6Ssk/97/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:7018200665.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2Sa/35/2018
- IČS
- 7018200665
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: S. G., narodená XX. S. XXXX, bytom vo N., K. L. Č.. XXX, právne zast.: JUDr. Jánom Juhászom, bytom v H., Y. Č.. XXX/XX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v Bratislave, Špitálska č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 28. mája 2018, Číslo: UPS/US1/ SSVOPHNSSD1/SOC/2018/7356/LM, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 25. januára 2023, č. k. 2Sa/35/2018-65, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 25. januára 2023, č. k. 2Sa/35/2018-65 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 28. mája 2018, Číslo: UPS/US1/ SSVOPHNSSD1/SOC/2018/7356/LM, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 22. marca 2018, Číslo: TV4/RHNNVAŠSD/SOC/2018/28875-19. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 5 ods. 2, § 8 ods. 1 zákona č. 627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 627/2005 Z.z.“) nevyhovel žiadosti (toho času maloletej) žalobkyne o opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej osobnej starostlivosti určeného na podporu uspokojovania potrieb žalobkyne a opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej osobnej starostlivosti na obdobie od 01. júna 2016 do 31. mája 2017 nepriznal. 2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 1 ods. 1, § 1 ods. 2 písm. a/, § 1 ods. 3, § 5 ods. 1, § 5 ods. 2, § 5 ods. 4, § 8 ods. 1, § 11 ods. 3, § 15 ods. 1 zákona č. 627/2005 Z.z., § 32 ods. 1 Správneho poriadku a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Krajský súd po preskúmaní veci sa plne stotožnil so záverom prijatým žalovaným, ktorého rozhodnutie považoval za zákonné a riadne odôvodnené. Žalovaný správne vyhodnotil skutkový a právny stav, keď v zmysle § 5 ods. 2 a § 8 ods. 1 zákona č. 627/2005 Z.z. nepriznal žalobkyni nárok na opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej osobnej starostlivosti aj za obdobie od 01. júna 2016 do 31. mája 2017, keďže rozsudok Okresného súdu Trebišov z 19. apríla 2017, č. k. 8P/288/2016-37 nadobudol právoplatnosť dňa 20. júna 2017, z ktorého dôvodu žalobkyni nárok na uvedený príspevok vznikol v súlade s § 11 ods. 3 zákona č. 627/2005 Z.z. až od 01. júna 2017. Námietku žalobkyne, že správny orgán pochybil, keď za žalobkyňu spísal návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, ale bez toho, aby v ňom aj navrhol vydanie neodkladného opatrenia, v dôsledku čoho okresný súd rozhodol o zverení žalobkyne do náhradnej osobnej starostlivosti až dňa 19. apríla 2017, považoval krajský súd za nedôvodnú, nesúvisiacu s predmetom konania. Dodal, že nečinnosť kolízneho opatrovníka od smrti náhradného rodiča žalobkyne do rozhodnutia okresného súdu si môže uplatniť v samostatnom konaní. 4. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov nepriznal.
II.
5. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 6. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. j/ SSP). 7. Konkrétne namietala, že dňa 23. mája 2016 zomrel náhradný rodič žalobkyne, p. S. G., rodená Z., prvostupňový správny orgán za žalobkyňu spísal návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, ale bez toho, aby v ňom aj navrhol vydanie neodkladného opatrenia, čo malo za následok, že o návrhu na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti okresný súd rozhodol až 19. apríla 2017. Mal za to, že správny orgán si nesplnil úradné zákonné povinnosti plynúce z § 73 ods. 1, písm. h/, p/, § 73 ods. 2 písm. c/ zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tiež plynúce z § 365 až § 367 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok. 8. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím, alternatívne, zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III.
9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadril podaním z 30. marca 2023 s tým, že námietky žalobkyne uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažoval za opodstatnené. Krajský súd sa podrobne zaoberal námietkami žalobkyne, predmetnú vec posúdil správne a dospel k správnemu právnemu záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.
IV.
10. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobkyni dňa 04. mája 2023 na vedomie.
V.
