6Svk/14/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200081.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2S/7/2021
- IČS
- 8021200081
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Evy Vékonyovej, v právnej veci žalobcov: 1) L. Y., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX F. XXX, 2) I.. J. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX. XX U., 3) V. C., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX., trvale bytom M. XXX/XX, XXX XX . Q., 4) I.. L. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX F. XXX, 5) T. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX F. XXX, žalobcovia v 1) - 5) rade ako právni nástupcovia po zomrelom žalobcovi v 1) rade L. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX F. XX, 6) U. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX F. X, 7) I.. F. D., nar. XX.XX.XXXX, . trvale bytom XXX XX F. XX, 8) I.. T. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX . F. XX, 9) U. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX, XXX XX P. F., 10) I.. L. J., nar. XX.XX.XXXX., trvale bytom XXX XX. F. XX, 11) J. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/X, XXX XX U., 12) L.. S. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX Q., 13) I.. L. Q., nar. XX.XX.XXXX,. trvale bytom L. XX, XXX XX B., všetci zastúpení JUDr. Martinom Tomasom, advokátom, so sídlom ul. Francisciho 3288, 058 01 Poprad, proti žalovanému Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, Námestie mieru č. 3, 081 01 Prešov, za účasti: 1) EUROVIA SK, a.s., IČO: 31651518, so sídlom Osloboditeľov 66, 040 17 Košice, 2)LAJMEX SLOVAKIA TRADING, spol. s r. o., IČO: 31726712, so sídlom Levočská 4557, 058 01 Poprad, 3) Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU- PO-OOP4-2018/010578-HAK zo dňa 08. marca 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/7/2021-46 zo dňa 13.01.2022, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalovanému a ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Napadnutým rozsudkom č. k. 2S/7/2021-46 zo dňa 13.01.2022 Krajský súd v Prešove podľa § 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OOP4-2018/010578-HAK zo dňa 08.03.2018.
Týmto rozhodnutím žalovaný ako odvolací správny orgán rozhodol, že žalobcom ako oprávneným osobám sa podľa § 9 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorším predpisov nevydáva nehnuteľnosť a nepriznáva právo na náhradu za časť pozemku v katastrálnom území U., pôvodne zapísaného v pozemkovoknižnej vložke č. XXX, parcela mpč. XXX/X - roľa o výmere 6362 m2, ku ktorej nie sú splnené podmienky prechodu vlastníctva na štát alebo inú právnickú osobu v dobe od 25.02.1948 do 01.01.1990 niektorým zo spôsobov uvedených v § 6 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.
2. Správny súd v rozsudku konštatoval, že v predmetnom prípade došlo k vyvlastneniu pozemku za účelom stavby závodu Cestných stavieb, teda už samotné začatie s výstavbou predmetného závodu vo forme získania stavebných povolení je dielčou časťou výstavby závodu, pričom okrem samotného získania stavebných povolení, došlo aj k zrealizovaniu niektorých častí stavby a to stavby „Plynová kotolňa a sklady“, ktorá sa nachádza čiastočne na parcele č. XXXX/X v katastrálnom území U. a ostatná časť na parcele č. XXXX v katastrálnom území P. P.. Uvedené skutočnosti vyplývajú jednak z katastra nehnuteľností, ako aj z vyjadrení samotných účastníkov konania v administratívnom spise ako aj v súdnom spise, keď aj samotní žalobcovia uznávali, že parcely v katastrálnom území U. č. XXXX/X a č.XXXX/X sú zastavané a teda tieto nežiadajú vydať ale žiadajú za nich vydať náhradu. Samotní žalobcovia vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného uviedli, že k premiestneniu Cestných stavieb z ich pôvodnej adresy na ulici Partizánskej v Poprade došlo až po roku 1989 a následne na uvedenom mieste sídlil ich právny nástupca spoločnosť Eurovia SK, a.s., ktorý využíval tieto nehnuteľnosti pre svoju činnosť a novo pripravovaný areál bol spustnutý,
neudržiavaný, zarastený burinou o čom svedčia aj obhliadky na mieste samom. Aj z vyjadrení žalobcov vyplýva, že k presídleniu spoločnosti Cestné stavby na sporné pozemky došlo v roku 1989, teda tento areál bol využívaný na účel, na ktorý bol vyvlastnený.
