6Svk/1/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), vo veci žalobkyne (sťažovateľky): P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XB., Z., právne zastúpená: Advokátska kancelária SOLICITOR SK, s. r. o., so sídlom Ďatelinová 5530/10, Bratislava, IČO: 36867683, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, Bratislava, IČO: 00166260, za účasti: C.. C. D., nar. XX.XX.XXXX., bytom Z. XX/XX, O., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 12/2021/Fi zo dňa 03.08.2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/142/2021-121 zo dňa 20.07.2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. III. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

2. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie pod č. V 5774/2015-13 zo dňa 13.08.2015, ktorým prerušil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke, ktorou bola otázka odstúpenia predávajúceho C.. C. D. od kúpnej

V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že uvedená právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie, pričom je povinnosťou katastrálneho odboru v čase rozhodovania o návrhu na vklad na ňu prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát svoje zákonné predkupné

4. Dňa 18.11.2015 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie č. V 5774/2015-28, ktorým zastavil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa § 31b ods. 1 písm. f) zákona č. 162/1995 Z. z.

6. Súčasťou administratívneho spisu sú aj iné súvisiace rozhodnutia. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutím č. V 844/16 zo dňa 26.02.2016 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi C.. C. D. a spoločnosťou MH Invest, s.r.o. ako kupujúcim. Ďalším rozhodnutím č. V 6219/16 zo dňa 24.06.2016 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech spoločnosti MH Invest II, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi MH Invest, s.r.o. ako predávajúcim a MH Invest II, s.r.o. ako kupujúcim. Rozhodnutím č. V 11357/2017 zo dňa 15.02.2018 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi MH Invest, s.r.o. ako predávajúcim a Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. ako kupujúcim.

03.11.2016. 7. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. V 5774/2016-60 zo dňa 22.10.2020 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa ustanovenia § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy č. 2015/7/14/Luž/2954 uzatvorenej medzi C.. C. D. a žalobkyňou.

na to, že parcela registra N. č. XXXX - orná pôda vo výmere 2525 m2 - bola v minulosti predmetom viacerých kúpnych zmlúv, až bola následne vyvlastnená v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. Zároveň poukázal na to, že uvedený pozemok v podobe, ako je uvedený a vymedzený v návrhu na vklad a v kúpnej zmluve, už zanikol, resp. už nie je takýmto spôsobom vedený v katastri nehnuteľností. Pozemok na základe geometrického plánu č. 120/ 2018 zanikol, pričom z pôvodnej parcely registra N. č. XXXX bola vytvorená parcela registra N. č. XXXX/X . - ostatná plocha o výmere 1949 m2, parc. č. XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 369 m2 a parc. č. 2954/3 - ostatná plocha o výmere 207 m2.

9. Žalovaný sa stotožnil s právnym záverom správneho orgánu prvého stupňa, ktorý návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zamietol z dôvodu, že predávajúci už nie je vlastníkom predmetu prevodu a ani predmet prevodu už neexistuje v takej podobe a parametroch, ako bolo uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 14.07.2015.

II. Konanie na správnom súde a jeho rozhodnutie

V dôsledku týchto skutočností došlo k zmene nielen v osobe vlastníka pozemku (predávajúceho), ktorým v čase rozhodovania správnych orgánov už nebol C.. C. D., ale došlo aj k podstatnej a nezvratnej zmene v predmete kúpnej zmluvy, ktorý predmet už v rámci katastra nehnuteľností nebol evidovaný tými parametrami, akými ho vymedzila kúpna zmluva, t. j. došlo k jeho technickému zániku. Tieto zmeny boli takého charakteru a závažnosti, že ani podľa názoru správneho súdu neumožňovali správnemu orgánu prvého stupňa kladné rozhodnutie o návrhu zo dňa 14.07.2015 na zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.07.2015. Správne orgány vydaním prvostupňového rozhodnutia a preskúmavaného rozhodnutia nepochybili.

Predmetom katastrálneho konania je však posúdenie konkrétneho návrhu, a to toho zo dňa 14.07.2015, ktorý vychádza z konkrétnej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol konkrétny pozemok, v tomto prípade parc. č. XXXX pre k. ú. G., čo však už v čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa o návrhu na vklad nezodpovedalo realite.

