6Svk/12/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Zdenka Reisenauerová, v právnej veci žalobkyne: W. V., narodená XX. V. XXXX, bytom v A., D. č. XXXX/X, právne zast.: JUDr. Pavlom Konečným, advokátom a konateľom LawService, s.r.o., so sídlom vo Zvolene, Stráž č. 3/223, IČO: 36861723, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Chlumeckého č. 2, za účasti: M. B., narodený XX. P. XXXX, bytom v R., T. č. XXX/XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 25. októbra 2019, číslo: VoÚ 59/2019/Pop, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 16. júna 2021, č. k. 11S/170/ 2019-202, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 162/1995 Z. z.“) zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

3. Krajský súd za podstatnú považoval skutočnosť, že v priebehu začatého katastrálneho konania vedeného pod zn. V 5545/2015 bola prvostupňovému správnemu orgánu dňa 22. júla 2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 20. júla 2015 o zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorého bol zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie z 13. júla 2015, číslo 20801/2015-1000-33509 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z predmetnej žiadosti o zápis predkupného práva štátu a z pripojených listín vyplýva, že vláda Slovenskej republiky uznesením z 08. júla 2015, číslo 401/2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej

právo štátu k pozemkom, na ktorých sa má realizovať významná investícia a ktoré boli identifikované v prílohe č. 1 k osvedčeniu z 13. júla 2015, pričom je nesporné, že sa medzi nimi nachádza i pozemok registra „C“ ako parc. č. XXXX v katastrálnom území R. a prvostupňový správny orgán (Okresný úrad Nitra katastrálny odbor) získal vedomosť o existencii tohto práva najneskôr dňa 22. júla 2015. Napriek tejto nespornej skutočnosti plynúcej zo spisu č. Z 5113/ 2015, prvostupňový správny orgán postupoval tak, že dňa 31. júla 2015 vydal rozhodnutie, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom území R. zapísanej ako pozemok registra „C“ parc. č. XXXX v prospech žalobkyne a bez toho, aby sa zaoberal existenciou predkupného práva štátu, respektíve z predloženého administratívneho spisu nevyplýva a nie je zdokumentované, či vôbec pri svojom rozhodovaní posudzoval i túto skutočnosť.

č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Jednalo sa teda o demonštratívny výpočet právnych predpisov, na ktoré odkazuje § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. Predkupné právo štátu k nehnuteľnosti parc. č. XXXX v katastrálnom území R. vzniklo zo zákona dňa 08. júla 2015, teda v rovnaký deň, ako bola uzavretá kúpna zmluva medzi M. B. a žalobkyňou, pričom prvostupňový správny orgán sa o jeho existencii dozvedel dňa 22. júla 2015, napriek tomu však z týchto skutočností pri svojom rozhodovaní dňa 31. júla 2015 (keď povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobkyne) vyvodil záver o dôvodnosti povolenia vkladu. Pokiaľ sa tento správny orgán s existenciou zákonného predkupného práva štátu k vyššie označenej nehnuteľnosti, ktoré vzniklo dňa 08. júla 2015 priamo na základe vyššie citovaného zákona, žiadnym spôsobom nezaoberal a nevysporiadal, respektíve vysporiadanie sa s touto skutočnosťou z predloženého administratívneho spisu a ani z rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva nevyplývalo, podľa názoru krajského súdu

vkladu. Tiež poukázal na rozsudok najvyššieho súdu z 18. mája 2018, sp. zn. 6Sžrk/3/2018 (publikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 6/2018 pod č. 54/2018), z ktorého vyplýva, že cit.: „I. Zmluvná voľnosť vlastníkov pozemkov, ku ktorým sa viaže zákonné predkupné právo štátu (§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), je obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja tieto prednostne ponúknuť na kúpu štátu.

6. Krajský súd ďalej uvádzal, že v predmetnej veci prvostupňový správny orgán (rovnako i žalovaný) vychádzali z právneho názoru vyjadreného v rozsudku najvyššieho súdu z 21. novembra 2018, sp. zn. 10Sžrk/7/2018, ktorý sa týkal práve nehnuteľnosti parc. č. XXXX v katastrálnom území R. a konania vedeného na prvostupňovom správnom orgáne pod č. V 5545/2015 (vo veci návrhu zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy z 08. júla 2015 medzi predávajúcim M. B. a žalobkyňou ako kupujúcou), v ktorom najvyšší súd okrem iného konštatoval, že cit.: „(.