3. Kým v zákone č.50/1976 Zb., v znení účinnom do 30.06.1992, v ustanovení § 116 ods. 1 bola upravená možnosť účastníka, ktorému bol pozemok alebo stavba vyvlastnená, podať návrh na zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení pozemku alebo stavby, ak sa v určenej lehote nezačalo s užívaním pozemku na účel, na ktorý sa vyvlastnilo, kedy v praxi sa ako spôsob začatia užívania vyvlastneného pozemku aplikovala väzba na právoplatné stavebné povolenie vydané pre vyvlastňovaný účel. Nemožno v predmetnom prípade konštatovať, že vyvlastnený pozemok sa nikdy nevyužíval na účel, pre ktorý bol vyvlastnený, nakoľko v predmetnej veci je potrebné aplikovať zákon č. 229/1991 Zb., v zmysle ktorého si uplatnili žalobcovia pôvodne reštitučný nárok. Z vykonaného dokazovania v administratívnom spise vyplýva, že pôvodná parcela mpč. XXX/X . v katastrálnom území U. bola vyvlastnená na výstavbu závodu Cestných stavieb v Poprade, pričom z rozhodnutí MsNV v Poprade č. j. OVa ÚP 403/90-Pr zo dňa 17.04.1990 boli vydané stavebné povolenia pre stavbu „Prístavba opravárenskej haly
- I. stavba“, č. j. OVaÚP 404/90-Pr zo dňa 19.04.1990 pre stavbu „Prístavba opravárenskej haly - II. stavba“ a č. j. ObÚŽP 1057/91-Bž zo dňa 10.10.1991 „Plynová kotolňa a sklady“, pričom ako vyplýva zo spisového materiálu stavba „Plynová kotolňa a sklady“ bola ukončená. Z uvedeného je zrejmé, že právnická osoba v prospech ktorej bola pôvodná parcela mpč.
XXX/X v katastrálnom území U. vyvlastnená, začala s výstavbou predmetného závodu, určitú časť tohto závodu aj zrealizovala a následne došlo k zastaveniu stavebných prác. Ak teda došlo k začatiu užívania na vyvlastnený účel, teda k začatiu stavby závodu, nemožno následne konštatovať, že pozemok sa nikdy nevyužíval na vyvlastnený účel. 4. Správny súd ďalej poukázal na katastrálnu mapu, z ktorej vyplýva, že pôvodná parcela mpč. XXX/X v katastrálnom území U. predstavuje v súčasnosti parcely KNC č. XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, z čoho parcely XXXX/X a XXXX/X sú zastavané, parcely č. XXXX/XX a XXXX/XX patria žalobcom a parcely č. XXXX/XX a č.XXXX/XX predstavujú zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXXX/X predstavuje ostatnú plochu. Z uvedeného vyplýva, že pôvodná parcela je v súčasnosti rozdelená na viacero parciel, pričom z miestnych obhliadok vyplýva, že na časti pôvodnej parcely mpč. XXX/X sa nachádza burina a je zarastená trávou, uvedené však nebráni naplneniu predpokladu, že pozemok sa využíval na stavbu závodu Cestných stavieb. Stotožnil sa s tvrdením spoločnosti EUROVIA SK, a.s., že za súčasť závodu Cestných stavieb je nevyhnutné pokladať aj spevnené plochy, ktoré mali slúžiť ako odstavné plochy pre vozidla Cestných stavieb, prípadne ako úložný priestor pre násypy a pod. Predmetné tvrdenie vyplýva aj z Rudného projektu Cestných stavieb v Poprade z augusta 1989, v zmysle ktorého sa medzi jednotlivými budovami nachádza areál Cestných stavieb, ktorý nie je zastavaný budovami. Na základe uvedených skutočností má správny súd za preukázané, že pôvodná parcela mpč. XXX/X v katastrálnom území U., ktorá bola vyvlastnená za účelom výstavby závodu Cestných stavieb, na tento účel sa začala využívať, teda nemožno dospieť k záveru, že pozemok nikdy neslúžil účelu, na ktorý bol vyvlastnený. 5. Záverom správny súd dodal, že u pôvodnej parcely mpč. XXX/X v katastrálnom území U. nebol naplnený reštitučný titul a rozhodnutie vydané žalovaným ako odvolacím správnym orgánom o nevydaní nehnuteľnosti a nepriznaní práva na náhradu je zákonné. Žalobná námietka týkajúca sa nedostatočného zistenia skutkového stavu bola preto podľa správneho súdu nedôvodná. Správny orgán náležite zistil skutkový stav v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku, vykonal rozsiahle dokazovanie, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 229/1991 Zb. a pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia.