13. K námietke, že sa žalovaný nevysporiadal s otázkou neexistencie dobrej viery ďalších nadobúdateľov predmetného pozemku s poukazom na zápis poznámky o správnom konaní a o konaní pred všeobecným súdom, správny súd uviedol, že v katastrálnom konaní začatom na základe návrhu zo dňa 14.07.2015 nebol dôvod posudzovať otázku dobrej viery následných nadobúdateľov, nakoľko títo nehnuteľnosť nadobudli až po začatí katastrálneho konania. Posudzovanie otázky, či práva v správnom konaní boli nadobudnuté v dobrej viere, prichádza do úvahy až v súdnom prieskume, a to až v momente, keď je konštatovaná nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Až v takom prípade je v súlade s účelom právnej úpravy na rade zváženie, či dobromyseľnosť nadobudnutých práv bude „liberačným dôvodom“ a správny súd aj napriek nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu toto ponechá v platnosti a nerozhodne o jeho zrušení. O takýto prípad sa ale podľa správneho súdu v predmetnej veci nejedná, keďže správny súd dospel k záveru o súlade napadnutého rozhodnutia so zákonom.

G., vzniklo na základe § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., pričom tento zákon automaticky nespája jeho porušenie s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva. Tvrdenie žalobkyne, že správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia spája porušenie predkupného práva s absolútnou neplatnosťou, vyhodnotil správny súd ako nezodpovedajúce skutočnosti. Zdôraznil, že v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. je povinnosťou správneho orgánu preskúmať zmluvu zo všetkých hľadísk uvádzaných v tomto zákonnom ustanovení, pričom správny orgán je zároveň povinný prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Medzi tieto skutočnosti patria aj zmeny, ku ktorým došlo po začatí katastrálneho konania (opakovaná zmena vlastníka pozemku, technický zánik pozemku) a ktoré správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí podrobne opísali.

16. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj ako „sťažovateľka“) kasačnú sťažnosť, namietajúc nezákonnosť napadnutého rozsudku správneho súdu z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

Predkupné právo nie je upravené procesnými predpismi, ale predpismi hmotnoprávnymi. Podstatu odôvodnenia súdneho rozhodnutia by mali tvoriť argumenty, ktorými súd podopiera svoj záver. Vo všeobecnosti požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia sú vlastne požiadavkami na argumentáciu v odôvodnení súdneho rozhodnutia. Sťažovateľka mala za to, že z napadnutého rozsudku zrozumiteľne a presvedčivo nevyplýva, prečo správny súd aplikoval ním citované ustanovenia právnych predpisov a prečo ich v konkrétnych okolnostiach posudzovaného prípadu vykladal práve ním zvoleným spôsobom.

S touto skutočnosťou sa správny súd vôbec nezaoberal. Zo strany správneho súdu nedošlo k subsumpcii skutkového stavu pod relevantné právne normy. Okrem zákona č. 175/1999 Z. z. správny súd nevenoval pozornosť žiadnym hmotnoprávnym predpisom vzťahujúcim sa na posudzovanú vec. I napriek tomu však vyslovil záver, že v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 162/ 1995 Z. z. porušenie predkupného práva štátu je takou skutočnosťou, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu. Vzhľadom na dikciu § 31 ods. 1 citovaného zákona, v ktorom sa nachádza neurčitý právny pojem „skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu“, je nevyhnutné zaujať jasný právny záver ohľadne obsahu (vecného) predkupného práva štátu, jeho prípadného vplyvu na platnosť / neplatnosť zmluvy, respektíve či vôbec pripadá do úvahy možnosť nazerať na predkupné právo ako na skutočnosť majúcu vplyv na povolenie vkladu, keď ako vecné právo zostáva zachované pre každého ďalšieho nadobúdateľa. 19.

Pokiaľ správny súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžrk/8/2018, tak toto rozhodnutie bolo vydané v konaní o posudzovaní zákonnosti protestu a nie v konaní o posudzovaní zákonnosti rozhodnutia o povolení vkladu. Ešte podstatnejšie je, že obsahuje arbitrárne závery nevyplývajúce z hmotnoprávnych predpisov.

20. Pokiaľ nespočíva okolnosť vylučujúca plnenie vo faktickom stave, ale v stave právnom, nejde podľa sťažovateľky o nemožné, ale o nedovolené plnenie, na ktoré sa vzťahuje § 39 OZ. To môže nastať v prípade dodatočnej zmeny alebo doplnenia právnej úpravy, ktorá bude mať za následok protiprávnosť a z toho rezultujúci zákaz pôvodného predmetu záväzku.

