6Svk/10/2023

1. Krajský súd v Košiciach uznesením spis. zn. 8S/65/2020 zo dňa 22.09.2022 odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2020/ 018201-002 zo dňa 26.02.2020, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU- KS-OSZP-2019/013325 zo dňa 12.11.2019.

žiadateľ: a/ Uskutoční náhradnú výsadbu v termíne do 31.12.2020 v rozsahu 6 ks ihličnatých drevín na parcele KN-C č. XXX/Xvk. ú. K.. Parcela je vo vlastníctve žiadateľa. Dreviny budú vysadené so zreteľom na dosiahnuteľné rozmery v budúcnosti. b/ Zabezpečí starostlivosť o náhradnú výsadbu po dobu 3 rokov odo dňa jej uskutočnenia, v prípade uhynutia vysadeného rastlinného materiálu zrealizuje dosadbu.

A to aj s poukazom na žalobnú námietku žalobcu (absencia výpočtu spoločenskej hodnoty drevín) vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 48 ods. 1 ZoOPaK v súlade s ktorým, orgán ochrany prírody (v danom prípade správny orgán prvého stupňa) uloží žiadateľovi za výrub drevín finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty drevín (§ 95) len v prípade, ak žiadateľovi nie je možné uložiť náhradnú výsadbu. Nakoľko v prejednávanej veci bola Obci Hodkovce ako žiadateľovi o výrub drevín uložená povinnosť náhradnej výsadby 6ks ihličnatých drevín, určenie finančnej náhrady vo výške spoločenskej hodnoty drevín je preto v danom prípade neopodstatnená. Prvostupňový správny orgán posúdil požiadavku na výrub drevín zo všetkých hľadísk, pričom najväčší dôraz kládol na zistenie a posúdenie objektívnej potreby a nutnosti výrubu predmetných drevín. V konaní bola preukázaná opodstatnenosť dôvodov navrhovaného výrubu drevín a súhlas na výrub drevín bol udelený po posúdení ekologických a estetických funkcií drevín, vplyvov na zdravie človeka, so súhlasom vlastníka a po vyznačení drevín.

3. Súd uvádzal, že neupiera žalobcovi (občianskemu združeniu, ktorého cieľom je chrániť životné prostredie) jeho aktivity súvisiace s ochranou a starostlivosťou o životné prostredie, avšak je nevyhnutné, aby tieto svoje aktivity uplatňoval žalobca efektívne, t. j. ak sa žalobca „skutočne úprimne, vážne a riadne“ snaží chrániť životné prostredie, a pritom len namieta procesný postup správnych orgánov a prejavuje nesúhlas s neurčením spoločenskej hodnoty drevín, nie je na mieste sa jeho námietkami zaoberať, pretože žalobca nejaví skutočný záujem o konkrétne konanie a jeho vstup do uvedeného administratívneho konania súd považuje za formalistický a bezúčelový. Vychádzajúc z administratívnych spisov, žalobca sa ústnych pojednávaní nezúčastňuje, do administratívnych spisov nenahliada, nemá preto ani predstavu o stave predmetných drevín odsúhlasených na výrub ako ani o potrebe ich odstránenia. Žalobca tiež svojimi požiadavkami týkajúcimi sa napr. vyhotovenia kópie administratívnych spisov, neprimerane zaťažuje zamestnancov orgánov verejnej správy na úseku starostlivosti o životné prostredie, čím dochádza k stavu, že títo nemôžu (resp. môžu len obmedzene) vykonávať

Pojem zneužitie práva nie je v slovenskom právnom poriadku explicitne definovaný, preto je pri podozrení zo zneužitia práva potrebné vždy posudzovať individuálne okolnosti toho-ktorého prípadu. Najvyšší správny súd Českej republiky judikoval, že zneužitím práva je situácia, keď niekto spôsobí výkonom svojho subjektívneho práva neodôvodnenú ujmu inému alebo spoločnosti; takéto správanie, ktorým sa dosahuje nedovolený výsledok, je len zdanlivo dovolené. Výkonu práva, ktorý je vlastne jeho zneužitím, preto súd neposkytne ochranu (viď. rozsudok Nejvyššího správního soudu č. k. 1Afs 107/2004-48 z 10. novembra 2005). Výkladové pravidlo pojmu zneužitie práva formuluje aj Správny súdny poriadok, ktorý tiež v takomto prípade upravuje procesný postup súdu, ktorého výsledkom je odmietnutie žaloby.