II. Kasačná sťažnosť žalobcov, stanovisko žalovaného a ďalšieho účastníka
a) kasačná sťažnosť 6. Proti rozsudku krajského súdu podali žalobcovia v procesnom postavení sťažovateľov (ďalej len „sťažovatelia“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, kde namietali aj absenciu dôvodov vyhodnotenia dôkazov (§440 ods. 1 písm. f) SSP). 7.
Podľa sťažovateľov správny súd dňa 14.02.2022 vydal doložku právoplatnosti napádaného rozsudku kde uviedol, že napádaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.01.2022. Uvedená doložka bola vydaná nesprávne (nezákonne), pretože sťažovatelia boli stále v lehote na podanie kasačnej sťažnosti. Rovnako uviedli, že na mieste samom sa uskutočnilo viacero obhliadok a aj z vyjadrenia samotného žalovaného správneho orgánu zo dňa 24.02.2011 č. 2011/197/345-KJ vyplýva tá skutočnosť, že ani v deň 24.02.2011 nebola parcela CKN č. XXXX/X zastavaná žiadnou stavbou a toto potvrdzovala aj kópia katastrálnej mapy a ortofotomapa (dôkaz v spise por. č. 18 a 19). Žalovaný správny orgán v predmetnom dôkaze uvádzal, že aj miestnym šetrením a ohliadkou dňa 10.04.2008 bolo zistené, že parcela CKN č. XXXX/X nie je využívaná na účel vyvlastnenia, ale je zarastená a pokrytá suchou trávou a burinou (dôkaz - v spise por. č. 17). Žalovaný tiež uvádzal, že časť pôvodnej parcely mpč. XXX/X bola zastavaná a to parcela CKN č. XXXX/X rozostavaná budova a parcela CKN č.
XXXX/X betonárka a za tieto časti mala byť poskytnutá náhrada. Takto popísaný skutkový stav stále trvá. 8. Žalovaný bol pri rozhodovaní povinný postupovať v súlade so zásadou materiálnej pravdy a rýchlosti konania. Táto zásada vyslovuje požiadavku, podľa ktorej Správny orgán je povinný zistiť skutočný stav veci, teda subsumuje aj požiadavku zistiť úplný a presný stav veci a vo veci rozhodnúť pokiaľ možno v čo najkratšom čase.
Za zistenie skutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu právne významné. Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí zodpovedať
reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia Správneho orgánu. b) stanovisko žalovaného 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z presne a úplne zisteného stavu veci. Správny súd sa s námietkami žalobcov dostatočne vysporiadal. Zároveň poukázal na svoje predchádzajúce podania. c) stanovisko ďalšieho účastníka v 2. rade 10. Ďalší účastník v 2. rade uviedol, že po vykúpení parciel Cestnými stavbami, a.s. boli vydané právoplatné stavebné povolenia na uvedený areál a stavby v ňom.
Areál bol následne oplotený. Prvá vec, ktorá sa pri realizácií takýchto stavieb robí, a ktorá aj v tomto prípade bola realizovaná, ako prvá bolo stiahnutie ornice. Následne na to bola riešená infraštruktúra, boli osadzované všetky inžinierske siete, to znamená voda, plyn, elektrické vedenia a odpad v rámci celého areálu a odvodnenie zamočených častí parciel. Potom boli realizované prístupové cesty a spevnené plochy, ktoré viedli k budúcim stavbám. Všetky tieto siete, prístupové komunikácie boli osadené a dodnes sú a vedú aj po uvedenej parcele. Ďalšou v poradí bola výstavba betonárky, ktorá bola postavená taktiež na časti uvedenej parcely a táto betonárka slúžila práve na výstavbu uvedeného areálu nakoľko väčšina stavieb bola realizovaná, ako železo - betónové stavby. Ale zároveň táto betonárka bola postavená a dlhodobo slúžila, aj ako regionálna betonárka pre CESTNÉ STAVBY, a.s. Košice a neskôr pre spoločnosť EUROVIU SK, a.s., t. j. pre stavby, ktoré tieto spoločnosti realizovali v rámci regiónov Poprad a okolia. Táto betonárka obsahovala samotnú technológiu na výrobu betónu, sklady pre cement a iné hmoty, administratívnu budovu, ktorá bola zaevidovaná aj na katastrálnom úrade a nachádzala sa na tejto parcele.
