← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·30. 10. 2025

6Ssk/99/2025

ECLI:SK:NSSSR:2025:0724100664.1

Odmieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
24Sas/11/2024
IČS
0724100664
Citované
1× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M.. U. Z., narodený XX. P. XXXX, bytom v O., B. č. XX/XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 až 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 05. augusta 2003, číslo XXX XXX XXXX, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici z 03. marca 2025, č. k. 24Sas/11/2024-59 v spojení s opravným uznesením zo 07. marca 2025, č. k. 24Sas/11/2024-71, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu odmieta . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I.

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým uznesením z 03. marca 2025, č. k. 24Sas/11/2024-59 podľa § 98 ods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) odmietol správnu žalobu ako neprípustnú s poukazom na § 7 písm. a/ SSP, ktorou sa domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovanej z 05. augusta 2003, číslo XXX XXX XXXX o odňatí starobného dôchodku od 22. augusta 2003. 2. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že pokiaľ žalobca nesúhlasil s vyššie uvedeným napadnutým rozhodnutím z 05. augusta 2003, mohol podať proti napadnutému rozhodnutiu opravný prostriedok podľa ustanovení § 250l a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Dodal, že súčasná koncepcia správneho súdnictva neumožňuje podrobiť rozhodnutia orgánov verejnej správy súdnemu prieskumu, ak tieto neboli napadnuté opravným prostriedkom. Súdny prieskum prvostupňových rozhodnutí je možný len v prípadoch, kde je opravný prostriedok neprípustný, teda ide o jednoinštančné konanie, čo nebol prípad žalobcu, nakoľko vtedajšia právna úprava umožňovala súdny prieskum napadnutého rozhodnutia na základe opravného prostriedku. Správne súdy však podľa súčasnej právnej úpravy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky. Žalobca preto nevyčerpal opravné prostriedky, z ktorého dôvodu správnu žalobu ako neprípustnú odmietol. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

II.

3. Žalobca podal proti uvedenému uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť.

4. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že svojím postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Konkrétne namietal zmätočnosť napadnutého uznesenia, keď v záhlaví bol uvedený Správny súd v Bratislave, zastavenie konania v sociálnych veciach SSP neumožňuje, vo veci nebolo nariadené pojednávanie. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo zrušil rozhodnutie žalovanej z 05. augusta 2003 a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

III.

5. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrila.

IV.

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) po preskúmaní procesných podmienok konania dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť žalobcu je potrebné odmietnuť podľa § 459 písm. a/ SSP ako oneskorene

podanú. 7. Podľa § 55 ods. 2 SSP, podanie vo veci samej je najmä žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, sťažnosť, kasačná sťažnosť, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na priznanie odkladného účinku. 8.

Podľa § 56 ods. 2 veta prvá a veta druhá SSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

9. Podľa § 443 ods. 1 veta prvá SSP, kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 443 ods. 5 SSP, zmeškanie lehoty uvedenej v odsekoch 1 až 4 nemožno odpustiť.

11. Podľa § 69 ods. 1 SSP, lehoty podľa tohto zákona sa počítajú na hodiny, dni, týždne, mesiace a roky. 12. Podľa § 69 ods. 4 SSP, lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

13. Podľa § 69 ods. 5 SSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú podľa hodín. 14. Podľa § 69 ods. 6 SSP, lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného času.

15. Podľa § 459 písm. a/ SSP, kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak bola podaná oneskorene. 16. Najvyšší správny súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca podal (prvú) kasačnú sťažnosť elektronicky už dňa 07. marca 2025, avšak bez autorizácie, ktorá skutočnosť vyplývala z prijatia výsledku overenia („Výsledok informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe“; č.l. 81 súdneho spisu) so záverom, že kasačná sťažnosť bola doručená „bez podpisu alebo pečate.“ Správny súd následne listom z 26. mája 2025 žalobcu upovedomil, že pokiaľ tento podanie vo veci samej, ktorým je v tomto prípade kasačná sťažnosť, nedoplnil v zákonom predpokladanej lehote, nebude sa na jeho podanie - kasačnú sťažnosť prihliadať. Žalobca následne s takto zvoleným postupom vyjadril nesúhlas majúc za to, že pred odoslaním kasačnej sťažnosti uvedený dokument elektronicky podpísal, o čom vo forme prílohy doložil potvrdenie, že príslušný dokument bol podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

