6Svk/12/2025
ECLI:SK:NSSSR:2026:0923100479.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2S/49/2023
- IČS
- 0923100479
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: 1.) S. P.Á., narodený XX. Z. XXXX, trvale bytom: S. XXX/X, H. a 2.) A. P., narodená X. M. XXXX, trvale bytom: S. XXX/X, H., obaja právne zastúpení: JUDr. Matúš Králik, PhD., advokát, so sídlom: Moldavská cesta 10/ B, Košice, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice, so sídlom Žriedlová 3366/13, Košice, za účasti ďalšieho účastníka konania: Urbariát, pozemkové spoločenstvo Nižný Klátov, so sídlom: Hlavná 1, Nižný Klátov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy č. OU-KE-OVBP2-2023-038984-002 zo dňa 28. augusta 2023, v konaní o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach, č. k. 2S/49/ 2023-123 zo dňa 14. januára 2025 v znení opravného uznesenia Správneho súdu v Košiciach, č. k. 2S/49/2023-170 zo dňa 19. januára 2026, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamieta. III. Žalobca 1. a žalobca 2. majú nárok na náhradu trov konania na?kasačnom súde voči žalovanému v?rozsahu 100 %.
Odôvodnenie
I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania
1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 2S/49/2023-123 zo dňa 14. januára 2025 v znení opravného uznesenia č. k. 2S/49/2023-170 zo dňa 19. januára 2026 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj „druhostupňový správny orgán“) č. OU-KE- OVBP2-2023/038984-002 zo dňa 28. augusta 2023 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) a rozhodnutie Obce Nižný Klátov (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. OcÚ-NK-197/ 2021-004 zo dňa 13. apríla 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
2. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán nariadil odstránenie stavby chaty a oplotenia na pozemku parc. C KN č. XXX kat. úz. J. H. (ďalej taktiež „chata“ a „oplotenie“ a spoločne „stavba“). Nariadenie odstránenia stavby odôvodnil prvostupňový správny orgán tým, že (i) vlastník stavby nepredložil správnemu orgánu žiadne doklady, na základe ktorých by bolo možné posúdiť, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi; (ii) konštatoval, že podľa § 88a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“), ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote, alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie
stavby. 3. Prvostupňové rozhodnutie napadli žalobcovia odvolaním, o ktorom odvolaní rozhodol druhostupňový správny orgán preskúmavaným rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcov zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
4. Následne sa žalobcovia správnou žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 18. októbra 2023 (ďalej len „správna žaloba“), domáhali zrušenia preskúmavaného rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia, argumentujúc, že (i) skutkový stav, ktorý bol druhostupňovým správnym orgánom zistený, je v rozpore s administratívnym spisom, resp. nemá v ňom oporu, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a vydanie rozhodnutí správnych orgánov, tieto vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí; (ii) ďalej dôvodili, že stavbu chaty, ako aj oplotenia postavili cca v roku 1979 otec (S. P.) a dedo (Z. O.) žalobcu 1.) a že v konaní pred stavebným úradom predložili aj viaceré doklady (Zmluva o užívaní z 20. júna 1973 medzi Z. O. a JRD Nižný Klátov; Zmluva o novom užívateľovi č. 132 medzi S. P. a JRD Nižný Klátov; Rozhodnutie o pridelení súp. č. XXX; Súhlas Okresného národného výboru Košice - vidiek s výstavbou chaty z
roku 1984); (iii) uviedli, že pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia neboli naplnené ďalšie podmienky, a to tak základná hmotnoprávna podmienka (pre postup v zmysle § 88 a nasl. zákona č. 50/1976 Zb.), ale ani procesnoprávna podmienka (§ 59 a nasl. zákona č. 50/1976 Zb.), keďže skutočnosti na ich naplnenie ani len neboli riadne zisťované; (iv) správny orgán podľa žalobcov bez toho, aby uvedené podmienky, a teda, kto je vôbec vlastníkom stavby (chaty a oplotenia), a s kým sa vôbec môže/má konať, vyvodzuje len na základe ničím nepodložených domnienok, pričom len prezumuje výlučné vlastníctvo žalobcov k stavbe, avšak v dôsledku smrti stavebníka (Z. O. alebo S. P.), mohlo nadobudnúť vlastníctvo stavby (chaty a oplotenia) doposiaľ nezistené množstvo subjektov.