. .“ a že „ . . . v danom prípade nenastala absolútna neplatnosť právneho úkonu - predmetnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pretože podmienky platnosti sa skúmajú vždy ku dňu uzavretia zmluvy. V čase uzavretia zmluvy neexistovala právna úprava brániaca realizácii predmetu zmluvy. Táto situácia nastala dodatočne, po uzavretí zmluvy, ale v čase pred rozhodnutím o vklade. Správny orgán musí rešpektovať platný a účinný právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť k času jeho rozhodovania, a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu. Správny orgán musí rešpektovať právny stav vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov. Kasačný súd uvedenú situáciu hodnotí ako dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o vklade. Zákonné predkupné právo na základe § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. spôsobuje s účinkom nepravej retroaktivity dodatočnú právnu nemožnosť plnenia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na ktorú skutočnosť správny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad je podľa § 31 ods. 1 zákona

rozhodnutím z 10. júna 2016, číslo V 3630/16 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom území R. zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok registra C KN parc. č. XXXX v prospech spoločnosti V., s.r.o. na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy. Ďalším rozhodnutím z 24. júna 2016, číslo V 6219/16 prvostupňový správny orgán povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností i k nehnuteľnostiam v katastrálnom území R. zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, medzi ktorými bol i pozemok registra C KN parc. č. XXXX v prospech spoločnosti V., s.r.o. na základe kúpnej zmluvy č. 20160027 z 21. júna 2016 uzavretej medzi spoločnosťou V., s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou V., s.r.o. ako kupujúcim. Súčasťou administratívneho spisu je i právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky o vyvlastnení z 18. augusta 2016, číslo OU-NR-OVBP2-2016/032185-53, ktorým bolo vo verejnom záujme vyvlastnené vlastnícke právo vlastníkovi V. k tam uvedeným nehnuteľnostiam v katastrálnom

Podľa geometrického plánu č. 80/2016 z 11. januára 2017 pre obec R. na zlúčenie a oddelenie parciel č. XXXX/X, XXXX/X, od XXXX do XXXX/X, XXXX, od XXXX do XXXX, XXXX/ X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, od XXXX do XXXX/X, podľa ktorého na liste vlastníctva č. XXXX parc. č. XXXX vo výmere 609 m2 zaniká. Ďalším rozhodnutím Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru z 20. júna 2018, číslo V 5116/2018 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území R. k pozemkom registra C KN č. XXXX, XXXX/X, XXXX/Xač. XXXX v prospech spoločnosti X., s.r.o. na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 05. júna 2018 medzi spoločnosťou V., s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou X., s.r.o. ako kupujúcim v znení dodatku č. 1 z 19. júna 2018.

8. Zdôraznil, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má v podstate dve fázy. Zmluva, na základe ktorej má dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je platná po podpísaní jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti), ale k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností (rozsudok najvyššieho súdu sp zn. 1Sžr/15/2012). Z uvedeného vyplýva, že ani žalobkyňa uzavretím kúpnej zmluvy z 08. júla 2015 nenadobudla vlastnícke právo k tam uvedenej nehnuteľnosti a správny orgán, ktorý konal o návrhu na vklad vlastníckeho práva mal s poukazom na § 31 ods. 1 zákona č. 162/ 1995 Z. z. okrem iného skúmať i to, či predávajúci bol dňa 08. júla 2015 oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, respektíve, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené, či kúpna zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom a taktiež mal prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré existovali v čase jeho

Nakoľko tak neurobil, prokurátor podal proti jeho rozhodnutiu z 31. júla 2015 protest z 15. októbra 2015, o ktorom rozhodol prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 30. októbra 2015, číslo UP 57/2015-7 tak, že vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Nitra z 15. októbra 2015 a svoje rozhodnutie z 31. júla 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil.

Tieto skutočnosti krajský súd zistil z administratívneho spisu, ktorý bol predložený ku konaniu vedenému pod sp. zn.