Navyše správnemu súdu vytkol, že tento mu príslušné upovedomenie zaslal po viac ako dvoch mesiacoch od zaslania (prvej) kasačnej sťažnosti. Okrem toho dňa 04. júna 2025 podal kasačnú sťažnosť (rovnopis kasačnej sťažnosti) opatrený zaručeným elektronickým podpisom, ktorý bol realizovaný dňa 04. júna 2025 (č. l. 96 súdneho spisu). V tomto smere najvyšší správny súd dáva žalobcovi do pozornosti, že podľa § 56 ods. 2 SSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu [zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov] treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Z uvedeného je zrejmé, že správny súd nebol povinný žalobcu upovedomiť o tom, že ním podaná kasačná sťažnosť nie je autorizovaná podľa osobitného predpisu, a to ešte v lehote uvedených desiatich dní. Žalobca

pre podporu svojho tvrdenia o tom, že (prvá) kasačná sťažnosť bola elektronicky podpísaná, doložil vo forme prílohy potvrdenie o tom, že príslušný dokument bol elektronicky podpísaný „(. . .) dňa 7.3.2025 o 12 hod. 52 min. a 35 sek. (.

. .).“ (číslo listu 86 súdneho spisu). Z uvedenej prílohy však vyplýva, že ide o potvrdenie o tom, že dokument bol podpísaný dňa 17. marca 2025 o 12 hodine, 52 minúte a 35 sekunde, pričom ide o dokument - sťažnosť podanú podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov, pričom prílohou uvedeného dokumentu bola kasačná sťažnosť zo 17. februára 2025. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa snažil preukázať kvalifikované elektronické podpísanie kasačnej sťažnosti takým potvrdením, ktoré nekorešpondovalo s tu prejednávanou vecou, ani čo do časového hľadiska (kedy malo dôjsť k elektronickému podpisu a či vôbec) a tiež ani čo do hľadiska vecného (obsahového), keďže z predmetného potvrdenia je zrejmé, že žalobca elektronicky podpísal iný dokument, než kasačnú sťažnosť, o ktorú ide v tu prejednávanej veci.

17. S ohľadom na takto uvádzané východiská, bol správny postup správneho súdu, ktorý na (prvú) kasačnú sťažnosť v súlade s § 56 ods. 2 SSP neprihliadol, keď táto nebola preukázateľne urobená v elektronickej podobe autorizovaná podľa osobitného predpisu; rovnako žalobca túto kasačnú sťažnosť nedoplnil v zákonom stanovenej lehote desiatich dní v elektronickej podobe autorizovanú podľa osobitného predpisu, prípadne v podobe listinnej. Žalobca v tomto smere nepreukázal, že by takýmto spôsobom konal a kasačnú sťažnosť doplnil, alebo preukázal, že už samotná (prvá) kasačná sťažnosť bola autorizovaná. Za takého stavu, potom bolo potrebné ako riadne podané podanie chápať až kasačnú sťažnosť podanú dňa 04. júna 2025. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že kasačnou sťažnosťou napadnuté uznesenie správneho súdu z 03. marca 2025, č. k. 24Sas/11/2024-59 bolo doručené žalobcovi dňa 06. marca 2025. Jednomesačná lehota na podanie kasačnej sťažnosti v zmysle § 69 ods. 4 SSP uplynula dňa 06.

apríla 2025 (posledný deň na podanie kasačnej sťažnosti). Koniec lehoty pripadol na nedeľu - deň pracovného pokoja, z ktorého dôvodu je potom v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 69 ods. 5 SSP posledným dňom lehoty na podanie kasačnej sťažnosti najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. pondelok 07. apríla 2025. Kasačná sťažnosť proti predmetnému uzneseniu bola zo strany žalobcu podaná elektronicky s autorizáciou podľa osobitného predpisu (kvalifikovaný elektronický podpis) dňa 04. júna 2025, teda oneskorene. 18. Najvyšší správny súd preto s poukazom na § 459 písm. a/ SSP kasačnú sťažnosť žalobcu ako neprípustnú odmietol, nakoľko bola podaná po uplynutí zákonnej lehoty, ktorej zmeškanie podľa § 443 ods. 5 SSP nemožno odpustiť. 19. Len pre úplnosť možno dodať, že v napadnutom uznesení je v záhlaví uvedený ako súd, ktorý vydal predmetné uznesenie Správny súd v Bratislave, avšak správny súd opravným uznesením zo 07. marca 2025, č. k. 24Sas/11/2024-71 takto nesprávne označený súd opravil tak, že správne mal byť uvedený tu konajúci Správny súd v Banskej Bystrici. Tiež nebolo potrebné, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie, keďže vydal rozhodnutie výlučne charakteru procesného. Rovnako z príslušných ustanovení SSP nevyplýva, že by správne súdy nemohli zastaviť, alebo odmietnuť správnu žalobu v sociálnych veciach. 20. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd analogicky v zmysle § 170 písm. a/ SSP v spojení s § 467 ods. 1 a 4 SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov kasačného konania, keďže výsledok kasačného konania je obdobný ako pri odmietnutí žaloby. 21. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 30. októbra 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 6Ssk/99/2025 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik