6Svk/12/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:8022200082.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- PO-1S/10/2022
- IČS
- 8022200082
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: H. J., narodený XX. H. XXXX, bytom Y.. F. XXX/XX, Y., právne zastúpený: MICHALOVČÍK, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Makovická 768/20, Svidník, pracovisko Moldavská cesta 10/B, Košice, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/ 64A, Bratislava, IČO: 54669464, za účasti ďalších účastníkov: 1.) MAJBYT, spoločenstvo vlastníkov bytov, Sov. hrdinov 374/17, 089 01 Svidník, 2.) J. A., Y.. F. XXX/XX, XXX XX Y., 3.) Z.. G.. R. J., I.. Y.. F. XXX, XXX XX Y., 4.) Dušan Poperník - ENERGOSPOL, ul. gen. Svobodu 682/5, 089 01 Svidník, 5.) Z.. J. S., I.. Y.. F. XXX/X, XXX XX Y., 6.) Ateliér ARCHUS, Ing. arch. Radoslav Seman, ul. Hlavná 108, 080 01 Prešov, 7.) SLUŽBYT, s.r.o., Karpatská 56, 089 01 Svidník, 8.) O.K. WINDOW, Tajovského 14, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OVBP2-2021/39823/139052/ŠSS- KM, zo dňa 13. decembra 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach, č. k. PO-1S/10/2022-139 zo dňa 14. marca 2024, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania na kasačnom súde voči žalovanému v rozsahu 100 %. III. Ďalším účastníkom nepri?znáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania
1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. PO-1S/10/2022-139 zo dňa 14. marca 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 191 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného (v rozhodnom čase) Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-PO- OVBP2-2021/39823/139052/ŠSS-KM zo dňa 13. decembra 2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ako aj rozhodnutie Mesta Svidník (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 1390-17351/2020 zo dňa 7. apríla 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
2. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/ 1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“) a podľa § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1967 Zb.“) nariadil žalobcovi odstránenie stavby ,,Komín v byte č. 9 v bytovom dome SVB MAJBYT na I..
Y.. F.“ vchod č. XX, súpis. č. XXX, na pozemku parc. č. X.-O. XXX, kat. územie Y.. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe zistenia nepovolenej stavby začal z vlastného podnetu konanie podľa § 88a zákona č. 50/ 1976 Zb. vo veci dodatočného povolenia stavby: ,,Komín v byte č. 9 v bytovom dome SVB MAJBYT na I..
Y.. F.“, pričom dospel k záverom, že (i) v lehote stanovenej v rozhodnutí o odkázaní na súd č. 1390-17351/2020 zo dňa 18. septembra 2020 nebol predložený písomný dôkaz, že bol na súde podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci; (ii) skutočnosť, že predmetná stavba bola postavená bez stavebného povolenia, bola v konaní nepochybne preukázaná; (iii) dodatočné povolenie stavby je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, a to najmä pre rozpor s § 58 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., nakoľko žalobca nepreukázal iné právo k stavbe, ktorá prechádza cez jednotlivé byty a cez spoločné časti bytového domu; (iv) žalobca nepredložil doklady požadované prvostupňovým správnym orgánom vo výzve č. 1946-16709/2019 zo dňa 4. marca 2020 a (v) poukázal na nesúhlasné záväzné stanovisko Mesta Svidník č. 1698-12748/2019 zo dňa 20. augusta 2019, v zmysle ktorého stavbu dodatočne povoliť nemožno s ohľadom na stanovisko OÚ Svidník, odbor starostlivosti o ŽP zo dňa 11. augusta 2020 k povoleniu malého zdroja znečisťovania ovzdušia.
3. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím, ktorým podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný preskúmavané rozhodnutie v podstatnom odôvodnil tým, že (i) uviedol, že stavebný úrad pri stavbách postavených bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním je povinný vždy najskôr skúmať, či takúto stavbu nemožno dodatočne povoliť; (ii) poukázal na princíp ochrany vlastníckych práv vlastníkov pozemkov v stavebnom konaní vyplývajúci z ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., ktoré požaduje preukázanie vlastníckeho práva alebo iného práva podľa § 139 ods. 1 zákona č. 50/ 1976 Zb., ktoré by oprávňovalo stavebníka uskutočniť stavbu, ktorá je predmetom stavebného konania, v danom prípade konania o dodatočnom povolení stavby; (iii) ďalej dôvodil, že prvostupňový správny orgán (v konaní o dodatočnom povolení stavby, respektíve o odstránení nepovolenej stavby) vo výzve č. 1946-16709/2019 zo dňa 4. marca 2020 vyzval žalobcu
na predloženie dokladov, okrem iného aj na preukázanie iného práva k nehnuteľnostiam, na ktorých sa nepovolená stavba nachádza, so stanovením lehoty a s upozornením na právne dôsledky nesplnenia výzvy; (iv) dôvodil, že žalobcov spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu nepostačuje na to, aby predmetná stavba bola rozhodnutím dodatočne povolená. O existencii „iného práva“ k stavbe v zmysle ustanovenia § 139 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., z ktorého by vyplývalo oprávnenie predmetnú stavbu uskutočniť, žalobca podľa žalovaného v konaní nepredložil hodnoverný dôkaz; (v) uviedol, že dôvodom na vydanie rozhodnutia o odstránení predmetnej stavby bola skutočnosť, že žalobca v určenej lehote nepredložil všetky požadované doklady. 4. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 24. februára 2022 (ďalej len „správna žaloba“) domáhal preskúmania a následného zrušenia preskúmavaného rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobca v správnej žalobe namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí z dôvodu podľa (i) § 191 ods. 1 písm. c) SSP (tvrdiac,
že napádané rozhodnutia správneho orgánu vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci); (ii) § 191 ods. 1 písm. d) SSP (tvrdiac, že napádané rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov); (iii) § 191 ods. 1 písm. e) SSP (tvrdiac, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci) a (iv) § 191 ods. 1 písm. g) SSP (tvrdiac, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej). 5. Žalobca v správnej žalobe v podstatnom dôvodil, že (i) správne orgány opomenuli zistiť dostatočne a riadne skutkový stav, najmä v súvislosti s tým, či sa v danej veci skutočne jedná o stavbu alebo len o bežnú udržiavaciu prácu; (ii) ďalej poukázal na § 139b ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb.; (iii) uviedol, že žalovaný nerozlišuje medzi právom k pozemku a právom k
stavbe. V tejto súvislosti poukázal na to, že komín je v zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 182/ 1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“) spoločným zariadením domu určeným na spoločné užívanie a slúži výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak je umiestnené mimo domu, pričom je nesporné, že žalobca je spoluvlastníkom spoločných zariadení domu (§ 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.). Uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom aj pozemku parc. č. X.-O. XXX v katastrálnom území Y.. Namietal, že z napádaných rozhodnutí však vôbec nie je zrejmé, ako mal žalobca ináč hodnoverne preukázať jeho právo k pozemku, pričom aj preukazovanie práva k stavbe je zmätočné; (iv) k rozporu s verejným záujmom žalobca uviedol, že v tomto smere je rozhodnutie nepreskúmateľné, keďže z neho nevyplýva, v čom žalovaný vidí rozpor s verejným záujmom a najmä, v čom verejný záujem spočíva, a teda, čo mal žalobca preukázať; (v) na záver žalobca skonštatoval, že z výroku prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, ani
určiteľné, aký stavebný objekt mal žalobca odstrániť, a preto považuje rozhodnutia tiež za nevykonateľné. 6. Správny súd o správnej žalobe rozhodol napadnutým rozsudkom tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. Správny súd, po tom, ako zhrnul priebeh správneho ako aj súdneho konania a aplikovateľné právne predpisy, napadnutý rozsudok v podstatnom odôvodnil tým, že (i) preskúmal administratívne konania, ako aj rozhodnutia správnych orgánov v intenciách námietky o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci a dospel k záveru, že uvedená námietka žalobcu je dôvodná; (ii) podľa názoru správneho súdu nie je sporné, že žalobca vykonal stavebné úpravy v bytovom dome bez stavebného povolenia, a teda sa jedná o nepovolenú stavbu.