Prvostupňový správny orgán teda nepočkal na rozhodnutie v odvolacom konaní o proteste prokurátora, respektíve na jeho právoplatnosť, čo ale žalobkyňa v podanej žalobe ani nenamietala. Vzhľadom na konštantnú rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu (rozsudky sp. zn. 5Sžrk/14/2018, sp. zn. 10Sžrk/8/2018, sp. zn. 4Sžrk/3/2018, sp. zn. 3Sžrk/2/2018) týkajúcu sa rozhodovania o proteste prokurátora v súvislosti s predkupným právom štátu, v tomto postupe nevidel také pochybenie správneho orgánu, ktoré by malo za následok ukrátenie na právach alebo právom chránených záujmoch žalobkyne, respektíve také pochybenie, ktoré by malo za následok podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, pričom podstatné porušenie znamená, že postupom orgánu verejnej správy došlo k odňatiu možnosti účastníkovi riadne konať pred správnym orgánom.

Nepochybili preto ani správne orgány v konaní v predmetnej veci, teda prvostupňový správny orgán, ktorý rozhodnutím z 29. apríla 2019 zamietol návrh na vklad práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy z 08. júla 2015 a ani žalovaný, ktorý rozhodnutím z 25. októbra 2019 rozhodnutie potvrdil.

sú významnou investíciou z hľadiska celého hospodárstva SR (pozri § 1 ods. 1 zák. č. 175/1999 Z. z., dôvodová správa k zákonu č. 175/1999 Z. z., dôvodová správa k zákonu č. 154/2015 Z. z.), dospel kasačný súd k záveru, že zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému sa viaže predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., je obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja prednostne ponúknuť tieto pozemky na kúpu štátu.

Postup správneho orgánu, ktorý má oporu v predpisoch procesného a hmotného práva nemožno označiť za nezákonný, chrániaci prednostne záujmy štátu. Naviac žalobkyňa v podanej žalobe neuviedla také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jej námietku o porušení zásady rovnosti v preskúmavanom správnom konaní a rozhodnutí považovať za odôvodnenú. K potrebe postupovať vo vzťahu k účastníkovi konania predvídateľným spôsobom, súd poukázal na množstvo predchádzajúcich rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sú mu známe z jeho rozhodovacej činnosti a ktoré sa týkali priamo žalobkyne a predkupného práva štátu, pričom správne orgány postupovali i v tejto veci vo vzťahu k žalobkyni obdobným spôsobom a v intenciách svojich predchádzajúcich rozhodnutí.

Prvostupňový správny orgán prvého rovnako ako i žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia v súvislosti s predkupným právom štátu poukázali na rozsudok najvyššieho súdu v konaní pod sp. zn. 10Sžrk/7/2018, v ktorom sa tento súd ako kasačný súd vyjadril k otázke predkupného práva štátu k predmetnej nehnuteľnosti a z tohto právneho názoru správne orgány ako i krajský súd pri rozhodovaní v predmetnej veci vychádzali.

Medzi tieto skutočnosti podľa názoru súdu patrili i zmeny, ku ktorým došlo po začatí katastrálneho konania vedeného pod zn. V 5545/2015 a ktoré sa týkali parc. č. 2842 v katastrálnom území R. (opakovaná zmena vlastníka pozemku, technický zánik pozemku) a ktoré správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí podrobne opísali. Na tieto zmeny musel prvostupňový správny orgán prihliadať a nepochybne boli dôvodom, pre ktorý nebolo možné vyhovieť príslušnému návrhu na vklad

Krajský súd rozsudkom zo 07. februára 2018, č.k. 11S/77/2016-119 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26. marca 2018) zrušil vyššie uvedené rozhodnutie - oznámenie z 18. januára 2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pričom v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru z 30. októbra 2015, číslo UP 57/2015-7 žalobu

Zo spisu vedeného na krajskom súde pod sp. zn. 11S/106/2016 súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného z 23. marca 2016, číslo Vo 31/2016-2/To: OU-NR-OOP5-2016/ 017486-2/To k: V 5545/2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 17. februára 2016, číslo V 5545/2015-12 o zastavení

14. januára 2019). Z vyššie uvedeného vyplýva, že potom, ako krajský súd vyššie uvedenými rozsudkami zrušil oznámenie žalovaného z 18. januára 2016 ako i rozhodnutie žalovaného z 23. marca 2016 bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu opätovne rozhodnúť o návrhu z 08. júla 2015 na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy, pričom sa tak stalo práve rozhodnutím z 29. apríla 2019, proti ktorému podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím z 25. októbra 2019 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol rozhodnutie z 29. apríla 2019 potvrdil.

