6Svk/1/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a sudcov JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): L. H., bytom Š. G. XX, I., zastúpeného JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1. Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31364501, 2. MH Invest s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36724530, zastúpený JUDr. Allanom Böhmom, advokátom so sídlom Jesenského 2, Bratislava, 3. Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, so sídlom Trnavská cesta 100, Bratislava, 4. Združenie domových samospráv, so sídlom Rovniankova 14, Bratislava, IČO: 31820174, 5. Nitra Invest, s.r.o., so sídlom Mostná 29, Nitra, IČO: 36561690, 6. DESIGN ENGINEERING, a. s., so sídlom Palisády 33, Bratislava, IČO: 36609633, 7. L.. F. E., bytom N. XX, Z., 8. R.. V. W., bytom B. X. X, I., 9. B. O., bytom V. X, I., 10. B. H., bytom B. X. XX, I., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OCDPK-2018/037511 zo dňa 10. októbra 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/256/2018-344 zo dňa 23. septembra 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom konania a ďalším účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OCDPK-2018/037511 zo dňa 10. októbra 2018, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 439/2018-2246-02-Žá zo dňa 13. júna 2018, ktorým tento stavebníkovi - Železnice Slovenskej republiky, zastúpenému spoločnosťou STRABAG spol. s.r.o., v zastúpení PRODEX spol. s r.o., povolil stavbu Terminál Intermodálnej prepravy Y. U. XX G. Y., v rozsahu stavebných objektov - SO 02-38-10 Príjazdová komunikácia na spevnenú plochu pre skladovanie tovarov, s miestom stavby Priemyselný park I., katastrálne územie Y., pričom vlastníkom pozemkov, na ktorých sa má stavba vybudovať, je stavebník, resp. spoločnosť MH Invest, s.r.o. a vlastníkom pozemkov evidovaných na LV č. XXXX k. ú.

3. V odôvodnení uviedol, že s poukazom na žalobcom formulované dôvody žaloby a obsah predloženého administratívneho spisu, správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie predmetnej žaloby. Pod aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie subjektu, z ktorého mu vyplýva ním uplatňované právo, resp. nárok si takéto právo, či nárok uplatňovať na súde. Súd aktívnu legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, pričom v správnom súdnictve ide o osobitný druh procesnej podmienky konania, ktorej nedostatok by mal za následok odmietnutie žaloby v zmysle § 98 ods. 1 písm. e/ SSP.

Pojem účastníka konania definuje tak stavebný zákon, ako aj správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť.

konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku,

Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje dávajú predpisy hmotného práva.

V súvislosti s účastníctvom v stavebnom konaní krajský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/23/2017 zo dňa 01. marca 2018, v zmysle ktorého „stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom predpise o správnom konaní, kasačný súd má za to, že ustanovenie § 140 stavebného zákona vylučuje aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania“. V priebehu stavebného

6. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že správne orgány konali so žalobcom ako s účastníkom stavebného konania v zmysle § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, čo znamená, že žalobca bol účastníkom stavebného konania ako osoba, ktorej toto oprávnenie vyplývalo z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z.z.“), teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie uvedeného zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil postup podľa § 24 ods. 3, resp. ods. 4 tohto zákona, teda podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, ktorý predložila Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu a podal i odvolanie proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU- NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. októbra 2015.

Aktívne legitimovaná na podanie žaloby je okrem iných i fyzická osoba za predpokladu, že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pričom tvrdenie o takomto ukrátení musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci jej žalobných bodov. Žaloba podaná žalobcom v predmetnej veci, teda proti rozhodnutiu v stavebnom konaní, takéto tvrdenie obsahuje, ale žalobca v nej žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v správnej žalobe bol krajský súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť, čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že predmetné stavebné konanie súvisí s výstavbou a realizáciou strategického parku, teda investície extrémne veľkého rozsahu a malo sa viesť zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. 8. Ďalej sa správny súd zameral na žalobnú námietku, že Obec Y. nie je vecne príslušným správnym orgánom vo veciach tohto stavebného konania s poukazom na § 117b stavebného

V stavebnom povolení je uvedený účel stavby - zabezpečenie dopravy tovarov a materiálov a export výrobkov podľa potrieb strategického parku I.. Vybudovaním príjazdovej komunikácie bude zabezpečené prepojenie výrobného areálu so spevnenou plochou pre skladovanie tovarov. Uvedená skutočnosť, teda, že ide o stavbu príjazdovej komunikácie v k. ú. Y. nebola sporná. Podľa názoru žalobcu však bol vecne príslušný stavebný úrad okresný úrad v sídle kraja z dôvodu, že ide o významnú investíciu podľa osobitného predpisu, a to podľa § 117b stavebného zákona.

povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. cestné stavby. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i cestný zákon. Pri cestných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t. j. „špeciálne stavebné úrady“.

