6Ssk/98/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:5022200174.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 22Sa/7/2022
- IČS
- 5022200174
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: O.. P. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom v A., M. XX/XX, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Račianska 71, o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 29Sa/28/2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 26. mája 2022, č. k. 22Sa/7/2022 - 22, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 26. mája 2022, č. k. 22Sa/7/2022 - 22 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ a „krajský súd“) odmietol žalobu podanú žalobcom pre nesplnenie procesných podmienok v zmysle § 98 ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v spojení s § 479 SSP a zároveň ako zjavne nedôvodnú podľa § 483 písm. e/ SSP. 2.
Konštatoval, že nedoloženie splnomocnenia pre advokáta alebo dôkazu preukazujúceho, že žalobca má sám právnické vzdelanie definované v § 489 SSP, má za následok nesplnenie procesných podmienok konania zo strany žalobcu, čo je dôvodom pre odmietnutie žaloby, keďže už pri jej podávaní nebola splnená podmienka spísania žaloby advokátom alebo žalobcom s právnickým vzdelaním.
3. Nad rámec uvedenej argumentácie považoval krajský súd za potrebné sa vyjadriť aj k samotnej žalobe na obnovu konania. Konštatoval, že SSP upravuje tri situácie, kedy možno napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Takáto žaloba je prípustná len vtedy, ak napádané rozhodnutie je dôsledkom trestného činu, ak je takéto rozhodnutie v rozpore so záväzným rozhodnutím orgánov EÚ, alebo ak ESĽP rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením.
Krajský súd uviedol, že žiaden z vyššie uvedených dôvodov obnovy konania žalobca v žalobe netvrdil. V žalobe žalobca uviedol, že jej dôvodom je porušenie jeho základných práv garantovaných Európskym dohovorom na ochranu základných ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských práv a Ústavou SR a že napadnutým právoplatným uznesením došlo zo strany správneho súdu k vedomému a zámernému nerešpektovaniu všeobecne záväzného rozhodnutia Ústavného súdu SR. Ďalej v žalobe namietal, že bolo rozhodnuté bez nariadenia verejného konania, hoci aj v konaní na obnovu konania musí byť verejné pojednávanie nariadené. Žalobca pritom napriek tomu, že uvádzal, že napadnutým právoplatným uznesením došlo k nerešpektovaniu všeobecne záväzného rozhodnutia Ústavného súdu SR, žiadne takéto rozhodnutie Ústavného súdu SR v podanej žalobe bližšie nešpecifikoval.
Keďže však v prejednávanom prípade ide o žalobu o obnovu konania vo veciach sociálnych, zaoberal sa krajský súd posúdením dôvodnosti podanej žaloby, a teda prípustnosti obnovy konania, aj keď žalobca výslovne žiadny dôvod v zmysle úpravy § 472 SSP neuviedol.
4. Krajský súd v konaní v sociálnych veciach nie je viazaný žalobnými bodmi, a preto nie je viazaný ani dôvodmi žaloby v zmysle § 481 ods. 2 SSP. Krajský súd preto pristúpil k preskúmaniu, či nie sú dané ďalšie dôvody na obnovu konania, ktoré žalobca v žalobe
neuviedol. Ako už bolo uvedené, krajskému súdu nie je známy žiadny dôvod na obnovu konania stanovený v § 472 SSP, t.j., že by bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej v konaní alebo dôvod podľa písm. c/, t.j., že by bolo rozhodnutie správneho súdu zo dňa 02. 11. 2020, č.k. 29Sa/28/ 2020-9 v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, Rady EÚ alebo Komisie, ktoré by pre účastníkov konania bolo záväzné.
5. Preto skonštatoval, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by bol relevantný pre prijatie záveru o dôvodnosti žaloby na obnovu konania, či už podľa § 472 písm. a/ - právoplatný odsudzujúci rozsudok, písm. b/ - rozhodnutie ESĽP, ktorého účastníkom by bol samotný žalobca a týkalo by sa rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého obnovu žalobcu žiada povoliť, alebo písm. c/ - rozhodnutie Súdneho dvoru EÚ, Rady EÚ alebo Komisie, pričom tieto skutočnosti ako dôvod prípustnosti obnovy konania ani v žalobe o obnovu konania neuvádzal, ale uvádzal tvrdenia, ktoré sú pre prípustnosť povolenia obnovy konania právne irelevantné. Žalobcom uvádzané dôvody obnovy konania nie sú dôvodmi, ktoré SSP pripúšťa ako dôvod obnovy konania. V tomto prípade má krajský súd povinnosť žalobu na obnovu konania bez jej ďalšieho prejednania odmietnuť v zmysle § 483 ods. 1 písm. e/ SSP.