a toto rozhodnutie potvrdil. Výsledok súdneho konania vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/259/ 2016 nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť správne konanie vo veci návrhu z 08. júla 2015 na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy z 08. júla 2015 týkajúcej sa parc. č. XXXX v katastrálnom území R. a ani súdne konanie v tejto predmetnej veci, t. j. veci pod sp. zn. 11S/170/2019.

teda nebolo možné opomenúť. Na výsledok správneho (katastrálneho) konania v tejto veci nemohlo mať vplyv ani konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 15C/127/2016 (o určenie, že žalobkyňa je ku dňu vyvlastnenia na základe rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky z 18. augusta 2016, číslo OU-NR-OVBP2-2016/032185-53 výlučnou vlastníčkou parc. č. XXXX v katastrálnom území R. o výmere 609 m2, v súčasnosti ako súčasť parc. č. XXXX vo výmere 32.009 m2), pretože predmetom katastrálneho konania bol návrh žalobkyne z 08. júla 2015 na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy z 08. júla 2015, číslo 2015/7/8/R./2842 a o tomto návrhu musel správny orgán rozhodnúť.

zmluvy z 08. júla 2015. Namietanie zachovania predkupného práva k nehnuteľnosti i voči jej nadobúdateľom a neexistencie dobrej viery týchto nadobúdateľov (v nadväznosti na zápis poznámok o prebiehajúcom súdnom konaní) vyhodnotil aj vzhľadom na zistené skutočnosti a právny názor vyjadrený v rozsudkoch najvyššieho súdu týkajúcich sa predkupného práva štátu a jeho účelu, ako irelevantné.

II.

19. V súvislosti s namietaným porušením práva na spravodlivý proces žalobkyňa namietala formalizmus a nedostatočné odôvodnenie rozsudku krajského súdu, v ktorom krajský súd podľa mienky žalobkyne iba popísal skutkový stav prípadu, citoval ustanovenia právnych predpisov a následne konštatoval, že z uvedených ustanovení „vyplýva“ záver o dôvodnosti rozhodnutia žalovaného, neuviedol, aký je obsah predkupného práva, aké sú prípadné následky spojené s jeho porušením.

Z rozsudku krajského súdu zrozumiteľne a presvedčivo nevyplýva, prečo súd aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov, a prečo ich v konkrétnych okolnostiach posudzovaného prípadu vykladal práve týmto spôsobom. Posudzovanie zákonnosti sa nemôže zakladať len na posúdení formálneho procesu, ale predovšetkým tých skutočností, či správny orgán pri posudzovaní predkupného práva (v intenciách citovaného rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžrk/8/2018) správne posúdil jeho obsah i prípadné následky s ním spojené.

I napriek tomu, že zo strany krajského súdu nedošlo k rozboru hmotnoprávnych predpisov, ktorých porušenie je spájané s neplatnosťou zmluvy súd vyslovil záver, že v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. porušenie predkupného práva štátu je takou skutočnosťou, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu. Vzhľadom na dikciu § 31 ods. 1 menovaného zákona, v ktorom sa nachádza neurčitý právny pojem „skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu“, je nevyhnutné zaujať jasný právny záver ohľadne obsahu (vecného) predkupného práva štátu, jeho prípadného vplyvu na platnosť / neplatnosť zmluvy, respektíve či vôbec pripadá do úvahy na predkupné právo nazerať ako na skutočnosť majúcu vplyv na povolenie vkladu, keď ako vecné právo zostáva zachované pre každého ďalšieho nadobúdateľa.

problematike uviedla, že s predkupným právom sa nespája dodatočná nemožnosť plnenia. Pojmové znaky nemožnosti plnenia a jej následky sú upravené v § 575 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), z ktorého vyplýva, že záväzok plniť podľa kúpnej zmluvy by bolo možné splniť aj po dohodnutej dobe. Pokiaľ súd poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu 2Sžrk/8/2018, tak toto rozhodnutie bolo vydané v konaní o posudzovaní zákonnosti protestu a nie v konaní o posudzovaní zákonnosti rozhodnutia o povolení vkladu. Ešte podstatnejšie je, že obsahuje arbitrárne závery nevyplývajúce z hmotnoprávnych predpisov; najvyšší súd pristúpil k takému výkladu právnych noriem, ktorý je v rozpore s princípom zákonnosti, právnej istoty i legitímnych očakávaní účastníka správneho konania. Dodatočná právna nemožnosť plnenia nastáva v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok, teda na základe právneho predpisu, ktorý subjektu zakazuje také správanie, na ktoré by bol v zmysle právneho úkonu povinný. Nemôže sa jednať o také správanie (konanie), ktoré možno odvrátiť inými spôsobilými prostriedkami. Dôležitou skutočnosťou je, že

