6Ssk/97/2025

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd") uznesením zo dňa 29. mája 2023, č. k. 33Sa/3/2023-11 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie") postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP") podanie žalobcu zo dňa 5. marca 2023, doručené krajskému súdu dňa 10. marca 2023 a označené ako „Správna žaloba - preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a ústavnosti, nesprávnych úradných postupov žalovanými /§ 2, § 6 zákona o správnom súdnom konaní č. 162/2015 Zb. Z./" (ďalej len „správna žaloba") odmietol. 2. Z obsahu správnej žaloby a jej príloh vyplýva, že žalobcovi bola zo strany žalovaného doručená Výzva na úhradu nákladov úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku užitia návykovej látky, č. RP 22221038 (ďalej len ako „výzva"). Z obsahu žalobcom napadnutej výzvy vyplýva, že žalobca bol žalovaným vyzvaný na uhradenie nákladov za vynaloženú zdravotnú starostlivosť z dôvodu, že z oznámenia zdravotníckeho zariadenia Univerzitná nemocnica Martin zo dňa 03. júna 2022 žalovaný zistil, že dňa 19. mája 2022 bola žalobcovi poskytnutá zdravotná starostlivosť v dôsledku toho, že užil alkohol a následne si spôsobil zranenie. V zmysle § 9 ods. 7 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 580/2004 Z. z." alebo „zákon o zdravotnom poistení") má žalovaný právo uplatniť si nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa poistencovi ergo žalobcovi poskytla preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky. Žalovaný si na základe uvedených skutočností uplatnil výzvou voči žalobcovi náhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 5.806,88 EUR.

Po doručení napadnutého uznesenia z 29. mája 2023 žalobcovi, tento adresoval Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd") podanie z 24. júna 2023, ktoré bolo označené ako „Správna žaloba - preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a ústavnosti, nesprávnych úradných postupov žalovanými 1,2 proti inému zásahu /§ 2, § 6 zákona o správnom súdnom konaní č. 162/2015 Zb.

Nakoľko sú to tri rozdielne právne inštitúty, je potrebné jednoznačne uviesť, čoho sa žalobca podaním domáha. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že autoremedúra je v tomto prípade vylúčená, nakoľko je možná len za súčasného splnenia dvoch zákonných podmienok, a to, že ide o uznesenie, proti ktorému je prípustné odvolanie a ide o uznesenie, z ktorého doposiaľ nenadobudla práva iná osoba. Nakoľko proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 33Sa/3/2023 zo dňa 29.05.2023 je prípustná len kasačná sťažnosť, nie je možné v tomto prípade využiť inštitút autoremedúry.".

6. Správny súd následne vo veci prijal uznesenie zo dňa 25. marca 2024, č. k. ZA-33Sa/3/ 2023-35 (ďalej aj ako „uznesenie zo dňa 25. marca 2024"), ktorým (i) postupom podľa § 161 ods. 1 SSP zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu správneho súdu č. k.

Hoci je podanie pomerne chaotické a nezrozumiteľné, z jeho obsahu možno dovodiť nesúhlas žalobcu s uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, v rámci ktorého bol žalobca vyzvaný na doplnenie svojho podania zo dňa 24. 06. 2023. Zároveň bolo toto podanie podané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia vyššieho súdneho úradníka, teda v lehote na podanie sťažnosti.

7. V súvislosti s posudzovaním podania z 24. júna 2023 (v kontexte s jeho podaním z 8. januára 2024) ako samostatným (novým) podaním [viď sub (ii) predchádzajúceho bodu] správny súd uviedol, že „Súd ďalej preskúmal podanie žalobcu doručené správnemu súdu dňa 11. 01. 2024 aj v tom smere, či žalobca svoje pôvodné neúplné, nejasné a nezrozumiteľné podanie zo dňa 24. 06. 2023 doplnil tak, aby bolo zrejmé, čo ním sleduje. Žalobca vo svojom podaní doručenom správnemu súdu dňa 11. 01. 2024 naďalej uvádza, že sa domáha autoremedúry. Takýto postup v predmetnej veci nie je možný, pretože autoremedúru upravuje § 376 CSP v prípadoch, ak bol podané odvolanie proti uzneseniu. V predmetnej veci nie je proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline o odmietnutí správnej žaloby prípustné odvolanie, a preto sa žalobca nemôže domáhať autoremedúry (čo mu bolo vysvetlené aj vo vyzývajúcom uznesení). Správny súd nemôže posúdiť podanie žalobcu ako žiadosť o autoremedúru, keďže takýto procesný postup nie je prípustný a žalobca sa ho nemôže domáhať. Žalobca v podaní