Z obsahu samotnej žaloby je už na prvý pohľad zrejmé, že je nedôvodná, keďže neobsahuje dôvody na jej podanie v zmysle § 472 SSP. Krajský súd preto konštatoval, že dôvody žaloby na obnovu konania, ktoré žalobca uviedol v žalobe, nenapĺňajú žiadnu zo skutkových podstát prípustnosti obnovy konania v zmysle § 472 písm. a/, b/, c/ SSP. Krajský súd zároveň sám nezistil (§ 481 ods. 2 SSP) žiadny relevantný dôvod na obnovu konania. Preto potom žalobu na obnovu konania odmietol pre nesplnenie procesných podmienok v zmysle ust. § 98 ods. 1 písm. f/ SSP v spojení s § 479 SSP a zároveň ako zjavne nedôvodnú podľa ust. § 483 písm. e/ SSP.
6. Keďže žaloba bola odmietnutá, krajský súd o náhrade trov konania o povolení obnovy rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP v spojení s § 480 SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. 7. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca. Kasačnú
sťažnosť odôvodnil „nesprávnym procesným postupom správneho súdu (bez verejného konania), ktorým mu nebolo umožnené využiť jeho procesné práva (právo konania za jeho účasti, právo na vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom), čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý postup (nebol vytýčený termín verejného konania za mojej účasti)“.
Navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie nerešpektovania základných procesných práv žalobcu. Vo vzťahu k právnickému vzdelaniu žalobca uviedol, že v § 479 SSP nie je žiaden odkaz na § 489 SSP, a teda z toho vyplýva, že žalobca nemusí byť zastúpený advokátom, ak má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. Záverom navrhol, aby „z procesu rozhodovania a tejto kasačnej sťažnosti bola vylúčená elitná justičná mafiánska zločinecká sudkyňa, v danej mojej veci - JUDr. Martinčeková ako justičné mafiánske zločinecké sudkyne, v danej mojej veci - JUDr. Reisenauerová a JUDr.
Takáčová ! ! ! !, pre hrubé porušovanie ústavného sľubu sudcu, pre hrubé nerešpektovanie základných ľudských práv a pre hrubé a vedomé porušovanie článku 144 ods. 1 Ústavy SR v rozhodovacej činnosti“. 8. Žalovaný nevyužil svoje právo a na základe zaslanej výzvy správneho súdu, sa nevyjadril ku kasačnej sťažnosti žalobcu. Kasačná sťažnosť mu bola doručená dňa 13. 07. 2022.
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.
10. Podľa § 472 SSP, žalobu na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b)Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c)rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzne.
11. Podľa § 476 SSP, v žalobe na obnovu konania sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a/ označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, b/ rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, c/ dôvod obnovy, d/ skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, e/ dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, f/ žalobný návrh.
12. Podľa § 477 ods. 1 SSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. 13. Podľa § 477 ods. 2 SSP, dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.
14. Podľa § 483 ods. 1 písm. e/ SSP, správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak je zjavne nedôvodná. 15. Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 16.
Od 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (reforma súdnictva), ktorým boli zriadené Správny súd v Banskej Bystrici, Správny súd v Bratislave a Správny súd v Košiciach (ďalej len „správne súdy“). V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 151/2022 Z. z., správne súdy začnú svoju činnosť 1.
júna 2023. Výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov. 17. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správny súd postupoval správne, keď podanie (žalobu) žalobcu postupom podľa § 483 ods. 1 písm. e/ SSP odmietol.
18. Zo súdneho spisu bolo zistené, že žalobca sa domáhal obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 29Sa/28/2020. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 02. 11. 2020, č. k. 29Sa/28/2020-9 podľa § 483 ods. 1 písm. e/ SSP odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 28Sa/ 20/2019. Žalobca proti uzneseniu zo dňa 02. 11. 2020, č. k. 29Sa/28/2020-9 podal kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší správny súd uznesením zo dňa 09. 02. 2022, sp. zn. 7Sžsk/ 130/2020, a to tak, že kasačnú sťažnosť zamietol z dôvodu, že žiaden zo žalobcom uvádzaných dôvodov v žalobe na obnovu konania tak, ako vyplývali z predloženej žaloby na obnovu konania, nie sú dôvodmi, ktoré procesná úprava podľa SSP vymedzuje ako dôvody obnovy
konania. 19. Na úvod najvyšší správny súd uvádza, že žaloba na obnovu konania je svojou podstatou mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý môžu uplatniť subjekty (§ 474 SSP) len za splnenia zákonom stanovených podmienok; možno ním napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu a len z dôvodov taxatívne uvedených § 472 SSP, teda ak - bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní (§ 472 písm. a/ SSP), - Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením (§ 472 písm. b/ SSP), - rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. Z uvedeného vyplýva, že s prípustnosťou žaloby na obnovu konania zákonodarca počíta len v obmedzenom rozsahu (§ 472 písm. c/ SSP).
