6Svk/11/2022

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD., a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M., a Mgr. Petra Macha, PhD. (spravodajca), v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1/ I.. T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.. M. XXX/XX, XXX XX U., 2/ I.. L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/ XX, XXX XX U., 3/ T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. - L. XX, XXX XX U., 4/ V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XX, 5/ L. B., D.. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.. P. XXX, XXX XX U., 6/ L.. J. L., D.. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX B., 7/ L. B., D.. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, 8/ A. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.. M. XXX/X, XXX XX U., 9/ L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX/XX, XXX XX U.Á., 10/ L. N., D.. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX G. XX, 11/ T.C. G., D.. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX U., 12/ L. Š., nar, XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, XXX XX U., 13/ F. Š., D.. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.. C. XX, XXX XX C., 14/ L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XXX, 15/ Združené poľnohospodárske družstvo Poltár, 987 01 Poltár, 16/ T.M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, XXX XX B., 17/ U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, XXX XX U., 18/ I.. L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.P. XXX/X, XXX XX B. - R. W., 19/ L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX R., 20/ J. W., D.. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, 21/ L. Q., D.. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, XXX XX S. P., 22/ J. P., D.. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. W. XX, 23/ Ľ. T., D.. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXXX/XX, 24/ V. B., D.. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/X, XXX XX W., 25/ L. L., D.. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/ XX, XXX XX F., 26/ T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, XXX XX U., 27/ Š. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX/XX, XXX XX U., všetci zastúpení zákonným zástupcom: Pasienková spoločnosť ,,MAKY" p. s., so sídlom Nová 559/41, 987 01 Poltár, IČO: 42309336, ktorý je zastúpený zástupcom: JUDr. Jozef Veselý, advokát so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50659537, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: Okresný úrad Lučenec, so sídlom Námestie republiky 26,

1. Okresnému úradu Lučenec, pozemkovému a lesnému odboru (ďalej „prvostupňový orgán“) bola dňa 08.03.2019 doručená žiadosť členov Pasienkovej spoločnosti „Maky“ p. s. so sídlom Nová 559/41, 987 01 Poltár, o vydanie rozhodnutia k parcele E-KN č. XXX/X, lesný pozemok o výmere 141088 m2, na základe nároku uplatneného dňa 30.12.1993 podľa zákona č. 229/ 1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej „zákon č. 229/1991 Zb.“).

Uviedol, že lesný pozemok PKN č. XXX/X s výmerou 55675 m2 prešiel do vlastníctva československého štátu na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia. Navyše, už v čase vyvlastnenia nebol pozemok evidovaný ako les, ale od r. 1979 ako dobývací priestor, pričom reštitučný zákon sa vzťahoval na pôdu tvoriacu poľnohospodársky alebo lesný pôdny fond.

k parcele č. XXX/X les vo výmere 141088 m2, pričom táto zápisnica bola podkladom na zápis do katastra nehnuteľností. Žalovaný poukázal na to, že v prvom prípade išlo o reštitučný titul podľa § 6 ods. 1 písm. d/ (s lehotou na podanie návrhu do 31.12.1993) a v druhom prípade išlo o reštitučný titul podľa § 6 ods. 1 písm. m/ alebo písm. n/ (s lehotou na podanie návrhu do 31.12.1992). Žalovaný tiež pripomenul, že oprávnené osoby ďalej nevyužili možnosť uplatnenia nároku na navrátenie vlastníctva podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov; pričom toto právo bolo možné uplatniť do 31.12.2004.

Taktiež I.. Y.J. ako fyzická osoba viedol s týmto družstvom viaceré súdne spory, a vzťahy medzi ním a I.. U.L. T. starším sú vážne narušené. Tvrdili, že preto by syn I.. U. T. staršieho mohol byť vo veci predpojatý.

nijakú spojitosť s vecou, keďže nie sú účastníkmi konania. Uzavrel, že nie je pochybnosť o nepredpojatosti I.. U. T., vedúceho pozemkového a lesného odboru, a pracovníčky I.. C. W., ktorej bola pridelená táto žiadosť na vybavenie.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) rozsudkom č. k. 23S/51/2020-139 z 04.08.2021, ECLI:SK:KSBB:2021:6020200174.6 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) žalobu žalobcov proti preskúmavanému rozhodnutiu, ako i proti rozhodnutiu o vylúčení.

Reštitučný nárok v spornej časti lesného pozemku parcely č. XXX/X o výmere 55675 m2, ktorý prešiel do vlastníctva štátu vyvlastnením, nebol evidentne uplatnený v lehote do 31.12.1992, resp. ani v zmysle reštitučného zákona č. 503/2003 Z. z. do 31.12.2004 na príslušnom obvodnom pozemkovom úrade, čo nebolo medzi účastníkmi sporné; preto nárok zanikol. Reštitučný nárok

9. K tvrdeniu, že prvostupňový orgán rozhodol predčasne, pred uplynutím lehoty na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, správny súd uviedol, že jediným podaním v rámci tejto lehoty bolo podanie námietky zaujatosti. Podľa správneho súdu sa nepreukázalo ukrátenie na právach žalobcov, keď títo ani neuviedli, čo zmeškali a nestihli uplatniť. V priebehu plynutia lehoty a ani neskôr nepodali žiadne podanie k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich získania, a ani nenavrhli ich doplnenie.

zamietnutý. Správny súd uviedol, že v čase rozhodovania žalovaného ako odvolacieho orgánu už bolo o námietke rozhodnuté právoplatným rozhodnutím, ktorým nedošlo k vylúčeniu zamestnancov. Preskúmavané rozhodnutie, aj rozhodnutie o vylúčení spĺňajú podľa správneho súdu náležitosti odôvodnenia rozhodnutia ohľadom uplatnenej námietky.