Uviedla, že predkupnému právu štátu bol v rozpore s platnými právnymi predpismi priznaný iný obsah i následky než vecnému predkupnému právu patriacemu ktorémukoľvek inému subjektu dokonca s relevanciou vo vzťahu k § 31 ods. 1 zákona č. 162/ 1995 Z. z. Takýmto spôsobom sa stalo predkupné právo de facto vyvlastnením, avšak bez reálnej možnosti dotknutého subjektu domôcť sa ochrany a finančnej náhrady za pozemky. Žalobkyňa predmetné pozemky nevlastní a nemá za ne finančnú kompenzáciu.

zamietnutí návrhu na vklad nebola zmluva zavkladovaná, a teda napadnuté rozhodnutie malo vo svojich dôsledkoch zásadný vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníka, keďže nenastali vecno-právne následky, t. j. vlastnícke právo nebolo zapísané v katastri.

Zároveň sa obnovila vecno-právna dispozícia pôvodného predávajúceho, ktorý je viazaný svojím obligačným prejavom. 22. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym záverom o povinnosti správneho orgánu zaoberať sa predkupným právom štátu žalobkyňa uviedla, že v čase podpísania kúpnej zmluvy predkupné právo nebolo zapísané v katastri nehnuteľností a aj keby bolo zapísané, nie je dôvod, aby naň správny orgán prihliadal keďže jeho porušenie nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu ani dodatočnú nemožnosť plnenia. V tomto smere aj s odkazom na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1 M Obdo V 16/2006 uviedla, že platnosť právneho úkonu je potrebné posudzovať podľa cit.: „okolností, ktoré existovali v čase jeho urobenia.

relatívnu neplatnosť). Ak teda predkupné právo štátu nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu ani dodatočnú nemožnosť plnenia, nie je dôvod, aby potom, ako štát preverí jeho existenciu, rozhodol o zamietnutí návrhu na vklad. Rovnako nemožno návrh na vklad zamietnuť ani z dôvodu zmien v katastri, ktoré nastali počas doby, keď sa rozhodovalo o zákonnosti postupu správneho orgánu. 23. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vráti na ďalšie konanie.

III.

24. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo 06. októbra 2021; plne sa stotožnil so závermi plynúcimi z rozsudku krajského súdu a navrhol kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť. 25. Ďalší účastník konania - M. B. sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne nevyjadril.

IV.

27. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 29. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

správy. 32. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených

34. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“).

37. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. 38. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

41. Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. 42. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom.

44. Zákon č. 175/1999 Z. z. upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii. (§ 1)

46. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou.

plánom. 48. Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 175/1999 Z. z., predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie.

do katastra nehnuteľností - následne, na základe podaného protestu prokurátora prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 30. októbra 2015, číslo: UP 57/2015-7 protestu vyhovel a rozhodnutie z 31. júla 2015 o povolení vkladu zrušil [nezákonnosť predmetného rozhodnutia z 31. júla 2015 videl prokurátor primárne v tom, že v čase vydania rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti mal správny orgán prvého stupňa preukázané, že na nehnuteľnosti, ktorá tvorila predmet prevodu existovalo zákonné predkupné právo. Správny orgán mal v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. na túto skutočnosť prihliadnuť, konanie malo byť podľa § 31a písm. c/ menovaného zákona prerušené a účastníci konania mali byť vyzvaní, aby doložili listiny preukazujúce tú skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil, pričom, ak by túto skutočnosť nepreukázali, bol by to dôvod na zastavenie katastrálneho konania podľa § 31b ods. 1 písm. f/ tohto zákona] - na odvolanie žalobkyne druhostupňový správny orgán v podaní z 18. januára 2016, číslo

