6Svk/1/2022

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) uznesením č. k. 7S/161/2018-269 zo dňa 09. marca 2021 zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/161/2018-253 zo dňa 25. februára 2019, ktorým v zmysle § 33 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) pribral do konania ako účastníkov B.. H. T., H. T., G. H., rod. T., T. D., rod. F., M. W., B.. B. R., A. B., rod. R., G. E., rod. L., T. T., rod. L., G. Q., G. Q., G. R., rod. Q., H. I., rod. Q. a W. Q.. 2. Konštatoval, že predmet súdneho prieskumu v tomto konaní je vymedzený obsahom rozhodnutia napadnutého správnou žalobou. Z administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa bolo vydané v konaní o individuálnej námietke žalobcu C. T. v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vysporiadaní vlastníctva k nim (ďalej len „zákon č. 64/1997 Z. z.“), podanej proti úvodným podkladom na pozemky, nachádzajúce sa v obvode záhradkovej osady ZO SZZ 32-45 Šaca Pod lesom v katastrálnom území H..

3. Vychádzajúc z ustanovení § 7 ods. 4 a § 9 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom dospel krajský súd k záveru, že účastníkmi konania pred správnym súdom sú žalobca, ktorý podal v administratívnom konaní námietky a žalovaný, preto v danom prípade, zohľadňujúc predmet konania, neboli splnené podmienky pre pribratie osôb, uvedených v bode 1., do konania ako účastníkov.

II.

Mal za to, že vydaním predmetného zrušujúceho uznesenia, správny súd išiel nad rámec svojich právomocí, ako aj nad rámec Správneho súdneho poriadku. Ďalej poukázal na ustanovenie § 150 ods. 1 SSP, týkajúce sa viazanosti správneho súdu uznesením, pričom dal do pozornosti výnimku z uvedenej zásady, ktorú v zmysle Správneho súdneho poriadku predstavuje uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania. Tvrdil však, že uznesenie o pribratí ďalších účastníkov do konania nemožno považovať za uznesenie o vedení konania, a to z dôvodu, že sa ním zasahuje do právom chránených záujmov účastníkov konania a bola voči nemu prípustná sťažnosť. Dodal, že uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania, zostávajú bez vplyvu na rozhodnutie vo veci samej a nemôžu privodiť vážnejšiu ujmu na

pri uzneseniach o vedení konania sa nepripúšťa možnosť podania opravného prostriedku, a to z dôvodu, že takéto uznesenie nezasahuje do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania. Predmetné uznesenia preto nie sú pre súd záväzné a z tohto dôvodu už nie je potrebné vydávať zrušujúce uznesenie, ale vydá sa rovno nové uznesenie, ktorým nanovo upravuje

Správneho súdneho poriadku sa pri vydávaní rozhodnutia riadil, teda neuviedol zákonný podklad, z ktorého odvodil možnosť vydania zrušujúceho uznesenia.

12. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 03. januára 2022. 13. Uviedol, že žalovaný voči uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/161/2018-253 zo dňa 25. februára 2019 o pribratí účastníkov do konania opravný prostriedok nepodal, teda je dôvodné predpokladať, že voči predmetnému uzneseniu nemal žiadne výhrady. Taktiež poukázal na skutočnosť, že hoci žalovaný odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžrk/8/2019 zo dňa 17. októbra 2019, v tejto veci správny súd počas konania nevydal uznesenie o pribratí účastníkov do konania a následne ho ani nezrušil. Vo veci žalobcu však správny súd týchto účastníkov do konania pribral, keďže bol toho názoru, že prípadným zrušením rozhodnutia správneho orgánu by mohli byť dotknuté ich práva a povinnosti, pričom následne došlo k zrušeniu tohto uznesenia. Rovnako tak uviedol, že žalovaný sa v predmetnom podaní ani žiadnym spôsobom nevyjadril, na základe akých zákonných ustanovení považoval procesný postup súdu za správny, preto pokladal argumentáciu žalovaného za nepodloženú. 14. V plnom rozsahu zotrval na skutkových a právnych argumentoch uvedených v kasačnej sťažnosti, ako aj na kasačnom návrhu.

V.

dôvodná. 16. Predmetom kasačného konania v danej veci bolo uznesenie krajského súdu, ktorým rozhodol o zrušení uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/161/2018-253 zo dňa 25. februára 2019 o pribratí účastníkov do konania v zmysle § 33 SSP.

