6Ssk/97/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobkyne: I.. T. I., narodená XX. N. XXXX, bytom v S., S. Č.. X, právne zast.: Mgr. Vladislavom Vyrvom, advokátom a konateľom Q.B.F. VYRVA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mierová 48/B, IČO: 36651745, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 10. februára 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici z 13. mája 2024, č. k. ZA-34Sa/4/2023-68, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

II.

8. Konkrétne namietala, že pre posúdenie postupu posudkového lekára a zákonnosti výstupu jeho lekárskej posudkovej činnosti je rozhodné, že ošetrujúci neurológ, ktorý poskytuje žalobkyni zdravotnú starostlivosť, hodnotí zdravotný stav žalobkyne tak, že okrem iného ide o stav po operácii intra-extraspinálneho tumoru (schwanómu) z priestoru Th12/L1 s oslabením svalového korzetu, brušného svalstva, chronickými a trvalými prejavmi nervového a svalového dráždenia (spazmy Th a L oblasti), pooperačnou neuropatickou bolesťou a parestéziami v dermatóme Th8-12). Etiologicky ide o ťažkosti spôsobené kombináciou kompresie nervových štruktúr miechového koreňa Th12-L1 tumorom (schwanómom) a hlavne pooperačných jaziev s postihnutím periférnych nervov v oblasti Th8-12 s tým, že stav je trvalý a nemenný, trvajú výrazné bolesti v LS s trvaním zodpovedajúcej liečby a ide o chronický stav, trvá obmedzenie hybnosti s výsledkom pozitívneho testu Thormayer 20 cm až 40 cm, čo je ťažká patológia v hybnosti chrbtice. Oproti tomu posudkový lekár konštatoval, že nie je dokumentovaná posudkovo významná zmena oproti predchádzajúcemu stavu, dráždenie nervových koreňov sa

žalobkyne. Uviedla, že je irelevantné, o aký typ tumoru išlo, zásadné bolo, že došlo k jeho prerastaniu cez chrbticu v niekoľkých jej segmentoch s tým, že prvé neurologické ťažkosti spôsoboval sám nádor svojím tlakom, neskôr po jeho odstránení tieto ťažkosti spôsobujú pooperačné jazvy, ktoré majú trvalú povahu. Rovnako je nepochybne dokumentované obmedzenie hybnosti žalobkyne, pričom posudkový lekár navodzuje dojem ľahkého funkčného postihnutia za trvania plnej hybnosti chrbtice, hoci je zrejmé, že pri obmedzení jej hybnosti nie je aktuálne uvažovať o priamom znemožnení tohto pohybu, ale naopak o

9. Posudkový lekár rovnako aplikoval na zistený zdravotný stav žalobkyne nesprávnu položku, respektíve písmeno konkrétnej položky, keďže hoci zistil, že žalobkyňa trpí chronickými a trvalými prejavmi nervového a svalového dráždenia a nie často recidivujúcimi (opakujúcimi sa) prejavmi nervového dráždenia, podriadil zdravotný stav žalobkyne pod položku č. 4 písm. b/, pričom mal aplikovať položku č. 4 písm. c/, nakoľko žalobkyňa splnila jednu z podmienok uvedených práve v písmene c/ - trvalé prejavy dráždenia nervov.

10. Rovnako sa správny súd nezaoberal námietkou žalobkyne ohľadom nesprávnej aplikácie § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z., teda možného navýšenia percentuálnej miery o ďalších 10 % za ostatné zdravotné postihnutia i napriek tomu, že žalobkyňa lekárskymi správami dokázala, že popri primárnom ochorení je v situácii vykonanej totálnej tyreoidektómie s následnou úplnou medikamentóznou substitúciou štítnej žľazy.

11. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo alternatívne, zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovanej a vec jej vráti na ďalšie konanie.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 19.

XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 01. decembra 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 ods. 1 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni zamietol žiadosť o invalidný dôchodok z 11. októbra 2022. 20.

22. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)

24. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 25. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

28. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného

30. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený posudkový a dávkový spis žalovanej mal preukázané, že - žalobkyňa dňa 17. októbra 2022 požiadala o invalidný dôchodok [žiadosť spísala dňa 11. októbra 2022; invalidný dôchodok žiadala priznať od 01. júla 2022], - rozhodnutím z 01. decembra 2022 prvostupňový správny orgán žalobkyni zamietol žiadosť o

- na základe odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu z 01. decembra 2022 posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Martin zotrval v Lekárskom posudku zo 16. januára 2023 na svojich záveroch a odstúpil spisovú dokumentáciu žalovanej s tým, že na úrovni druhostupňovej zdravotný stav žalobkyne posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Žiline, kde bol jej zdravotný stav posúdený dňa 25. januára 2023 [posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Martine dospel k zhodnému záveru, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 01. decembra 2022. 31. V tejto súvislosti najvyšší správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti.

Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne

Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky sú logické a presvedčivo objasňujú závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že u žalobkyne za tohto stavu nie sú splnené podmienky pre navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne pre zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a na to nadväzujúceho možného zvýšenia percentuálnej miery. Má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Na tomto závere zotrval posudkový lekár aj po podaní odvolania žalobkyňou (Lekárska správa z 16. júla 2019). Na druhom stupni bola vyhotovená Lekárska správa zo 17. októbra 2019, v ktorej príslušný posudkový lekár pristúpil k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia - Stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu podľa Kapitoly XV, Oddiel E, položka č. 4, písm. b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % (z rozpätia 35 - 45 %). Uvedenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. nenavýšil. Táto lekárska správa sa stala podkladom pre vydanie už vyššie spomenutého rozhodnutia z 12. novembra 2019. Následne žalobkyňou podanú správnu žalobu proti rozhodnutiu z 12. novembra 2019 Krajský súd v Žiline rozsudkom z 26. januára 2022, sp.

461/2003 Z.z.). U žalobkyni posudkoví lekári oboch stupňov zhodne ustálili rozhodujúce zdravotné postihnutie - Stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu podľa Kapitoly XV, Oddiel E, položka č. 4, písm. b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % (z rozpätia 35 - 45 %). Táto posudkovými lekármi stanovená percentuálna miera predstavuje dolnú hranicu zo stanoveného percentuálneho rozpätia 35 % až 45 %. Posudkový lekár žalovanej dolnú hranicu percentuálnej sadzby odôvodnil primárne tým, že uvádzané dráždenie nervových koreňov sa klinicky prejavuje príznakmi v zmysle zníženej citlivosti v dermatóme Th8-12 vľavo, čo považoval za rovnaký nález ako v októbri 2019 (konanie o žiadosti žalobkyne podanej v mesiaci máj 2019; pozri bod 33 tohto rozsudku). Posudkový lekár v tomto smere uviedol, že ide o postihnutie senzorické v zmysle poruchy citlivosti, bez prejavov postihnutia

nebolo preukázané. Možno len zopakovať, že u žalobkyni neboli prítomné poruchy motoriky, ani hypotónia, zníženie svalovej sily, postoj a chôdza sú v norme, pohyblivosť na končatinách je akrálne aj proximálne v norme. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala jej pre-kvalifikovania pod písm. c/, najvyšší správny súd uvádza, že toto písmeno „pokrýva“ stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami a so svalovými atrofiami a poruchou zvieračov, pričom z obsahu posudkového spisu a príslušných lekárskych správ v ňom založených, ktoré mali k dispozícii i posudkoví lekári na oboch stupňoch nevyplýva, že by žalobkyňa mala indikované paretické prejavy na horných a dolných končatinách (existenciu paretických prejavov explicitne vylúčila lekárska správa z neurologického vyšetrenia z 10. novembra 2022 - cit.: „ (.

. .) sfinktery intaktné.“ 35. Žalobkyňa navýšenie percentuálnej miery o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. odôvodňovala s poukazom na ďalšie ochorenia, primárne odstránenie štítnej žľazy, ktorú ako zdravotné postihnutie na účely sociálneho poistenia možno podľa žalobkyne v súlade s § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. (analogicky) zaradiť pod Kapitolu IV, položka č. 9, 9.3, písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. - Zhubný nádor štítnej žľazy po ukončení liečby bez jednoznačných príznakov onkologického ochorenia, čomu prináležala percentuálna miera 25 % až 35 %. K tejto námietke sa riadne vyjadril už posudkový lekár žalovanej, ktorý odstránenie štítnej žľazy podriadil skôr pod Kapitolu IV, položka č. 9, 9.2, písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. - Hypofunkcia štítnej žľazy, dlhodobo kompenzovaná substitúciou (stavy po operáciách štítnej žľazy s miernymi poruchami), čomu zodpovedala percentuálna miera 5 % až 10 %, nakoľko onkologické ochorenie štítnej žľazy nebolo u žalobkyni histologicky

V znení účinnom do 31. júla 2023 by tomuto zdravotnému postihnutiu zodpovedala percentuálna miera 30 % až 40 %, čo taktiež bez ďalšieho nezakladalo invaliditu žalobkyne. Vzhľadom na uvedené najvyšší správny súd dospel k záveru, že príslušní posudkoví lekári sociálneho poistenia svoje závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a zvlášť o možnosti navýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. dostatočne odôvodnili. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že u žalobkyne za tohto stavu nie sú splnené podmienky pre vyhovenie jej žiadosti o invalidný dôchodok; z obsahu príslušných posudkov sú zrejmé úvahy, na základe ktorých dospeli posudkoví lekári jednak k zhodnému určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a jednak, na základe ktorých v rozhodnej dobe nebol daný dôvod na postup podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z.

dôchodok. Správny súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými a žalobkyňou uplatnenými námietkami. Z rozsudku ako celku je zrejmý dôvod, pre ktorý správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby a tým k jej zamietnutiu. Rovnako aj rozhodnutie

37. Na záver najvyšší správny súd dáva žalobkyni do pozornosti, že rozhodnutím žalovanej a súdu nie je dotknuté právo žalobkyne si podať novú žiadosť o invalidný dôchodok, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jej zdravotného stavu.

40. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).