žalovaného zamietol - vzhľadom na zrušenie veci, odvolací správny orgán bol povinný opätovne rozhodnúť o odvolaní podanom žalobkyňou proti rozhodnutiu z 30. októbra 2015 - odvolací správny orgán rozhodnutím z 08. apríla 2020, číslo: UPo 30/2015-33 OU-NR-

zamietol [krajský súd vyhodnotil postup správnych orgánov pri rozhodovaní o proteste prokurátora proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu z 31. júla 2015 ako správny a súladný so zákonom, žalovaný sa v dôvodoch svojho rozhodnutia z 08. apríla 2020 v znení upovedomenia o oprave zo 04. augusta 2020 vysporiadal s existenciou predkupného práva štátu, na ktoré bolo potrebné prihliadať v katastrálnom konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy z 08. júla 2015; prokurátor dôvodne podal protest proti rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva, pričom prvostupňový správny orgán dôvodne tomuto protestu vyhovel a zrušil svoje pôvodné rozhodnutie o povolení vkladu

V 5545/ 2015-12 príslušné konanie zastavil - na odvolanie žalobkyne druhostupňový správny orgán rozhodnutím z 23. marca 2016, číslo: Vo 31/2016-2/To:OU-NR:OOP5-2016/017486-2/To k: V 5545/2015 odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 17. februára 2016 - krajský súd rozsudkom z 08. novembra 2017, sp. zn. 11S/106/2016 následne správnej žalobe podanej žalobkyňou vyhovel a rozhodnutie z 23. marca 2016 zrušil a vec vrátil tomuto orgánu

žalovaného zamietol [v závere rozsudku zároveň dodal, že medzičasom už bola vyjasnená otázka, či si štát predkupné právo k danej nehnuteľnosti aj reálne uplatní, a teda už nie je potrebné v ďalšom konaní túto okolnosť zisťovať, ale bude už bez ďalšieho možné vydanie meritórneho rozhodnutia, teda rozhodnúť o návrhu žalobkyne na vklad v zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z., pričom nie je dôvod, aby sa účastníkom konania stal aktuálny vlastník nehnuteľnosti, keďže ide o rozhodnutie o návrhu pôvodného vlastníka (ďalšieho účastníka konania) ako predávajúceho a žalobkyne ako kupujúcej] - na základe záverov plynúcich z vyššie uvedených rozsudkov odvolací správny orgán rozhodnutím z 05. marca 2019, číslo: Vo 31/2016-23/Sl OU-NR-OOP5-2019/001416-23 k:

V-5545/2015-32 postupom podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z 08. júla 2015 [správny orgán zamietol návrh na vklad jednak z dôvodu, že predávajúci p. M. B. nie je vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti a jednak preto, že pozemok, ktorý je predmetom prevodu a je označený ako parcela registra „C“ s parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 609m2 nachádzajúci sa v katastrálnom území R. nie je evidovaný v súbore popisných informácií ani v súbore geodetických informácií, nakoľko podľa identifikácie parciel z 08. apríla 2019 je z neho vytvorená parcela registra „C“ s parc. č. XXXX, ostatné plochy o výmere 32009 m2, ktorej vlastníkom je obchodná spoločnosť X., s.r.o.] - na odvolanie žalobkyne žalovaný rozhodnutím z 25. októbra 2019, číslo: VoÚ 59/2019/Pop

51. V súvislosti s namietaným uplatnením predkupného práva zo strany štátu najvyšší správny súd na prvom mieste uvádza, že v čase, kedy prebiehalo predmetné katastrálne konanie (sp. zn. V 5545/2015) bola prvostupňovému správnemu orgánu dňa 22. júla 2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 20. júla 2015 o zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorého bol zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie z 13. júla 2015, číslo 20801/ 2015-1000-33509 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z predmetnej žiadosti o zápis predkupného práva štátu a z pripojených listín vyplýva, že vláda Slovenskej republiky uznesením z 08. júla 2015, číslo 401/2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej

52. V tomto smere je potrebné poukázať na ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, v zmysle ktorej konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležité objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Účelom konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je kontrola dodržania zákonných podmienok pri nakladaní s nehnuteľnosťami. Zjednodušene možno povedať, že okresný úrad má vo vkladovom konaní skúmať platnosť zmluvy, zmluvnú voľnosť a

ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (pozri napríklad rozsudok najvyššieho súdu z 25. novembra 2009, sp. zn. 6Sžo/49/2009). Z uvedeného vyplýva, že okresný úrad skúma, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do

