6Svk/10/2025

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Správneho súdu v Košiciach zo dňa 17. decembra 2024, č. k. PO-6S/21/2023-103, v časti II. a III. výroku o trovách konania zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh správneho súdneho konania

konanie. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. Keďže rozhodnutie o práve na náhradu trov kasačného konania (v ktorom došlo k zrušeniu pôvodného rozhodnutia správneho súdu a vráteniu veci na ďalšie konanie) je závislé od výsledku konania pred správnym súdom, o trovách kasačného konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania právo na ich náhradu nepriznal.

Z opatrenia zo 17. marca 2022 vyplynulo, že žalovaný pristúpil k zrušeniu opatrenia z 28. februára 2017 z dôvodu doručenia rozsudkov Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C/13/2017 z 13. marca 2020 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/37/2020 z 30. septembra 2021, v zmysle ktorých bolo právoplatne rozhodnuté o určení existencie práva užívania zodpovedajúcemu vecnému bremenu k pozemku KN-C parc. Č. XXXX/XX, k. ú. V. v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu W. R., súp. č. XXX, orientačné č. XX stojaceho na pozemku KN-C parc. č. XXXX, k. ú.

zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na výsledok správneho súdneho konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania a dôsledkom je vznik trov druhého účastníka konania. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane

Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 171 ods. 1 SSP je správny súd povinný skúmať, či niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie sa muselo zastaviť (Správny súdny poriadok, Veľké Komentáre, Baricová, Fečík, Števček, Ficová a kol., C. H. Beck, 2018). V tejto súvislosti sa správny súd zaoberal prípadnou aplikáciou § 171 ods. 1 SSP, pričom dospel k záveru, že zastavenie konania procesne nezavinil žiaden z účastníkov konania.

Avšak v danom prípade žalovaný pristúpil k zrušeniu opatrenia č. 1866/2031/2017 zo dňa 28. februára 2017 z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C/13/2017 zo dňa 13. marca 2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/37/2020 zo dňa 30. septembra 2021 bolo rozhodnuté o určení existencie práva užívania zodpovedajúcemu vecnému bremenu k pozemku KN-C parc. č. XXXX/XX, k. ú. V. v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu W. R., súp. č. XXX, orientačné č. XX, stojaceho na pozemku KN- C parc. č. XXXX, k. ú. V..

zastavené. Keďže rozhodnutie o práve na náhradu trov kasačného konania (v ktorom došlo k zrušeniu pôvodného rozhodnutia správneho súdu a vráteniu veci na ďalšie konanie) je závislé od výsledku konania pred správnym súdom, o trovách kasačného konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania právo na ich náhradu nepriznal.

4. Proti uvedenému rozsudku správneho súdu podali žalobcovia kasačnú sťažnosť proti výrokom č. II. a III. o náhrade trov konania a náhrade trov kasačného konania. 5. Sťažovatelia v úvode kasačnej sťažnosti popísali rozhodujúce skutočnosti pre podanie kasačnej sťažnosti týkajúce sa konania o prvej (pôvodnej) správnej žalobe, o konanie ktorej Krajský súd v Prešove zastavil uznesením z 29. septembra 2017, č. k. 6S/17/2017-38 a žalobcom priznal náhradu trov konania s odôvodnením, že žalovaný zavinil zastavenie konania, pretože k zrušeniu jeho rozhodnutia (opatrenia) došlo v závislosti od existujúceho rozhodnutia Okresného súdu Poprad o vydaní neodkladného opatrenia, o ktoré opreli žalobcovia svoju žalobu, a ktoré bolo žalovanému známe už pred vydaním napadnutého rozhodnutia, keďže rozhodnutie súdu mu bolo doručené dňa 10. februára 2017, ako to sám v zrušujúcom rozhodnutí (opatrení) uvádza. Podľa názoru sťažovateľov v tomto konaní došlo k rovnakej procesnej situácii ako v tomto konaní pred správnym súdom.

6. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 6S/1/2019-97 z 20. januára 2022 zastavil konanie o správnej žalobe podľa § 98 ods. 1 a § 99 písm. b) SSP z dôvodu, že od vydania napadnutého opatrenia uplynula lehota troch rokov dňa 28. februára 2020. O podanej kasačnej sťažnosti rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením z 24. januára 2023 sp. zn. 6Svk/20/2022 tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

Následne správny súd na základe výzvy adresovanej žalovanému mu tento oznámil, že opatrenie č. 1866/2031/2017 z 28. februára 2017 (ktorého doručenia sa žalobcovia domáhali v predmetnom konaní) bolo zrušené opatrením č. 11159/4017/2022 zo 17. marca 2022. Žalovaný pristúpil k zrušeniu opatrenia z 28. februára 2017 z dôvodu doručenia rozsudkov Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C/13/2017 z 13. marca 2020 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/37/2020 z 30. septembra 2021, v zmysle ktorých bolo právoplatne rozhodnuté o určení existencie práva užívania zodpovedajúcemu vecnému bremenu k pozemku KN-C parc. č. XXXX/XX, k. ú.

