účastníkov konania, · výrok obsahujúci rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa
ktorého sa rozhodlo, · odôvodnenie rozhodnutia, v rámci ktorého sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, aké úvahy boli použité pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na ktorých základe sa rozhodovalo, a spôsob vyrovnania sa s návrhmi, vyjadreniami a pripomienkami účastníkov konania, · lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, · poučenie, či je rozhodnutie konečné alebo či možno proti nemu podať námietky, v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno námietky podať; poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom,
· podpis osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.
68. Z?obsahu spisového materiálu má kasačný súd za preukázané, že dňa 3. októbra 2018 prijalo Ministerstvo zdravotníctva SR ako príslušný orgán podľa § 21 zákona č. 363/2011 Z.z. v začatom konaní s účastníkmi konania Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., DÔVERA zdravotná poisťovňa a.s., Union zdravotná poisťovňa a.s. a žiadateľ Merck Sharp & Dohme B.V_ rozhodnutie č. S10871-2018-0KC-14082, ktorým Ministerstvo zdravotníctva SR vo výrokovej časti podľa § 21 ods. 1 zákona rozhodlo o podmienenom zaradení lieku 0975C KEYTRUDA 25mg/ml infúzny koncentrát con inf 1x4 ml/100 mg (liek.inj.skl.) do zoznamu kategorizovaných liekov (I), úradne určilo cenu lieku vo výške 2.740,36 eur (II), úradne určilo maximálnu cenu lieku vo verejnej lekárni vo výške 3.205,63 eur (III) a maximálnu sumu úhrad zdravotných poisťovní za liek na obdobie podmienenej kategorizácie podľa § 21 ods. 5 zákona č. 363/2011 Z.z. určilo vo výške 3.412.000,- EUR (IV).
Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia MZ SR je aj príloha, v ktorej sú uvedené podrobnosti o podmienenom zaradení lieku v zozname kategorizovaných liekov. Dňa 22. novembra 2018 vykonal žalovaný s odkazom na § 81 ods. 3 zákona č. 363/2011 Z.z. opravu zrejmej nesprávnosti citovaného rozhodnutia č. S10871-2018-0KC-14082, a to tým spôsobom, že v celosti prevzal opravu rozhodnutia zo dňa 3. októbra 2018 ako „pôvodný stav“ a následne uviedol opravený stav s označením „mení na“ s ponechaním identického obsahu rozhodnutia, toho istého čísla prijatého rozhodnutia, t.j. č. S10871-2018-0KC-14082 a neoddeliteľne spojené s opravovaným rozhodnutím (pozn. súdu v súvislosti s popisom uskutočnenej opravy odkazuje kasačný súd na bod 89 rozsudku správneho súdu, s ktorým sa stotožňuje). Oprava zrejmej chyby spočívala iba v zmene pôvodného údaja parent. 100mg na parent. 25mg/ml v prílohe rozhodnutia žalovaného v prvej tabuľke, stĺpec s označením Doplnok. Ďalšou zmenou, avšak opäť len v dôsledku zrejmej chyby samotného opraveného rozhodnutia je, že vo výrokovej časti sú jednotlivé
výroky namiesto 1., 2., 3. a 4. očíslované 5.,6.,7. a 8. Rozhodnutie MZ SR v znení opravy tak v zmysle § 81 zákona č. 363/2011 Z.z. obsahovalo označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, dátum rozhodnutia spolu s číselným označením, identifikačné údaje účastníkov konania, výrok obsahujúci rozhodnutie vo veci samej s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, odôvodnenie rozhodnutia, poučenie o opravnom prostriedku a o možnosti preskúmania súdom, meno, priezvisko a funkcia oprávnenej osoby MZ SR, vrátane jej zaručeného elektronického podpisu vzhľadom na spôsob zverejňovania uvedeného rozhodnutia na webovom sídle MZ SR. Z uvedeného odôvodnenia rozhodnutia MZ SR je zrejmé, že MZ SR začalo správne konanie vo veci podmieneného zaradenia lieku KEYTRUDA na základe žiadosti žiadateľa Merck Sharp & Dohme B. V. zo dňa 30. júna 2018, avšak v ďalšom texte odôvodnenia MZ SR ako príslušný správny orgán stručne uvádza I/ citácie z odborného odporúčania Kategorizačnej komisie pre lieky, ktorá dospela k záveru, že v súlade
