6Svk/11/2025
ECLI:SK:NSSSR:2026:3022200388.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- TN-11S/109/2022
- IČS
- 3022200388
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: O. F., narodený XX. S. XXXX, trvale bytom XXX XX Q. V. XXX, právne zastúpený: JUDr. Martina Šišková Kočíková, advokátka, so sídlom Kapitulská 26, Trnava, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, Trenčín, za účasti: 1. K. F., narodená XX. F. XXXX, trvale bytom N. N. XX/XX, XXX XX D., 2. O. Š., narodená X. A. XXXX, trvale bytom T. X, XXX XX T., 3. N. K., narodený X. K. XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX A. R. C., 4. Š. K., narodený XX. K. XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX A. R. C., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo-14/2022 zo dňa 10. októbra 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. TN-11S/109/2022-142 zo dňa 19. septembra 2024, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania na?kasačnom súde voči žalovanému v?rozsahu 100 %.
Odôvodnenie
I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania
1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. TN-11S/109/ 2022-142 zo dňa 19. septembra 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. Xo 14/2022 zo dňa 10. októbra 2022 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) a rozhodnutie Okresného úradu Ilava, katastrálny odbor (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. X 13/2020 zo dňa 17. júna 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie
konanie. 2. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 59a ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 162/ 1995 Z. z.“), že ruší zápis záznamu Okresného úradu Ilava, katastrálneho odboru sp. zn. Z 784/2016 (ďalej taktiež „záznam“ alebo „zápis záznamu“) v liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D. a údaje v liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D. opravuje takto: v časti A listu vlastníctva č. XXXX sa vymazáva zápis stavby - stavba súpisné č. XXX, postavenej na pozemku registra C KN parcelné číslo XXX/X (ďalej taktiež „stavba“), v časti B listu vlastníctva č. XXXX sa vymazáva pri spoluvlastníkovi č. 1 a spoluvlastníkovi č. 2 titul nadobudnutia - „Oznámenie o určení súpisného čísla č. 75/16 zo dňa 14.3.2016 - Z 784/16. - 77/16“, Kolaudačné rozhodnutie č. ŽP - 11725/2001 - FX 11 - A/10 zo dňa 18.7.2001 - Z 1935/
01 - 74/01“ (ďalej taktiež „oznámenie o určení súpisného čísla“). 3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový správny orgán dôvodil, že (i) sa v konaní preukázalo, že zápis záznamu bol vykonaný v rozpore so zákonom č. 162/1995 Z. z., ako aj s § 31 vyhlášky č. 461/2009 Z. z. Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 461/2009 Z. z.“), pretože v oznámení obce absentoval údaj o stavebníkovi stavby; (ii) ďalej dôvodil, že oznámenie obce z dôvodu absencie tohto údaja nebolo listinou spôsobilou na zápis do katastra nehnuteľností; (iii) konštatoval, že z oznámenia obce o určení súpisného čísla pre stavby postavené pred rokom 1976 sa zapíše ako vlastník stavby jej stavebník; (iv) ďalej uviedol, že je oprávnený opravovať chyby v katastrálnom operáte aj nad rámec návrhu na opravu chýb v katastrálnom operáte, keďže podľa právnej úpravy správneho konania nie je viazaný návrhom; (v) poukázal na to, že záznamové konanie sp. zn. Z 784/2016 bolo procesne ukončené vykonaním záznamu, a teda nebolo možné uvažovať o jeho prerušení; (vi) na záver prvostupňový správny orgán konštatoval, že zápis nespôsobilej listiny je možné zrušiť iba ako celok, a teda nie je možné zrušiť iba zápis súpisného čísla.