7. V prvom rade sťažovatelia považujú za potrebné poukázať, že dôvod na zastavenie konania pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, nie je vecou náhody, ale uvedomenia si žalovaného o nesprávnosti svojho rozhodnutia, ktoré nemôže obstáť pre dôvody, na ktoré žalobcovia poukázali v podanej žalobe, a to existencia uznesenia Okresného súdu Poprad o nariadení neodkladného opatrenia č. k. 20C/223/2016-33 z 10. januára 2017, vykonateľné dňa 2. februára 2017, a zápis na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. V. v časti ťarchy o tomto neodkladnom opatrení: ,, Na parc.

Všetko sa udialo len preto, že žalobcovia uplatnili zákonom priznané prostriedky, k uplatneniu, ktorých sa museli dať zastúpiť advokátom, čo im okrem správneho poplatku prinieslo trovy, ktoré by im nevznikli v prípade správneho postupu žalovaného, kedy by tento nevydal nezákonné rozhodnutie o umiestnení dopravného značenia v rozpore s vyššie uvedenými právami žalobcov, a priznal by ich ako účastníkov do administratívneho konania.

2. februára 2017. Sťažovatelia uvádzajú, že k zrušeniu predmetného rozhodnutia žalovaného došlo výlučne z dôvodov uvádzaných v správnej žalobe, čo dokazuje jej opodstatnenosť. Preto je zrejmé, že túto procesnú situáciu zastavenie konania nezapríčinili žalobcovia, ale žalovaný.

10. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril ďalší účastník, ktorý uviedol, že žalobcovia nesprávne interpretujú skutkové okolnosti, ktoré boli dôvodom zastavenia konania. Dôvodom zrušenia napádaného opatrenia, a teda aj dôvodom zastavenia príslušného správneho konania, bolo vydanie rozsudku Okresného súdu Poprad v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, v zmysle ktorých bolo právoplatne rozhodnuté o určení existencie práva užívania zodpovedajúcemu vecnému bremenu k pozemku v prospech žalobcov, t. j. vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. V čase podania správnej žaloby opomenutého účastníka bolo postavenie žalobcov ako účastníkov administratívneho konania sporné a k zrušeniu napádaného opatrenia pristúpil žalovaný výlučne na podklade vydaných rozhodnutí Okresného súdu Poprad a Krajského súdu v Prešove. K vydaniu týchto rozhodnutí došlo až po začatí príslušného správneho konania, ako aj po vydaní napádaného opatrenia. Hoci žalovaný nakoniec pristúpil ku konaniu, ktorého sa žalobcovia domáhali, neurobil tak v dôsledku tohto konania, ale z dôvodu vydania vyššie uvádzaných rozhodnutí, ktoré boli vydané až po vydaní

11. V replike žalobcov na vyjadrenie ďalšieho účastníka ku kasačnej sťažnosti žalobcov proti výroku o náhrade trov konania, sťažovatelia upresnili, že žiadali priznať náhradu trov konania len voči žalovanému, nie voči ďalšiemu účastníkovi konania. Vzhľadom na uplatnený nárok žalobcov na náhradu trov konania výhradne len voči žalovanému je zrejmé, že ďalší účastník nemôže byť dotknutý zmenou napadnutého výroku o tomto vedľajšom nároku. Uviedli, že už v

Sťažovatelia ako vlastníci bytov doručili žalovanému aj Žiadosť o zmenu určenia použitia dopravných značiek a dopravných zariadení, a to dňa 25. apríla 2017. Podotkli, že predmetné práva žalobcov boli poznačené na LV č. XXXX, k. ú. V., keďže z priloženého LV č. XXXX z 24. apríla 2017 je vyznačená obmedzujúca poznámka, a to v časti C: ŤARCHY.

Z viacerých podaní napokon aj pri porovnaní dátumov, kedy bolo žalovanému žalobcami oznámené uznesenie Okresného súdu Poprad o nariadení neodkladného opatrenia z 10. januára 2017, vykonateľné dňa 2. februára 2017 s vyznačenou pečiatkou podateľne Mestského úradu Poprad z 10. februára 2017, s dátumom vydania opatrenia z 28. februára 2017, je zrejmé, že žalobcovia ešte pred vydaním tohto opatrenia žalovanému oznámili svoje práva priznané súdom neodkladným opatrením, teda žalovaný mal vedomosť o právach, právom chránených záujmov žalobcov ako vlastníkov bytov. V závere sťažovatelia zopakovali svoj návrh z kasačnej sťažnosti.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcov je dôvodná.

15. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bolo napadnuté rozhodnutie správneho súdu vo výroku II. a III., ktorým súd v časti o práve na náhradu trov konania rozhodol postupom podľa § 170 písm. b) SSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. Žalobcovia vzhliadli v napadnutom rozhodnutí v časti o práve na náhradu trov konania nesprávne právne posúdenie (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP) v tom, že správny súd nerozhodol v intenciách § 171 ods. 1 SSP a nezaviazal žalovaného k náhrade trov konania, nakoľko majú za to, že zavinil zastavenie konania.

sú vlastníkmi bytov, spoločných časti, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu W. R. súpis č. XXX, orientačné č. XX, a podielový vlastníci pozemku - parcely reg. C- KC č. XXXX, na ktorej je bytový dom postavený, t. j. nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. V.. Pozemok bezprostredne susedí s pozemkom - parcelou č. XXXX/ XX zapísanou na LV č. XXXX, kat. uz. V., na ktorom sa nachádza účelová komunikácia, ktorú žalobcovia využívajú na prístup k bytovému domu a ku ktorej majú právo užívania zodpovedajúce vecnému bremenu zriadenému v ich prospech. Určenie dopravných značiek dopravných zariadení vyššie uvedeným opatrením žalovaného podľa žalobcov zasahuje do ich práva užívať predmetnú účelovú komunikáciu); - Krajský súd v Prešove uznesením z 20. januára 2022, č. k. 6S/1/2019-97, zastavil konanie podľa § 98 ods. 1 a § 99 písm. b) SSP z dôvodu existencie nedostatku procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť (oneskorené podanie žaloby) a o trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo;

- žalovaný podaním z 10. októbra 2024 oznámil súdu, že opatrenie č. 1866/2031/2017 z 28. februára 2017 bolo zrušené opatrením č. 11159/4017/2022 zo dňa 17. marca 2022, ktoré je súčasťou podania (dňa 15. marca 2022 bol žalovanému doručený rozsudok Okresného súdu Poprad č. 11C/13/2017 z 13. marca 2020 o určení existencie práva užívania zodpovedajúcemu vecnému bremenu k pozemku KN-C parc.

17. V prípade zastavenia konania sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo všeobecnosti postupuje podľa § 170 písm. b) SSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Táto úprava dopadá na situácie, v ktorých nie je možné (resp. nie je dôvodné) identifikovať účastníka, ktorého procesné správanie viedlo k zastaveniu konania. Súd pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania musí najprv posúdiť, či nie sú splnené zákonné podmienky na použitie § 171 ods. 1 SSP, teda, či účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, a len v prípade, že to tak nie je, rozhodne o trovách zastaveného konania podľa § 170 písm. b) SSP.

V. nevyplývala existencia práva užívania v ich prospech, preto nemožno konštatovať, že žaloba bola podaná dôvodne a po jej podaní výlučne pre správanie žalovaného, bolo konanie zastavené. 18. Kasačný súd sa s uvedeným názorom správneho súdu nestotožňuje.

19. Ako už kasačný súd vyššie naznačil, ustanovenie § 171 ods. 1 SSP predstavuje osobitné pravidlo pre prípady zavineného zastavenia konania. Ide o vyjadrenie zásady procesnej zodpovednosti za výsledok procesného diania, pričom rozhodujúce je, kto svojím procesne relevantným správaním spôsobil, že konanie sa muselo skončiť bez meritórneho rozhodnutia. Zo skutkového stavu vyplýva, že žalobcovia podali správnu žalobu v postavení opomenutých účastníkov podľa § 179 SSP, ktorou sa domáhali doručenia opatrenia č. 1866/2031/2017 z 28. februára 2017 vydaného žalovaným označené ako ,,Určenie použitia trvalých dopravných značiek a dopravných zariadení.“ Po podaní žaloby žalovaný vydaním opatrenia č. 11159/ 4017/2022 zo dňa 17. marca 2022 zrušil opatrenie, ktorého doručenia sa žalobcovia domáhali, a to z dôvodu, že sa stalo nevykonateľným s prihliadnutím na rozsudky Okresného súdu v Poprade a Krajského súdu v Prešove. Nie je teda sporné, že dôvodom zastavenia konania bolo zrušenie opatrenia č. 1866/2031/2017 z 28. februára 2017 žalovaným. Podľa názoru kasačného súdu je potrebné tento úkon žalovaného s odkazom na princíp materiálnej spravodlivosti

20. Procesné zavinenie sa posudzuje podľa vzťahu procesného výsledku k správaniu účastníka a § 170 písm. b) SSP sa použije len subsidiárne, ak takýto záver urobiť nemožno. Na základe uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že správny súd v časti rozhodujúcej o nároku na náhradu trov konania a trov kasačného konania vec nesprávne právne posúdil.

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.