s § 16 ods. 4, § 10 ods. 6 zákona č. 363/2011 Z.z. odporúča nezaradiť liek KEYTRUDA do zoznamu kategorizovaných liekov, II/ argumentáciu hlavného odborníka pre klinickú onkológiu (pozn. súdu uvedené stanovisko nie je súčasťou administratívneho spisu, bolo doložené správnemu súdu do súdneho spisu dňa 28. septembra 2021) a napokon III) argumentáciu zo stanoviska odbornej pracovnej skupiny poradného orgánu Kategorizačnej komisie pre lieky. Obe zmienené argumentácie tu uvedených odborných skupín podľa bodu II a III sú bez bližšieho priameho odporúčania/neodporúčania zaradenia posudzovaného lieku KEYTRUDA do zoznamu kategorizovaných liekov v zmysle podanej žiadosti.
Záverom odôvodnenia rozhodnutia MZ SR je uvedená citácia § 95 ods. 1 písm. c) zákona č. 363/ 2011 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období a následne jednoduché konštatovanie MZ SR „Ministerstvo žiadosť spolu s prílohami odborne posúdilo a došlo k záveru, že liek spĺňa kritériá liekov podľa § 95 ods. 1 písm. d) zákona.
Na základe horeuvedeného ministerstvo rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ 69. Z ustanovení § 21 zákona č. 363/2011 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, nepochybne vyplýva, že MZ SR má právomoc rozhodnúť o podmienenom zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradnom určení ceny lieku, pričom tak môže urobiť z vlastného podnetu, ak ide o liek zaradený v zozname kategorizovaných liekov, ktorý má významný vplyv na prostriedky verejného zdravotného poistenia, alebo na základe žiadosti podľa § 15 tu uvedeného zákona. V posudzovanej veci je z administratívneho a súdneho spisu zrejmé, že v danej veci bolo začaté správne konanie v tu prejednávanej veci pred MZ SR na základe žiadosti žiadateľa Merck Sharp & Dohme B. V. zo dňa 30. júna 2018, avšak následne v zmysle záverov odôvodnenia rozhodnutia MZ SR bolo rozhodnutie správneho orgánu prijaté z vlastného podnetu MZ SR v spojení s § 95 ods. 1 písm. d) zákona č. 363/2011 Z.z. a odkazom na prijatie uvedeného záveru s ohľadom na odborné posúdenie žiadosti. Kasačný súd považuje
takéto odôvodnenie rozhodnutia MZ SR za zmätočné, a to z pohľadu nezrozumiteľnosti, ako aj nedostatočnej odôvodnenosti. V tejto súvislosti sa preto plne stotožňuje s názorom správneho súdu vyjadreným v odôvodnení rozhodnutia správneho súdu, ktorý konštatuje, že z obsahu napadnutého rozhodnutia správneho orgánu nie je zrejmé, akým spôsobom a prečo sa MZ SR vysporiadalo so žiadosťou žiadateľa a na základe akej správnej úvahy v tom istom konaní začatom na základe žiadosti rozhodlo z vlastného podnetu. Žalovaný tak nijakým spôsobom neozrejmil súvis medzi ustanoveniami § 21 ods. 1 a § 95 zákona č. 363/2011 Z.z., ktoré v tu prejednávanej veci sám napokon aplikoval.
70. Na dôvažok kasačný súd dopĺňa, že pokiaľ ide o samotnú opravu rozhodnutia MZ SR, túto považuje za vykonanú nesprávne, v rozpore s ustanovenia zákona č. 363/2011 Z.z. o konaní o podmienenom zaradení posudzovaného lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a zhodne s názorom správneho súdu konštatuje, že ide o takú vadu konania, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia MZ SR a jej vydanie spôsobuje zmätočnosť vo veci.