Z formulácie podania však takáto jednoznačná vôľa žalobcu nevyplýva.". 8. Uznesenie správneho súdu zo dňa 25. marca 2024 bolo žalobcovi doručené dňa 19. apríla 2024 a tento na neho reagoval ďalším podaním zo dňa 12. mája 2024 označeným ako „Správna žaloba - preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a ústavnosti, nesprávnych úradných postupov žalovanými 1,2 proti inému zásahu do práv spotrebiteľa zmluvného poistenca /§ 2, § 6 zákona o správnom súdnom konaní č. 162/2015 Zb.

. . . správny súd BB ústavne zákonným sudcom zákonne rozhodol neplatné, obštrukčné veci žalovanej pochybne nezákonné rozhodnuté v rozpore so zákonom nesprávnym úradným postupom žalovanej takto: rozhodol /zákonnú autoremedúru - § 376 CSP nespravodlivého, neplatného právneho úkonu sudcu - v súbehu s Ústavou SR čl. 2 odst. 2 spravodlivo, nestranne, objektívne, odstránil pochybné veci zo správneho konania nesúvisiace so správnou žalobou žalobcu, odstránil vady a trestné vady zo správneho konania, zakázal iné zásahy do práva žalobcu/ Rozsudkom v mene Slovenskej republiky 1. pochybné, nezrozumiteľné, nespravodlivé, neplatné, neprávoplatné Uznesenie č. ZA-33Sa/3/2023-35, IČS 5023200073 v mene správneho súdu Banská Bystrica povinne úradne neosvedčený dokument správneho súdu, je v právnej neistote nespôsobilý na právne úkony vyhotovený nezákonným sudcom dňa 25. mája 2023 v celosti ruší .

10. Na kasačnú sťažnosť zo dňa 12. mája 2024 správny súd reagoval uznesením č. k. ZA-33Sa/3/2023-50 zo dňa 27. augusta 2024, ktorým rozhodol, že „Konanie o správnej žalobe žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy z podania zo dňa 12.05.2024, doručené správnemu súdu dňa 20.05.2024, vylučuje na samostatné konanie.". Zároveň správny súd

ZA-33Sa/3/2023-35 doručené ako aj opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu A z akých dôvodov podľa § 440 SSP kasačnú sťažnosť podáva. Žalovaný ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalobca ako sťažovateľ pri spísaní kasačnej sťažnosti nedodržal zákonnú podmienku zastúpenia advokátom podľa § 449 ods. 1 SSP.". Žalovaný navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") kasačnú sťažnosť v zmysle § 459 písm. d) SSP odmietol alebo, aby ju v zmysle § 461 SSP zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania. 11. Žalobca dňa 16. októbra 2024 doručil najvyššiemu správnemu súdu podanie označené ako „Správna žaloba - preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a ústavnosti, nesprávnych úradných postupov žalovanými 1,2 proti inému zásahu do práv spotrebiteľa zmluvného poistenca /§ 2, § 6 zákona o správnom súdnom konaní č. 162/2015 Zb. Z./" zo dňa 9. októbra 2024, ktorým reagoval na vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti.

ZA-33Sa/3/2023-25 zo dňa 25. marca 2024 zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. V ďalšom konaní zaviazal správny súd postupovať v intenciách názoru najvyššieho správneho súdu naznačeného v odôvodnení svojho uznesenia. Obdobne ako správny súd, aj kasačný súd poukázal na ustanovenie § 55 ods. 3 SSP, podľa ktorého každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu. Kasačný súd uviedol, že správny súd podanie z 24. júna 2023 nevyhodnotil správne, keď uzavrel, že „Žalobca v podaní doručenom správnemu súdu dňa 11. 01. 2024 tiež uviedol, že navrhuje zrušiť uznesenie Krajského súdu v Žiline, čo by mohol byť sťažnostný návrh v rámci kasačnej sťažnosti, avšak predtým uvádza, že žiada, aby bol návrh žalobcu správne zákonne rozhodnutý rozsudkom v mene Slovenskej republiky a v súlade s Ústavou pred podaním kasačnej sťažnosti, čo logicky vylučuje vôľu žalobcu podať svojim podaním kasačnú sťažnosť. Správny súd má za to, že prejaviť vôľu, že žalobca mienil podať kasačnú

II.