č. 175/1999 Z. z. a porušením zákona č. 162/1995 Z. z., a to i vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo ex lege až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (pozri napríklad rozsudky z 18. mája 2018, sp. zn. 6Sžrk/3/2018, z 30. mája 2018, sp. zn. 3Sžrk/5/2017, z 19. júna 2018, sp. zn. 10Sžrk/ 8/2017 všetky v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky z 05. februára 2019, sp. zn. III. ÚS 51/2019). S týmto záverom sa stotožnil tiež najvyšší správny súd v rozsudku z 31. marca 2022, sp. zn. 5Svk/20/2021 vydanom v tomto katastrálnom konaní v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia z 08. apríla 2020, číslo: UPo 30/2015-33 OU-NR-

Len pre úplnosť najvyšší správny súd dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením z 22. septembra 2020, sp. zn. I. ÚS 431/2020 ústavnú sťažnosť účastníka konania, vystupujúceho čo do posúdenia predkupného práva v porovnateľnej situácii ako žalobkyňa v tu prejednávanej veci, podanú proti rozsudku sp. zn. 2Sžrk/8/2018, odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

V 5545/ 2015-12 o zastavení konania. Najvyšší súd uviedol, že v danom prípade nenastala absolútna neplatnosť právneho úkonu - predmetnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pretože podmienky platnosti sa skúmajú vždy ku dňu uzavretia zmluvy. V čase uzavretia zmluvy neexistovala právna úprava brániaca realizácii predmetu zmluvy. Táto situácia nastala dodatočne, po uzavretí zmluvy, ale v čase pred rozhodnutím o vklade. Správny orgán musí rešpektovať platný a účinný právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť k času jeho rozhodovania, a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu.

V obdobnom zmysle sa vyjadril najvyšší súd v rozsudku z 30. mája 2018, sp. zn. 3Sžrk/5/2017, prípadne v rozsudku z 05. mája 2020, sp. zn. 4Sžrk/2/2019 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. septembra 2020, sp. zn. II. ÚS 425/2020.

54. Najvyšší správny súd ďalej poukazuje na to, že najvyšší súd už vo vyššie zmieňovanom rozsudku sp. zn. 10Sžrk/7/2018 uviedol, že nakoľko medzičasom už bola vyjasnená otázka, či si štát predkupné právo k danej nehnuteľnosti aj reálne uplatní, nie je už potrebné v ďalšom konaní túto okolnosť zisťovať, ale bude už bez ďalšieho možné vydanie meritórneho rozhodnutia, teda rozhodnúť o návrhu žalobkyne na vklad v zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z., pričom nie je dôvod, aby sa účastníkom konania stal aktuálny vlastník nehnuteľnosti, keďže ide o rozhodnutie o návrhu pôvodného vlastníka (ďalšieho účastníka konania) ako predávajúceho a žalobkyne ako kupujúcej. Za tohto stavu potom (po vrátení veci) prvostupňový správny orgán mal rozhodnúť na podklade pôvodného návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z 08. júla 2015, doručeného prvostupňovému správnemu orgánu dňa 09. júla 2015, obligatórnu prílohu ktorého tvorila kúpna zmluva z 08. júla 2015, číslo 2015/7/8/R./2842 uzatvorená medzi ďalším účastníkom konania (M.

55. Nadväzne na uvedené, najvyšší správny súd poukazuje na to, že v rámci katastrálneho konania (konkrétne v rámci vkladového konania) príslušný správny orgán (aktuálne okresný úrad, katastrálny odbor) posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, respektíve na rozhodovanie o návrhu na vklad.

vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie orgánu katastra o povolení vkladu, o zastavení konania alebo o zamietnutí vkladu. Predovšetkým v súlade s § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Keďže zároveň správny orgán rozhoduje o návrhu na vklad podľa skutkového a právneho stavu ku dňu vydania rozhodnutia o tomto návrhu, potom tak samotná kúpna zmluva musí byť v súlade s katastrálny operátom ako aj existencia oprávnenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby nakladať s nehnuteľnosťou musia byť dané k okamihu rozhodovania orgánu katastra o konkrétnom návrhu na vklad.

nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom území R. zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok registra C KN parc. č. XXXX v prospech spoločnosti V., s.r.o. na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy. Ďalším rozhodnutím z 24. júna 2016, číslo V 6219/16 prvostupňový správny orgán povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností i k nehnuteľnostiam v katastrálnom území R. zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, medzi ktorými bol i pozemok registra C KN parc. č. XXXX v prospech spoločnosti V., s.r.o. na základe kúpnej zmluvy č. 20160027 z 21. júna 2016 uzavretej medzi spoločnosťou V., s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou V., s.r.o. ako kupujúcim. Súčasťou administratívneho spisu je i právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky o vyvlastnení z 18. augusta 2016, číslo OU-NR-OVBP2-2016/032185-53, ktorým bolo vo verejnom záujme vyvlastnené vlastnícke právo vlastníkovi V., s.r.o. k tam uvedeným nehnuteľnostiam v katastrálnom území R., medzi ktorými je i nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. XXXX v prospech spoločnosti V., s.r.o. pre stavbu „Vybudovanie strategického