O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Obce Lužianky zo dňa 13. júna 2018 rozhodol ako odvolací orgán okresný úrad, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ktorý v zmysle § 5 ods. 2 písm. a/ zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec, a v zmysle § 3 ods. 5, písm. c/ cestného zákona vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec. Citované ustanovenie cestného zákona je uvedené i v záhlaví rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. októbra 2018, ktorý rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu špecializovaného stavebného úradu Obce Lužianky.

Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle § 1 ods. 3, § 8, § 11 a § 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 175/1999 Z.z.“). V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné konanie sa týkalo stavby „Terminál intermodálnej prepravy Y.“ s miestom stavby Priemyselný park I. v rozsahu stavebných objektov príjazdová komunikácia na spevnenú plochu pre skladovanie tovarov, ktorej účelom je zabezpečenie dopravy tovarov a materiálov a export výrobkov podľa potrieb strategického parku I., teda výstavby objektu (komunikácie) na prípravu územia na realizáciu strategického parku.

Následne po vydaní týchto osvedčení bolo vydané osvedčenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky o významnej investícii č. 08806/2017-4220-10455 dňa 27. februára 2017. Z tohto osvedčenia správny súd zistil, že bolo vydané pre stavbu „vybudovanie strategického parku“ v rámci strategického parku v I. s tým, že stavbu bude zabezpečovať MH Invest, s.r.o. a táto stavba je významnou investíciou, teda jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa § 1 ods. 2 vyššie citovaného zákona. Týmto bola teda jednoznačne splnená prvá podmienka ustanovená v § 32 ods. 2 stavebného zákona, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku. Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.

a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 245/2003 Z.z.“).

12. Súčasťou spisu je i záväzné stanovisko Obce Lužianky podľa § 140b v nadväznosti na § 120 ods. 2 stavebného zákona zo dňa 16. mája 2017, v ktorom Obec Lužianky udeľuje súhlas k vydaniu stavebného povolenia stavebného objektu SO 02-38-10 Príjazdová komunikácia na spevnenú plochu pre skladovanie tovarov, v ktorom je uvedené, že súhlas obce je vydaný z hľadiska súladu projektu stavby pre stavebné povolenie v uvedenom rozsahu s funkčným využitím územia, územným a polohovým riešením stavby.

Správneho súdneho poriadku predmetné súdne konanie, v ktorom sa domáhal zrušenia oboch rozhodnutí správnych orgánov. 14. V súvislosti s predmetnými tvrdeniami žalobcu správny súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23. februára 2017, v zmysle ktorého „zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžz/1/2010 z 28. apríla 2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 z 27. januára 2011)“.

verejnej správy. Nie je preto úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať. 15. K námietke žalobcu, že navrhované dopravné riešenie nie je dostatočné (dopravné napojenie, vyústenie dopravy na cestu I/64, napojenie na rýchlostnú komunikáciu R1A), správny súd poukázal na § 66 ods. 4 písm. d/ stavebného zákona, v zmysle ktorého sa v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby podľa potreby okrem iného určia i podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie a

Správny orgán prvého stupňa, rovnako ako žalovaný, v súvislosti s požadovanou výstavbou nevzhliadli potrebu vo svojich rozhodnutiach určiť požiadavky napojenia predmetnej stavby - príjazdovej komunikácie na spevnenú plochu pre skladovanie tovarov na pozemné komunikácie, čo žalovaný vo svojom rozhodnutí na základe námietky žalobcu v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 13. júna 2018 i riadne zdôvodnil.

