6Svk/14/2023

1. Žalobca žiadosťou zo dňa 20. novembra 2020 požiadal Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov (ďalej aj ako „ žalovaný“) o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci „správnej žaloby o neplatnosť rozhodnutia a preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu Obec Studenec, číslo 15/2020 zo dňa 22. apríla 2020 a rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica č. 438129/2020 zo dňa 22. septembra 2020, kde ide o vyrubenie dane za komunálny odpad za rok 2020. Ide o rozhodnutia vydané v rozpore s vydaným rozhodnutím NS SR.“ 2. Žalobca spolu s tlačivom žiadosti o poskytnutie právnej pomoci predložil žalovanému aj rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 438129/2020 zo dňa 22. septembra 2020, ktoré mieni napadnúť správnou žalobou. Týmto rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie Obce Studenec č. 15/2020 zo dňa 22. apríla 2020, ktorým bol žiadateľovi vyrubený miestny poplatok za komunálne odpady na obdobie 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v sume 93,38 Eur. 3. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 26. novembra 2020, číslo spisu: KaPO/24062/2020, ČRZ: 131560/2020 v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci vrátane predbežného neposkytnutia právnej pomoci a to z dôvodu, že hodnota sporu, resp. právnej veci, s ktorou sa žalobca na žalovaného obrátil je vo výške 93,38 Eur, čo predstavuje výšku vyrubeného miestneho poplatku za komunálne odpady. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžk/11/2019 zo dňa 26. júna 2019, z ktorého vyplýva, že hodnota sporu v rámci správneho súdnictva, s ktorým sa žalobca na žalovaného obrátil sa dá vyčísliť v peniazoch, keďže jeho predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktorými bol žalobcovi vyrubený miestny poplatok za komunálne odpady v presne stanovenej výške, a to vo výške 93,38 Eur. 4. Krajský súd v Košiciach (ďalej „správny súd“) rozsudkom sp. zn. 8S/174/2020 zo dňa 19. mája 2022 zamietol správnu žalobu žalobcu spôsobom, že odkázal na rozhodovaciu činnosť správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžk/11/ 2019 z 26. júna 2019; rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžk/58/2020 zo dňa 29. septembra 2021; sp. zn. 8Sžk/12/2021 z 28. apríla 2021) a vec uzavrel tým, že išlo o rozhodovanie o nároku na právnu pomoc, ktorého predmetom je taký predmet administratívneho konania, ktorý je možné vyčísliť a posúdiť v peniazoch. Preto bol postup žalovaného správny, pokiaľ s ohľadom na hodnotu sporu nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h) SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne (§ 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP, § 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná (§ 462 SSP). 8.

Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

11. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, správe súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 12. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej

14. Kasačný súd sa v rámci posúdenia predmetnej veci zaoberal dôvodmi kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. e), a g) SSP. Kasačný súd k ním uvádza nasledovné: K dôvodu kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. e) SSP

Sťažovateľ uviedol, že dáva do pozornosti kasačnému súdu skôr podanú kasačnú sťažnosť zo dňa 3. júna 2022 proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/153/2021, a tiež kasačnú sťažnosť zo dňa 7. septembra 2022 proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/33/2021, vo vzťahu ktorým poukázal na osobu konajúcej sudkyne JUDr. Dany Bystrianskej