13. Po prijatí uznesenia NSS SR sp. zn. 6Ssk/113/2024 zo dňa 26. marca 2025, bola Správnym súdom v Banskej Bystrici počnúc dňom 10. apríla 2025 tu prejednávaná vec pôvodne vedená pod spisovou značkou ZA-33Sa/3/2023 pridelená do oddelenia Žaloby v sociálnych veciach a v ďalšom konaní vedená pod spisovou značkou 17Sas/1/2025. Následne, správny súd podania žalobcu zo dňa 24. júna 2023 a zo dňa 8. januára 2024 (ďalej spolu aj ako „kasačná sťažnosť") vyhodnotil spolu ako kasačnú sťažnosť žalobcu smerujúcu voči uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. ZA-33Sa/3/2023-11 zo dňa 29. mája 2023 a túto zaslal na vyjadrenie žalovanému. 14. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním zo dňa 30. mája 2025 vyjadril žalovaný. Žalovaný v podstatnom uviedol, že kasačná sťažnosť žalobcu je podľa jeho názoru zmätočná, vnútorne nekonzistentná a nedôvodná. Z toho dôvodu k nej nevie zaujať relevantné stanovisko. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom krajského súdu, ktorý vyslovil v bode 6 napadnutého uznesenia. Záverom dodal, že „Skutočnosti, že predmetná výzva nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu nasvedčuje aj fakt, že nemôže byť a ani nie je exekučným titulom, čo znamená, že len na základe samotnej predmetnej výzvy sa nemôže žalovaný od žalobcu domáhať úhrady nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že žaloba smeruje proti výzve, ktorá nie je rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy, a teda nemôže byť predmetom súdneho prieskumu na základe všeobecnej správnej žaloby." 15. Žalobcovi bolo vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti doručené na vedomie dňa 26. júna 2025.

23. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 24. Podľa § 452 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

neprípustnosti. 27. Kľúčovým pre rozhodnutie krajského súdu bolo posúdenie charakteru a obsahu podania z 5. marca 2023, ktoré krajský súd vyhodnotil ako žalobu smerujúcu voči výzve žalovaného, ktorá nie je rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy, a teda nemôže byť ani predmetom súdneho prieskumu na základe všeobecnej správnej žaloby v zmysle SSP.

29. Kasačný súd pritom vychádzal z nasledovných východísk: (i) krajský súd uznesením z 29. mája 2023 rozhodol o správnej žalobe žalobcu tak, že ju podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol; (ii) v lehote na podanie kasačnej sťažnosti žalobca doručil správnemu súdu podanie z 24. júna 2023; (iii) podanie z 24. júna 2023 (ostatne ako aj všetky ďalšie podania žalobcu - správna žaloba, podanie z 8. januára 2024, podanie z 12. mája 2024 posúdené v predchádzajúcom konaní ako kasačná sťažnosť, podanie žalobcu zo dňa 9. októbra 2024) sú podaniami značne konfúznymi, a to jednak z pohľadu obsahu, jednak z pohľadu zvolených vyjadrovacích prostriedkov (pojmov); (iv) najvyšší správny súd ako kasačný súd v tu prejednávanej veci v konaní vedenom pod sp. zn. 6Ssk/113/2024 o kasačnej sťažnosti žalobcu zo dňa 12. mája 2024, kasačnou sťažnosťou napadnuté uznesenie správneho súdu č.

sub. (iii) tohto bodu vyššie, je kasačný súd toho názoru, že žalobca svoje podanie z 24. júna 2023 koncipoval ako opravný prostriedok smerujúci proti uzneseniu z 29. mája 2023, pričom žalobca v podaní z 24. júna 2023 (i) uznesenie z 29. mája 2023 špecifikoval; (ii) z jeho podania je zrejmé, že mu toto bolo doručené dňa 1. júna 2023; (iii) uviedol, že vo veci rozhodoval nezákonný sudca, čo možno z obsahu danej kasačnej sťažnosti implicitne interpretovať aj ako dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. e) SSP; a (iv) z obsahu podania z 24. júna 2023 možno identifikovať aj sťažnostný návrh žalobcu, ktorým navrhuje zrušiť napadnuté uznesenie krajského súdu z 29. mája 2023.