Tiež sa tam nachádzali skladové plochy a spevnené plochy pre štrky a sypký materiál potrebný na výrobu betónu. 11. Celý tento areál bol stavaný a plne využívaný až do transformácie (privatizácie), kedy areál Cestných stavieb, a.s. prevzala spoločnosť EUROVIA SK, a.s. Spoločnosť EUROVIA
SK, a.s. areál využívala sporadicky podľa potrieb a to hlavne betonárku, ktorú využívala na realizáciu svojich stavieb v regióne. Už postavené budovy v rámci areálu prenajímala iným spoločnostiam na skladovanie. Areál čiastočne zarástol burinou a náletovými krovinami, ktorí sťažovatelia vyberajú z kontextu a neustále poukazujú iba na toto obdobie, kedy tento areál nebol využívaný na 100 % a spoločnosť EUROVIA SK, a.s. tento areál využívala iba sporadicky a vedenie spoločnosti mu nevenovalo až takú pozornosť a nájomcovia v tejto dobe to tiež nepovažovali za svoju povinnosť tento areál zveľaďovať, nakoľko sa jednalo z ich strany iba o nájomný vzťah. Ďalej po makadamovej ceste aj keď z nej vyrastala tráva a burina sa dalo k týmto objektom dostať; najmä k spomínanej betonárke, kde sa s ťažkými mechanizmami, domiešavačmi a podobne nebol problém dostať.
Ako vidno aj z leteckých snímok - na parcele je zariadenie betonárky s budovou, ktorá bola zaevidované aj na katastrálnom úrade a spevnené plochy, na ktorých sa nachádzajú kopy štrku, betónové rúry, ktoré slúžili označenej betonárke. 12.
Záverom ďalší účastník v 2. rade dodal, že tieto skutočnosti sťažovatelia zámerne neuvádzajú, zamlčujú a poukazujú iba na hornú časť parcely, kde práve viedli všetky inžinierske siete voda, plyn, kúrenie, odpad a podobne a ktoré vzhľadom k tomu, že tieto inžinierske siete boli ťahané v zemi, tak pochopiteľne nemohli byť využívané na stavby alebo ako prístupová cesta. Tieto inžinierske siete, ako aj iné spevnené plochy a budovy sú dodnes funkčné a ďalší účastník ich využíva. Nakoľko v dolnej časti areálu sú všetky zdroje týchto inžinierskych sieti, tzn. trafo - stanica, plynová prípojka, voda a odpad.
Takže celý tento areál aj s uvedenou parcelou boli od prvej chvíle až doposiaľ zastavané a využívané na účely, na ktoré boli vykúpené.
III. Konanie pred kasačným súdom
13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
14. Podľa § 6 ods. 1 písm. m) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, účinného v čase uplatnenia reštitučného nároku, (ďalej len „zákon o pôde“), oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená. 15. Podľa § 1 písm. a) zákona o pôde, zákon sa vzťahuje na pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond (ďalej len „pôda“). 16. Podľa § 9 ods. 3 zákona o pôde, ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti pozemkový úrad.
V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
17. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Prešove po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.
Je zároveň potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie je koncipované na konkrétnom tvrdení sťažovateľa o pochybení krajského súdu v konaní. Sťažovatelia namietali dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
18. K námietke nezákonného vyznačenia právoplatnosti na napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/7/2021-46 zo dňa 13.01.2022 považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že rozsudok správneho súdu je právoplatný jeho doručením (§ 145 ods. 1 SSP) a predmetná vec nespadá pod výnimky ustanovené v ust. § 145 ods. 2 písm. a) až d) SSP, v zmysle ktorého rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím jedného mesiaca od jeho doručenia alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku.