Identicky poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/108/2015, v ktorom súd vo svojej právne vete zosumarizoval: „Z účelu opravného rozhodnutia je potrebné vyvodiť záver, že výrok opravného rozhodnutia má tvoriť obsah vykonávanej opravy a jeho odôvodnenie sa má týkať dôvodov vykonania predmetnej opravy rozhodnutia. Ak daňový orgán (pozn. súdu orgán verejnej správy) vykonal opravu rozhodnutia vydaním duplicitného, čo do merita veci zhodného rozhodnutia, vniesol do odvolacieho konania zmätočnosť, majúcu dopad, okrem iného na zameniteľnosť rozhodnutí s rovnakým číslom, určenie momentu oznámenia rozhodnutia o odvolaní, a takýto postup je spôsobilý narušiť princíp právnej istoty, ktorý má byť výrokom administratívneho rozhodnutia zabezpečený.“ Obdobne rozhodol Najvyšší súd SR aj vo veci vedenej pod sp. zn. 5Sžf/2/2012.
71. V nadväznosti na vyššie uvedené a v spojení s námietkou sťažovateľa na vadu konania správneho súdu spočívajúcu v nesprávnom postupe súdu vo vzťahu k upresneniu určitosti návrhu výroku žalobného petitu, kasačný súd uvádza, že rovnako ako správny súd sa nestotožňuje s námietkou sťažovateľa, že v danom prípade, t.j. vo vyjadrení žalobcu v 1. rade zo dňa 20. októbra 2021 ide o rozšírenie žalobného návrhu po uplynutí lehoty ustanovenej v § 183 SSP. Správny súd v odôvodnení výroku svojho rozhodnutia na pojednávaní zo dňa 15. februára 2022 ozrejmil, že žalobcovia vo svojej spoločnej žalobe v bode 4 a následne bodoch 79, 80 jasne deklarovali svoj žalobný návrh súdu, a to zrušenie rozhodnutia MZ SR a vrátenie veci na ďalšie konanie. Avšak vzhľadom na zmätočný spôsob uskutočnenia opravy pôvodného rozhodnutia MZ SR č. S10871-2018-OKC-14082 zo dňa 3. októbra 2018, vykonaný dňa 22. novembra 2018 pod tým istým číselným označením a duplicitným obsahom bez výroku
opravného rozhodnutia a jeho odôvodnenia, ktorý sám o sebe nie je spôsobilý privodiť právne účinky, a teda byť samostatne predmetom zákonného prieskumu, bolo nevyhnutné pristúpiť k sprecizovaniu označenia preskúmavaného rozhodnutia. Kasačný súd zhodne dodáva, že uvedené nemožno považovať za rozšírenie žalobného návrhu, nakoľko z obsahu podania žalobcov v ich spoločnej žalobe bolo evidentné, že svojím návrhom žiadali zrušiť rozhodnutie žalovaného ako celok a nie iba jeho pôvodné rozhodnutie pred uskutočnením opravy.
72. Kasačný súd má za to, že krajský súd správne vyhodnotil aj nedostatok odôvodnenia rozhodnutia MZ SR, pokiaľ ide o námietku absencie hmotnoprávneho ustanovenia vo výrokovej časti samotného rozhodnutia, v zmysle ktorého MZ SR rozhodlo o podmienenom zaradení lieku KEYTRUDA do kategorizácie liekov, či rovnako chýbajúcej správnej úvahy orgánu verejnej správy pri posudzovaní vecných námietok žalobcu a hodnotení podkladov
rozhodnutia. K sťažovateľovej námietke vyjadrenej nesúhlasným postojom so závermi správneho súdu vyjadrenými v bode 84 a 85 odôvodnenia rozsudku krajského súdu, ktorými súd apeluje na nedostatok odôvodnenia rozhodnutia MZ SR, ako aj vecného posúdenia žalobcových námietok, kasačný súd uvádza, že so závermi krajského súdu sa plne stotožňuje, rovnako aj sťažovateľom citovanými časťami bodov 84 a 85 napadnutého rozsudku, v ktorých správny súd vyhodnotil odôvodnenie správneho rozhodnutia žalovaného za nedostatočné a
príliš formalistické. Potreba náležitého odôvodnenia rozhodnutia je notorietou, pretože v?opačnom prípade sa rozhodovanie stáva arbitrárnym a?nepreskúmateľným, pričom tieto adjektíva sú nielen v?rozpore princípom dobrej verejnej správy, ale aj materiálnym chápaním právneho štátu.