5. O správnej žalobe rozhodol správny súd napadnutým rozsudkom tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. Správny súd, po tom, ako zhrnul priebeh správneho, ako aj súdneho konania a aplikovateľné právne predpisy, napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že (i) uviedol, že po preštudovaní administratívneho konania, posúdiac formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa aj rozhodnutia žalovaného, dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v konaní nepostupovali náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si nezadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne nezistili skutočný stav, a zo skutkových okolností vyvodili nesprávny právny záver, ktorý v odôvodnení svojich rozhodnutí nedostatočne odôvodnili reagujúc na námietky účastníkov správneho konania; (ii) zdôraznil skutočnosť, že správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy,
a poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu; (iii) následne správny súd dôvodil, že „ . . . z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca S. P. v zázname z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 04.11.2021 uviedol, že predmetnú stavbu postavenú cca v roku 1979 jeho otcom (S. P.) a starým otcom (Z. O.) užíva bez kolaudačného rozhodnutia, ale nevylučuje, že bola zrealizovaná na základe stavebného povolenia vydaného ešte na základe žiadosti podanej jeho dedom alebo otcom.
Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 104 stavebného zákona, ktoré upravuje prípad, keď sa doklady, stavebné povolenie, resp. projektová dokumentácia stavby nezachovali. Vždy sa však vychádza z predpokladu, že stavba bola riadne povolená, t.j. že nejde o tzv. "čiernu stavbu". Tento predpoklad osvedčí stavebný úrad, pričom sa opiera o hodnotenie dôkazov, ktorými sú napríklad výpovede svedkov, stanoviská orgánov štátnej správy, stanovisko obce, čestné vyhlásenia, údaje z katastra nehnuteľností a pod.
V opačnom prípade sa postupuje podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona.“ (bod 61 napadnutého rozsudku); (iv) správny súd za dôvodnú považoval taktiež námietku žalobcov, že v dôsledku smrti stavebníka (Z. O. P.), mohlo nadobudnúť vlastníctvo chaty a oplotenia doposiaľ nezistené množstvo subjektov; (v) ďalej správny súd dôvodil, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný ani správny orgán prvého stupňa sa nezaoberal ani účastníctvom osôb, ktoré majú vlastnícke právo k pozemkom a stavbám susediacim k predmetnej stavbe, a ktoré môžu byť stavebným konaním priamo dotknuté; (vi) v závere napadnutého rozsudku správny súd uviedol, že „V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu prvého stupňa náležite, preskúmateľným a nie zmätočným spôsobom vymedziť skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu, tieto správne právne posúdiť a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby žalobcovia a ďalší účastník konania získali dostatočnú argumentáciu čo do existencie nepovolenej stavby, presne, jasne a zrozumiteľne špecifikovať okruh účastníkov stavebného konania a dôsledne posúdiť
dôvody rozhodnutia odôvodňujúce prípadné odstránenie stavby tak ako to súd uviedol vyššie, a to pri viazanosti právnymi závermi správneho súdu formulovanými v tomto rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP.“ (bod 71 napadnutého rozsudku).
6. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP; keďže bol žalobca v konaní úspešný, správny súd mu voči žalovanému priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil (§ 169 SSP) voči žalovanému ako účastníkovi, ktorý bol v konaní neúspešný.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
7. Proti napadnutému rozsudku podal ďalší účastník (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť - (i) podanie označené ako kasačná sťažnosť, datované dňa 10. marca 2025, doručené správnemu súdu elektronicky dňa 10. marca 2025 a (ii) podanie označené ako kasačná sťažnosť, datované dňa 11. marca 2025, doručené správnemu súdu elektronicky dňa 11. marca 2025; obe podania opatrené elektronickým podpisom JUDr. Karola Kačalu (ďalej len „kasačná sťažnosť“). 8.
V kasačnej sťažnosti ďalší účastník uviedol, že (i) správny súd doručil predvolanie na pojednávanie iba ďalšiemu účastníkovi (urbariátu) a nie splnomocnenému zástupcovi, tak ako mu to ukladá ustanovenie § 73 SSP; (ii) ďalej uviedol, že „ .