Zdôraznila, že sa jedná predovšetkým o predmet záväzku, pričom nie je podstatný subjekt záväzku. Účelom predkupného práva je nadobudnutie predmetu záväzku, pričom je bez významu, či tento predmet nadobudne od pôvodného predávajúceho alebo nadobúdateľa, nakoľko zákon pripúšťa obe tieto možnosti. Podstatnou skutočnosťou je, že predkupné právo v čase podpisu zmluvy medzi sporovými stranami ešte nebolo zapísané v katastri nehnuteľností.

Predmetné pozemky boli v dôsledku rozhodnutia správneho orgánu zapísané opätovne v prospech pôvodného predávajúceho, ktorý ich previedol na základe kúpnej zmluvy na spoločnosť MH Invest, s.r.o. a tá pozemky kúpnou zmluvou previedla na spoločnosť MH Invest II, s.r.o., ktorá následne podala návrh na vyvlastnenie v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o., ktorá už predmetné pozemky vlastnila a správny orgán tomuto návrhu vyhovel, pričom finančné prostriedky za vyvlastnenie boli vložené do úschovy súdu. 22. Ďalej poukázala sťažovateľka na prebiehajúce konanie vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/259/2016 týkajúce sa vyvlastnenia nehnuteľností. Uviedla, že v dôsledku (nezákonného) rozhodnutia správneho orgánu o zamietnutí návrhu na vklad nebola zmluva zavkladovaná, a teda napadnuté rozhodnutie malo vo svojich dôsledkoch zásadný vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníka, keďže nenastali vecno-právne následky, t. j. vlastnícke právo nebolo zapísané v katastri. Následne kvôli tomu došlo k ďalším prevodom nehnuteľnosti, ani jeden z nadobúdateľov však nebol vzhľadom na zapísanú poznámku o súdnom konaní

Rovnako tomu je i v prípade zmien nehnuteľnosti. 23. Sťažovateľka ďalej uviedla, že pôvodné rozhodnutie o zastavení vkladového konania bolo zrušené pre nezákonnosť, čo znamená, že všetky následné rozhodnutia stratili svoje opodstatnenie, iný záver by znamenal len formálne zopakovanie administratívneho konania v rozpore s právom na spravodlivý proces. Zároveň sa obnovila vecno-právna dispozícia pôvodného predávajúceho, ktorý je viazaný svojím obligačným prejavom.

24. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym záverom o povinnosti správneho orgánu zaoberať sa predkupným právom štátu sťažovateľka uviedla, že v čase podpísania kúpnej zmluvy predkupné právo nebolo zapísané v katastri nehnuteľností a aj keby bolo zapísané, nie je dôvod, aby naň správny orgán prihliadal, keďže jeho porušenie nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu ani dodatočnú nemožnosť plnenia. V tomto smere aj s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Obdo V 16/2006 sťažovateľka uviedla, že platnosť právneho úkonu je potrebné posudzovať podľa „okolností, ktoré existovali v čase jeho urobenia. Právny úkon, ktorý v čase urobenia zodpovedal všetkým zákonným požiadavkám a bol preto platný, sa v dôsledku skutočností, ktoré nastali po jeho vzniku, nemôže dodatočne stať neplatným.“ Je zrejmé, že platnosť právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, bolo potrebné posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vzniku. K inému záveru nemožno dospieť ani na základe ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho

Ak teda predkupné právo štátu nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu ani dodatočnú nemožnosť plnenia, nie je dôvod, aby potom, ako štát preverí jeho existenciu, rozhodol o zamietnutí návrhu na vklad. Rovnako nemožno návrh na vklad zamietnuť ani z dôvodu zmien v katastri, ktoré nastali počas doby, keď sa rozhodovalo o zákonnosti postupu správneho orgánu.

25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľkou (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania.

27. Kasačný súd konštatuje, že pri žiadnom zo sťažnostných bodov prezentovaných sťažovateľkou nezistil jeho dôvodnosť, majúcu za následok zrušenie kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku. Kasačný súd sa s prezentovaným právnym názorom správneho súdu plne stotožňuje, považujúc ho za vecne správny.

nie je. Uvedená skutočnosť zároveň mala vplyv na katastrálne konanie o návrhu na vklad práv do katastra nehnuteľností, pričom je aj v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona povinnosťou správneho orgánu v čase rozhodovania o návrhu na vklad na túto skutočnosť prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát svoje zákonné predkupné právo využil.