4. Prvostupňové rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôvodil, že (i) v konaní nezistil žiadne pochybenia prvostupňového správneho orgánu, na základe ktorých by bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec opätovne vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie; (ii) uviedol, že sa s prvostupňovým rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu stotožnil a nezákonnosť zápisu záznamu sp. zn. Z 784/2016 považoval za jednoznačne preukázanú; (iii) ďalej poukázal na to, že vykonanie opravy údajov, ktorou je výmaz nezákonného vykonaného zápisu sp. zn. Z 784/2016, umožňuje prvostupňovému správnemu orgánu ustanovenie § 59 ods. 2 písm. d) zákona č. 162/1995 Z. z.; (iv) konštatoval, že zápis záznamovej listiny sp. zn. Z 748/2016 bol vykonaný v rozpore s § 36 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. a § 31 ods. 1 vyhlášky č. 461/2009 Z. z.; (v) uviedol, že nespôsobilosť listiny sp. zn. Z 784/2016 bola daná z dôvodu
absencie údajov o stavebníkovi stavby a že oznámenie o udelení súpisného čísla v prípade stavieb postavených pred rokom 1976 nie je listinou, ktorou sa preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti; (vi) ďalej dôvodil, že vlastníctvo k stavbe vzniklo vytvorením nehnuteľnej veci - stavby, a preto pokiaľ obec uvedie v oznámení údaj o stavebníkovi, je možné takúto stavbu do katastra nehnuteľností zapísať ako vlastníctvo stavebníka; (vii) uviedol taktiež, že v roku 2016 bolo možné vykonať zápis stavby postavenej pred rokom 1976 na základe oznámenia obce iba v súlade s § 31 ods. 1 vyhlášky č. 461/2009 Z. z., ktorá ustanovovala, že údaje o práve k stavbe, ku ktorej kolaudačné rozhodnutie alebo užívacie povolenie nadobudlo právoplatnosť do 1. októbra 1976, sa do operátu katastra zapíšu na základe oznámenia obce, kedy bola stavba postavená, aké jej bolo pridelené súpisné číslo a kto bol jej stavebníkom; (viii) k tvrdeniu žalobcu, že zrušením zápisu záznamovej listiny sp. zn. Z 784/2016 došlo k porušeniu jeho ústavou garantovaného vlastníckeho práva, žalovaný uviedol, že neeviduje v katastrálnom
operáte žiadnu spôsobilú listinu, ktorá by preukazovala vlastnícke právo žalobcu k dotknutej nehnuteľnosti (stavbe); (ix) v závere zdôraznil, že správne orgány nie sú v konaní podľa § 59 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. viazané návrhom na opravu chyby a zisťujú existenciu chyby v katastrálnom operáte aj nad rozsah návrhu; (x) konštatoval, že v súlade so zásadou materiálnej pravdy zisťuje správny orgán úplný skutkový a právny stav aj nad rozsah návrhu a jeho rozhodnutie nie je limitované rozsahom opravy uvedeným v návrhu.
5. Preskúmavané rozhodnutie napadol žalobca správnou žalobou, o ktorej rozhodol správny súd tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. 6. Správny súd, po tom, ako zhrnul priebeh správneho, ako aj súdneho konania a aplikovateľné právne predpisy, napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že (i) v úvode konštatoval, že prvostupňový správny orgán síce vykonal vo veci rozsiahle a na účely predmetu katastrálneho konania orientované dokazovanie, avšak pri vydaní rozhodnutia vychádzal tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný z nesprávneho právneho posúdenia veci; (ii) správny súd ďalej dôvodil, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte je konaním, v ktorom je možné odstraňovať výlučne chyby v zmysle § 59 zákona č. 162/1995 Z. z., t.j. konanie o oprave chyby je konaním, v ktorom správny orgán opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov; (iii) uviedol, že oprava chyby sa vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby; (iv)
zdôraznil však, že pod chybami v katastrálnom operáte sa rozumie evidovanie nesprávnych údajov alebo chybné zobrazenie v katastri nehnuteľností spôsobené formálnou chybou, ktorá vyplýva buď z vlastnej činnosti správneho orgánu, resp. jeho predchodcom alebo z konania iných osôb; (v) vychádzajúc z uvedeného správny súd judikoval, že „Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte je osobitným druhom správneho konania a má nesporový charakter. Okresný úrad, katastrálny odbor nemôže teda v rámci konania o oprave chyby rozhodovať spor o existenciu určitého práva k nehnuteľnosti. Ak sa vyskytne spor týkajúci sa existencie práva zapísaného v katastri nehnuteľností, tento spor sa môže vyriešiť len cestou súdu, pretože len súd má právomoc rozhodovať spory o existenciu či neexistenciu určitého práva.