Pokiaľ ide konkrétne o odmietnutie správnej žaloby žalobcu z dôvodu jej?neprípustnosti v tu prejednávanej veci, kasačný súd vo vzťahu k?možnostiam súdneho prieskumu zhodne s krajským súdom uvádza, že Výzva žalovaného na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku užitia návykovej látky č. RP 22221038 zo dňa 9. januára 2023, voči preskúmaniu zákonnosti ktorej smeruje žaloba žalobcu v tu prejednávanej veci, nespĺňa atribúty individuálneho správneho aktu vo verejnej správe, a preto nepodlieha preskúmaniu správnym súdom podľa Správneho súdneho poriadku. Nejde o?rozhodnutie ani o iný správny akt, ktorým by žalovaný rozhodoval o právach a povinnostiach žalobcu v oblasti verejnej správy, vo vzťahu ku ktorému je podľa § 6 ods. 1 SSP daná právomoc správneho súdu preskúmavať na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, či poskytovať ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy alebo rozhodovať v ďalších veciach ustanovených v SSP.

32. K námietke žalobcu o nezákonnosti sudcu, kasačný súd uvádza, že právo každého na nezávislý a nestranný súd, zakotvené v článku 36 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97). Ak je právo na nestranný súd vážne ohrozené z dôvodu nedostatočných záruk nezaujatého konania zo strany sudcu, na predchádzanie a zabránenie možného nespravodlivého rozhodnutia slúži inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodnutia veci. Účelom inštitútu vylúčenia sudcu správneho súdu z prejednávania a rozhodovania veci je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania.

potrebné uplatniť najneskôr do ôsmich dní, odkedy sa účastník konania dozvedel o?dôvode vylúčenia; na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti správny súd neprihliada. 34. Podľa judikatúry sa dôvod vylúčenia viaže vždy na konkrétneho sudcu, nie na senát alebo dokonca súd ako celok (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 To 104/ 2005, judikát R 68/2009). Vzhľadom na to, že aj znenie § 87 ods. 1 SSP predpokladá „jeho (t. j. sudcov) pomer" a?„jeho (t.j. sudcovu) nezaujatosť", sú tieto závery plne uplatniteľné aj na námietku žalobcu o nezákonnosti sudcu podľa tohto ustanovenia. Pokiaľ žalobca vo svojom podaní mal na mysli uplatniť námietku zaujatosti voči?sudcovi rozhodujúcemu v?konaní sp. zn. 33Sa/3/2023, podľa názoru najvyššieho správneho súdu, táto námietka sa týkala rozhodovacej činnosti sudcu, ako aj?jeho procesného postupu, a?preto o?nej súd nemôže rozhodovať.

názoru Ústavného súdu SR základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo?svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 zo dňa 08.

uznesením. Kasačný súd uvádza, že napadnuté uznesenie krajského súdu je procesným rozhodnutím, v rámci ktorého sa konanie končí bez meritórneho preskúmania veci. Z toho dôvodu krajský súd nepochybil, keď vo veci nenariadil pojednávanie, vzhľadom na to, že vydal rozhodnutie výlučne procesného charakteru.

podmienok. V zmysle čl. 46 ods. 4 Ústavy SR podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon. Týmto zákonom je?v?podmienkach správneho súdnictva Správny súdny poriadok. Vzhľadom na to, že žalobca nesplnil základné procesné podmienky, ktoré zákon (Správny súdny poriadok) ustanovuje ako?predpoklad konania o správnej žalobe, správny súd nemohol vec meritórne prejednať bez ohľadu na to, či sa konanie týka základného práva (uznesenie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Ssk/27/2024 z?18. decembra 2024).

38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší správny súd námietky žalobcu proti napadnutému uzneseniu správneho súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

40. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).