Práve preto je náležité odôvodnenie administratívneho rozhodnutia jeho imanentnou súčasťou, ktorá nakoniec výslovne vyplýva z?príslušných ustanovení administratívnych procesných predpisov. V?predmetnej veci je takýmto ustanovením § 81 ods. 2 zákona č. 363/2011 Z.z., v?zmysle znenia platného v rozhodnom období ktorého, v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, aké úvahy boli použité pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na ktorých základe sa rozhodovalo, a spôsob vyrovnania sa s návrhmi, vyjadreniami a pripomienkami účastníkov
konania. Už na prvý pohľad je pritom zrejmé, že rozhodnutie žalovaného nebolo vo vzťahu k?námietkam žalobcov odôvodnené v?súlade s?citovaným zákonným ustanovením, rovnako absentuje správna úvaha MZ SR pri posudzovaní a hodnotení dôkazov v konaní, ako aj použití právnych predpisov, ktoré spolu ako jednotný celok nevytvárajú zmätočnosť rozhodnutia vo
veci samej. Znenie § 81 ods. 2 zákona č. 363/2011 Z.z. sa pritom jednoznačne vzťahuje na všetky rozhodnutia, teda aj rozhodnutia o?podmienenom zaradení posudzovaného lieku KEYTRUDA do zoznamu kategorizácie liekov, či už na základe žiadosti žiadateľa alebo z vlastného podnetu MZ SR. Rovnako neobstojí ani sťažnostný bod priorizujúci v?danom prípade verejný záujem pred?potrebou náležitého odôvodňovania správneho rozhodnutia či prítomnosť zástupcov žalobcov a ďalších účastníkov v tu prejednávanej veci v odborných poradných orgánoch MZ SR. Takýto záver totiž nemôže nikdy obstáť, pretože by vo svojich následkoch viedol k?svojvoľnému a?nedemokratickému výkonu verejnej správy.
Princípy ochrany zákonnosti a?verejného záujmu sú v?správnom súdnictve neoddeliteľne spojené (§ 5 ods. 3 SSP) a?preto nemožno jeden z?nich uplatňovať na úkor toho druhého (porovnaj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.
Správny súdny poriadok. Komentár.
Bratislava: C. H. Beck, 2018, 70 s.). 73. Po oboznámení sa s?preskúmavaným rozsudkom krajského súdu a?napadnutým rozhodnutím žalovaného má kasačný súd za to, že záver krajského súdu, o?nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov, je správny. Sťažovateľ v?konaní nepostupoval v?súlade so zákonom č. 363/2011 Z.z. a?svoje rozhodnutie neodôvodnil. Kasačný súd musí konštatovať, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sťažovateľa nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych skutkových okolností a dôkazov dospel k svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav daný v prejednávanej veci aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sťažovateľa, pokiaľ ide o jeho vlastnú argumentáciu, v nedostatočnej miere reflektuje na?podstatné námietky uvádzané žalobcami, najmä pokiaľ ide o nezdôvodnenie odklonenia sa od záverov Kategorizačnej komisie pre lieky, či naopak zdôvodnenie použitia citácie z výňatkov stanovísk hlavného odborníka pre klinickú onkológiu a odbornej pracovnej skupiny pre antineoplastiká a imunomodulátory.