9. Infraštruktúra, Pol. Činnosť, objekty a Prahové hodnoty číslo zariadenia Časť A Časť B (povinné hodnotenie) (zisťovacie konanie)

Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. decembra 2015, je teda právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní, ako i pre správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/256/2018. 17. Ďalej uviedol, že pre konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/256/2018 je podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 10. októbra 2018 (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha), existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 08. októbra 2015 vydané v zisťovacom konaní (právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 28. decembra 2015). Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní, ako i žalovaný v odvolacom stavebnom konaní z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné (čo vyplýva i zo žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní), a to s poukazom na § 40 správneho poriadku. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy existovalo a stále existuje vyššie označené právoplatné rozhodnutie vydané v konaní, ktoré tomuto konaniu predchádzalo) bol

18. Zároveň zdôraznil, že nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v predmetom stavebnom konaní, a to i s poukazom na § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je možné preskúmať správnym súdom a tieto sú i predmetom samostatného súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Nitre.

je mu známe, že stavebné povolenie na prvý stavebný objekt bolo vydané pod č. OU-NR- OVBP2-2015/041342-026 dňa 16. decembra 2015. Z uvedených dôvodov potom správny súd posúdil žalobcom vznesenú námietku ako nedôvodnú.

2020) a jednoznačne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanej verejnosti sa krajský súd nezaoberal a neposudzoval ich. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy, pričom táto lehota je prekluzívna a jej zmeškanie nemožno odpustiť. Rozšírenie žaloby alebo uvedenie ďalších žalobných bodov je možné len v prekluzívnej lehote určenej pre jej podanie. V tejto lehote žalobca podal len tie námietky, ktoré sú uvedené v žalobe, a s ktorými sa krajský súd vysporiadal v odôvodnení rozsudku. Ďalšie námietky boli uplatnené po uplynutí lehoty podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 3 SSP, preto na ne krajský súd nemohol prihliadať. 21. O trovách konania krajský súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. O trovách pribratých účastníkov súdneho konania, ako i ďalšieho účastníka Železnice Slovenskej republiky rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto ďalších účastníkov. Rovnako tak v predmetnej veci krajský súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné Železniciam Slovenskej republiky a pribratým účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

22. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas kasačnú sťažnosť. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 23. Žalobca v prvom rade namietal nezákonnosť ohľadom aplikácie § 32 ods. 2 stavebného zákona, ktorým orgány verejnej správy zdôvodňovali postup v podobe legitímnosti „preskočenia“ územného konania. Žalobca namietal, že strategický park nie je obsiahnutý v územnom pláne mesta Nitry, a že v prípade povoľovaných stavieb vôbec nešlo o prípad predpokladaný hypotézou § 32 ods. 2 stavebného zákona v tom zmysle, že by malo ísť o stavbu spadajúcu pod pojem umiestnenie strategického parku alebo na prípravu územia na realizáciu strategického parku, tak ako to upravuje zmieňovaná právna norma v § 32 ods. 2 stavebného zákona. Žalobca ďalej podrobne analyzoval, že strategický park v Nitre definovaný osvedčením vydaným pre MH Invest, s.r.o. nie je obsiahnutý v územnom pláne mesta Nitra. Konkrétne v textovej časti ÚPN - mesta Nitra v poznámkovom aparáte v časti vysvetlenia

24. V kasačnej sťažnosti ďalej namietal skutočnosť, že samotný strategický park, v rámci ktorého sa má realizovať významná investícia (výstavba automobilového závodu - Automotive Nitra project), ktorej súčasťou je povoľovaná stavba, nebol posúdený z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Takéto administratívne konanie jednoznačne malo podľa žalobcu predchádzať všetkým ostatným konaniam, a to tak zisťovaciemu konaniu na zámer „Automotive Nitra project“, ako aj všetkým povoľovacím konaniam.

Následne pokladal za nutné prihliadnuť na § 38 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z,, podľa ktorého povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska, alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona. 25. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ nebol dodržaný zákon a významná investícia v podobe stavby Vybudovanie strategického parku nebola posúdená podľa zákona č. 24/2006 Z.z., nemôžu byť legitímne ďalšie stavby - významné investície, ktoré budú /sú realizované v predmetnom strategickom parku. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že obdobný strategický park na Slovensku - Strategický park Haniska sa bude posudzovať v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z.

27. Napokon uviedol, že v správnej žalobe namietal aj porušenie § 33 ods. 2 správneho poriadku, dodávajúc, že zo strany špeciálneho stavebného úradu došlo k porušeniu predmetného ustanovenia, pričom uvedené je dôvodom pre zmenu, resp. zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní, dôvodom na obnovu konania, na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ako aj dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu súdom.

III.

