6Svk/12/2022

1. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, ako príslušný stavebný úrad (ďalej aj „stavebný úrad“) v zmysle § 117b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a § 4 písm. b) bod 8 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/ 1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) podľa § 14 ods. 1, § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v spojení s § 78 stavebného zákona rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2017/038085-6 z 20. novembra 2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vylúčil žalobcu z konania vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia stavby „Príprava strategického parku Nitra“ - objekt SO 751 Chráničky dátových rozvodov v k. ú. D., podanom obchodnou spoločnosťou MH INVEST, s.r.o., vedenom na stavebnom úrade pod č. OU-NR-OVBP2-2017/038085.

stavby. Postavenie účastníka kolaudačného konania mu nevyplýva ani z osobitného predpisu, pretože § 78 stavebného zákona jasne vymedzuje okruh účastníkov kolaudačného konania. Stavebný úrad konštatoval, že žalobca nie je účastníkom konania, pretože nie sú dotknuté žiadne jeho práva.

konania osobitne upravuje stavebný zákon v § 78 ods. 1 tak, že účastníkom kolaudačného konania je stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Z dôvodu, že § 78 ods. 1 stavebného zákona osobitne vymedzuje okruh účastníkov v kolaudačnom konaní, nie je možné aplikovať § 14 správneho poriadku. Žalobca nie je vlastníkom žiadnych pozemkov v dotknutých katastrálnych územiach a teda nie je vlastníkom pozemkov, na ktorých sa predmetná stavba realizovala, v dôsledku čoho nemá postavenie účastníka kolaudačného konania, pretože nie je stavebníkom, ani vlastníkom stavby, ako aj žiaden z pozemkov v jeho vlastníctve nie je kolaudovanou stavbou dotknutý.

7. Dňa 08. septembra 2021 krajský súd vyhlásil rozsudok č. k. 11S/82/2018-346 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie. Krajský súd zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu a ďalšiemu účastníkovi konania a osobe zúčastnenej na konaní právo na náhradu trov konania nepriznal. 8. Krajský súd odôvodnil napadnutý rozsudok predovšetkým tým, že stavebný úrad a žalovaný síce správne posúdili okruh účastníkov kolaudačného konania podľa § 78 stavebného zákona, ale nedostatočne sa vysporiadali s argumentáciou žalobcu, ktorý svoje účastníctvo v kolaudačnom konaní odvodzoval od § 24 ods. 2 zákona o EIA. Žalobca sa podaním z 10. novembra 2017 prihlásil za účastníka kolaudačného konania ako dotknutá verejnosť. Účasťou v konaniach podľa tretej časti zákona o EIA dotknutá verejnosť získava automaticky aj účastníctvo v následných povoľovacích konaniach, akým je i kolaudačné konanie. 9. Podľa krajského súdu sa stavebný úrad napriek podaniu žalobcu z 10. novembra 2017 jeho účastníctvom v kolaudačnom konaní z titulu účastníctva v zisťovacích konaniach vôbec nezaoberal. Rovnako žalovanému krajský súd vytkol, že z jeho rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho dospel k záveru, že žalobcovi neprináleží účastníctvo v kolaudačnom konaní podľa zákona o EIA. 10. Záverom ešte krajský súd poukázal na procesné konotácie týkajúce sa rozhodovania o účastníctve žalobcu v kolaudačnom konaní a rozhodovaniu v kolaudačnom konaní vo veci samej. Konkrétne uviedol, že „žalobca podal proti kolaudačnému rozhodnutiu zo dňa 01.12.2017 odvolanie zo dňa 09.01.2018 (teda v čase, keď ho správny orgán prvého stupňa považoval za účastníka kolaudačného konania), o ktorom príslušný odvolací správny orgán rozhodol rozhodnutím č. 10073/2018/SV/11172 zo dňa 16.03.2018 rozhodol tak, že konania o odvolaniach (podané žalobcom i spoločnosťou Nitra Invest s.r.o.) podľa § 30 ods. 1 písm. a/ správneho poriadku zastavil. Z rozhodnutia vyplýva, že bolo zaslané žalobcovi len na vedomie, pričom doručenka preukazujúca jeho doručenie žalobcovi sa v spise nenachádza.“ V priebehu odvolacieho konania nadobudli procesné rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníkov konania (Nitra Invest s.r.o. a žalobcu) právoplatnosť, a preto žalovaný rozhodol tak, že konania o odvolaniach proti rozhodnutiu o povolení užívania stavby zo dňa 01. decembra 2017 zastavil.

11. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalovaný (ďalej len „sťažovateľ 1/“) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 12. Sťažovateľ 1/ v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom predovšetkým z dôvodu, že stavebný úrad ako aj on sám správne určili okruh účastníkov kolaudačného konania s odkazom na znenie § 78 stavebného zákona, keďže žalobca nebol ani stavebníkom, ani vlastníkom stavby alebo vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Zároveň zdôraznil, že stavba „Príprava strategického parku Nitra“ bola vyvolanou investíciou stavby „Automotive Nitra Project“, ktorej súčasťou bola aj kolaudovaná stavba, pričom stavba „Príprava strategického parku Nitra“ nepodliehala zisťovaciemu konaniu a ani nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona o EIA. 13. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť aj ďalší účastník konania (ďalej len „sťažovateľ 2/“) a to podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 14. Nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom namietal sťažovateľ 2/ predovšetkým z dôvodu, že sa žalobca nemohol stať účastníkom kolaudačného konania na podklade § 24 ods. 2 zákona o EIA, pretože kolaudačné konanie nie je povoľovacím konaním k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v zmysle daného zákonného ustanovenia. Kolaudačné konanie totiž nie je konaním o povolenie realizácie stavieb a nemenia sa ním fyzické aspekty lokality, na čo slúži výlučne územné a následne stavebné konanie. Kolaudačným konaním sa totiž rieši len užívanie stavieb. Účastníctvo žalobcu v kolaudačnom konaní podľa sťažovateľa 2/ nevyplynulo ani zo znenia § 78 stavebného zákona, resp. § 14 správneho poriadku. Vo vzťahu k tomuto záveru sťažovateľ 2/ namietal aj odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 15. Žalobca vo svojom vyjadrení k podaným kasačným sťažnostiam skonštatoval, že právo účastníctva v kolaudačnom konaní mu vzniklo ako dotknutej verejnosti v zmysle § 24 ods. 2 zákona o EIA, ktoré podľa jeho názoru dopadá nielen na územné a stavebné ale i kolaudačné konanie. Na základe uvedeného navrhol žalobca obe kasačné sťažnosti zamietnuť. 16. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu uviedol, že tvrdenia žalobcu sú zavádzajúce, nedôvodné a účelové, ktorých cieľom je len neúmerné procesné zaťaženie.

17. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačných sťažností a z toho vyplývajúce možné dôvody ich odmietnutia.

dôvodné. 18. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov kasačnému súdu pripadlo primárne posúdiť, či krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP], keď zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie z dôvodu, že orgány verejnej správy postupovali nesprávne, keď vylúčili žalobcu ako účastníka konania z kolaudačného konania.

Správny súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že správne orgány postupovali v rozpore so zákonom, ak pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzali striktne len z § 78 ods. 1 stavebného zákona, keďže z § 24 ods. 2 zákona o EIA vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania.

32. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať.

jej zmene. Jedným zo zákonov, ktorý upravuje následné povoľovacie konania, je aj stavebný zákon. Stavebný zákon zainteresovanej verejnosti výslovne priznáva postavenie účastníka konania v územnom konaní (§ 34 ods. 1 stavebného zákona) ako aj v stavebnom konaní (§ 59 ods. 1 stavebného zákona). Na rozdiel od územného a stavebného konania, stavebný zákon v kolaudačnom konaní zainteresovanej verejnosti postavenie účastníka konania nepriznáva, keď v § 78 ods. 1 uvádza, že účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená (účastníctvo by bolo možné prípadne podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona, ale v prejednávanom prípade nebolo preukázané a ani tvrdené, že išlo o zmenu stavby). Dochádza tak k významovému stretu dvoch zákonov, pričom úlohou správneho súdu v danom prípade bolo vyložiť oba tieto zákony v súlade s požiadavkami na výklad práva uvedenými v čl. 3 a 4 Civilného sporového poriadku v spojení s § 5 ods. 1 SSP za použitia jednotlivých výkladových metód a odôvodniť svoj záver.

35. Pre posúdenie správnosti tohto záveru kasačný súd ustálil východiská, z ktorých ustanovenie § 24 ods. 2 zákona o EIA vychádza. Základ účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa životného prostredia je daný v Dohovore o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“) ako aj v Smernici č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len „Smernica EIA“). Aarhuský dohovor (čl. 6 a čl. 9) a smernica o EIA (čl. 11) stanovujú, že v administratívnych konaniach, v ktorých prebieha povoľovanie činností, musí byť zainteresovanej verejnosti umožnené byť účastníkom konaní o povolení týchto činností a následne im musí byť umožnené aj právo podať žalobu na súd proti týmto rozhodnutiam.

miesta prostredníctvom prác či zásahov meniacich ich fyzický stav, ktoré môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie (rozhodnutie SD EÚ C-121/11, Pro-Braine and Others, bod 31). 37. Rovnako zákon o EIA v § 3 písm. j) povolenie definuje ako rozhodnutie povoľujúceho orgánu vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti. Ako „činnosť“ definuje zákona o EIA, v zhode so Smernicou EIA, realizáciu stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny (§ 3 písm. f) zákona o EIA).

krajiny. 39. Použijúc takto zadefinované východiská kasačný súd posúdil, akú povahu má kolaudačné povolenie alebo povolenie na predčasné užívanie stavby (spoločné ustanovenia § 76 až 84 stavebného zákona, ďalej spolu ako „kolaudačné povolenie/konanie“). Podľa kasačného súdu kolaudačné povolenie, ktorým sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo

40. Ak teda podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, kasačný súd je toho názoru, že ide len o také povoľovacie konania, ktoré spĺňajú definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA ako aj zákona o EIA. Keďže kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie povolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa zákona o EIA nevzniká postavenie účastníka kolaudačného konania.

41. Uvedený záver nič však nemení na tom, že v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona, podľa ktorého proti kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa zákona o EIA, má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA.

20. Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel kasačný súd k záveru, že kasačné sťažnosti sťažovateľov 1/ a 2/ boli dôvodné a napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia vo veci účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní. Podľa názoru kasačného súdu naplnenie sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP vo svojej podstate v danom prípade konzumuje aj sťažovateľom 2/ uplatnený sťažnostný dôvod týkajúci sa odklonu od ustálenej praxe kasačného súdu, keďže za túto je potrebné považovať predovšetkým citované rozhodnutie č. 71/2023 ZNSS, ktoré však bolo vydané až po napadnutom rozsudku.