5. Súd dodal, že žalobca je v podobných konaniach, týkajúcich sa výrubu drevín aktívny celoslovensky. Len na tunajší súd podal viac ako 30 žalôb. Okrem žalobcu žiadna odborná organizácia či iné odborne spôsobilé osoby v oblasti životného prostredia zúčastňujúce sa predmetných administratívnych konaní, k výrubu uvedených drevín námietky nemajú.

6. Právny systém musí byť spôsobilý brániť sa proti takýmto typom subjektov, pretože ich bezúčelové vstupy do administratívnych konaní sú v rozpore s princípom dobrej verejnej správy a v konečnom dôsledku vedú k tomu, že orgány verejnej správy sa nevenujú svojej primárnej činnosti, ale vybavovaniu námietok nemajúcich racionálne opodstatnenie. Vychádzajúc z dôvodov vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a následne napadnutého rozhodnutia v spojení s uplatnenými žalobnými bodmi, ktoré preukázateľne smerujú voči výrubu drevín, ktoré je potrebné odstrániť, správny súd uzavrel, že žalobca prostredníctvom podanej správnej žaloby zneužil svoje právo na prístup k správnemu súdu, čo vedie k záveru o šikanóznom charaktere podanej správnej žaloby.

Konaniu zneužívajúcemu právo nemôže byť poskytnutá taká právna ochrana, aká je bežne právnym poriadkom zaručená správaniu čestnému. V tejto súvislosti si súd dovolí citovať zásadu zakotvenú už v rímskom práve „nemo turpitudinem suam allegare potest“ (nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania).

II. Kasačná sťažnosť žalobcu

a) kasačná sťažnosť žalobcu 8. Žalobca napadol predmetné uzneseniu kasačnou sťažnosťou podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP. V široko koncipovanej kasačnej sťažnosti popísal okolnosti, ktoré nazval ako „Útok na environmentálnu verejnosť“ a „Odstránenie ujmy na povesti sťažovateľa“, avšak tieto s prejednávanou vecou nijako bližšie nesúvisia. Následne v ďalšom bode nazvanom ako „Nezávislosť súdov, absencia nestranného rozhodovania a nahrádzanie skúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia skúmaním činnosti sťažovateľa“ poukázal na nález Ústavného súdu

9. V bode „Arbitrárnosť rozhodovania, nesprávne právne posúdenie a nezákonné odmietnutie“ namietol, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárnym rozhodnutím, ktoré vo veci samej nahrádza posúdenie merita sporu špekulatívnymi úvahami bez právneho a dôkazného základu. Odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu naznačuje iba domnienky o zneužívaní práva sťažovateľom bez ich dôkladnejšieho odôvodnenia. Tvrdenie správneho súdu, že sťažovateľ podáva viacero správnych žalôb, podľa neho ešte nezakladá zneužitie práva. Ďalej uvádza, že v zmysle § 95 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. je spoločenská hodnota jednou zo základných náležitostí, potrebných pre vydanie výrubového povolenia. Dôvody výrubu sa objektivizujú vo výpočte spoločenskej hodnoty, ako zrážkové a prirážkové indexy a celková spoločenská hodnota je jedným z kritérií primeranosti. Vzhľadom na charakter výpočtu spoločenskej hodnoty, ktorý kvalifikuje a v jednom údaji koncentruje viaceré zákonom vyžadované náležitosti rozhodnutia o výrube, ale aj o náhradnej výsadbe, je len logické a