19. Ako nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd aj námietku nedostatočného odôvodnenia krajského súdu (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP). Povinnosti správneho súdu v odôvodniť svoje rozhodnutie vo veci samej sa venoval vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad v náleze sp. zn. IV. ÚS 1/2, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, III. ÚS 36/2010), ako aj Európsky súd pre ľudské práva (Kraska c/a Švajčiarsko z 29.04.1993 A č. 254-B, Garcia Ruiz c/a Španielsko z 21.01.1999). Judikatúra ESĽP ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Krajský súd v predmetnej veci podrobil riadnemu prieskumu napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia. 20. Ďalej kasačný súd uvádza, že dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP musí byť v kasačnej sťažnosti riadne vymedzený.
Nestačí, keď sťažovateľ formálne uvedie, že uplatňuje tento dôvod (odkazom na príslušné zákonné ustanovenie), ale v kasačnej sťažnosti musí jasne vymedziť, ktorú relevantnú právnu otázku považuje zo strany správneho súdu za nesprávne vyriešenú a v čom konkrétne má nesprávnosť riešenia spočívať.
Konkrétne je potrebné vymedziť, ktoré zákonné ustanovenia považuje za nesprávne interpretované, resp. aplikované. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav.
Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis, alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. 21.
Ako vyplýva zo samotnej kasačnej sťažnosti, sťažovatelia považovali za spornú otázku posúdenia využívania parcely CKN č. XXXX/X. Sťažovatelia pritom argumentovali, že predmetná parcela nie je využívaná na účel vyvlastnenia, ale je zarastená a pokrytá suchou trávou a burinou. Kasačný súd konštatuje, že uvedená námietka bola zo strany správneho súdu posúdená správne a vyplýva aj z listín založených v administratívnom spise. Pôvodná parcela
mpč. XXX/X v katastrálnom území U. bola pričlenená k novovytvorenej parcele č. č. XXXX/X k. ú. U. a to vo vlastníctve Cestných stavieb, n.p. Košice (GP č. 241-1-3403-114/79). Ďalej orgán verejnej správy i správny súd vychádzali aj z výpisu LV č. XXXX z 03.04.1985 k. ú. U. a LV č. XXX zo dňa 03.04.1985, ktoré potvrdzovali, že dotknuté pozemky, teda aj parcela XXXX/X. bola evidovaná ako druh pozemku - stavenisko. Ďalej je potrebné uviesť, že Odbor výstavby a územného plánovania Mestského národného výboru v Poprade vydal stavebné povolenie č. j. Výst. 3697/80 zo dňa 17.10.1980 pre Cestné stavby, n. p. Košice, na základe ktorého boli povolené oplotenie a terénne úpravy okrem iného aj na parcele č. XXXX/Xvk. ú. U. v zmysle § 66 Stavebného zákona. Rozhodnutím MsNV v Poprade č. j. OVaÚP 403/90-Pr zo dňa 17.04.1990 boli vydané stavebné povolenia pre stavbu „Prístavba opravárenskej haly - I. stavba“, č. j. OVaÚP 404/90-Pr zo dňa 19.04.1990 pre stavbu „Prístavba opravárenskej
haly - II. stavba“ a č. j. ObÚŽP 1057/91-Bž zo dňa 10.10.1991 „Plynová kotolňa a sklady“ (čl. 136 a 137 v administratívnom spise), pričom ako vyplýva zo spisového materiálu stavba „Plynová kotolňa a sklady“ bola ukončená. Preto záver, že v čase uplatnenia reštitučného nároku právnych predchodcov sťažovateľov predmetná parcela netvorila poľnohospodársky pôdny fond a teda nebola splnená podmienka na vydanie nehnuteľnosti, je podľa kasačného súdu správny. Ak teda do šlo k vyvlastneniu pozemkov za účelom výstavby závodu a preukázateľne došlo aj k začatiu so samotnou výstavbou vo forme získania stavebných povolení a k zrealizovaniu niektorých častí stavby, bolo nevyhnutné prijať záver, že neboli splnené podmienky reštitučného nároku podľa § 6 ods. 1 písm. m) zákona č. 229/1991 Zb.
VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
22. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je s ohľadom na § 440 ods. 1 písm. f), g) SSP nedôvodná, pretože námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP, ako nedôvodnú, zamietol. 23. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Ďalším účastníkom konania trovy kasačného konania nevznikli, preto im ich kasačný súd v zmysle § 169 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. októbra 2024