6Svk/11/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: AGRO R. H. s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 36589713, právne zastúpený: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50120000, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, IČO: 00156621, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11089/2019-640 zo dňa 2. decembra 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave, č. k. BA-5S/5/ 2020-127 zo dňa 12. marca 2024, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný, s odkazom na ustanovenie § 3 ods. 2 písm. m) zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka (ďalej len „zákon č. 543/2007 Z. z."), § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a § 7 ods. 1 písm. b) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 152/2013 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou prechodných vnútroštátnych platieb (ďalej len „NV č. 152/2013 Z. z.") zmenil výrok rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len „prvostupňový správny orgán" alebo „PPA") č. 500/1814/22549/2017 zo dňa 5. septembra 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie") tak, že sa výrok prvostupňového rozhodnutia mení a znie nasledovne: „neschvaľuje poskytnutie podpory formou doplnkovej vnútroštátnej platby na plochu podľa § 7 ods. 1 písm. b) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 152/

poskytnutie podpory [o ktorú žalobca požiadal žiadosťou zo dňa 15. mája 2017; ďalej len „jednotná žiadosť")] formou jednotnej platby na plochu a súčasne žalobcovi uložil dodatočnú sankciu v sume 23.598,10 Eur podľa § 14 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb (ďalej len „NV č. 342/2014 Z. z."); neschválil platbu na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie podľa § 14 NV SR č. 342/2014 Z. z.; neschválil poskytnutie doplnkovej vnútroštátnej platby na plochu podľa § 6 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 152/2013 Z. z. a neschválil ani poskytnutie platby pre vybrané oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami a súčasne uložil dodatočnú sankciu v sume 5.129,58 eur podľa § 6 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 75/2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka (ďalej len „NV č. 75/2015 Z. z.").

nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na integrovaný administratívny a kontrolný systém, podmienky zamietnutia alebo odňatia platieb a administratívne sankcie uplatniteľné na priame platby, podporné nariadenia na rozvoj vidieka a krížové plnenie a

spisovým materiálom ho predložil žalovanému. Žalovaný vyzval žalobcu na uplatnenie jeho práva vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu, spôsobu jeho zistenia, prípadne, aby navrhol jeho doplnenie (podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku), na ktorú výzvu žalobca reagoval podaním, v ktorom poukázal na svoje tvrdenia uvedené v odvolaní a žiadal o doplnenie dokazovania formou pripojenia v podaní označených vyšetrovacích spisov. Následne vo veci rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím tak, ako je uvedené v bode

5. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 10. januára 2020 (ďalej len „správna žaloba") domáhal preskúmania a následného zrušenia preskúmavaného rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca v správnej žalobe v podstatnom dôvodil, že (i) preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné, vychádzajúce z nesprávneho a nedostatočne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia, pričom došlo k porušeniu jeho základných práv, a to tak zo strany žalovaného, ako aj zo strany PPA a došlo k prekročeniu ich právomocí a k porušeniu ustanovení správneho poriadku a jeho základných princípov; (ii) v súvislosti s nájomnou zmluvou uviedol, že je pravdou, že táto bola uzavretá až dňa 8. februára 2017, avšak z jej ustanovení vyplýva, že spoločnosť POĽNOFARM s.r.o. mala užívací vzťah k predmetným pozemkom so súhlasom SPF už od 1. januára 2015.

dotknuté subjekty, a to SPF, ako aj obchodná spoločnosť AGROFYT Hrubovský, s.r.o. v konkurze, ktorá si nezákonne uplatnila nárok na platby. Rovnako vec nesprávne právne posúdil, pretože ak existoval užívací vzťah so súhlasom SPF k predmetu nájmu v nájomnej zmluve od 1. januára 2015, potom POĽNOFARM s.r.o. ako užívateľ bol oprávnený uzavrieť aj podnájomný vzťah, resp. zmluvu o kúpe nedokončenej výroby; (v) namietal, že vytýkané nezrovnalosti v podnájomnej zmluve, akým sú zlý dátum podpisu a zle uvedené sídlo, je potrebné považovať za chybu v písaní; (vi) k otázke užívacích práv a súvisiacich vzťahov s fyzickými osobami konštatoval, že žalovaný nevzal do úvahy skutočnosť, že nepodpísané nájomné zmluvy boli predložené z dôvodu, že originály nájomných zmlúv mu boli odcudzené, čo bolo potvrdené aj podaným trestným oznámením.

