6Ssk/99/2022

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením zo 7. júna 2022, č. k. 16Sa/11/ 2022-44 postupom podľa § 98 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) odmietol ako oneskorene podanú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky zo 7. januára 2022, číslo GR ZVJS- d-12379/14-2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím správny orgán postupom podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) v spojení s § 30 ods. 1 písm. f) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) správne konanie na základe žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 10. decembra 2021 zastavil, nakoľko vo veci začal konať iný príslušný správny orgán dňa 6. septembra 2021. 2. Krajský súd svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 13. januára 2022 a „Koniec lehoty dvoch mesiacov na podanie žaloby podľa § 181 ods. 1 SSP pripadol na deň 13.03.2022, keďže tento deň svojim číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Keďže týmto dňom bola nedeľa, podľa § 69 ods. 5 SSP sa koniec lehoty na podanie žaloby presunul na najbližší nasledujúci pracovný deň - 14.03.2022 - pondelok.“. Dôvodil, že keďže žalobca odoslal správnu žalobu elektronicky až dňa 15. marca 2022, urobil tak po uplynutí zákonnej lehoty.

4. Po tom, čo bolo dňa 9. júna 2022 uznesenie krajského súdu doručené žalobcovi, doručil žalobca dňa 23. júna 2022 (v lehote podľa § 443 ods. 1 SSP) krajskému súdu podanie zo dňa 21. júna 2022 označené ako „Vec: vrátenie uznesenie“ (ďalej tiež „kasačná sťažnosť“), ktoré podanie krajský súd vyhodnotil ako kasačnú sťažnosť a zaslal ju žalovanému na vyjadrenie. 5. Žalobca v podaní špecifikovanom v predchádzajúcom bode (v kasačnej sťažnosti) v podstatnom uviedol, že uznesenie krajského súdu mu bolo doručené poštou dňa 13. júna 2022 a toto vracia z dôvodu, že „ZVJS nemôže vystupovať v danej veci ako žalovaný“. Túto myšlienku žalobca podporil referenciou na ustanovenie § 180 ods. 1 SSP tvrdiac, že „Žalovaným orgánom malo a môže byť v danej veci len a len Ministerstvo spravodlivosti SR“. V závere podania žalobca uzavrel, že „Z uvedeného dôvodu nepovažujem moju správnu žalobu na obnovu konania v danej veci zo dňa 15.3.2022 za odmietnutú!!!!!!“. 6. Na výzvu krajského súdu z 27. júna 2022, ktorou krajský súd žiadal žalobcu, aby sa vyjadril, či jeho podanie zo dňa 21. júna 2022 označené ako „Vec: vrátenie uznesenie“ je kasačnou sťažnosťou, žalobca odpovedal podaním zo dňa 7. júla 2022 označeným ako „Vec: vyjadrenie sa k už 2x zaslanej výzve“. Žalobca v tomto podaní venoval primárne priestor jeho vnímaniu správneho posúdenia otázky pasívnej legitimácie a súvisiacej aplikácie ustanovenia § 180 SSP, ako aj posudzovaniu možnosti podania opravných prostriedkov, resp. súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia. V závere tohto podania žalobca uviedol, že „Na aj základe týchto zákonmi zdôvodnenými skutočnosťami žiadam súd aby rešpektoval moje právo, a aby ani moje podanie ... ... sa nepovažoval za kasačnú sťažnosť“ avšak následne uzavrel, že nepovažuje „ ... správnu žalobu zo dňa 15.3.2022 za odmietnutú ...“.

8. Podľa § 11 písm. h) SSP rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) o kasačných sťažnostiach. Najvyšší správny súd teda ako súd kasačný (vychádzajúc z toho, že správna žaloba žalobcu smerujúca proti napadnutému rozhodnutiu bola správnou žalobou v sociálnych veciach) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 9. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10.

11. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 12.

Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu mal preukázané, že (i) žalobcovi bolo napadnuté rozhodnutie doručené dňa 13. januára 2022 a zároveň, že (ii) správnu žalobu podal až 15. marca 2022, teda po uplynutí zákonnej lehoty podľa § 181 ods. 1 SSP.

16. Pokiaľ žalobca v kasačnej sťažnosti spochybňoval pasívnu legitimáciu (resp. správnosť označenia) žalovaného (Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, útvar sociálneho zabezpečenia) v správnou žalobou napadnutom uznesení tvrdiac, že „ . . .

17. Z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu postupom podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 18. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). 19. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne). Poučenie:

V Bratislave dňa 20. decembra 2022