Keďže kasačný senát rozhodujúci v tejto veci sa stotožnil s právnym posúdením v predmetnom konaní a zároveň išlo o obdobnú vec s totožnými kasačnými námietkami a spornými otázkami (rozdiel spočíva len v inom predmete kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená s inou osobou na strane predávajúceho, kde predmetom boli odlišné pozemky a v iných spisových značkách následných súvisiacich konaní a rozhodnutí správnych orgánov), v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Svk/12/2021 zo dňa 21.09.2022, v ktorom tento k totožnej argumentácii sťažovateľky v bodoch 52. až 59. uviedol:

Výsledkom tohto procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad (§ 31 ods. 3 menovaného zákona). V zmysle § 31 ods. 1 zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, zákon neobchádza alebo sa neprieči dobrým mravom.

oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou. Nakoľko je okresný úrad povinný zistiť presne a úplne skutkový stav veci, prihliada aj na iné skutkové a právne skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na povolenie vkladu. Okresný úrad zároveň posudzuje uvedené skutočnosti

účel sledovaný zákonom č. 175/1999 Z. z., ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou z hľadiska celého hospodárstva Slovenskej republiky (pozri § 1 ods. 1 zákona č. 175/1999 Z. z., dôvodovú správu k zákonu č. 175/1999 Z. z., dôvodovú správu k zákonu č. 154/2015 Z. z.), je zmluvná voľnosť vlastníkov pozemkov, ku ktorým sa viaže zákonné predkupné právo štátu (§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z.) obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja tieto prednostne ponúknuť na kúpu štátu. Neprihliadnutie katastrálneho úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností na existenciu inštitútu zákonného predkupného práva štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného subjektu, je v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z. z. a porušením zákona č. 162/1995 Z. z., a to i vtedy, ak predkupné právo štátu

Len pre úplnosť najvyšší správny súd dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením z 22. septembra 2020, sp. zn. I. ÚS 431/2020 ústavnú sťažnosť účastníka konania, vystupujúceho čo do posúdenia predkupného práva v porovnateľnej situácii ako žalobkyňa v tu prejednávanej veci, podanú proti rozsudku sp. zn. 2Sžrk/8/2018, odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

číslo: V 5545/2015-12 o zastavení konania. Najvyšší súd uviedol, že v danom prípade nenastala absolútna neplatnosť právneho úkonu - predmetnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pretože podmienky platnosti sa skúmajú vždy ku dňu uzavretia zmluvy. V čase uzavretia zmluvy neexistovala právna úprava brániaca realizácii predmetu zmluvy. Táto situácia nastala

vzťahu. Správny orgán musí rešpektovať právny stav vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov. Najvyšší súd uvedenú situáciu vyhodnotil ako dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o vklade. Zákonné predkupné právo na základe § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. spôsobuje s účinkom nepravej retroaktivity dodatočnú právnu nemožnosť plnenia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na ktorú skutočnosť správny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad je podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.

2020. Za tohto stavu potom aj odkaz žalobkyne na rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 1 M Obdo V 16/2006 a Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2222/2011, vymedzujúce tzv. dodatočnú stratu platnosti zmluvy, je neopodstatnený.

Za tohto stavu potom (po vrátení veci) prvostupňový správny orgán mal rozhodnúť na podklade pôvodného návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z 08. júla 2015, doručeného prvostupňovému správnemu orgánu dňa 09. júla 2015, obligatórnu prílohu ktorého tvorila kúpna zmluva z 08. júla 2015, číslo 2015/7/8/Luž/2842 uzatvorená medzi ďalším účastníkom konania (X. F.) vystupujúcim v hmotnoprávnej pozícii ako predávajúci a žalobkyňou ako kupujúcou; predmetom príslušnej kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti / pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území G., na liste vlastníctva XXXX, parcela registra „N.“, číslo parcely XXXX, orná pôda vo výmere 609m2, spoluvlastnícky podiel 1/1.

