6Svk/11/2023
ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200001.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 3S/1/2020
- IČS
- 8020200001
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): F. O., trvale bytom S. XXX/ XX, O., zastúpeného JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom, so sídlom Szakkayho 1, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. 27896/2019/SCDPK/ 76448 z 28. októbra 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/1/2020-69 z 22. septembra 2022, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/1/2020-69 z 22. septembra 2022 tak, že zrušuje rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. sp. 27896/2019/SCDPK/76448 z 28. októbra 2019 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Sťažovateľovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom a kasačným súdom.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Okresný úrad Prešov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej aj „okresný úrad") podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb., o správnom konaní (správny poriadok) vydal rozhodnutie číslo spisu: OU-PO-OCDPK-2019/020322-07 z 1. augusta 2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým dodatočne vybral od žalobcu správny poplatok vo výške 5.000,- eur za nadmernú dopravu, ktorá bola vykonaná bez povolenia dňa 21. marca 2019 s motorovým vozidlom s ev. číslom O 2. Žalovaný (vtedy „Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky") rozhodnutím č. sp. 27896/2019/SCDPK/76448 z 28. októbra 2019 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie") zmenil podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie tak, že z prvostupňového rozhodnutia sa vypustili slová „IČO: 34412140". Vo zvyšnej časti bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené. 3. Dôvodil, že dopravca je povinný pred uskutočnením nadmernej dopravy získať povolenie cestného správneho orgánu na zvláštne užívanie pozemných komunikácií podľa § 8a ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení účinnom k 21. marcu 2019, a to zaplatením správneho poplatku podľa položky 80 Sadzobníka správnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Ak dopravca nesplní túto zákonom uloženú povinnosť, vystavuje sa na základe kontrolného merania a oznámenia správcu pozemných komunikácií riziku vybratia dodatočne zvýšeného správneho poplatku, a to rozhodnutím cestného správneho orgánu v súlade s § 8b ods. 6 cestného zákona, pričom cestný správny orgán pri výpočte zvýšeného správneho poplatku postupuje podľa písm. a) bodu 2 Položky 80 v spojení s bodom 3 časti Splnomocnenie Položky 80 Sadzobníka. 4. Podľa žalovaného dopravcom je v tomto prípade žalobca, a za dodržanie prípustných hmotnostných limitov stanovených vyhláškou č. 134/2018 Z. z. zodpovedá výlučne dopravca. 5. Doplnil, že definícia dopravcu v zákone č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave je relevantná iba na účely tohto zákona a nie pri vyrubení dodatočného poplatku, kde môže byť povinným subjektom právnická osoba, fyzická osoba - podnikateľ, alebo fyzická osoba vykonávajúca nadmernú dopravu. Tvrdenie, že v čase váženia vozidla sťažovateľ nepodnikal v predmete podnikania cestná nákladná doprava, resp. vnútroštátna nákladná cestná doprava, teda nie je z hľadiska výberu dodatočného poplatku za výkon nadmernej dopravy relevantná, pretože dopravu vykonal v tomto prípade p. O. ako fyzická osoba, a to vozidlom, ktorého je vlastníkom a držiteľom. Pretože okresný úrad konal so sťažovateľom ako dopravcom - fyzickou osobou, bolo potrebné vo výroku prvostupňového rozhodnutia vypustiť nadbytočný údaj (IČO) identifikujúci živnosť, ktorá v čase úradného merania bola zrušená.
II. Konanie pred správnym súdom
6. Žalobca podal správnu žalobu, v ktorej žiadal, aby Krajský súd v Prešove (ďalej aj „správny súd") zrušil preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. 7. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí a postupu v konaní pred správnymi orgánmi oboch stupňov dospel k záveru, že žaloba bola nedôvodná, a preto ju podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP") zamietol rozsudkom č. k. 3S/1/2020-69 z 22. septembra 2022 (ďalej „napadnutý rozsudok"). 8. Správny súd uviedol, že žalovaný zmenou výroku prvostupňového rozhodnutia (vypustením slova „IČO: 34412140"), majúc za to, že poplatníkom má byť žalobca ako fyzická osoba, ktorá bola v rozhodnom čase vlastníkom a držiteľom motorového vozidla s EČV: O postupoval v súlade so zákonom. 9. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou, že správne orgány pochybili, ak neuviedli dátum narodenia žalobcu, keďže v zmysle § 47 ods. 5 Správneho poriadku, ktorý sa podľa § 8 ods. 3 písm. c) cestného zákona vzťahuje na toto konanie, nebolo povinnosťou okresného úradu a žalovaného uviesť dátum narodenia fyzickej osoby.