V administratívnom spise sa však podľa správneho súdu nenachádzajú žiadne podklady ani závery, z ktorých by vyplývalo, v čom spočíva predmetná nepovolená stavba komína (presná technická alebo projektová špecifikácia), v akom rozsahu nepovolená stavba komína existovala v čase vydania prvostupňového rozhodnutia; (iii) správny súd dôvodil, že uvedený nedostatok nebol odstránený ani v odvolacom konaní a ani z preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva, čo je stavbou, ktorá je predmetom tohto rozhodnutia; (iv) konštatoval, že nedostatočne zistený skutkový stav mal za následok, že stavba alebo jej časť neboli v napadnutých rozhodnutiach presne, jasne a zrozumiteľne vyšpecifikované. Uvedeným nedostatkom trpel najmä výrok prvostupňového rozhodnutia, pričom výroková časť predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania; (v) ďalej dôvodil, že „Správny súd následne preskúmajúc rozhodnutie orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že síce vo výzve č. 1946-16709/2019 zo dňa 04. marca 2020 vyzval žalobcu na predloženie dokladov „ktorými stavebník preukazuje, že je vlastníkom
stavby (komína), alebo že má k stavbe iné právo, ktoré ho oprávňuje vykonať zmenu stavby, alebo udržiavacie práce na nej (§ 8 ods. 2 písm. a) vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z.z.), t.j. nájomná zmluva, zmluva o vecnom bremene a pod. (viď ust. § 139 ods. 1 stavebného zákona)“, avšak v odôvodnení svojho rozhodnutia už len bez iného poukazoval na ustanovenie § 58 ods. 2 stavebného zákona týkajúce sa preukázania vlastníckeho resp. iného práva k
pozemku. Podľa názoru správneho súdu uvedené bolo spôsobilé vyvolať žalobcom namietanú nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, keď orgán prvého stupňa uviedol, že: „.
. .dodatočné povolenie takto umiestnenej stavby je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a to najmä pre rozpor s § 58 ods. 2 stavebného zákona, nakoľko nepreukázal iné právo k stavbe, ktorá prechádza cez jednotlivé byty a spoločné časti bytového domu.“, avšak ani orgán prvého stupňa, a následne ani žalovaný nevyjadrili svoje právne úvahy o aplikácii predmetného ustanovenia aj na preukázanie vlastníckeho resp. iného práva k stavbe.“; (vi) žalovanému (a prvostupňovému správnemu orgánu) vytkol aj závery v otázke určenia verejného záujmu, ktorého ochranu má stavebný úrad zabezpečiť tým, že pred vydaním rozhodnutia o dodatočnom stavebnom povolení skúma, či nepovolená stavba nie je v rozpore s verejným
záujmom. Poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5Sžp/28/2011 zo dňa 19. júla 2012 sa nestotožnil so záverom správnych orgánov o tom, že nepovolená stavba je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko ju žalobca uskutočnil bez preukázania práva k stavbe, a teda zasiahol tým do práv a právom chránených záujmov iných spoluvlastníkov spoločných zariadení bytového domu; (vii) nakoniec správny súd uviedol, že „V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov postupovať tak, aby náležite zistili skutkový stav veci čo do existencie nepovolenej stavby, presne, jasne a zrozumiteľne špecifikovali stavbu alebo jej časť, ktorá má byť odstránená, dôsledne rozlíšili medzi právom k pozemku a právom k stavbe a dôsledne posúdili dôvody rozhodnutia odôvodňujúce prípadné odstránenie stavby.“.
7. O náhrade trov konania rozhodol správny súd s odkazom na ustanovenie § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému. Ďalším účastníkom konania správny súd priznal náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil (§ 169 SSP) voči žalovanému ako účastníkovi, ktorý bol v konaní neúspešný.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
8. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na
ďalšie konanie. Dôvod kasačnej sťažnosti vymedzil tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. 9. Žalovaný v úvode kasačnej sťažnosti v stručnosti opísal napadnutý rozsudok správneho súdu a následne dôvod kasačnej sťažnosti vymedzil odkazom na ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Uviedol, že závery a tvrdenia uvedené v napadnutom rozsudku sú nesprávne a nezákonné, keďže obe správnou žalobou napadnuté a administratívne rozhodnutia sú podľa žalovaného správne a boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou.
Následne citoval ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) a § 88 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., akcentujúc, že stavba komína bola postavená bez stavebného povolenia, a teda správny orgán nemal pochybnosti ani o tom, kto je stavebníkom. Ďalej uviedol, že správne orgány postupovali podľa § 88a ods. 1, § 58 ods. 2, a § 139 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.