V tomto konaní takto úzko špecializovaný správny orgán skúma, či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, t. j. či sú splnené procesné, ako aj hmotnoprávne podmienky na vykonanie zápisu vzniku, zmeny alebo zániku vecného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, ktoré sa do katastra nehnuteľností zapisuje formou

56. V tomto smere možno za zásadnú a nespornú skutkovú okolnosť majúcu podstatný vplyv aj na samotný prvostupňový správny orgán a jeho postup v rámci rozhodovacieho procesu podľa § 28 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. považovať tú skutočnosť, že po zrušení prvostupňového správneho rozhodnutia z 31. júla 2015, číslo V 5545/15 (o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobkyne) rozhodnutím z 30. októbra 2015, číslo UP 57/2015-7 bol ako vlastník parc. č. XXXX v katastrálnom území G. opätovne zapísaný jej pôvodný vlastník X. F., ktorá skutočnosť vyplývala z príslušného listu vlastníctva č. XXXX z 18. januára 2016 a zo 17. februára 2016. X. F. ako predávajúci uzavrel kúpnu zmluvu č. 30203/5123/2015/ Lužianky/007/2962 dňa 03. marca 2016 so spoločnosťou MH Invest, s.r.o. ako kupujúcim, predmetom ktorej bola parc. registra N. č. XXXX v spoluvlastníckom podiele predávajúceho 1/1.

kupujúcim. Súčasťou administratívneho spisu je i právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky o vyvlastnení z 18. augusta 2016, číslo OU-NR-OVBP2-2016/032185-53, ktorým bolo vo verejnom záujme vyvlastnené vlastnícke právo vlastníkovi MH Invest II, s.r.o. k tam uvedeným nehnuteľnostiam v katastrálnom území G., medzi ktorými je i nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. XXXX v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ v katastrálnom území U., K., Y., G., K., I.. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. následne v podaní z 22. augusta 2017 požiadala o vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností a zápisu geometrického plánu č. 80/2016 v katastrálnom území G., ktorý riešil zlúčenie a oddelenie parciel pod budúcimi stavebnými objektmi v k. ú.

57. Vzhľadom na takto zistený a preukázaný skutkový stav v kontexte na skutočnosti obsiahnuté v bode 55 tohto rozsudku, najvyšší správny súd uvádza, že jednou z povinností prináležiacich prvostupňovému správnemu orgánu skúmajúc splnenie podmienok na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bola i povinnosť preskúmať jednak, či je prevodca oprávnený nakladať s prevádzanou nehnuteľnosťou (v tomto prípade sa jednalo o pozemok nachádzajúci sa v katastrálnom území G., na liste vlastníctva XXXX, parcela registra „C“, číslo parcely XXXX, orná pôda vo výmere 609m2, spoluvlastnícky podiel 1/1) a jednak preskúmať, či prevádzaná nehnuteľnosť je evidovaná v súbore popisných a geodetických

(pozri § 123 OZ). V poslednom štádiu príslušný okresný úrad, katastrálny odbor, rozhodnutím z 20. júna 2018, číslo V 5116/2018 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území G. k pozemkom registra N. č. XXXX (ktorá vznikla zlúčením viacerých parciel medzi ktoré patrila i tu dotknutá parcela č.

Z uvedeného teda vyplýva, že pozemok, ktorý bol predmetom prevodu, technicky zanikol a údaje, ktoré ho definovali v príslušnej kúpnej zmluve, v čase rozhodovania správneho orgánu stratili svoju aktuálnosť, respektíve platnosť. 58. V súvislosti s poukazom žalobkyne na konanie vedené pod sp. zn. 11S/259/2016, v rámci ktorého sa žalobkyňa spolu s ďalšími žalobcami správnou žalobou domáha zrušenia

veci vedenej pod sp. zn. 11S/259/2016 nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť správne konanie vo veci návrhu z 08. júla 2015 na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy týkajúcej sa parc. č. XXXX v katastrálnom území G. a ani súdne konanie v tejto predmetnej veci.

Tiež na výsledok správneho (katastrálneho) konania v tejto veci nemôže mať vplyv ani konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 15C/127/2016 (o určenie, že žalobkyňa je ku dňu vyvlastnenia na základe rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky z 18. augusta 2016, číslo OU-NR-OVBP2-2016/032185-53 v spojení s

59. K námietke žalobkyne o nepreskúmateľnosti rozsudku krajského súdu, najvyšší správny súd uvádza, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

(IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd je povinný na procesné úkony účastníkov primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným právnym poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu (I. ÚS 372/06).

30. Kasačný súd záverom dodáva, že právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúce sa účinkov zákonného predkupného práva štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. súčasne prešli viackrát aj kontrolou ústavnosti (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 519/2020-16 z 22.10.2020).

32. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľka v kasačnom konaní úspech nemala a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne, ktoré podľa obsahu súdneho spisu nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.