74. Potreba náležitého odôvodňovania rozhodnutí orgánov verejnej správy je súčasne aj premietnutá do ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít správneho súdnictva (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 So 226/04, R 33/2006) či judikatúry Ústavného súdu (IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 36/2010,.
. .). V tejto súvislosti potom následne neobstojí ani (druhý) dôvod kasačnej sťažnosti, v rámci ktorého sťažovateľ poukazoval na rozpor rozhodnutia krajského súdu s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP. Za ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu možno považovať právne názory, ktoré sú kasačným súdom opakovane potvrdzované (vyjadrené vo viacerých rozhodnutiach kasačného súdu alebo aj v jednotlivom rozhodnutí, ak neboli spochybnené alebo bolo na nich nadviazané) alebo ich ustálenosť je iným spôsobom kasačným súdom komunikovaná (napr. publikáciou v?oficiálnej zbierke kasačného súdu či inštitucionalizovaným procesom prostredníctvom rozhodovania veľkého senátu).
Za ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu je potrebné považovať aj právne názory obsiahnuté v rozhodnutiach a?stanoviskách správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spred 1. ?augusta?2021, či už opakovane prezentované v jeho rozhodnutiach, v rozhodnutiach veľkého senátu alebo vydané v zbierke stanovísk a rozhodnutí, ako aj rozhodnutia veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
75. V?zmysle § 440 ods. 2 SSP je sťažovateľ povinný vymedziť dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v?odseku 1 písm. h) SSP, a?to tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za?nesprávne a?uvedie, v?čom spočíva tvrdená nesprávnosť. Z?takto koncipovaného sťažnostného dôvodu je zrejmé, že je na samotnom sťažovateľovi, aby?v?prvom rade uviedol konkrétny právny názor, ktorý možno považovať za ustálenú rozhodovaciu činnosť, a s?ktorým má názor krajského súdu v?prejednávanej veci kolidovať a?v?druhom rade uviedol také argumenty, ktoré poukazujú na to, že sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Žiadne konkrétne rozhodnutie však sťažovateľ neuviedol, dokonca ani odkazom na prípadné takéto rozhodnutie. Na základe uvedeného preto sťažovateľom uplatnený sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP bez bližšieho zdôvodnenia nemožno považovať za relevantný. Keďže sťažovateľ nevymedzil kasačnému súdu dôvod kasačnej
sťažnosti tak, ako to vyplýva zo SSP, ďalej sa týmto sťažnostným bodom nezaoberal. 76. K námietke sťažovateľa ohľadom ?chyby vo výrokovej časti rozsudku správneho súdu, kde krajský súd namiesto „rozhodnutie žalovaného Ministerstva zdravotníctva.
. . .“ nesprávne uviedol „rozhodnutie žalovaného Ministra zdravotníctva“ kasačný súd uvádza, že je zjavné, že v danom prípade ide o zrejmú nesprávnosť v písaní, ktorá nespôsobuje nezákonnosť samotného rozhodnutia a ktorú je možné odstrániť postupom podľa § 143 SSP.
Rozhodnutie žalovaného vrátane opravy uvedeného rozhodnutia je nezameniteľne identifikované svojím predmetom, číslom konania, miestom a dátumom vydania. Skutočnosť, že bol chybne označený namiesto ústredného správneho orgánu jeho vedúci, nevyvoláva pochybnosti o identifikácii zrušovaného rozhodnutia a kasačný súd preto vyhodnotil vytýkanú nesprávnosť ako zrejmú chybu v písaní, ktorá nespôsobuje zmätočnosť a ani nezákonnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
77. Námietku sťažovateľa, ktorou sťažovateľ vytýkal nesprávny postup krajského súdu, kedy si súd vyžiadal doložiť originál napadnutého rozhodnutia žalovaného v znení jeho opravy, vyhodnotil kasačný súd po preštudovaní súdneho a administratívneho spisu ako nedôvodnú. Zo súdneho spisu je evidentné, ako sa správny súd s podaním a vysvetlením žalovaného v tejto veci vysporiadal priamo na súdnom pojednávaní konanom dňa 15. februára 2022.