32. Uviedol, že v podanej kasačnej sťažnosti absentujú zákonné náležitosti v zmysle Správneho súdneho poriadku, keďže táto nie je riadne a dostatočne odôvodnená. Žalobca síce formálne uvádza dôvody jej podania odkazom na § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, avšak z kasačnej sťažnosti už nie je zrejmé, aké skutkové okolnosti, a aký postup zo strany Krajského súdu v Nitre v prejednávanej veci napĺňajú kasačný dôvod podľa Správneho súdneho poriadku. Zdôraznil, že žalobca v kasačnej sťažnosti len opakuje argumenty uvedené v žalobe, pričom uvádza len údajné porušenia zákona zo strany správnych orgánov, ale netvrdí, a ani nepreukazuje, že by Krajský súd v Nitre žalobné dôvody nesprávne právne posúdil.

2018. 33. Ďalej uviedol, že napadnutý rozsudok krajského súdu je správnym výsledkom jeho rozhodovacej činnosti, ktorý pri aplikácii abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov zisťoval obsah a zmysel právnej normy, uplatňujúc jednotlivé metódy právneho výkladu. Taktiež uviedol, že správne súdne konanie, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok netrpí žiadnymi vadami, ktoré by odôvodňovali podanie kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, keď tento vychádza z riadne zisteného skutkového stavu, a je vecne správne a riadne odôvodnený.

poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo dňa 06. októbra 2015. 35. Rovnako tak dal do pozornosti, že námietky žalobcu sú v kasačnej sťažnosti formulované v rozpore s požiadavkami § 440 ods. 2 SSP, keďže žalobca v kasačnej sťažnosti neuvádza právne posúdenie Krajského súdu v Nitre z rozsudku, pričom nie je zrejmé, v čom má spočívať nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

netýka. Uvedené pokladal za preukázané, pričom zdôraznil, že príslušná územnoplánovacia dokumentácia dostatočne reguluje dotknuté územie, na základe čoho je nepochybné, že bola daná dôvodnosť postupu podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, a teda správny orgán prvého stupňa, ani žalovaný, ktorý potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa žiadnym spôsobom nepochybil.

38. Taktiež aj vo vzťahu k námietke, že Strategický park ako celok nebol posudzovaný v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z., uviedol, že s touto sa Krajský súd v Nitre dostatočne vysporiadal. Navyše doplnil, že už v roku 2005 bola posúdená činnosť „Priemyselný park I. - M.“ podľa zákona č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a to v rozsahu komunikácií a inžinierskych sietí. Pojem Strategický park je použitý v osvedčeniach o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. júla 2015, č. 20801/ 2015-1000-35613 zo dňa 22. júla 2015 a č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27. februára 2017, ktoré uvádzajú, že uskutočnenie stavby „Vybudovanie strategického parku“ je vo verejnom záujme. Podľa návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii je účelom vybudovania strategického parku majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov a príprava komplexnej infraštruktúry pre vytvorenie strategickej investície. Pokladal za nepochybné, že zámer navrhovanej činnosti „Priemyselný park I. - M.“ sa zhoduje s účelom vybudovania Strategického parku.

39. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

42. Z dôvodovej správy k zákonu č. 423/2020 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva, ktorý v článku XX novelizoval aj zákon č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že zákonodarca vo vyššie citovanom odseku 2 upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré aj dokončí.

Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.

Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. 46. Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia.

49. Podľa § 120 ods. 1 stavebného zákona pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma) a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady").

rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce.

52. Najvyšší správny súd zastáva názor, že žalobca v kasačnej sťažnosti namietal v zásade tie isté skutočnosti, ktoré tvorili argumentačné jadro podanej správnej žaloby, a s ktorými sa krajský súd náležitým spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku.

54. Ustanovenie § 117 stavebného zákona určuje obec ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad, správny orgán prvého stupňa. Nasledujúce ustanovenia stavebného zákona uvádzajú, kedy obec stavebným úradom nie je. Kým ustanovenie § 117b stavebného zákona určuje zmenu vecnej príslušnosti stavebného úradu (obce), v ustanovení § 120 ods. 1 stavebného zákona sú uvedené stavby, ktorých povoľovanie prináleží špeciálnym stavebným úradom. Pôsobnosť špeciálnych stavebných úradov je určená osobitnými predpismi, a ak tieto neuvádzajú inak, špeciálne stavebné úrady pri povoľovaní stavieb postupujú podľa príslušných ustanovení stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov. 55. Žalobca v tejto súvislosti argumentoval tým, že v predmetnej veci došlo k naplneniu hypotézy podľa ustanovení § 117b, ako aj § 120 stavebného zákona, a že správny súd mal v prvom rade aplikovať § 117b stavebného zákona, pretože sa jedná o stavbu, ktorá je primárne významnou investíciou. Nakoľko sa však nejednalo o samotnú významnú investíciu, ale o prípravu naň, nemožno hovoriť o naplnení dispozície ustanovenia § 117 stavebného zákona.