Dodal, že z administratívneho spisu je zrejmý nestranný postup v konaní a objektívnosť rozhodovania.

16. Sťažovatelia sumarizovali priebeh konania, poukázali na zápis ROEP, opísali priebeh rozhodovania o vylúčení zamestnancov a opakovali tvrdené dôvody vylúčenia I.. T. zo svojho podania vo veci vylúčenia zamestancov okresného úradu. 17. Ďalej podľa sťažovateľov zásadnou skutočnosťou je, že sa správny súd zaoberal námietkou zaujatosti, ktorá bola podaná voči konkrétnym zamestnancom Okresného úradu v Lučenci, a správny súd zaujal stanovisko, že tí zamestnanci úradu, ktorí vo veci rozhodovali, nie sú zaujatí, a že žalobcovia uplatnili námietku nie tak, ako predpokladá zákon. Nie je podľa nich zrejmé, ako správny súd vyhodnotil včasnosť podania námietky od subjektívneho pocitu účastníka konania týkajúceho sa možnej predpojatosti zamestnancov orgánu, ktorý vo veci konal, pričom o týchto skutočnostiach sa žalovaní dozvedeli prostredníctvom svojho právneho zástupcu po oboznámení sa s podkladmi rozhodnutia a reagovali bezprostredne, keď konštatovali možné vzájomné prepojenie a stret záujmov. 18. Každý účastník má podľa sťažovateľov právo, aby o jeho veci rozhodol zákon a nestranný orgán. Ak je zrejmé, že nebola vylúčená predpojatosť tých zamestnancov úradu, ktorí sú bezprostrednými nadriadenými zamestnanca, ktorý vo veci rozhodoval a sú v evidentnom strete záujmov, tak v tomto prípade je možné považovať v tomto smere rozhodnutie správneho súdu za arbitrárne, pričom ak by sa preukázalo, že v skutočnosti takíto zamestnanci úradu sú zaujatí a v strete záujmov, tak už samo o sebe takéto rozhodnutie má vady a táto skutočnosť bola dôvodom na zrušenie vydaného rozhodnutia. Pokiaľ by správny súd vo veci samej určil termín pojednávania, tak takáto skutočnosť mohla byť na takomto pojednávaní objasnená a správny súd by mal objektívnu informáciu a zákonné predpoklady pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, už len z týchto formálnych dôvodov. 19. Sťažovatelia sumarizovali, že dôvodom kasačnej sťažnosti je to, že správny súd považoval za potrebné nariadiť pojednávania a napokon rozhodol bez nariadenia pojednávania; že vyslovil vo veci odlišný právny názor na uplatnenie nároku, ako si uplatnili žalobcovia v správnej žalobe a žalobcovia sa teda domáhajú, aby došlo k preskúmaniu právneho záveru správneho súdu s tým, že samotné rozhodnutie vzhľadom k tomu, že na okresnej úrovni bolo vydané zamestnancami, ktorí boli v strete záujmov a vo veci zaujatí, malo také vady, že už táto skutočnosť mala byť dôvodom zrušujúceho rozhodnutia.

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal v medziach kasačnej sťažnosti a v nej uvedených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 1, ods. 2 SSP) napadnutý rozsudok správneho súdu, a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), pričom deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený od 23.05.2024 na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk <http://www.nssud.sk>.

22. Správny súd v zmysle § 107 ods. 2 SSP rozhoduje bez pojednávania, ak z osobitných dôvodov podľa § 107 ods. 1 SSP nenariaďuje pojednávanie. Nie je teda zrejmé, ako mal správny súd porušiť zákon. Sťažovatelia neobjasnili ani to, ako mali byť postupom správneho súdu zmarené ich procesné práva. Tvrdenie, že keby sa vykonalo pojednávanie, mohla by sa objasniť otázka stretu záujmov zamestnancov prvostupňového orgánu, nespochybňuje relevantne procesný postup správneho súdu, keď všetka relevantná právna argumentácia a skutkové tvrdenia museli byť obsahom už správnej žaloby (resp. jej doplnení) v lehote na podanie žaloby (§ 62 ods. 1 SSP). Žalobnú argumentáciu k problému zaujatosti zamestnancov správny súd vyhodnotil.

Sťažovatelia zrozumiteľne nevysvetlili ani to, prečo považujú takýto záver správneho súdu za arbitrárny. 24. Rovnako prostý nesúhlas s tým, že správny súd posúdil otázku uplatnenia nároku sťažovateľov odlišne ako oni, nevytvára pre kasačný súd dostatočný základ na prieskum správnosti právneho posúdenia veci správnym súdom, pre absenciu sťažnostnej argumentácie. Hoci sťažovatelia sumarizovali, čo bolo predmetom administratívneho konania, ako rozhodli orgány verejnej správy, a že správny súd rozhodol na základe záveru, že sporný nárok sťažovateľov mal byť uplatnený najneskôr do 31.12.1992, v kasačnej sťažnosti vôbec neuviedli, v čom sa mal správny súd mýliť a ako mala byť vec správne právne posúdená.

26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že neúspešným žalobcom (sťažovateľom) nepriznal nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mal úspešnému žalovanému podľa § 168 SSP a contrario právo na náhradu trov konania

hlasov 3:0.