20. V tu prejednávanej veci sa tak žalobca domáhal obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 29Sa/28/2020, a preto najvyšší správny súd zameral svoju pozornosť na splnenie podmienok obnovy konania, ako sú vymedzené v § 472 a nasl.
SSP. 21. Dôvody žaloby na obnovu konania sú taxatívne uvedené v § 472 SSP, pričom sa jedná o objektívne podmienky prípustnosti žaloby. Žalobca však v žalobe neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by dôvodnosť žaloby na obnovu konania preukazovali. Námietky smeroval len k tvrdeniam krajského súdu vo vzťahu k jeho vzdelaniu, alebo k spochybňovaniu zákonných sudkýň, ktoré v predchádzajúcich konaniach rozhodovali o jeho žalobách, resp. kasačných sťažnostiach. Krajský súd preto postupoval správne, keď žalobu na obnovu konania odmietol ako zjavne nedôvodnú.
22. Vo vzťahu k naplneniu dôvodu pre odmietnutie žaloby na obnovu konania s odkazom na § 479 SSP v kontexte § 483 ods. 1 písm. b/ SSP, ktorým krajský súd podporil odmietnutie samotnej žaloby žalobcu z procesného hľadiska (absencia právneho zastúpenia), najvyšší správny súd sa nestotožňuje s týmto právnym názorom krajského súdu. Na margo však dodáva, že aj keď poukaz krajského súdu na § 479 SSP v kontexte § 483 ods. 1 písm. b/ SSP nepovažuje za správny, samo o sebe to nenapĺňa dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia krajského súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie, pretože v prípade žalobcu, ako bolo už vyššie uvedené, nastúpil aj ďalší dôvod odmietnutia jeho žaloby, ktorý spočíval v nedôvodnosti tejto žaloby v zmysle § 483 ods. 1 písm. e/ SSP.
23. Len pre úplnosť, najvyšší správny súd dopĺňa, že podľa jeho právneho názoru v prípadoch žalôb na obnovu konania sa nevyžaduje povinné právne zastúpenie, ak predmetom základného konania bola správna žaloba v sociálnych veciach. Ak sa povinné zastúpenie nevyžadovalo v rámci základného konania (žaloba podaná žalobcom vo veci starobného dôchodku (sociálna vec), nemožno vyžadovať povinné právne zastúpenie v konaniach na obnovu konania, ktorému predchádzala podaná správna žaloba v sociálnych veciach. Najvyšší správny súd to odvodzuje na prvom mieste aplikáciou § 481 ods. 2 SSP, z ktorého vyplýva, že dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov, keď nie je viazaný žalobnými bodmi; takýmito prípadmi sú práve správne žaloby v sociálnych veciach (ak je žalobcom fyzická osoba). Ďalšou skutočnosťou podporujúcou argumentáciu, že v žalobcovom prípade nebolo potrebné povinné zastúpenie je § 483, konkrétne odsek 3 písm. d/ SSP, ktorý upravuje procesný postup správneho súdu s odmietnutím správnej žaloby na obnovu konania.
Spomínané ustanovenie upravuje, že správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom a nejde o žalobu na obnovu konania o správnej žalobe v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP [správna žaloba v sociálnych veciach, pozn. súdu]. Z uvedeného tak možno odvodiť, že sa to nebude vzťahovať na správne žaloby v sociálnych veciach, ktorým z ustanovenia § 202 ods. 2 SSP vyplýva, že takúto žalobu posudzuje správny
súd neformálne. 24. Vzhľadom na to, že žalobca v žalobe netvrdil existenciu žiadneho z dôvodov obnovy konania, ktoré zákon pripúšťa a krajský súd sám nezistil takýto dôvod, má najvyšší správny súd za to, že krajský súd postupoval správne, ak žalobu na obnovu konania ako zjavne nedôvodnú odmietol v zmysle § 483 ods. 1 písm. e/ SSP.
25. Z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu postupom podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 26. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ho nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP analogicky podľa § 168 SSP).
27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. júla 2023