Vzhľadom na túto skutočnosť je často v aplikačnej praxi pomerne náročné určiť, či je ešte okresný úrad, katastrálny odbor oprávnený vykonať opravu chyby, alebo už takéto oprávnenie nemá. Aby okresný úrad, katastrálny odbor nemal právomoc opraviť chybu v katastrálnom operáte, spor o existenciu či neexistenciu určitého práva musí objektívne existovať - samotné nepodložené namietanie spornosti (ne)existencie určitého práva k nehnuteľnosti zo strany jedného z dotknutých subjektov v rámci konania o oprave chyby však nevylučuje právomoc okresného úradu, katastrálneho odboru meritórne rozhodnúť vo veci opravy chyby.“ (bod 114 napadnutého rozsudku); (vi) ďalej v tejto súvislosti dôvodil, že v prejednávanej veci absentuje nesporová povaha opravy chyby v katastrálnom operáte, pričom však rozhodnutie vydané podľa § 59 zákona č. 162/1995 Z. z. nemôže zasahovať do sféry hmotnoprávnych oprávnení a povinností účastníkov konania; (vii) konštatoval preto, že „Riešenie otázky vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vo vzťahu ku ktorej ďalšia účastníčka konania v rade 1/ tvrdí, že jej vlastníkom je jej nebohý otec prostredníctvom inštitútu opravy chýb v katastrálnom operáte
podľa § 59 Katastrálneho zákona nie je možné, ak navrhovaná oprava nie je založená iba na zjavnom rozpore zápisu s príslušnou listinou. Orgán verejnej správy síce tvrdí, že listinu na podklade ktorej bol vykonaný záznam sp. zn. Z 748/2016, teda oznámenie o určení súpisného čísla vyhodnotil ako nezákonnú z dôvodu, že v nej nebolo uvedené kto je stavebníkom dotknutej nehnuteľnosti, avšak na strane druhej je z oznámenia o pridelení súpisného čísla zjavné, že za vlastníkov tejto stavby sú označení žalobca a ďalšia účastníčka konania v rade 1/, pričom tento právny stav bol až do času po rozvode manželstva vyššie uvedených osôb tolerovaný ako právne správny.
V čase vykonania záznamu nebolo medzi dotknutými subjektami sporné kto je stavebníkom a kto vlastníkom vyššie uvedenej stavby.“ (bod 116 napadnutého rozsudku); (viii) správny súd preto uzavrel, že správny orgán v konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte postupuje podľa ustanovení § 59 nasl. zákona č. 162/1995 Z. z., pričom pri posudzovaní prihliada na všetky skutočnosti s tým súvisiace, čo sa v prejednávanej veci neudialo, keďže správny orgán neprihliadol na sporný charakter vlastníckych práv žalobcu a ďalšej účastníčky konania.
7. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP; keďže bol žalobca v konaní úspešný, správny súd mu voči žalovanému priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Správny súd zároveň nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom konania, keďže im správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
8. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby najvyšší správny súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, eventuálne, aby zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že správnu žalobu zamieta. Dôvod kasačnej sťažnosti žalovaný v úvode kasačnej sťažnosti vymedzil odkazom na (i) ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP tvrdiac, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a (ii) ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f) SSP tvrdiac, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnili jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9. Žalovaný odôvodnil kasačnú sťažnosť tým, že uviedol, že (i) súhlasí so záverom správneho súdu o tom, že konanie o oprave chyby má nesporový charakter; zdôraznil však, že vždy je potrebné zisťovať existenciu objektívneho sporu; (ii) upozornil na skutočnosť, že nie každý
nesúhlas s opravou údajov je možné označiť ako spor; v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že kvalifikovaný spor o vecné právo charakterizuje existencia dvoch protichodných právne relevantných listín; samotný nesúhlas dotknutého účastníka konania s opravou údajov nie je možné kvalifikovať ako spor; (iii) následne konštatoval, že správny súd bližšie nezdôvodnil, prečo dospel k záveru, že uvedený spor je naozaj kvalifikovaný a vo vzťahu ku katastrálnemu konaniu o oprave chyby objektívny; namietal, že správny súd neuviedol, ako výsledok napadnutého konania zasahuje do súkromnoprávnych vzťahov účastníkov konania; (iv) dôvodil, že má za to, že ak je možné opraviť údaje z dôvodu jeho rozporu so zapísanou spôsobilou listinou, je nevyhnutne možné opraviť aj údaj zapísaný na základe zjavne nespôsobilej listiny; (v) následne namietal nesprávnosť právnej úvahy správneho súdu obsiahnutej v bode 116 napadnutého rozsudku, tvrdiac, že táto je rozporná s ustanovením § 34 ods. 1 a § 36 zákona č. 162/1995 Z. z., ako aj s princípmi konania o oprave chyby podľa § 59 citovaného zákona; (vi) vyjadril nesúhlas so záverom správneho súdu,
že v predmetnej veci zisťovanie súladu zapísaných údajov v katastri so skutočným stavom nesie v sebe spornú povahu, ktorá je neoddeliteľne spojená s rozhodovaním súdu v civilnom konaní; (vii) zdôraznil, že opravu zápisu nespôsobilej listiny, ktorá bola omylom zapísaná do katastrálneho operátu nie je možné podmieňovať skutočnosťou, že medzi účastníkmi konania existuje subjektívny skôr o vlastníctvo; akcentoval skutočnosť, že objektívna spornosť v konaní o oprave chyby je chápaná iba v rámci katastrálneho operátu, a to medzi skôr zapísanými listinami a neskoršie zapísaný listinami; (viii) podľa jeho názoru správne orgány na úseku katastra nemôžu konštatovať spornosť z dôvodu existencie nejakej inej listiny, ktorá nebola nikdy do katastrálneho operátu zapísaná alebo na základe právnej skutočnosti, ktorá nebola osvedčená a zapísaná do katastrálneho operátu; (ix) následne uviedol, že mu nie je jasné, prečo správny súd akceptuje opravy údajov v prípadoch, ak je oprava založená iba na zjavnom rozpore zápisu s príslušnou listinou; (x) akcentoval skutočnosť, že oznámenie obce o určení súpisného čísla k stavbe postavenej pred rokom 1976, v ktorom obec neuvedie
stavebníka, nie je listinou spôsobilou na zápis do katastrálneho operátu; (xi) uviedol, že otázka existencie chyby v katastrálnom operáte nebola v napadnutom administratívnom konaní medzi účastníkmi konania sporná a bola jednoznačne preukázaná; (xii) dôvodil, že navrhovanej oprave nebráni ani následný zápis zmeny vlastníckeho práva; (xiii) podľa jeho názoru v prejednávanej veci žiadny zápis ďalšej skutočnosti neexistuje, a teda sú splnené podmienky na opravu chyby; (xiv) ďalej dôvodil, že podľa jeho názoru ponechanie nezákonného zápisu sa javí ako rozhodovanie v spore, pretože sa jednoznačne straní žalobcovi, ktorý zostane ako zapísaný spoluvlastník, napriek tomu, že v katastrálnom operáte neexistuje žiadna listina, ktorá by jeho vlastníctvo potvrdzovala; (xv) následne uviedol, že pokiaľ je zrejmé, že stavbu nepostavil žalobca ani K. F., je potrebné evidovať vlastníctvo v prospech žalobcu a K. F.E_ na základe iného právneho titulu; (xvi) následne zdôraznil, že v katastri nehnuteľností nemôže byť evidované vlastnícke právo osôb, na základe „hocijakých“ listín iba preto, že o to tieto
osoby žiadajú a nemajú medzi sebou spor o tom, kto je vlastník; (xvii) dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP vzhliadol v tom, že sa správny súd nevysporiadal s námietkami žalovaného, ktoré si uplatnil vo vyjadrení k správnej žalobe žalobcu vo vzťahu k sporovému charakteru opravy; (xviii) v závere uviedol, že správny súd uložil žalovanému povinnosť opätovne rozhodnúť, pričom však vo výroku napadnutého rozsudku vrátil vec na
ďalšie konanie prvostupňovému správnemu orgánu. 10. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa vyjadrili ďalší účastníci 1, 2 a 3, a to podaním zo dňa 20. februára 2025, v ktorom uviedli, že trvajú na tom, že preskúmavané rozhodnutie
žalovaného je spravodlivé. Uviedli, že pred súdom prvej inštancie nebol daný dôvod na iné rozhodnutie, než rozsudok, ktorým súd žalobu zamietne. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považovali za zmätočné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia a z nesprávne
vyhodnoteného dôkazného stavu. Poukázali na podania právneho zástupcu ďalšieho účastníka 1 v administratívnom konaní. Zdôraznili, že zápis záznamom vykonaný v roku 2016 bol nezákonný. V závere uviedli, že žalobca nikdy nebol vlastníkom stavby, a teda opravou chyby v katastri nemohlo dôjsť k zásahu do jeho vlastníckeho či iného práva. 11. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril podaním z 8. marca 2025, v ktorom uviedol, že žalovaný v kasačnej sťažnosti len reprodukuje vyjadrenie K.G_ F.V_.
