6Svk/1/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca), zo sudkyne JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a zo sudcu JUDr. Martina Tisa, vo veci žalobcu (sťažovateľa): X.. N. D., s adresou trvalého pobytu I. XX, XXX XX I. N., dátum narodenia: X. V. XXXX, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, so sídlom Masarykova 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: KaPO 2N 25756/2018, ČRZ: 158987/2018 zo 16. novembra 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/11/2022-21 z 23. februára 2023, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c prvej vety a § 250t ods. 7 tohto zákona odmietol odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/42/ 2015-32 zo dňa 18. marca 2016. Z uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 18. marca 2016 pritom vyplýva, že týmto rozhodnutím bol zamietnutý ako nedôvodný návrh žalobcu proti nečinnosti správneho orgánu, a to Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky, v konaní vedenom podľa príslušných ustanovení zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci, a to podľa § 10 ods. 5 zákona o právnej pomoci s poukazom na § 6 ods. 1 písm. b) a § 8 uvedeného zákona, keď zistil, že uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sdo/ 8/2017 zo dňa 26. apríla 2018 súd konanie zastavil z dôvodu, že neprípustnosť dovolania je prekážkou ďalšieho konania v danej veci pred Najvyšším súdom SR, čím nastala zrejmá bezúspešnosť sporu, ktorý žalobca podaním ústavnej sťažnosti inicioval. Žalobca tak nesplnil jednu z kumulatívnych podmienok na priznanie práva na poskytnutie právnej pomoci.

4. Krajský súd najskôr v konaní sp. zn. 7S/189/2018 o žalobe o preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného číslo: KaPO 2N 25756/2018, ČRZ: 158987/2018 zo 16. novembra 2018 rozhodol rozsudkom, vyhláseným dňa 29. januára 2020 o zrušení napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátení mu veci na ďalšie konanie.

V tejto súvislosti krajský súd poukázal aj na právne závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 7Sžo/55/ 2016 z 28. marca 2018, podľa ktorého pri posudzovaní bezúspešnosti sporu žalovaný prihliada len na formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa a zamietnutie žiadosti z tohto dôvodu bude prijateľné iba v zrejmých prípadoch, napr. uplynutie prekluzívnej lehoty a pod. Dodal, že aj iné rozhodnutia podporujú tento právny názor, že úlohou žalovaného je prípadnú bezúspešnosť hodnotiť iba z pohľadu splnenia procesných predpokladov, nie však z pohľadu hodnotenia výsledku sporu z vecnej stránky, čím by mohlo dôjsť k prejudikovaniu sporu a k zásahom do právomoci iných, teda aj súdnych orgánov.

ďalšie konanie. S poukazom na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, Najvyšší správny súd SR v odôvodnení vyhodnotil, že žalovaný pri posudzovaní splnenia podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti v spore podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z. postupoval v súlade so zákonom č. 327/2005 Z. z., a teda, že žalovaný správne zohľadnil povahu procesného nedostatku na strane žalobcu, resp. správne v ňom vzhliadol zrejmú bezúspešnosť žalobcu v spore.

6. Krajský súd v Košiciach správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo: KaPO 2N 25756/2018, ČRZ: 158987/2018 zo 16. novembra 2018 opätovne preskúmal a rozsudkom sp. zn. 6S/11/2022-21 zo dňa 23. februára 2023 žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP

Konštatovanie zrejmej bezúspešnosti sporu v rozhodnutí žalovaného má účinky len v rámci konania o poskytnutí právnej pomoci a v žiadnom prípade nie je spôsobilé prejudikovať právne následky, v danom prípade konania pred Ústavným súdom SR. Rozhodnutím o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci neprichádza žiadateľ o možnosť uplatňovať svoje práva, ak je presvedčený o svojom úspechu v takomto konaní. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že vo veci, s ktorou sa žalobca obrátil na žalovaného so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci, nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žalobca nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.

10. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky dňa 15. januára 2024. 11. Najvyšší správny súd SR, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 12. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu sp. zn. 6S/11/2022-21 zo dňa 23. februára 2023, ktorým správny súd postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalovaný domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: KaPO 2N 25756/2018, ČRZ: 158987/2018 zo 16. novembra 2018, ktorým žalovaný podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu, že vec posúdil ako zrejmú bezúspešnosť, pričom jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci je práve vylúčenie zrejmej bezúspešnosti veci. 13. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od zásadných záverov prijatých krajským súdom vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát Najvyššieho správneho súdu SR považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. 14. Spornou právnou otázkou, ktorú bol súd v posudzovanej veci povolaný riešiť bolo, či sťažovateľ splnil podmienku podľa § 6 ods. 1 písm. b) v spojení s § 8 zákona č. 327/ 2005 Z. z., konkrétne, či konanie vo veci ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sdo/8/2017 zo dňa 26. apríla 2018, v rámci ktorého sa dožadoval práva na poskytnutie právnej pomoci, nie je zrejme bezúspešné. Zrejmá bezúspešnosť konania v tomto spore bola v danom prípade ustálená na tom základe, že neboli splnené osobitné kritériá na posúdenie zrejmej bezúspešnosti podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. spočívajúce v nemožnosti žalobcu dosiahnuť v takomto súdnom konaní úspech práve z procesných dôvodov. Konkrétne šlo o to, že rozhodnutím o zastavení konania o dovolaní v správnom súdnictve nemohlo dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd žiadateľa, keďže dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné (v konaní o dovolaní žalobcu proti uzneseniu

Pre úplnosť kasačný súd poukazuje na citáciu zmienených rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky v napadnutom rozhodnutí správneho súdu, v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sdo/8/2017 zo dňa 26. apríla 2018, ako aj v rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžk/18/2020 zo dňa 15. decembra 2021.

15. Práve s poukazom na bod 16 tohto rozsudku sa kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje so záverom žalovaného a krajského súdu, že bezúspešnosť konania v právnej veci ústavnej sťažnosti sťažovateľa pre porušenie jeho základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sdo/8/2017 zo dňa 26. apríla 2018, ktorým Najvyšší súd SR rozhodol o zastavení konania o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/63/2016 zo dňa 23. februára 2017, bola jednoznačne preukázaná.

nebol obsadený správne. Konkrétne, podľa sťažovateľa mala byť vec po rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžk/18/2020 zo dňa 15. decembra 2021 vrátená na ďalšie konanie správnemu súdu do senátu 7S, ktorý v tejto veci konal a rozhodol pôvodne a nie do senátu 6S, ktorý sťažovateľ považuje za dlhodobo zaujatý. Kasačný súd v predmetnej veci poukazuje na to, že podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Košiciach na rok 2022, v znení Dodatku č. 1 zvlášť, t.j. k 1. januáru 2022 a rovnako aj v znení Dodatku č. 2 účinnom k 1. februáru 2022 (pozn. časovo relevantné pre vrátenie veci správnemu súdu na konanie a rozhodovanie o kasačným súdom vrátenej veci) v časti pre Správny súd - III.

17. Kasačný súd ďalej bez akejkoľvek argumentačnej relevancie vyhodnotil tvrdenie sťažovateľa, ktorým poukazoval na to, že tým, že krajský súd konal vo veci v neprítomnosti účastníkov konania, resp. predovšetkým žalobcu, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu

Vyplýva to zo špecifického charakteru konania pred správnym súdom, keď skutočnosti tvrdené v žalobe sú konfrontované s obsahom napadnutého administratívneho rozhodnutia podľa jeho stavu v čase vydania rozhodnutia. Účastníci konania preto v zásade nemôžu svojimi tvrdeniami dodatočne modifikovať skutkový stav. To umožňuje rozhodnúť vec aj v ich neprítomnosti.

rozhodnutia senátov kasačného súdu či Ústavného súdu SR, ktoré by podľa neho mali predstavovať rozdielnosť právnych názorov v predmetnej veci, a teda byť ním namietaným kasačným dôvodom podanej sťažnosti. Nie je možné ponechať na kasačný súd, aby si domyslel, aké námietky a výhrady má sťažovateľ proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu, aby si z predchádzajúcich vyjadrení vybral skutočnosti, ktoré žalobca vytýka konaniu

IV. Záver

19. Najvyšší správny súd pre vyššie uvedené dôvody kasačnú sťažnosť nepovažoval za dôvodnú a podľa § 461 SSP ju zamietol. 20. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP, keď žalobca (sťažovateľ) bol v konaní pred kasačným súdom neúspešný a u žalovaného nezistil kasačný súd mimoriadne dôvody, pre ktoré by mu malo byť spravodlivo priznané právo na náhradu trov konania. 21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. apríla 2024