. . zástupca Urbariátu nie je dostatočne obratný pri práci s elektronickou komunikáciou . . . “ argumentujúc, že z tohto dôvodu zastupoval urbariát JUDr. Karol Kačala, ktorému však predvolanie na pojednávanie zaslané nebolo; (iii) podľa jeho vyjadrenia sa zástupca urbariátu „samozrejme nemohol zúčastniť“; (iv) žiadal preto, aby súd komunikoval so splnomocneným zástupcom urbariátu, ktorému žiadal doručiť aj „Uznesenie súdu“; (v) spochybnil taktiež tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že tento doložil v správnom konaní na stavebné úrady podpísané dokumenty, argumentujúc, že bol pri každom jednom úkone žalobcu, ktorý však nikdy nikomu nedoručil „ani len prázdny hárok papiera“; (vi) ako kasačný dôvod označil ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f) SSP dôvodiac, že dňa 29. októbra 2024 bolo správnemu súdu doručené poverenie na zastupovanie pre JUDr. Karola Kačalu, ktorému však v rozpore s príslušným ustanovením správneho súdneho poriadku nebolo zaslané predvolanie na pojednávanie; (vii) ku kasačnej sťažnosti pripojil listinu označenú ako poverenie v konaní č. 2S/49/2023 - 34 zo dňa 29.
októbra 2024 spolu s podaním označeným ako výpis z uznesení 26. Výboru UPS Nižný Klátov zo dňa 29. októbra 2024 a diplomom Mgr. Karola Kačalu zo dňa 8. novembra 2016; (viii) žiadal, aby kasačný súd „ .
. . zrušil právoplatnosť a vykonateľnosť vyššie spomínaného rozhodnutia; priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok; vrátil vec na opätovné rozhodnutie o veci “. 9. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka vyjadril podaním zo dňa 30. apríla 2025, ktoré bolo doručené správnemu súdu dňa 2. mája 2025 (ďalej taktiež „vyjadrenie žalobcu“), v ktorom uviedol, že (i) kasačná sťažnosť nebola spísaná advokátom a sťažovateľ taktiež nie je v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, a teda nedošlo k splneniu povinnosti podľa § 449 SSP; (ii) namietal taktiež, že neboli splnené podmienky podľa § 449 ods. 2 SSP poukazujúc pritom na ustanovenie § 16 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 97/2013 Z. z.“); (iii) ďalej namietal, že ďalší účastník riadne nevymedzil sťažnostné dôvody v súlade s § 440 SSP; (iv) žiadal, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 459 písm. b) SSP ako podanú
neoprávnenou osobou odmietol alebo aby ju podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 10. Ďalší účastník sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním JUDr. Karola Kačalu zo dňa 24. mája 2025, v ktorom tento uviedol, že (i) kasačná sťažnosť bola podaná členom urbariátu Nižný Klátov, ktorý má právnické vzdelanie druhého stupňa; (ii) došlo teda k splneniu podmienky podľa § 49 ods. 1 SSP; (iii) trval na tom, že v kasačnej sťažnosti riadne vymedzil sťažnostné dôvody. 11. Ďalší účastník sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril taktiež podaním F.. Z. O. zo dňa 27. mája 2025, v ktorom tento uviedol, že (i) je pravdou skutočnosť, že JUDr. Kačala nie je advokátom; avšak ďalší účastník sa ním nechal zastupovať, ako členom urbariátu, ktorý má vysokoškolské vzdelanie právnického zamerania II. stupňa; (ii) ďalej uviedol, že „ .
. . JUDr. Kačala je výborom poverený zastupovať naše spoločenstvo v celom konaní v plnom rozsahu . . .“; (iii) namietal, že správny súd opomenul zaslať predvolanie na pojednávanie JUDr. Kačalovi a preto „ . . . náš právny zástupca sa o pojednávaní nedozvedel .
. . “; (iv) v uvedenom vzhliadol porušenie základného ústavného práva na spravodlivý súdny proces. 12. Ďalší účastník sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril taktiež podaním F.. Z. O. zo dňa 28. mája 2025, v ktorom tento uviedol, že (i) nahliadol dňa 14. mája 2025 spolu s ďalším členom urbariátu do súdneho spisu, v ktorom však žiadnu nájomnú zmluvu, stavebné povolenie ani rozhodnutie o pridelení súpisného čísla nenašli; (ii) uviedol, že „Samotná žaloba ako aj argumentačné dôkazy žalobcu sú len želaniami a túžbami právneho zástupcu žalobcov“; (iii) žiadal, aby „ .