10. Správny súd sumarizoval, že pozemné komunikácie sú diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, a pod ochranou v zmysle cestného zákona treba rozumieť aj ich ochranu pred preťažením (§ 8b cestného zákona), pričom zo zákona nevyplýva, že sa táto zákonná úprava - zákaz pozemné komunikácie preťažovať, týka len obmedzeného okruhu subjektov, konkrétne len dopravcov v zmysle § 3 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave. 11. Rozhodnutia správnych orgánov vychádzali podľa správneho súdu z náležite zisteného skutkového stavu, skutkový stav bol správne právne posúdený a boli riadne a zrozumiteľne odôvodnené.
III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalovaného
12. Žalobca (ďalej aj „sťažovateľ") podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorú formálne odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý
rozsudok
zmenil tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec žalovanému vráti na ďalšie konanie. 13. Sťažovateľ uviedol, že správny súd sa v súdnom konaní nezaoberal žalobnými návrhmi, ktoré boli uvedené v správnej žalobe. Napadnutý rozsudok iba opisoval skutočnosti, ktoré sa v minulosti udiali a dal na zreteľ správne rozhodnutia, ktoré boli správnou žalobou napadnuté. Poukázal pri tom na pochybenie správnych orgánov, ktoré podľa neho náležite nezistili skutkový stav, teda vydali zmätočné rozhodnutia o dodatočnom správnom poplatku. Rozhodnutie bolo v rozpore s viacerými právnymi predpismi a so skutkovým stavom, ktorý bol zistený pri vážení motorového vozidla s EČV: O vlastníkom ktorého bol sťažovateľ. 14. Podľa sťažovateľa nemal byť on, ako fyzická osoba, sankcionovaný za činnosť, ktorú nerealizoval a na ktorú nemal oprávnenie, keď prevádzkovateľom vozidla bola v čase váženia spoločnosť KARPATIA CAR s.r.o. 15. Správny orgán mal podľa sťažovateľa správne označiť fyzickú osobu, ak ju uviedol ako zodpovedný subjekt, teda okrem adresy účastníka konania, mal podľa zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov uviesť aj dátum jeho narodenia. Keďže k tomuto nedošlo, mal sťažovateľ za to, že neboli naplnené všetky zákonné podmienky pre vydanie rozhodnutia aj napriek tomu, že došlo k prekročeniu hmotnosti vozidla na základe váženia Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s. 16. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril tak, že podľa jeho názoru neboli v kasačnej sťažnosti uvedené také skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa žalovaný stotožnil, považoval ho za správny a súladný so zákonom. 17. Podľa zistení žalovaného bolo zrejmé, že vlastníkom, ako aj prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla bol sťažovateľ, a preto tvrdenie sťažovateľa v kasačnej sťažnosti o tejto skutočnosti bolo zavádzajúce. Žalovaný preto navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.
IV. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
18. Táto vec bola po predložení kasačnému súdu náhodným výberom pridelená do senátu č. 6. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť Rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 5. Podľa § 27c písm. A rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júla 2023 bola vec náhodným výberom prerozdelená do senátu č. 5 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.
19. Kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 453 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) v zákonnej lehote (§ 443 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), vo veci nenariadil pojednávanie (§ 455 SSP) a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
20. Kasačná sťažnosť, rovnako ako správna žaloba, sa v podstatnej časti dotýkala dvoch tvrdených vád rozhodnutí konajúcich orgánov verejnej správy, ktoré však úzko súviseli. Sťažovateľ tvrdil, že vo veci nebol náležite zistený skutkový a právny stav vo vzťahu účastníkovi správneho konania.
21. Hoci žaloba i kasačná sťažnosť boli stručné a nie celkom zrozumiteľne štruktúrované, dá sa z nich vyrozumieť, že sťažovateľ popiera jednak svoju účasť na vykonaní nadmernej dopravy (pričom nespochybnil jej existenciu, zistenú úradným meraním), jednak právne posúdenie veci, pokiaľ ide o jeho spôsobilosť ako fyzickej osoby-nepodnikateľa byť poplatníkom správneho poplatku za porušenie predpisov v cestnej doprave.
22. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam v správnej žalobe argumentoval, že obe rozhodnutia vyšli v zásade iba zo skutočnosti, že v technickom preukaze motorového vozidla je uvedený sťažovateľ. Poukazoval na to, že v čase vykonania kontroly bola spôsobilým subjektom na prevádzkovanie cestnej dopravy spoločnosť KARPATIA CAR s.r.o., ktorej je sťažovateľ jediným spoločníkom a konateľom, a ktorej dal namerané vozidlo do bezplatného užívania sťažovateľ ako jeho vlastník. V tejto súvislosti ešte uviedol, že vodičom tohto motorového vozidla bol pán W., ktorý bol vo zmluvnom vzťahu s touto spoločnosťou. Tvrdil tiež, že sťažovateľ ako fyzická osoba prestal podnikať (bola zrušená jeho živnosť) 19. septembra 2018.
23. Z toho vyplynula jeho argumentácia, že z právneho hľadiska nespĺňal zákonné podmienky prevádzkovania cestnej dopravy podľa § 3 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave. 24. Aj v kasačnej sťažnosti, tvrdiac nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom, okrem iného opakoval, že nebol náležite zistený skutkový stav, resp. že boli rozhodnutia zmätočné „čo do účastníka konania". Opakoval, že on ako fyzická osoba bol vlastníkom vozidla, ale nebol jeho prevádzkovateľom, a nemôže znášať sankcie za činnosť, ktorú nerealizoval, a na ktorú nemal oprávnenie. Správnemu súdu v tejto súvislosti vyčítal, že sa žalobnými bodmi ani nezaoberal.
25. Vytrvalá argumentácia sťažovateľa, ktorý sa stále vracal k jeho nesúhlasu s tým, že bol pôvodne označený ako podnikateľ, vzhľadom na uvedenie jeho IČO (namiesto dátumu narodenia), je v zásade nepodstatná pre takéto konanie, a nie je tak dôvodná.
Vo výsledku totiž nebolo pochybností, ktorého subjektu sa preskúmavané rozhodnutie týkalo. 26. Čo však pre vec relevantné je, na túto argumentáciu nadväzovali sťažovateľove apely, že subjektom spôsobilým byť poplatníkom sporného poplatku môže byť len dopravca v zmysle § 3 zákona o cestnej doprave. V tomto smere sa však sťažovateľ mýlil, pretože správny súd i žalovaný správne uzavreli (hoci inými formuláciami), že termín „dopravca" použitý v cestnom zákone i v Sadzobníku nie je totožný s definíciou dopravcu podľa zákona o cestnej doprave (ktorý v § 3 ods. 1 začína slovami „dopravcom na účely tohto zákona je.
. ."). Správny súd pritom správne konštatoval, že ochrana pozemných komunikácií pred preťažením sa netýka len obmedzeného okruhu subjektov - dopravcov v zmysle § 3 zákona o cestnej doprave.
27. Bližšie sa však správny súd ani žalovaný nevenovali výkladu samotného pojmu „dopravca" ako autonómneho pojmu podľa cestného zákona a Sadzobníka (v znení účinnom ku dňu 21. marca 2019). Podľa kasačného súdu je pri chýbajúcej legálnej definícii a s ohľadom na účel zákona možné výkladom dospieť k záveru, že takýmto dopravcom je osoba, ktorá vykonáva konkrétnu nadmernú dopravu. Je potrebné zohľadniť konkrétne skutkové okolnosti každej takejto nadmernej dopravy, ale obvykle pôjde o subjekt, ktorý dopravu organizuje, dáva vodičovi (ako zamestnancovi alebo inak zmluvne zaviazanej osobe) záväzné pokyny, prípadne ako vodič sám takúto dopravu aj vykoná; v prípade zmluvnej/odplatnej dopravy pôjde bežne o subjekt, ktorý prijíma od objednávateľa dopravy protiplnenie a navonok vystupuje ako zodpovedný subjekt v súkromnoprávnych i takýchto verejnoprávnych vzťahoch.
Správny súd ani žalovaný nenaznačili úvahu, prečo by podľa nich mal byť podľa právneho poriadku platného a účinného ku dňu vykonania dopravy (21. marca 2019) takýmto „dopravcom" (vždy a práve) vlastník alebo držiteľ nameraného vozidla.
28. Kasačný súd sa preto v súlade s argumentáciou sťažovateľa zameral na preskúmanie, na základe akých dôkazov a z akých konkrétnych zistení orgány verejnej správy a správny súd ustálili, že dopravcom bol sťažovateľ, a že bol preto v danej situácii poplatníkom.