R.. Podľa geometrického plánu evidovaného pod číslom 80/2016 z 11. januára 2017 pre obec R. na zlúčenie a oddelenie parciel č. XXXX/X, XXXX/X, od XXXX do XXXX/X, XXXX, od XXXX do XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, od XXXX do XXXX/

katastrálnom území R. k pozemkom registra C KN č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X a XXXX v prospech spoločnosti X., s.r.o. na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 05. júna 2018 medzi spoločnosťou V., s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou X., s.r.o. ako kupujúcim v znení dodatku č. 1 z 19. júna 2018.

K osobe predávajúceho bolo nesporne preukázané, že v čase kedy prvostupňový správny orgán rozhodoval o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností predávajúci už nebol vlastníkom predmetného pozemku, a teda nemohol s ním disponovať (pozri § 123 OZ). V poslednom štádiu príslušný okresný úrad, katastrálny odbor, rozhodnutím z 20. júna 2018, číslo V 5116/2018 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území R. k pozemkom registra C KN č. XXXX (ktorá vznikla zlúčením viacerých parciel medzi ktoré patrila i tu dotknutá parcela č. XXXX), XXXX/X, XXXX/X a XXXX v prospech spoločnosti X., s.r.o. na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 05. júna 2018 medzi spoločnosťou V., s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou X., s.r.o. ako kupujúcim v znení dodatku č. 1 z 19. júna 2018. Čo sa týka samotného predmetu prevodu, teda pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území R., na liste vlastníctva XXXX, parcela registra „C“, číslo parcely XXXX, orná pôda vo výmere 609 m2, spoluvlastnícky podiel 1/1, najvyšší správny súd mal preukázané, že

Z uvedeného teda vyplýva, že pozemok, ktorý bol predmetom prevodu technicky zanikol a údaje, ktoré ho definovali v príslušnej kúpnej zmluve v čase rozhodovania správneho orgánu stratili svoju aktuálnosť, respektíve platnosť. 58. V súvislosti s poukazom žalobkyne na konanie vedené pod sp. zn. 11S/259/2016 v rámci ktorého sa žalobkyňa spolu s ďalšími žalobcami správnou žalobou domáha zrušenia

Ani po prípadnom zrušení rozhodnutia vydaného vo vyvlastňovacom konaní by žalobkyňa nemohla byť zapísaná ako vlastníčka uvedenej nehnuteľnosti, vzhľadom na to, že táto nehnuteľnosť nebola vyvlastnená z jej vlastníctva (žalobkyňa nebola vlastníčkou nehnuteľnosti v čase bezprostredne predchádzajúcom vyvlastneniu) ako i vzhľadom na opakované zmeny v osobe vlastníka a tiež technický zánik parc. č. XXXX v katastrálnom území R..

10. októbra 2016, číslo 24929/2016/B624-SV/64203/To výlučnou vlastníčkou parc. č. XXXX v katastrálnom území R. o výmere 609 m2, v súčasnosti ako súčasť parc. č. XXXX vo výmere 32.009 m2), pretože predmetom katastrálneho konania bol návrh žalobkyne z 08. júla 2015 na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy a o tomto návrhu musel správny orgán

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre stabilne zdôrazňuje, že článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (rozsudok vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19. apríla 1994, č. 16034/90, § 61). Vo svetle takto prezentovaných záverov možno potvrdiť, že krajský súd sa plne stotožnil s vecnými dôvodmi obsiahnutými v prvostupňovom správnom rozhodnutí ako aj v rozhodnutí žalovaného, konal v medziach svojej právomoci, primerane rozumným a v okolnostiach veci postačujúcim spôsobom reflektoval na žalobkyňou vznesené tvrdenia, na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, aplikoval k tomu priliehajúcu ustálenú judikatúru najvyššieho súdu a svoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, prieskumnému konaniu zodpovedajúcim spôsobom aj primerane odôvodnil.

SSP). 62. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.