Rovnako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku sťažovateľa k úplnému priznaniu náhrady trov konania žalobcovi v 1. rade, žalobcovi v 2. rade ako aj účastníkovi v 1. rade, pri ktorých je podľa názoru sťažovateľa potrebné prihliadnuť podľa § 167 ods. 3 SSP na dôvody hodné osobitného zreteľa a náhradu trov konania nepriznať. Sťažovateľ tieto dôvody bližšie neozrejmil, nezdôvodnil.
K uvedenej námietke sťažovateľa kasačný súd dodáva, že výklad dôvodov hodných osobitného zreteľa (či výnimočné okolnosti) je síce ponechaný na súdnej praxi, avšak to neznamená, že sa tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu správneho súdu. V zmysle judikatúry (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010 či sp. zn. 3MCdo 46/2012) ustanovenie § 167 ods. 3 písm. a) SSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je správny súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri ustanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 167 ods. 3 písm. a) SSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa správny súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery účastníkov
konania. Kasačný súd dodáva, že zhodne s názorom správneho súdu, vyhodnotil, že sťažovateľom tvrdenú skutočnosť bez ďalšieho bližšieho zdôvodnenia nemožno subsumovať ani pod jednu z týchto okolností, ktoré v spojení s § 167 ods. 3 písm. a) SSP a ustálenej súdnej praxe majú byť skúmané pre nepriznanie náhrady trov konania. Správny súd postupoval správne, keď náhradu trov konania uvedeným účastníkom súdneho konania priznal.
Rovnako neobstojí ani námietka sťažovateľa, že on nežiadal v tu prejednávanej veci nariadiť pojednávanie. 78. Vo vzťahu k?návrhu žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti treba zdôrazniť, že kľúčovým pojmom v?tomto prípade je „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie je súčasťou dôkazného bremena sťažovateľa ako toho, kto podal návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z?materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s?verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a?od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a?nesmie ísť len o?hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o?hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v?prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti
žalovaným orgánom verejnej správy o?hrozbu závažnej ujmy spojenú s?nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v?dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v?príčinnej súvislosti s?výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z?rozhodnutia krajského súdu. A takúto sťažovateľ nijako nepreukázal či inak neozrejmil.
79. Vzhľadom na nesplnenie už prvej z podmienok stanovených v citovanom ustanovení § 447 ods. 1 SSP, najvyšší správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti dospel k záveru, že nie je daný zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, a preto s poukazom na § 447 ods. 2 veta posledná SSP v spojení s § 188 SSP návrh žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti osobitným výrokom zamietol. Zároveň kasačný súd dopĺňa, že s ohľadom na meritórne rozhodnutie o kasačnej sťažnosti, keď kasačný súd považoval kasačnú sťažnosť sťažovateľa za nedôvodnú, nepovažoval ani iný postup za dôvodný a rovnako sa už nezaoberal ani tým, či priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti nebude v rozpore s verejným záujmom.
V. Záver
80. Najvyšší správny súd dodáva, že vo vzťahu k sťažovateľom namietaným sťažnostným bodom nebolo teda zo strany kasačného súdu zistené, že by krajský súd v konaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, či sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, čím neboli naplnené dôvody kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP. 81. Z?dôvodov uvedených vyššie kasačný súd konštatuje, že námietky uvedené v?kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z?uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako?nedôvodnú zamietol. 82. O?trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v?spojení s § 167 ods. 1 SSP a?vzhľadom na úspech žalobcov v 1. rade a v 2. rade v?kasačnom konaní im voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov v?tomto konaní. Ďalším účastníkom konania v 1. rade a v 2. rade náhradu trov konania nepriznal, keďže im súdom neboli uložené žiadne povinnosti a súd ani nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mali byť trovy konania v zmysle § 169 SSP priznané. Kasačný súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 (a contrario), nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 83. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 28. augusta 2024