11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 12. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 16. Podľa § 199 ods. 1 písm. d/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. 17. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 28. mája 2018, Číslo: UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2018/7356/ LM, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 22. marca 2018, Číslo: TV4/RHNNVAŠSD/SOC/2018/28875-19. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 5 ods. 2, § 8 ods. 1 zákona č. 627/2005 Z.z. nevyhovel žiadosti (toho času maloletej) žalobkyne o opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej osobnej starostlivosti určeného na podporu uspokojovania potrieb žalobkyne a opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej osobnej starostlivosti na obdobie od 01. júna 2016 do 31. mája 2017 nepriznal.
18. Zákon č. 627/2005 Z.z. upravuje poskytovanie príspevkov, ktorými štát podporuje náhradnú starostlivosť o dieťa, ako sociálnych dávok, ak náhradnú starostlivosť o dieťa vykonáva osobne na základe rozhodnutia súdu 1) iná fyzická osoba ako rodič (§ 1). 19.
Podľa § 1 ods. 2 písm. a/ a d/ zákona č. 627/2005 Z.z., náhradná starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je a/ zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, 3) (odkaz na § 45 až 47 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon č. 36/2005 Z.z.“; pozn. súdu), d/ zverenie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby rozhodnutím súdu o nariadení neodkladného opatrenia, 6) (odkaz na § 360 a 365 zákona č. 161/2015 Z.z.
Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „zákon č. 161/2015 Z.z.“; pozn. súdu), ak súd koná o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti tejto fyzickej osobe podľa písmena a/ alebo b/. 20. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 627/2005 Z.z., nárok na opakovaný príspevok dieťaťu má nezaopatrené dieťa 7) zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 1 ods. 2 písm. a/ až d/ rozhodnutím súdu 1) a plnoleté nezaopatrené dieťa, 7) ktoré do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 1 ods. 2 a žije v domácnosti s fyzickou osobou, ktorá do dosiahnutia jeho plnoletosti bola jeho náhradným rodičom, ak nezaopatrené dieťa a/ nemá príjem podľa odseku 4 alebo b/ má príjem podľa odseku 4 nižší, ako je suma opakovaného príspevku dieťaťu podľa odseku 3 písm. a/. 21.
Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 627/2005 Z.z., platiteľ vypláca opakovaný príspevok dieťaťu, opakovaný príspevok náhradnému rodičovi a osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi za celý kalendárny mesiac, aj keď podmienky nároku na tieto príspevky boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca.
22. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril vyžiadaný administratívny spis žalovaného mal preukázané, že - rozsudkom Okresného súdu Trebišov z 20. septembra 2002, sp. zn. 8P/199/2002, bola žalobkyňa zverená do výchovy a opatery p. S. G., - dňa 23. mája 2016 náhradný rodič žalobkyne p. S. G. zomrela, - prvostupňový správny orgán následne za žalobkyňu spísal návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, - Okresný súd Trebišov rozsudkom z 19. apríla 2017, č. k. 8P/288/2016-37, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. júna 2017, žalobkyňu zveril do náhradnej osobnej starostlivosti p. S. Z., - následne žalobkyňa zastúpená p. S. Z. na základe žiadosti doručenej prvostupňovému správnemu orgánu dňa 28. júla 2017 požiadala o opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej osobnej starostlivosti [príspevok si uplatnila od 01. júna 2016], - prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 22. augusta 2017 žiadosti žalobkyne nevyhovel a príspevok jej od 01. júna 2016 do 31. mája 2017 nepriznal,
- prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo 14. decembra 2017 príslušný príspevok žalobkyni priznal od 01. júna 2017, - žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím zo 06. novembra 2017 zrušil prvostupňové správne rozhodnutie z 22. augusta 2017 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie
konanie [ako dôvod zrušenia žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán mal jediným rozhodnutím rozhodnúť o vzniku nároku žalobkyne na opakovaný príspevok dieťaťu, z ktorého dôvodu považoval vydanie rozhodnutia za nadbytočné], - žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím z 21. februára 2018 zrušil prvostupňové správne rozhodnutie zo 14. decembra 2017 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie
konanie [ako dôvod zrušenia žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán sa nezaoberal obdobím uplatnenia nároku na opakovaný príspevok dieťaťu od 01. júna 2016 do 31. mája 2017], - prvostupňový správny súd (prvým) rozhodnutím z 22. marca 2018 priznal žalobkyni príspevok od 01. júna 2017 v sume 138,13 eur mesačne, - prvostupňový správny súd (druhým) rozhodnutím z 22. marca 2018 žiadosti žalobkyne nevyhovel a príspevok za obdobie od 01. júna 2016 do 31. mája 2017 jej nepriznal, - na odvolanie žalobkyne žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím z 28. mája 2018 zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil (v poradí druhé) prvostupňové správne rozhodnutie z 22. marca 2018. 23.