Zdôraznil, že táto po rozvode manželstva začala robiť všetko pre to, aby žalobcu pripravila o akýkoľvek majetok, čomu jej mal pomôcť aj „kataster“. Uviedol, že podľa jeho názoru správny súd rozhodol správne.
V súvislosti so stavbou uviedol, že táto bola kompletne vybudovaná v roku
2016 a aj keď tam predtým bola z dreva doslova „zbúchaná búda“, tak tá bola celá rozobratá a bola postavená nanovo z tehál budova, ktorá bola ohlásená a schválená stavebným úradom. Spochybnil tvrdenie ďalšieho účastníka 1, že túto stavbu postavil jej otec a dedo, keďže išlo len o drevenú búdu, ktorá bola spojená len klincami a bola tam provizórna strecha. Zdôraznil skutočnosť, že z predložených dokladov v roku 2016 bolo jasné a zrozumiteľné, kto bol stavebníkom a bol predložený doklad o pridelení súpisného čísla a kolaudačné rozhodnutie. 12. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo žalovanému doručené na vedomie dňa 23. apríla 2025.
III. Právne posúdenie veci kasačným súdom
III. A Procesný postup najvyššieho správneho súdu
13. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný?súd (§?438?ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej?odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP] preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 14. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na?úradnej?tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu.
Rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 25. februára 2026 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 15. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
III. B Aplikovateľné právne predpisy
16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“).
17. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. 18.
Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.
19. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona.
20. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra. 21. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu. Oprava chyby sa vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby.
22. Podľa § 59 ods. 2 písm. d) zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, okresný úrad opraví údaje zapísané do katastra v rozpore s § 36 ods. 2, § 39 alebo § 42, ak nedošlo od zápisu do katastra záznamom k zmene vlastníckeho práva.
23. Podľa § 59a ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, ak nie sú podmienky na opravu chyby podľa § 59 ods. 2 splnené, okresný úrad návrh na opravu chyby rozhodnutím zamietne alebo oznámi navrhovateľovi dôvod nevykonania opravy chyby.
24. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. 25. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.
III. C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia
26. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil preskúmavané rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie. Závery odôvodňujúce takýto postup správneho súdu sú vyjadrené v bode 1 až 7 vyššie.
27. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol, že ruší zápis záznamu, konkrétne údaje v liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D. opravuje tak, že (i) v časti A listu vlastníctva vymazáva zápis stavby a (ii) v časti B listu sa vymazáva pri spoluvlastníkovi č. 1 a spoluvlastníkovi č. 2 titul nadobudnutia stavby. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu tak, že jeho odvolanie zamietol.
28. Podstatou rozhodnutí správnych orgánov bola teda zmena zápisov údajov v katastri nehnuteľnosti, pričom (i) pred ich rozhodnutím bola v časti A listu vlastníctva č. XXXX zapísaná stavba súpisné č. XXX, postavená na pozemku registra C KN parcelné číslo XXX/X a jedným z jej zapísaných spoluvlastníkov bol žalobca a (ii) po/na základe rozhodnutí správnych orgánov bol zápis stavby vymazaný, rovnako ako (spolu)vlastníctvo žalobcu k nej.