K dôvodu kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP 17. Uznesením sp. zn. 5Sžk/13/2021 zo dňa 10. novembra 2022 kasačný senát 3S postúpil vec vedenú pod sp. zn. 5Sžk/1/2021 veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej „Veľký senát“) na prejednanie a rozhodnutie o právnej otázke, či je rozhodnutie správneho orgánu ukladajúce povinnosť zaplatiť určitú sumu taký predmet konania v správnom súdnictve, ktorého hodnotu možno vyčísliť v peniazoch na účely § 6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci. 18. Rozsudkom sp. zn. 19SVs/3/2022 zo dňa 30. januára 2024 veľký senát k tejto otázke uviedol cit: „17. Veľký senát v prvom rade v súvislosti s otázkou predmetu sporu v správnom súdnictve ustálil, že primárnou úlohou správneho súdnictva je poskytovať ochranu právam a právom chráneným záujmom fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Túto ochranu však správne súdnictvo nezabezpečuje tým, že priamo rozhoduje o subjektívnych právach účastníkov súdneho konania, ale tým, že preskúmava výsledky činnosti orgánov verejnej správy, ktorými dochádza k zásahom do základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb (§ 2 ods. 2 SSP). Predmetom konania sporu v rámci správneho súdnictva je teda „zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy,“ poskytovanie ochrany pred nečinnosťou a rozhodovanie v ďalších veciach určených zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). Takto formulovaný predmet sporu/ konania v správnom súdnictve nie je možné vyčísliť v peniazoch, hoci sa môže týkať aj konkrétnej finančnej povinnosti alebo finančného nároku. 18. Predmetom sporu v správnom súdnictve je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu (hoc aj peňažne neoceniteľné), pričom len sekundárne je správnym súdnym konaním dotknutá aj konkrétna a vymedzená finančná povinnosť uložená administratívnym rozhodnutím. 19. Podporujúc vyššie prezentované závery veľký senát poukazuje aj na to, že predmet konania v správnom súdnictve sa považuje bezvýnimočne za neoceniteľný aj na účely výpočtu náhrady trov konania či súdnych poplatkov. Na účely určenia základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby sa aplikuje § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov, a nie § 10 predmetnej vyhlášky, vychádzajúci z hodnoty sporu. Rovnako sa súdny poplatok určuje v správnom súdnictve pevnou sumou (príloha 1, položka č. 10 zákona o súdnych poplatkoch) a nie sumou vypočítanou z hodnoty predmetu konania (príloha 1, položka č. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). Obdobne v civilnom sporovom konaní je pri žalobe na určenie, či tu právo je alebo nie je, stanovený súdny poplatok pevnou sumou, keďže predmet konania nie je možné oceniť peniazmi, hoci by posudzované právo mohlo znieť na zaplatenie konkrétnej sumy (príloha 1, položka č. 1 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch).

20. Veľký senát tiež ustáli, že nebolo cieľom a ani úmyslom zákonodarcu, ktoré boli pretavené do § 6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci, aby bol predmet sporu v správnom súdnictve vyčísľovaný v peniazoch. Z dôvodovej správy k zákonu o poskytovaní právnej pomoci (osobitná časť k §6 až 8) možno vyvodiť, že prechod od bezplatného právneho poradenstva k poskytovaniu právnej pomoci na základe vymedzených podmienok „predstavuje zlepšenie minimálnej právnej ochrany, ktorú zakotvuje Ústava Slovenskej republiky. Štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu.

21. Pri podmienke hodnoty sporu „návrh predkladateľa vychádza z logickej premisy, aby náklady, ktoré štátu vzniknú v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci neboli v zjavnom negatívnom pomere k celkovej hodnote sporu. Predpokladá sa, že v takýchto prípadoch by účastník ani inak nevyužil odbornú právnu pomoc, a to z hľadiska jej ekonomickej neefektívnosti. Vyňaté sú spory, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.“

Komentár. Zväzok I. Bratislava: Wolters Kluwer SR s.r.o., 2021, str. 603). 23. V správnom súdnictve je však situácia odlišná, keďže požiadavka právneho zastúpenia je a bola aj v minulosti vo väčšinovej agende obligatórna ( § 250a OSP; § 49 ods. 1 SSP). Nesplnenie povinnosti právneho zastúpenia v konaní pred správnym súdom je pritom sankcionované odmietnutím žaloby (§ 98 ods. 1 psím. F) SSP). Osoba v núdzi preto nemá pred sebou voľbu, či svoj nárok uplatní s využitím alebo bez využitia právnej pomoci.

24. Výklad, v zmysle ktorého by bolo možné v správnom súdnictve podmieňovať poskytnutie právnej pomoci hodnotou sporu a v konečnom dôsledku znemožniť účastníkovi konania aspoň jeden stupeň súdneho prieskumu, by tak bol v rozpore so zákonodarcom deklarovaným cieľom (i) zlepšenia minimálnej právnej ochrany osôb v núdzi, (ii) negatívne by zasahoval do práva na súdnu a inú právnu ochranu osôb v núdzi a (iii) odkazoval by na predpoklad a ekonomickú úvahu/rozhodnutie, ktoré účastníci konania v správnom súdnictve bez rizika straty sporu (a tým akceptovania zásahu do svojich základných práv a slobôd) nemajú.