29. Správny súd sa touto otázkou v podstate odmietol zaoberať, ako správne namietal sťažovateľ. 30. Žalovaný bez bližšieho vysvetlenia v preskúmavanom rozhodnutí uzavrel, že dopravcom bol sťažovateľ, čím v podstate bez odôvodnenia prebral skutkový záver okresného úradu.
31. Samotný okresný úrad však v administratívnom konaní nemal celkom jasno, koho považovať za dopravcu, pretože najskôr začal konanie so spoločnosťou KARPATIA CAR s.r.o. ako dopravcom a poplatníkom. Až na základe jej námietky, že nie je vlastníkom a držiteľom vozidla, začal konanie so sťažovateľom, pretože bol vlastníkom a držiteľom váženého vozidla, a považoval ho na základe toho za dopravcu. Okolnosťami vykonanej dopravy sa nezaoberal.
32. S ohľadom na vyššie poskytnutý rámcový výklad, kto sa na účely výberu (zvýšeného) správneho poplatku podľa zákona relevantnom znení mohol považovať za dopravcu, však kasačný súd dáva za pravdu sťažovateľovi, že záver, že sťažovateľ je dopravcom (resp. že dopravu vykonal sťažovateľ), je vzhľadom na sumu zistených a vyhodnotených skutočností predčasný a nepodložený dôkazmi obsiahnutými v administratívnom spise.
33. Kasačný súd už v skoršom rozsudku sp. zn. 3Svk/69/2022 z 27. februára 2024 vyšiel z názoru, že v obdobných situáciách je potrebné riadne obstarať a vyhodnotiť dôkazy, aby bolo možné zistiť skutočný stav veci v kľúčovej otázke, teda kto bol pri vykonanej doprave dopravcom.
34. Kasačný súd považuje bez podrobnejšieho popisu myšlienkového procesu hodnotenia jednotlivých dôkazov samostatne a vo vzájomnej súvislosti za nepodložený záver, že sťažovateľ vykonal dopravu. V prospech tohto záveru svedčí (ako nepriamy dôkaz) iba zistenie, že sťažovateľ bol vlastníkom a držiteľom vozidla. Ako však priliehavo naznačil sťažovateľ už v správnej žalobe, vodič uvedený v doklade o meraní vozidla bol podľa tvrdenia sťažovateľa v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou KARPATIA CAR s.r.o.; týmto tvrdením sa žiaden orgán bližšie nezaoberal; tiež opakoval, že už nevykonával cestnú dopravu, pretože ukončil príslušnú živnosť.
35. Dá sa zhrnúť, že v dôsledku nesprávneho výkladu pojmu „dopravca" na účely vybratia poplatku za zvláštne užívanie pozemných komunikácií v podobe nadmernej dopravy sa orgány verejnej správy zamerali len na zistenie osoby vlastníka/držiteľa naváženého motorového vozidla a neskúmali ďalšie skutočnosti podstatné pre ustálenie, kto bol pri tejto nadmernej doprave dopravcom, teda v konečnom dôsledku poplatníkom.
36. Pretože správny súd nepovažoval tieto zjavné a podstatné pochybenia orgánov verejnej správy (§ 191 ods. 1 písm. e/, písm. f/ SSP) za ukrátenie práv sťažovateľa, dopustil sa sám nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), ako namietal sťažovateľ.
37. Preto kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil rozsudok správneho súdu, zrušil preskúmavané rozhodnutie a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. 38. V ďalšom konaní bude žalovaný povinný (v rámci možností, s ohľadom na časový odstup) zabezpečiť doplnenie dokazovania a vykonať hodnotenie dôkazov tak, aby zistil presne a úplne skutočný stav veci; na ten účel si obstará potrebné podklady pre rozhodnutie (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku). Tiež bude viazaný právnym posúdením kasačného súdu vo vzťahu k výkladu pojmu „dopravca" na poplatkové účely. Ďalej bude jeho úlohou zvážiť, či nie je nutné považovať vybratie zvýšeného správneho poplatku od sťažovateľa za vec správneho trestania, so súvisiacimi právnymi konzekvenciami, vrátane vplyvu novej právnej úpravy (po novelizácii cestného zákona i zákona o správnych poplatkoch od 1. januára 2023) na posudzovanú vec.
39. Kasačný súd podľa § 467 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP plne úspešnému žalobcovi (sťažovateľovi) priznal nárok na náhradu trov kasačného konania, ako aj náhradu trov konania pred správnym súdom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 18. decembra 2025