V priebehu konania pritom nebolo sporným, že stavba v čase rozhodovania správnych orgánov existovala, bola skolaudovaná, pričom k jej zápisu došlo na základe oznámenia o určení súpisného čísla č. 75/16 zo dňa 14. marca 2016. Rovnako tak v konaní „nebola spornou existencia sporu“ žalobcu a ďalšieho účastníka 1, ktorý spor sa týkal tvrdení strán o vlastníckych vzťahoch k stavbe a jej podstate. Rozhodnutia správnych orgánov (prvostupňové rozhodnutie v spojení s preskúmavaným rozhodnutím) uvedený „spor fakticky vyriešili“ v neprospech jedného z účastníkov sporu tak, že „opravou chyby“ došlo k výmazu zápisu o jeho spoluvlastníckom
práve. 29. Naopak „sporným“ bol charakter vyššie opísaného sporu. Žalovaný, poukazujúc na ním selektovanú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), dôvodil, že „ . . . otázku „spornosti“ je vždy potrebné skúmať individuálne a je potrebné konštatovať objektívny spor o vlastnícke právo. Objektívna spornosť v konaní o oprave chyby je podľa sťažovateľa chápaná iba v rámci katastrálneho operátu .
. .“. Žalovaný vo svojej kasačnej sťažnosti svoju polemiku s právnym názorom správneho súdu zavŕšil úvahou, že „ . . . s vymedzením definície spornosti ako procesného postoja nesúhlasí a naopak za spornosť nepovažuje nepodložené namietanie spornosti v konaní.“.
30. V súvislosti s vyššie uvedenou mylnou interpretáciou ustanovení zákona č. 162/1995 Z. z. zo strany žalovaného kasačný súd v prvom rade poukazuje na (i) čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) - „V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.“; (ii) čl. 142 ods. 1 ústavy - „Súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.“; (iii) čl. 143 ods. 1 ústavy - „Sústavu súdov tvoria Najvyšší súd Slovenskej republiky, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky a ostatné súdy.“ a v neposlednom rade (iv) čl. 2 ods. 2 ústavy - „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“. 31. Účelom a zmyslom sumarizácie obsiahnutej v predchádzajúcom bode je poukázať na ústavnoprávne zakotvenie a rámec vedúci k záveru, že práve nesporový charakter je jednou zo základných čŕt konania o oprave chyby.
Nie je úlohou (a rozhodne nie právomocou) správneho orgánu po/súdiť (si), či vo veci ide o spor relevantný alebo nie, pokiaľ má byť výsledkom jeho rozhodovacej činnosti „oprava“ spočívajúca v zmene osoby vlastníka nehnuteľnosti. 32.
Nad rámec uvedeného kasačný súd poukazuje na rozsiahlu a ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, resp. najvyššieho správneho súdu reflektujúcu vyššie opísaný princíp: (i) „Za účelom opravy chýb v katastrálnom operáte zákonodarca v § 59 katastrálneho zákona upravuje inštitút, ktorý ako osobitný druh katastrálneho konania slúži na odstraňovanie chýb v katastri zaznamenaných a zistených a to najmä za účelom zabezpečenia súladu medzi skutkovým a právnym stavom v katastri zapísanom, čo nepochybne speje k posilňovaniu právnej istoty. Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra (tzv. materiálnu publicitu katastra) možno vyvrátiť preukázaním opaku práve v konaní o oprave chyby, kedy v nespornom prípade dôjde k jej odstráneniu na základe rozhodnutia správneho orgánu podľa ust. § 59 katastrálneho zákona, buď z vlastného podnetu správneho orgánu, alebo na návrh alebo v prípade veci spornej na návrh rozhodnutím súdu o určení práva k nehnuteľnosti podľa ust. § 137 písm. c/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (predtým ust. § 80 písm. c/ O.s.p.).