. . najvyšší správny súd túto žalobu posúdil, kasačnú sťažnosť prijal a nariadil nové dokazovanie.“
III. Právne posúdenie veci kasačným súdom
III. A Procesný postup najvyššieho správneho súdu
13. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný?súd (§?438?ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej?odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP] preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 14. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na?úradnej?tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu.
Rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 25. marca 2026 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 15. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
III. B Aplikovateľné právne predpisy
16. Podľa § 49 ods. 1 SSP, žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. 17. Podľa § 51 ods. 2 SSP, účastník konania a osoba zúčastnená na konaní sa môžu dať zastúpiť procesne spôsobilou fyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a účastník konania a osoba zúčastnená na konaní sú jej blízkou osobou. Tento zástupca môže konať len osobne; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49. 18. Podľa § 73 ods. 1 SSP, ak má účastník konania zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj účastníkovi konania, ak účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, alebo ak o tom správny súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ako aj procesné poučenia vydané správnym súdom sa doručujú iba zástupcovi. 19. Podľa § 449 ods. 1 SSP, sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. 20. Podľa § 449 ods. 2 písm. a) SSP, povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. 21. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z., výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento zákon, zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené týmto zákonom iným orgánom spoločenstva. 22. Podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 97/2013 Z. z., výbor koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva.
III. C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia
23. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) SSP zrušil preskúmavané rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie. Závery odôvodňujúce takýto postup správneho súdu sú vyjadrené v bode 1 až 6 vyššie. 24. Ďalší účastník napadol rozsudok správneho súdu kasačnou sťažnosťou, ktorú odôvodnil tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 440 ods. 1 písm. f) SSP]. Porušenie zákona ďalší účastník identifikoval v postupe správneho súdu, ktorý na pojednávanie konané dňa 14. januára 2025 (na ktorom správny súd vec meritórne rozhodol) doručoval predvolanie ďalšiemu účastníkovi do jeho elektronickej schránky (doručenka preukazujúca doručenie dňa 4. novembra 2024 - viď. č. l. 106), hoci podľa ďalšieho účastníka mal toto predvolanie doručovať JUDr. Karolovi Kačalovi.
Uvedené porušenie zákona malo spôsobiť, že ďalší účastník sa na pojednávaní konanom dňa 14. januára 2025 nemohol zúčastniť, čím malo dôjsť k znemožneniu uskutočnenia jemu patriacich procesných práv, a to v intenzite predpokladanej ustanovením § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Ďalší účastník dôvodil, že poverením z 29. októbra 2024 (ďalej len „poverenie“ - viď. č. l. 109) členovia výboru Urbariátu pozemkové spoločenstvo Nižný Klátov poverili predsedu F.. Z. O. a člena JUDr. Karola Kačalu na zastupovanie v súdnom konaní vedenom na správnom súde pod sp. zn. 2S/49/2023. Vychádzajúc z tejto skutočnosti dospel ďalší účastník k záveru, že predvolanie na pojednávanie malo byť zo strany správneho súdu doručované aj osobitne JUDr.
Karolovi Kačalovi, a teda nielen ďalšiemu účastníkovi. 25. Kasačný súd v prvom rade ustálil, že nebola spornou skutočnosť, že predvolanie na pojednávanie konané dňa 14. januára 2025 bolo dňa 4. novembra 2024 (teda viac než dva mesiace pred konaním pojednávania) doručené ďalšiemu účastníkovi elektronickou formou. Ostatne sám ďalší účastník v kasačnej sťažnosti uviedol, že „ .
. . zástupca Urbariátu nie je dostatočne obratný pri práci s elektronickou komunikáciou . . . “ dôvodiac, že z tohto dôvodu zastupoval urbariát JUDr. Karol Kačala. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že poverenie bolo udelené/vzťahovalo sa nielen na člena urbariátu/ďalšieho účastníka JUDr. Karola Kačalu, ale aj na „zástupcu Urbariátu“, teda predsedu F.. Z. O..