IV. C Ústavné princípy

Sžfk 27/2018 zo dňa 12. septembra 2019 a iné). Uvedený záver veľký senát nespochybňuje, ale pripomína, že hoci samotná požiadavka právneho zastúpenia v správnom súdnom konaní, i keď obmedzujúca prístup k súdu, nie je rozporná s čl. 46. ods. 1 a 2 Ústavy a ani s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), môže sa takou stať v prípade excesívneho, formalistického uplatňovania bez ohľadu na ňou sledovaný legitímny cieľ, podmienku primeranosti a požiadavku zachovania podstaty práva na spravodlivý proces (mutatis mutandis rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci DYLUŠ proti Poľsku zo dňa 23. septembra 2021, sťažnosť č. 12210/14, body 41 až 42, 45 a 46, ako aj WILEMS a GORJON proti Belgicku zo dňa 21. septembra 2021, sťažnosť č. 7420916 a 3 ďalšie, body 85 až 88). 30. Pokiaľ zákonodarca zavádza požiadavku obligatórneho právneho zastúpenia v súdnom konaní, s ohľadom na podstatu práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy (teda zachovanie efektívnej a reálnej možnosti prístupu účastníka konania k súdu, vzniká mu pozitívna povinnosť zabezpečiť potrebnú právnu pomoc osobám, ktoré si ju nemôžu dovoliť. Teda musí zabezpečiť, aby požiadavka právneho zastúpenia (či právneho vzdelania) nezabraňovala osobám nedeponujúcim dostatkom finančných prostriedkov domáhať sa svojich práv na súde (HUSSEINI, F.: BARTOŇ, M., KOKEŠ, M.: KOPA, M. a kol.: listina základních práv a svobod. Komentář. 1. vydaní. Praha: C. H. Beck, 2021, str. 1058: OROSZ, L.: SVÁK, J. a kol.: Ústava Slovenskej republiky. Komentár. Zväzok 1. Bratislava: Wolters Kluwer SR s.r.o., 2021, str. 603-604). 31. Výklad vylučujúci možnosť priznať právnu pomoc osobám v núdzi s ohľadom na tvrdenú nízku hodnotu predmetu sporu v správnom súdnictve má za následok odmietnutie spravodlivosti vo vzťahu k týmto osobám a znemožnenie ich prístupu k súdu. A to nie je pri osobitných opravných prostriedkoch v správnom súdnictve (pri podaní kasačnej sťažnosti), ale odníma im možnosť vôbec žalovať zákonnosť rozhodnutia pred správnym súdom. Tento stav podľa veľkého senátu zasahuje do podstaty práva na prístup k súdu podľa čl. 46. ods. 1 a 2 Ústavy. A to aj vo vzťahu k takým rozhodnutiam správnych orgánov, ktorými dochádza k ukladaniu peňažných povinností, a teda aj do zásahu do práva týchto osôb na majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy. 32. Veľký senát pripúšťa, že veľmi nízka (bagateľná) hodnota finančnej povinnosti tvoriaca predmet administratívneho rozhodnutia, ktorého zákonnosť sa má preskúmať, môže byť dôvodom pre čiastočné obmedzenie prístupu dotknutých osôb k súdu, avšak z hľadiska princípu primeranosti o tom možno uvažovať až pri právnej pomoci spojenej s podaním kasačnej sťažnosti, čo nie je prípad posudzovanej veci. 33. Na základe doteraz uvedenej argumentácie preto veľký senát uzatvára, že na účely § 6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci je potrebné považovať predmet správneho súdneho konania (sporu) za taký, ktorého hodnotu nie je možné vyčísliť v peniazoch. A to ani v prípade, ak je predmetom správneho súdneho prieskumu rozhodnutie správneho orgánu ukladajúce povinnosť zaplatiť určitú sumu. Veľký senát sa stotožnil s predkladajúcim senátom v tom, že je potrebné sa odchýliť pri riešení nastolenej právnej otázky od doterajšej rozhodovacej činnosti kasačného súdu.“.