AGROFYT Hrubovský, s.r.o. Z predložených dokladov od oboch sporných žiadateľov v priebehu správneho konania nebolo možné jednoznačne určiť, ktorý žiadateľ mal právo užívať a obhospodarovať sporné plochy, o čom bola spísaná zápisnica č. 32/320/2017, ktorá tvorí prílohu správy z kontroly na mieste; (iii) v súvislosti s otázkou posudzovania nájomnej a podnájomnej zmluvy správny súd uviedol, že „K žalobnej námietke ohľadom problematiky platnosti nájomnej zmluvy a platnosti podnájomnému vzťahu a následného vzťahu žalobcu a POĽNOFARM s.r.o. (zmluva o kúpe nedokončenej výroby zo dňa 01.05.2017) správny súd uvádza, že z predloženej nájomnej zmluvy č. 00409/2016-PNZ-P40127/16.00 zo dňa 08.02.2017, uzatvorenej medzi SPF ako prenajímateľom a obchodnou spoločnosťou POĽNOFARM s.r.o. ako nájomcom, z bodu 12. jednoznačne vyplýva, že nájomca nie je oprávnený pozemky, ktoré má v prenájme od SPF akýmkoľvek právnym spôsobom odstúpiť do užívania inému subjektu - nájomcovi, bez súhlasu fondu. Z bodu 16. vyplýva, že nájomca

Na pečiatke žalobcu bolo uvedené sídlo Karpatské námestie 10, 831 06 Bratislava, ktoré bolo sídlom žalobcu až odo dňa 14.09.2017. Tiež spoločnosť CORONA GROUP, s. r. o. mala v čase, kedy došlo k uzatvoreniu podnájomnej zmluvy, registrované sídlo na adrese Zemplínsky Branč 100, 076 02 Zemplínsky Branč, pričom na pečiatke bolo uvedené sídlo Karpatské námestie 10/ 7770, 831 06 Bratislava, ktoré bolo jej sídlom až odo dňa 23.10.2014.

došlo k odcudzeniu originálov týchto nájomných zmlúv, žiadnymi relevantnými dôkazmi však v konaní nepreukázal, že došlo k uzatvoreniu zákonných nájomných zmlúv podľa § 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z.; (vii) podľa správneho súdu tak žalobcom predložené dokumenty neboli spôsobilé preukázať hodnoverným spôsobom užívacie právo k predmetným pozemkom; (viii) vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd uzavrel, že žalobcom predložené dôkazy v správnom konaní na posúdenie oprávnenosti jeho žiadosti na poskytnutie požadovaných podpôr boli žalovaným, ako aj prvostupňovým správnym orgánom posúdené v súlade so správnym poriadkom, ako aj ďalšími právnymi predpismi pri dodržaní zásady ich voľného

trovy konania.

8. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ") kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Dôvod kasačnej sťažnosti vymedzil v jej úvode tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. 9. Žalobca v úvode kasačnej sťažnosti vo vzťahu k nájomnej zmluve uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou POĽNOFARM s. r. o. a SPF uviedol, že nájomca mal užívací vzťah k tam vymedzeným pozemkom so súhlasom SPF už od 1. januára 2015. Faktúry, ktoré mal nájomca zaplatiť SPF za spätné obdobia, majú podľa žalobcu preukazovať jeho argumentáciu o existencii nájomného vzťahu a o možnosti vzniku podnájomného vzťahu. V súvislosti s podnájomnou zmluvou medzi obchodnou spoločnosťou POĽNOFARM s. r. o. a žalobcom (resp. spoločnosťou CORONA GROUP, s.r.o.) žalobca v kasačnej sťažnosti dôvodil, že táto bola uzatvorená správne a platne a že chyby v písaní v označení sídla a dátumu nemôžu byť dôvodom na posúdenie neplatnosti podnájomnej zmluvy. Čo sa týka nájomných zmlúv (užívacích vzťahov) s fyzickými osobami, žalobca namietal, že správny súd (obdobne ako žalovaný) vec nesprávne právne posúdil, keďže nevzal do úvahy skutočnosť, že nepodpísané nájomné zmluvy boli predložené z dôvodu, že originály nájomných zmlúv boli žalobcovi odcudzené. Táto skutočnosť ma vyplývať a byť potvrdená aj trestným oznámením podaným zo strany žalobcu. Ďalej dôvodil, že doložil síce nepodpísané nájomné zmluvy, ale aj doklady o platbách nájomného za obdobia minimálne dva roky dozadu z dôvodu, aby preukázal existenciu nájomného vzťahu. Zdôraznil, že je jednoznačne preukázané, že na sporných parcelách mal zasiate plodiny subjekt žalobcu, a teda musel aj preukázateľne predmetné sporné parcely užívať a tým splniť hlavnú podmienku na uplatnenie si dotačných prostriedkov v relevantnom čase. 10. Žalobca v kasačnej sťažnosti ďalej dôvodil, že správny súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil svoju vedomosť o podvodných praktikách subjektu AGROFYT Hrubovský, s.r.o.