správne. Mal za to, že tým je daný právny základ opodstatnenosti, legitimity a legality jeho žaloby. Ak sa teda v žalobe dožadoval určenia spoločenskej hodnoty a následne žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré takúto informáciu neobsahovalo nutne vyplýva, že nie žaloba má šikanózny charakter, ale naopak rozhodovanie a postup orgánu verejnej moci, ktorý svojvoľne a účelovo postupuje, má charakter šikanózneho výkonu práva. Správny súd nesprávne aplikoval zákon, ak konštatoval, že na určenie spoločenskej hodnoty je postačujúci údaj navrhovateľa a v rozpore s ust. § 34 ods. 4 Správneho poriadku.

V bode „Ako správne vnímať činnosť ekologických spolkov a s tým spojený zdanlivo zvýšený nápad správnych žalôb v zdanlivo identických veciach“ zdôraznil, že zvýšená miera podaní akéhokoľvek druhu je v priamej súvislosti s existenciou a účelom ekologického spolku.

11. V poslednej časti, ktorú sťažovateľ nazval „Prejudiciálne konanie“ žiada Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) o položenie otázky o súladnosti aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie so zmluvami v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Sťažovateľ žiada, aby sa kasačný súd obrátil na Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) s nasledovnými konkrétnymi otázkami: „1. Či samotná podobnosť jednotlivých podaní a žalôb sťažovateľa sú zneužívaním práva, ktoré priznáva Aarhuský dohovor verejnosti, 2. Či výklad práva, ktorý aplikujú správne súdy vo vzťahu k množstvu podaných žalôb a konštatovaní šikanózneho výkonu práva sú v súlade s Aarhuským dohovorom, 3. Či výklad práva, ktorý rozširuje podmienky požadovania informácii podľa čl. 4 Aurhuského dohovoru o súdom popísaný skutočný reálny záujem je v súlade s právnymi normami Európskej únie, a to napríklad Charty a najmä čl. 37, čl. 41 a čl. 47.“ b) vyjadrenie žalovaného

Sám sťažovateľ v správnej žalobe uviedol, že požadoval hneď na začiatku konania predloženie dokumentov, a to analýzu súčasného výskytu a stavu drevín; zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného, estetického a kultúrnohistorického významu; dendrologický alebo fytopatologický posudok preukazujúci zlý stav drevín, resp. že sa účel výrubu nedá dosiahnuť starostlivosťou a údržbou o predmetné dreviny a objektívne vyčíslenie spoločenskej hodnoty predmetných drevín. Žiadosť o výrub a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahovali všetky náležitosti podľa Správneho poriadku, zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a vykonávacej vyhlášky č. 24/2003 Z. z., ktorá bola účinná v dobe vydania rozhodnutia.

Obe rozhodnutia obsahovali vyjadrenie k neuvedeniu výpočtu spoločenskej hodnoty drevín v rozhodnutí. Účelom nie je reálna snaha dosiahnuť pre seba, resp. spoločnosť priaznivejší výsledok, ale ako taký, ktorým sťažovateľ prejavuje bezúčelový nesúhlas s výsledkom konania a neprimerane zaťažuje povinné správne orgány, a teda výkonu práva bez vážnosti prejavenej vôle a bez racionálneho účelu, nie je možné priznať právnu ochranu.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľmi (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je

. .zákaz zneužitia práva je pravidlo vnútroštátneho práva, vrátane práva verejného, vyplývajúce z povahy Slovenskej republiky ako právneho štátu, v ktorom je možné a prípustné, ba niekedy i žiadúce odoprieť ochranu konaniu, ktoré právny poriadok a práva z neho plynúce vedome a zámerne využíva v rozpore s ich zmyslom a účelom (pozri v tomto smere rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 5 Svk 18/2022 z 27. apríla 2023 a m. m. uznesenie rozšíreného senátu Nejvyššího správního soudu České republiky sp. zn. 1 As 70/2008 z 27. mája 2010, č. 2099/2010 Sb.