26. Kasačný súd ďalej ustálil, že poverenie nezakladalo zastúpenie advokátom (pozri § 49 ods. 1; § 51 ods. 2; § 449 ods. 1 SSP), nakoľko aj sám ďalší účastník v podaní F.. Z. O. zo dňa 27. mája 2025 uviedol, že JUDr. Kačala nie je advokátom; avšak ďalší účastník sa ním nechal zastupovať, ako členom urbariátu, ktorý má vysokoškolské vzdelanie právnického zamerania II. stupňa. Ďalší účastník vzhliadol v postupe správneho súdu (ktorý predvolanie na pojednávanie nedoručoval priamo JUDr. Kačalovi) porušenie ustanovenia § 73 ods. 1 SSP. Najvyšší správny súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie uvedeného ustanovenia, podľa ktorého, ak má účastník konania zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Vychádzajúc z obsahu poverenia, ktorým členovia výboru ďalšieho účastníka poverili predsedu a člena urbariátu/ďalšieho účastníka zastupovaním v predmetnom súdnom konaní, nevyhodnotil kasačný súd toto poverenie ako „splnomocnenie zástupcu na celé konanie“ (použijúc dikciu ustanovenia § 73 ods. 1 SSP), ale ako poverenie
osôb (členov orgánov ďalšieho účastníka) oprávnených konať za ďalšieho účastníka vo vzťahu k správnemu súdu. Ostatne spornosť procesného postavenia JUDr. Kačalu bola predmetom procesných úkonov správneho súdu na pojednávaní konanom dňa 29. októbra 2024, na ktorom
sa JUDr. Kačala prezentoval ako splnomocnený zástupca ďalšieho účastníka na základe splnomocnenia udeleného ďalším účastníkom zastúpeným jeho predsedom dňa 19. marca 2024. 27. Kasačný súd preto vyhodnotil námietku ďalšieho účastníka ako nedôvodnú.
Preukázané doručenie predvolania na pojednávanie priamo ďalšiemu účastníkovi (do jeho elektronickej schránky), za ktorého aj v zmysle poverenia koná (ako jedna z osôb v poverení určená) predseda ďalšieho účastníka (F.. Z. O.), kasačný súd považoval za korektný a so zákonom súladný procesný postup správneho súdu.
28. Nad rámec záveru uvedeného v predchádzajúcom bode kasačný súd uvádza, že napadnutým rozsudkom správny súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Ďalší účastník teda bude mať aj v ďalšom možnosť realizovať svoje práva ako v správnom, tak prípadne v súdnom konaní, čo samo osebe (bez ohľadu na vyššie uvedený záver) marginalizuje možný dopad účastníkom tvrdenej chyby pri doručovaní na právo ďalšieho účastníka na spravodlivý proces.
29. Rovnako tak nad rámec záveru uvedeného v predchádzajúcich bodoch kasačný súd (zohľadniac obsah vyjadrenia ďalšieho účastníka - F.. Z. O. zo dňa 28. mája 2025; viď bod 11 vyššie) konštatuje, že ďalším účastníkom uvádzané skutočnosti nemajú potenciál spochybniť správnosť záveru správneho súdu, že správne orgány oboch stupňov v konaní nepostupovali náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si nezadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne nezistili skutočný stav, a zo skutkových okolností vyvodili nesprávny právny záver, ktorý v odôvodnení svojich rozhodnutí nedostatočne odôvodnili. 30. Čo sa týka návrhu sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, treba zdôrazniť, že kľúčovým pojmom v tomto prípade je „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie je súčasťou dôkazného bremena sťažovateľa ako toho, ktorý podal návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto
„čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej umy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným orgánom verejnej správy o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu.
Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku správneho súdu priamo hrozil, alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia správneho súdu. V tejto súvislosti najvyšší správny súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ svoj návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti fakticky nijakým spôsobom neodôvodnil. 31. Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti dospel k záveru, že nie je daný zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, keďže aplikáciou právneho názoru správneho súdu v danej veci ďalšiemu účastníkovi nehrozí ani nemohla vzniknúť závažná ujma, ktorej existenciu prípadne charakter tento ani neuvádzal. Najvyšší správny súd preto s poukazom na § 447 ods. 2 veta posledná SSP v spojení s § 188 SSP návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol a vzhľadom na nesplnenie už prvej z podmienok stanovených v citovanom ustanovení § 447 ods. 1 SSP sa nezaoberal tým, či priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti nebude v rozpore s verejným záujmom. 32. Na základe všetkých uvedených úvah tak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je v rozsahu uplatnených sťažnostných bodov nedôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 33. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP. 34. Tento rozsudok prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 25. marca 2026