Najvyšší správny súd vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho, ako aj primárne pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne, keď nevyhoveli žiadosti žalobkyne o opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej osobnej starostlivosti za obdobie od 01. júna 2016 do 31. mája 2017 a túto zamietli.
24. Na úvod najvyšší správny súd považuje za potrebné uviesť, že opakovaný príspevok dieťaťu patrí medzi príspevky upravené zákonom č. 627/2005 Z.z., ktorými štát podporuje náhradnú starostlivosť o dieťa, ako sociálnych dávok, ak náhradnú starostlivosť o dieťa vykonáva osobne na základe rozhodnutia súdu iná fyzická osoba ako rodič.
Konkrétne opakovaný príspevok dieťaťu je určený na podporu uspokojovania potrieb dieťaťa, najmä na úhradu nákladov na výživu, výchovu, vzdelávanie a bývanie dieťaťa. Oprávnenou osobou na opakovaný príspevok dieťaťu je dieťa zverené do náhradnej starostlivosti.
Zásadnou podmienkou priznania nároku na opakovaný príspevok dieťaťu vo vzťahu k tu prejednávanej veci je zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti rozhodnutím súdu, konkrétne zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča podľa § 45 až 47 zákona č. 36/2005 Z.z., alebo zverenie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby rozhodnutím súdu o nariadení neodkladného opatrenia podľa § 360 a § 365 zákona č. 161/2015 Z.z.
V tu prejednávanej veci je nesporné, že žalobkyňa bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti p. S. Z. rozsudkom Okresného súdu Trebišov z 19. apríla 2017, č. k. 8P/288/2016-37, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 20. júna 2017. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobkyňa bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča podľa § 1 ods. 2 písm. a/ zákona č. 627/2005 Z.z. až rozsudkom príslušného okresného súdu.
Za tohto stavu potom správne orgány rozhodli v súlade so zákonom, keď žalobkyni nepriznali opakovaný príspevok dieťaťu od 01. júna 2016 do 31. mája 2017 a tento jej priznali v súlade s vyššie citovaným § 11 ods. 3 zákona č. 627/2005 Z.z. od 01. júna 2017.
25. Námietku žalobkyne, že jej patrí opakovaný príspevok dieťaťu už od 01. júna 2016, ale chybou správneho orgánu (kolízneho opatrovníka) po smrti pôvodného náhradného rodiča p. S. G. bol podaný návrh na zverenie žalobkyne do náhradnej osobnej starostlivosti, avšak bez toho, aby bol podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril žalobkyňu do náhradnej osobnej starostlivosti fyzickej osoby až do konečného rozhodnutia okresného súdu vo veci samej, najvyšší správny súd vyhodnotil ako neopodstatnenú presahujúcu vecný rámec tu prejednávanej veci. Pokiaľ má žalobkyňa za to, že správny orgán (kolízny opatrovník) nesprávnym úradným postupom spôsobil žalobkyni škodu, má právo si uplatniť s tým súvisiace nároky v inom konaní podľa osobitného právneho predpisu.
26. K žalobkyňou uplatnenému dôvodu plynúcemu z § 440 ods. 1 písm. j/ SSP, najvyšší správny súd uvádza, že podanie nebolo nezákonne odmietnuté, správna žaloba bola krajským súdom meritórne prejednaná a ako nedôvodná postupom podľa § 190 SSP zamietnutá. 27. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobkyne za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 28. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). 29. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. júla 2024