postup bude závisieť výlučne od konkrétnych okolností prejednávanej veci. Pokiaľ správny súd takéto konanie žalobcu identifikuje, je jeho nevyhnutnou povinnosťou rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť spôsobom, ktorý nevzbudzuje dôvodné pochybnosti o ním prijatých

odmietnutia spravodlivosti a zároveň by učinil zadosť materiálnemu naplneniu čl. 46 Ústavy (pozri v tomto smere rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 6 Svk 14/2021 z 23. februára 2022, uverejnené ako judikát č. 14/2022 ZNSS). Správny súd musí mať vždy na pamäti, že inštitút odmietnutia žaloby pre jej šikanóznosť má povahu inštitútu ultima ratio“. 18. „Kasačný súd ďalej konštatuje, že ochrana realizácie žalobného práva zainteresovanej verejnosti, ktorou je aj sťažovateľ, sa v zmysle § 178 ods. 3 SSP poskytuje iba takému konaniu, ktorého účelom je skutočná ochrana životného prostredia.

v prvostupňovom rozhodnutí, keď správny orgán prvého stupňa nezdôvodnil, akým spôsobom zohľadnil spoločenskú hodnotu drevín a iných porastov pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe, čím rozhodnutie podľa sťažovateľa nespĺňa náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho

Kasačný súd sa nestotožňuje so záverom správneho súdu, že sťažovateľom zvolená formulácia predmetnej námietky je príliš všeobecná, resp. že zvyšné námietky, ktoré sťažovateľ uplatnil v správnej žalobe a ktoré sú zreprodukované v bode 6 tohto rozhodnutia, boli koncipované tak široko, že by ich uplatnenie nemalo zmysel, prípadne relevanciu k prejednávanej veci.

21. „V súvislosti s návrhom sťažovateľa na podanie prejudiciálnych otázok, kasačný súd uvádza, že podľa čl. 267 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie (ďalej len „ZFEÚ“) platí, že ak sa otázka výkladu zmlúv podľa ods. 1 položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor.

22. „Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že jeho podanie (správna žaloba) bolo nezákonne odmietnuté v zmysle § 440 ods. 1 písm. j) SSP, kasačný súd uvádza, že tento kasačný dôvod mieri na odmietnutie z rôznych dôvodov formálne a obsahovo nekorektného podania postupom podľa § 59 ods. 3 SSP, pričom ak bolo podanie (správna žaloba) odmietnuté, napr. pre zjavne šikanózny charakter alebo ak sa podaním sledovalo zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie, takéto odmietnutie sa skúma primárne ako otázka správneho právneho posúdenia, čo platí aj pre tu posudzovanú vec (pozri v tomto smere rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 2 Asan 25/2019 z 30. septembra 2021, bod 37, alebo rozhodnutie sp. zn. 5 Svk 12/2023 z 22. júna 2023, bod 28)“.

žaloby. Kasačný súd však poukazuje na to, že v uvedenom prípade išlo o súhlas s výrubom drevín a porastov za finančnú náhradu, keď spoločenská hodnota daných drevín bola vyčíslená odborne spôsobilou osobou a ako podklad sa nachádzala v spisovej dokumentácii, čím išlo o skutkovo odlišnú situáciu, ako v tejto prejednávanej veci a veci vedenej pod sp. zn. 5Svk/4/

IV. Záver

24. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná a napadnuté uznesenie správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP uznesenie správneho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Košiciach, na ktorý v zmysle § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z doterajšieho Krajského súdu v Košiciach. 25. Návrh sťažovateľa na prerušenie konania kasačný súd v zmysle § 100 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP a § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok zamietol (pozri v tomto smere rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 7Sžsk/133/2020 z 30. septembra 2021, uverejnené ako judikát č. 3/2022 ZNSS). 26. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej. 27. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. marca 2024