. . že je jednoznačne preukázané (a vyplýva to aj z vyšetrovacích spisov, ktoré si súd aj napriek žiadosti žalobcu nevyžiadal), že na sporných parcelách AGROFYT Hrubovský, s.r.o. ani nikto druhý nikdy nevykonával poľnohospodárske práce - teda ich neužíval a, že samotné vyvolanie krížovej kontroly na PPA bolo umelo vytvorené zo strany AGROFYT Hrubovský, s.r.o. s cieľom zlikvidovať žalobcu ekonomicky .

. .". 11. Na záver žalobca namietal, že správny súd pri svojom rozhodovaní pochybil pri posudzovaní celého skutkového stavu a nesprávne aplikoval právne normy na daný prípad. 12. Kasačná sťažnosť žalobcu bola žalovanému doručená 18. apríla 2024. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 3. mája 2024, v ktorom v podstatnom uviedol, že (i) žalobca v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli predmetom vyjadrenia sa žalovaného v jeho podaniach adresovaných správnemu súdu; (ii) v súvislosti s tvrdeniami žalobcu o chybách v písaní týkajúcich sa nájomnej a podnájomnej zmluvy uviedol, že podnájomný vzťah je vzťahom akcesorickým, teda je odvodený od hlavného vzťahu - nájomnej zmluvy, pričom je od hlavného (nájomného) vzťahu závislý čo do svojho vzniku a trvania. Dôvodil, že datovanie právneho úkonu je podľa právneho názoru žalovaného jednou z podstatných náležitostí právneho úkonu; (iii) v súvislosti s odcudzením originálov nájomných zmlúv žalovaný uviedol, že išlo len o tvrdenie žalobcu, ktorý túto

Podľa názoru žalovaného správny súd správne posúdil a vyhodnotil skutkový a právny stav, pričom dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto žiada, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť po jej preskúmaní v súlade s ustanovením § 461 SSP pre jej nedôvodnosť v celom rozsahu zamietol.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

III. A Procesný postup najvyššieho správneho súdu

14. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný?súd (§?438?ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej?odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP] preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 15. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na?úradnej?tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu.

Rozsudok

bol verejne vyhlásený dňa 21. februára 2025 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 16. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 17. Predmetom súdneho konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým správny súd zamietol, ako nedôvodnú, správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 11089/2019-640 zo dňa 2. decembra 2019. Závery odôvodňujúce takýto postup (postup podľa § 190 SSP) sú vyjadrené v bode 2 až 7 vyššie.

III. B Aplikovateľné právne predpisy

III. C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia

vyššie. Z obsahu administratívneho spisu o. i. vyplýva, že jednotnou žiadosťou na rok 2017 (registračné číslo žiadateľa 7300008488; registračné číslo žiadosti 7300015721; evidenčné číslo 730/AD - FI/15052017/013/SAPS) žalobca (v mene ktorého konal pán F. Q.) požiadal o jednotnú platbu na plochu a platbu na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie, doplnkovú vnútroštátnu platbu na plochu na užívanú výmeru, platby pre oblasti s prírodnými alebo osobitnými obmedzeniami podľa špecifikácie B - 4, a to na celkovú výmeru 388,11 ha.

Vychádzajúc z následnej komunikácie prvostupňového správneho orgánu a žalobcu prvostupňový správny orgán ustálil, že (i) v prípade jednotnej platby na plochu rovnako ako doplnkovej vnútroštátnej platby na plochu bola nahlásená plocha 388,11 ha, avšak po vykonaní kontroly bola určená plocha 163,18 ha a bolo konštatované nadhodnotenie vo výške 224,93 ha; (ii) v prípade platby pre oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami bola nahlásená plocha 264,29 ha, avšak kontrolou zistená určená plocha bola 82,39 ha, a teda nadhodnotenie predstavovalo 181,9 ha. Nosným dôvodom, prečo prvostupňový správny orgán identifikoval nadhodnotenie zo strany žalobcu bola skutočnosť, že správny orgán vyhodnotil podnájomnú zmluvu v spojení s nájomnou zmluvou ako „irelevantný dôkaz nepreukazujúci právo užívania k pôde".