Zdôraznil, že predmetná stavba komína bola neoprávnene postavená na cudzom pozemku a svojvoľným konaním žalobcu došlo k zásahu do práv a záujmov vlastníkov a spoluvlastníkov nehnuteľností, o čom títo viackrát vypovedali. Kasačnému súdu dal do pozornosti, že dôvody na odstránenie stavieb sú v stavebnom zákone dané taxatívne a stavebný úrad len na základe nich je oprávnený nariadiť vlastníkovi stavby jej odstránenie. Poukázal na rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 125/2010 z 28. apríla 2011 a sp. zn. 6 Sžp 7/2013 z 29. januára 2014. Ďalej namietal nezrozumiteľnosť argumentácie správneho súdu v bode 66 napadnutého rozsudku, ktorého časť citoval, tvrdiac, že ide o nepreskúmateľný rozsudok, nakoľko (podľa jeho názoru) výrok rozhodnutia stavebného úradu ako správneho orgánu nižšieho stupňa je jasný, zrozumiteľný a je z neho jasné, čo a v akom rozsahu má byť žalobcom odstránené. Uviedol, že výrok prvostupňového rozhodnutia je v súlade s § 25 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktoré ustanovenie
aj citoval. Poukázal taktiež na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžp 76/2009 z 27. apríla 2010. Uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou správneho súdu uvedenou v bode 70 napadnutého rozsudku, súc v presvedčení, že správny orgán vo svojom rozhodnutí sa s pojmom „verejný záujem“ riadne vysporiadal. Zdôraznil, že predmetné odôvodnenie (ktorého časť citoval) považuje za dostatočné a domnieva sa, že obsah predmetného výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu má slúžiť účelu, pre ktorý je rozhodnutie vydané a rozširovanie jeho obsahu nad rámec obsahovej previazanosti s účelom rozhodnutia nemožno od správneho orgánu vyžadovať. Následne poukázal na vzájomnú rozpornosť bodov 65, 67 a 73 odôvodnenia napadnutého rozsudku v kontexte s jeho výrokovou časťou.
Dospel k záveru, že správny súd pri rozhodovaní v predmetnej veci postupoval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko (podľa jeho názoru) rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade so zákonnými ustanoveniami a s pravidlami logického uvažovania.
10. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 30. júna 2024, v ktorom v podstatnom uviedol, že v nej absentujú konkrétne dôvody, v čom by malo spočívať porušenie zákona správnym súdom. Po citácii ustanovenia § 440 ods. 2 SSP skonštatoval, že žalovaný riadne nevymedzil sťažnostné dôvody v súlade s § 440 ods. 1 písm. g) SSP a § 440 ods. 2 SSP, keďže kasačnú sťažnosť žalovaný smeruje len voči skutkovým zisteniam. Zdôraznil, že komíny v bytovom dome sú súčasťou jednotlivých bytov; v prípade bytového domu týkajúceho sa predmetného sporu od postavenia bytovky v roku 1965.
Pôvodný komín prechádza cez jednotlivé byty a má štyri samostatne oddelené prieduchy, pre každý byt jeden samostatný prieduch. Uviedol, že nič nestaval, pričom vložením plastovej rúry do prieduchu prislúchajúceho k jeho bytu došlo len k zmodernizovaniu existujúceho technologického zariadenia.
V závere svojho vyjadrenia žiadal, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného podľa § 459 písm. e) SSP ako neprípustnú odmietol alebo aby ju podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 11. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 12. júla 2024 na vedomie.
III. Právne posúdenie veci kasačným súdom
III. A Procesný postup najvyššieho správneho súdu
12. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný?súd (§?438?ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej?odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalovaný) včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP] preskúmal napadnutý
rozsudok
správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 13. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na?úradnej?tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu.
Rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 26. marca 2025 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 14. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 15. Predmetom súdneho konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Závery odôvodňujúce takýto postup (postup podľa § 191 ods. 3 SSP) sú vyjadrené v bode 2 až 7 vyššie.
III. B Aplikovateľné právne predpisy
16. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase, stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu.
Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.
17. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.
18. Podľa § 139 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase, pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu; b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou; c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov; d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.
19. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.
20. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku.
21. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a príslušenstvo sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome prechádza aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku, prípadne ďalšie práva a povinnosti spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome.
22. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo výlučne užívať spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, príslušenstvo alebo priľahlý pozemok, ak a) z ich stavebnotechnického alebo účelového určenia vyplýva, že majú byť užívané len s určitým bytom alebo nebytovým priestorom v dome, alebo b) sú určené na výlučné užívanie v prvej zmluve o prevode vlastníctva bytu, v prvej zmluve o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome alebo v zmluve o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe, alebo c) tak rozhodnú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome podľa odseku 8.
23. Podľa § 32 ods. 3 správneho poriadku, na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
24. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
III. C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia
25. V prejednávanej veci bolo predmetom prieskumu správneho súdu (i) prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán nariadil žalobcovi odstránenie stavby ,,Komín v byte č. 9 v bytovom dome SVB MAJBYT na I..
Y.. F.“ vchod č. XX, súpis. č. XXX, na pozemku parc. č. X.-O. XXX, kat. územie Y. a (ii) preskúmavané rozhodnutie, ktorým žalovaný podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
26. Správny súd napadnutým rozsudkom postupom podľa § 191 ods. 3 SSP preskúmavané rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok v podstatnom odôvodnil tým, že (i) dospel k záveru o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci; (ii) dôvodil, že v administratívnom spise sa nenachádzajú žiadne podklady ani závery, z ktorých by vyplývalo, v čom spočíva predmetná nepovolená stavba komína (presná technická alebo projektová špecifikácia) a v akom rozsahu nepovolená stavba komína existovala v čase vydania prvostupňového rozhodnutia; (iii) uviedol, že z preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva, čo je stavbou, ktorá je predmetom tohto rozhodnutia; (iv) stavba alebo jej časť preto neboli v napadnutých rozhodnutiach presne, jasne a zrozumiteľne vyšpecifikované; (v) žalovanému taktiež vytkol závery v otázke určenia verejného záujmu, ktorého ochranu má stavebný úrad zabezpečiť tým, že pred vydaním rozhodnutia o dodatočnom stavebnom povolení skúma, či nepovolená stavba nie je v rozpore s verejným záujmom.
27. Ako vyplýva z opisu v bode 9 vyššie, žalovaný v kasačnej sťažnosti dôvod kasačnej sťažnosti vymedzil odkazom na ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP, pričom však jeho ďalšia argumentácia v podstatnom spočívala v „dogmatickom“ konštatovaní o správnosti prvostupňového a preskúmavaného rozhodnutia, v poukazoch (a citáciách) na aplikované právne normy a vybranú judikatúru najvyššieho súdu a v de facto repetícii odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov.
28. Po preskúmaní veci a po vyhodnotení sťažnostných bodov (obsahu kasačnej sťažnosti) vo vzťahu k?napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, kasačný súd konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od?logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Sťažovateľ v podstate opakuje argumentáciu správnych orgánov uvedenú v ich rozhodnutiach, na ktoré však správny súd precíznym spôsobom
reagoval. Kasačný súd nemá dôvod ich opätovne uvádzať, pre úplnosť však v stručnosti reaguje na dve kľúčové otázky, ktoré boli jadrovými pre rozhodnutie v prejednávanej veci. V prvom rade sa najvyšší správny súd stotožňuje so záverom správneho súdu o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci a v nedostatočnom vymedzení (vo výroku v spojení s odôvodnením) toho, v čom spočíva nepovolená stavba komína (presná technická alebo projektová špecifikácia) a v akom rozsahu nepovolená stavba komína existovala v čase vydania prvostupňového rozhodnutia; ergo čo má žalovaný podľa rozhodnutí správnych orgánov
odstrániť. Zároveň sa kasačný súd stotožnil so záverom správneho súdu spočívajúcom v konštatovaní a nedostatočnom vymedzení a odôvodnení verejného záujmu, ktorého ochranu mali správne orgány svojimi rozhodnutiami zabezpečovať.
29. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti preto kasačný súd konštatuje, že správny súd v napadnutom rozsudku vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde. Preto námietky uvedené v?kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
III. D Záver
30. Na základe všetkých uvedených úvah tak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je v rozsahu uplatnených sťažnostných bodov nedôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 31. O?trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v?spojení s § 167 ods. 1 SSP a?vzhľadom na úspech žalobcu v?kasačnom konaní mu voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov v?tomto konaní. Ďalším účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, keďže im súdom neboli uložené žiadne povinnosti a súd ani nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mali byť trovy konania v zmysle § 169 SSP priznané. Kasačný súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 (a contrario), nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 32. Tento rozsudok prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 26. marca 2025