Opravu chýb v katastrálnom operáte podľa vyššie zmieneného ustanovenia možno vykonať za predpokladu, že sa jedná o vec nespornú tj. dotknutými stranami nespochybňovanú a pokiaľ nie je dotknutá novou nadväznou do katastra už zapísanou zmenou.
Zmyslom vykonania opravy v katastrálnom operáte je teda dosiahnutie súladu medzi evidovanými a skutočnými údajmi, bez toho aby táto okolnosť mohla viesť k založeniu, zmene, či pozbaveniu vlastníckeho, či iného práva k nehnuteľnosti. Konaním o oprave chyby preto zásadne nemožno riešiť spory o zmenu hraníc pozemkov, o existenciu a obsah vlastníckeho práva, či iného práva
k nehnuteľnostiam. Je tomu tak preto lebo opravou chyby v katastrálnom operáte nemôžu byť zmenené, či novo založené právne vzťahy k nehnuteľnostiam evidovaným v KN, pretože dochádza iba k nahradeniu chybného údaja, ktorý nezodpovedá skutočnému stavu, údajom správnym teda údajom, ktorý je v súlade so skutočnosťou.“ (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžo/74/2015 z 30. novembra 2016; pozri taktiež rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžrk/10/2017 z 23. januára 2019); (ii) „Nesporový charakter je jednou zo základných čŕt konania o oprave chyby. Ako zdôraznil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie uvedenom rozhodnutí (obdobne aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Sžrk/10/2017, zo dňa 23. januára 2019), jedným z predpokladov vykonania opravy je, aby dotknuté strany takúto opravu nespochybňovali. Z administratívneho spisu je však zrejmé, že v prejednávanom prípade o nespornú vec nejde. Žalobkyňa sa pred zápisom záložného práva na jej list vlastníctva bránila už v konaní pred prvostupňovým orgánom, a to listom
zo dňa . . .“. (rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Sžrk/1/2021 z 30. januára 2023); (iii) „ . . . Všetky údaje o právnych vzťahoch k nehnuteľnosti zapísané v katastri, o ktorých oprávnený tvrdí, že nezodpovedajú súčasnému právnemu stavu, že k ich zápisu došlo bez platného právneho dôvodu, že boli zápisom v katastri vo svojich právach ukrátení, zbavení možnosti s nehnuteľnosťou nakladať alebo k nej vykonávať iné právo a vyžadujú preto zmenu zápisu v katastri, nemožno odstrániť opravou chyby alebo zmenou zápisu postupom podľa § 59 katastrálneho zákona.“ (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo/126/2008); (iv) „Zároveň absentuje právomoc správneho orgánu na úseku katastra nehnuteľností rozhodovať o spornom vlastníckom práve, resp. právomoc vyslovovať, či tu právo je alebo nie je. Odstránenie právnej spornosti a ochranu práv a oprávnených záujmov dotknutých vlastníkov je možné dosiahnuť len právoplatným rozsudkom príslušného súdu v uvedenej veci.“ (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžrk/1/2018); (v) „.
. .Účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, ktorého riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu. . . Oprava údajov nemôže obsahovo zodpovedať výmazu pôvodného vlastníka.“ (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžr/57/2011; pozri taktiež rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžo/93/2009) alebo (vi) „Kasačný súd sa plne stotožňuje s argumentáciou orgánov verejnej správy a krajského súdu (a sekundárne aj s argumentáciou ďalšieho účastníka konania) v tom zmysle, že oprava chyby v katastrálnom operáte (podľa § 59 katastrálneho zákona) slúži na korekcie formálnej povahy, t.j. na opravu takých chýb a nedostatkov v katastrálnom operáte, ktorými sa materiálne nevstupuje do vlastníckych práv .
. .“. 33. Po preskúmaní veci a po vyhodnotení sťažnostných bodov (obsahu kasačnej sťažnosti) vo vzťahu k?napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, kasačný súd konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od?logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.
34. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti preto kasačný súd konštatuje, že správny súd v napadnutom rozsudku vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde. Preto námietky uvedené v?kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
35. Na základe všetkých uvedených úvah tak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je v rozsahu uplatnených sťažnostných bodov nedôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 36. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP. 37. Tento rozsudok prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 25. februára 2026