úradov. Cestný zákon v § 1 určuje orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie a v § 3a špecifikuje pôsobnosť týchto špeciálnych orgánov. V zmysle ustanovenia § 3a ods. 4, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.

Na výstavbu automobilového výrobného podniku v rámci strategického parku v Nitre bolo vydané Osvedčenie o významnej investícii č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14. januára 2016 podľa § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z.z. V uvedenej právnej veci je zrejmé, že stavba, ktorá sa realizuje v rámci stavebného povolenia v k.ú. Y., je umiestnená v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Obce Lužianky, v ktorej je riešené funkčné využívanie územia.

57. Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že v predmetnej veci je nepochybné, že stavebné povolenie sa týkalo stavby „Terminál intermodálnej prepravy Y.“ v rozsahu stavebných objektov, teda výstavby, ktorá sa realizuje za účelom výstavby nového automobilového výrobného podniku (v rámci strategického parku v I.).

58. Najvyšší správny súd sa tiež zaoberal kasačnou námietkou žalobcu, spočívajúcou v tvrdení, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie v zmysle zákona č. 24/ 2006 Z.z. Túto však nemohol pokladať za dôvodnú. Ohľadom uvedeného dáva do pozornosti, že cieľom zisťovacieho konania je zistiť, či určitá navrhovaná činnosť alebo jej zmena majú alebo nemajú byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie - teda konania končiaceho vydaním záverečného stanoviska. Príslušný orgán na záver konania vydá rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v ktorom rozhodne, či sa daná navrhovaná činnosť alebo zmena činnosti budú posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. alebo

59. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že stavebné povolenie na výstavbu príjazdovej komunikácie v rozsahu špecifikovaných stavebných objektov bolo vydané orgánom verejnej správy prvého stupňa dňa 13. júna 2018 pod č. 439/2018-2246-02-Žá, právoplatnosť nadobudlo dňa 05. novembra 2018. Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na skutočnosť, že stavebnému konaniu v tejto veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal dňa 08. októbra 2015 rozhodnutie č. OU-NR- OSZP3-2015/031851-017-F36, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. decembra 2015.

60. V nadväznosti na uvedené je zároveň potrebné dať do pozornosti skutočnosti známe kasačnému súdu z jeho rozhodovacej činnosti, a to konkrétne závery plynúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/36/2019 zo dňa 01. decembra 2020, v ktorom bolo konštatované, že dňa 4. novembra 2016 bolo vydané záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl. k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie vyjadrilo súhlas s navrhovanou činnosťou za predpokladu splnenia tam uvedených podmienok a realizácie opatrení, pričom uviedlo, že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar a Land Rover v lokalite strategického parku Nitra s tým, že súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktúry, ktorú bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o.

61. Napokon kasačný súd nemohol prihliadnuť ani na námietku žalobcu, spočívajúcu v tvrdení, že v konaní pred stavebným úradom došlo k porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku, ktorú skutočnosť mal žalobca namietať aj v správnej žalobe. Podaná žaloba námietku uvedeného znenia neobsahuje, nakoľko sa žalobca obmedzil na poukaz na porušenie procesných noriem, výpočet ktorých zahŕňa aj ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku, absentuje však tvrdenie o tom, aké procesné práva žalobcu mali byť postupom správnych orgánov porušené. Navyše zo spisového materiálu je zrejmé, že žalobcovi ako účastníkovi stavebného konania v postavení dotknutej verejnosti bola v plnej miere umožnená realizácia jeho práv, pričom s uplatnenými námietkami a pripomienkami, týkajúcimi sa životného prostredia sa stavebný úrad, ako aj žalovaný zaoberali a taktiež v preskúmavaných rozhodnutiach sa s týmito vysporiadali.

Z uvedeného dôvodu Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 64. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1, § 169 SSP a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Ďalším účastníkom konania kasačný súd neuložil žiadnu povinnosť, preto im rovnako náhradu trov konania nepriznal.

V Bratislave dňa 27. apríla 2022