H.. Následne dňa 25. februára 2019 krajský súd uznesením č. k. 7S/161/2018-253 rozhodol o pribratí ďalších účastníkov do konania (bod 1.). 18. Kasačný súd ďalej zo súdneho spisu zistil, že pri doručovaní uznesenia č. k. 7S/161/ 2018-253 nastali závady, v dôsledku ktorých bolo potrebné vykonať lustráciu v Registri obyvateľov Slovenskej republiky. Vykonanými lustráciami bolo zistené, že B.. H. T., nar. XX. K. XXXX, naposledy bytom Q. XX, L., zomrel dňa XX. G. XXXX. Rovnako tak H. T., nar.

20. Zásadnou úlohou najvyššieho správneho súdu bolo posúdiť správnosť rozhodnutia krajského súdu, ktorým rozhodol o zrušení uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/161/ 2018-253 zo dňa 25. februára 2019, a to najmä z pohľadu, či krajský súd predmetné uznesenie odôvodnil náležitým a dostatočne presvedčivým spôsobom, teda či jeho odôvodnenie je možné považovať za preskúmateľné.

uznesenia. 22. Na úvod kasačný súd uvádza, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý proces, ako aj pojmu právneho štátu, povinnosť súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť, v správnom súdnictve s odkazom na ustanovenie § 139 ods. 2 SSP.

23. Kasačný súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti aj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 741/06, podľa ktorého „odůvodnění rozhodnutí soudu jednajícího a rozhodujícího ve správním soudnictví, z něhož nelze zjistit, jakým způsobem postupoval při posuzování rozhodné skutečnosti, nevyhovuje zákonným požadavkům kladeným na obsah odůvodnění a v konečném důsledku takové rozhodnutí zasahuje do základních práv účastníka řízení, který má nárok na to, aby jeho věc byla spravedlivě posouzena. Soudy jsou povinny svá rozhodnutí řádně odůvodnit; jsou povinny též vysvětlit, proč se určitou námitkou účastníka řízení nezabývaly (např. proto, že nebyla uplatněna v zákonem stanovené lhůtě).

24. Kasačný súd vo vzťahu k vytýkanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia krajského súdu uvádza, že s existenciou tejto vady je potrebné sa zaoberať najmä v kontexte skúmania určitosti a zrozumiteľnosti právneho posúdenia prejednávanej veci. Pod právnym posúdením sa rozumie činnosť, pri ktorej správny súd podriadi skutkový a právny stav veci pod príslušnú právnu normu. Relevantné skutkové okolnosti a právne argumenty v prejednávanej veci sú myšlienkovým postupom správneho súdu podradené pod hypotézu právnej normy, ktorá sa má v danej veci aplikovať. V odôvodnení správny súd odcituje túto právnu normu a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlí, ktoré zo skutkových okolností a právnych argumentov odôvodňujú aplikáciu práve tejto právnej normy. Správny súd sa tiež vyjadrí, ako túto právnu normu interpretuje. 25. Uvedené náležitosti právneho posúdenia však v napadnutom rozhodnutí krajského súdu v plnej miere absentujú. Krajský súd vyslovil, že v danom prípade, vychádzajúc z predmetu konania, neboli splnené podmienky pre pribratie osôb, špecifikovaných v odôvodnení napadnutého uznesenia, do konania ako účastníkov. Konštatovaný záver však nevyhodnotil v tom smere, na základe akého zákonného ustanovenia takto postupoval. Kasačný súd preto nemá možnosť posúdiť, či došlo k reálnemu naplneniu dôvodu na zrušenie predmetného uznesenia. 26. Podľa názoru kasačného súdu je správny súd povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé a taktiež preskúmateľné z pohľadu kasačného súdu. Ak správny súd rozhodne o zrušení uznesenia vydaného v prejednávanej veci, pričom opomenie uviesť ustanovenie právnej normy, podľa ktorej predmetné rozhodnutie zrušil, neostáva kasačnému súdu nič iné, ako priznať relevanciu námietke žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia správneho súdu, ktorá spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho súdu, čo má za následok vadu konania v zmysle § 440 ods. 1 psím. f) SSP a jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť v zmysle § 462 ods. 1 SSP na ďalšie konanie. 27. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu postupovať v prejednávanej veci vo vyššie naznačenom smere. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v zmysle § 467 ods. 3 SSP správny súd. 28. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.