Z tohto dôvodu prvostupňový správny orgán stanovil žalobcovi na sporných DPB: DPB Hencovce 6606/1 pčuv 1 a pčuv 2, DPB Hencovce 6703/1, DPB Hencovce 6801/1, DPB Hencovce 6802/1 parcela AaB, DPB Hencovce 4706/1 a DPB Hencovce 5601/1 (ďalej taktiež, spolu s pozemkami v katastrálnom území W. Q. a T., „sporné pozemky") výmeru 0,00 ha.

osobami. Prvostupňový správny orgán, rovnako ako žalovaný však dospeli k opačnému záveru (viď body 2 až 4 vyššie). Správny súd následne o správnej žalobe žalobcu rozhodol tak, že túto ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol z dôvodov bližšie opísaných v bode 6 vyššie.

Sťažovateľ v podstate opakuje žalobné dôvody, na ktoré správny súd precíznym spôsobom reagoval. Kasačný súd nemá dôvod ich opätovne uvádzať, pre úplnosť však reaguje na kľúčovú právnu otázku (otázku posúdenia podnájomnej zmluvy ako dokladu, ktorým mal žalobca preukázať svoje užívacie práva k sporným pozemkom), ktorá bola jadrovou pre rozhodnutie v prejednávanej veci. 29. Žalobca preukazoval PPA, resp. žalovanému existenciu práva žalobcu užívať sporné pozemky podnájomnou zmluvou. Nespôsobilosť podnájomnej zmluvy preukázať užívacie právo žalobcu k sporným pozemkom vyhodnotil správny súd správne a precízne v bode 58 a

. . (bližšia špecifikácia pozemkov viď nájomné zmluvy)". Spomínané „nájomné zmluvy" nie sú v texte podnájomnej zmluvy nijakým spôsobom špecifikované, nie je uvedené označenie vlastníka, katastrálne územie alebo čo i len ich počet alebo spôsob pripojenia k podnájomnej zmluve.

Uvedenú skutočnosť už podrobne opísali a vyhodnotili ako správne orgány, tak správny súd. Žalobca uvedenú skutočnosť bez ďalšieho vyhodnotil ako „chybu v písaní". Neuviedol však, kedy teda mala byť podnájomná zmluva podpísaná, z jeho vyjadrení však možno dospieť k záveru, že tomu malo byť skôr, ako došlo k podpisu nájomnej zmluvy (viď argumentácia žalobcu, že z ustanovení nájomnej zmluvy vyplýva, že spoločnosť POĽNOFARM s.r.o. mala užívací vzťah k sporným pozemkom so súhlasom SPF už od 1. januára 2015; pozri napr. bod 5 vyššie). Pokiaľ by aj bola podnájomná zmluva uzavretá v niektorý deň obdobia medzi 7. májom 2013 a 8. februárom 2017 (deň podpisu nájomnej zmluvy), išlo by celkom zrejme o rozpor s obsahom odtlačku pečiatky žalobcu pripojenej na druhej strane podnájomnej zmluvy, kde je ako sídlo žalobcu uvedené „Karpatské námestie

. . chyby v písaní v označení sídla a dátumu nemôžu byť dôvodom na posúdenie neplatnosti podnájomnej zmluvy." (viď kasačná sťažnosť). Najvyšší správny súd však uvedený rozpor za „chybu v písaní" (alebo preklep, prípadne iný omyl zmluvnej strany v čase podpisu zmluvy) považovať nemohol, keďže jednak nešlo o text „písaný", jednak žalobca žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo by mal zhotovenú pečiatku svojej obchodnej spoločnosti obsahujúcu údaj o jej budúcom sídle. Zohľadniac všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel najvyšší správny súd k rovnakému záveru ako správny súd, a teda, že podnájomnú zmluvu nemožno považovať za listinu, ktorá preukazuje užívacie právo žalobcu k sporným pozemkom. Čo sa týka posudzovania žalobcom predložených nepodpísaných návrhov nájomných zmlúv s fyzickými osobami, ktorými mal žalobca preukazovať jeho užívacie práva k časti sporných pozemkov, rovnako sa najvyšší správny súd stotožnil s posúdením tejto otázky zo strany správnych orgánov a správneho súdu. Žalobca správnemu orgánu nebol schopný preukázať existenciu týchto zmlúv (podpísaných),

31. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti, kasačný súd konštatuje, že správny súd v napadnutom rozsudku vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde. Preto námietky uvedené v?kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.