6Svk/14/2024

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobcu: Mining Gold s.r.o., so sídlom v Stupave, Mariánska č. 32/A, IČO: 50638106, právne zast.: Mgr. Ivanou Horňákovou, advokátkou a konateľkou LEGAL GROUP, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Lomonosovova č. 2, IČO: 47237589, proti žalovanému: Hlavný banský úrad, so sídlom v Banskej Štiavnici, Kammerhofská č. 25, za účasti ďalších účastníkov: 1/ TOMS - SK, s.r.o., so sídlom v Detve, Jesenského č. 6, IČO: 36621323, 2/ Mesto Detva, so sídlom v Detve, J. G. Tajovského č. 7, 3/ Obec Dúbravy, so sídlom v Dúbravách č. 196, Dúbravy, právne zast.: JUDr. Tomášom Rosinom, advokátom a konateľom Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Kukučínova č. 20, IČO: 47246731, 4/ Obec Vígľaš, so sídlom vo Vígľaši, Zvolenská č. 1, Vígľaš, právne zast.: JUDr. Tomášom Rosinom, advokátom a konateľom Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Kukučínova č. 20, IČO: 47246731, 5/ Cmc, spol. s r. o., so sídlom v Detve, Bottova č. 1522, IČO: 36010642, 6/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP č. 8, IČO: 36038351, 7/ LIGNUM MS s. r. o., so sídlom v Detve, Areál PPS č. 1743, IČO: 44180942, 8/ Podpoľanie nad zlato, občianske združenie, so sídlom v Detve, Dolinky č. 1337/11, IČO: 42195110, 9/ PPS Group a. s., so sídlom v Detve, Tajovského č. 7, IČO: 36011509, 10/ SITNO HOLDING, a.s., so sídlom v Kremnici, Zechenterova č. 328/ 5, IČO: 36040932, 11/ SITNO HOLDING Real Estate, a.s., so sídlom v Bratislave, Rybné námestie č. 1, Bratislava, IČO: 35952954, 12/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislave, Búdková č. 36, 13/ Združenie Slatinka, so sídlom vo Zvolene, J. Kozáčeka č. 2182/11, P.O.BOX 67, IČO: 31936105, 14/ Pozemkové spoločenstvo Detva - Husová, so sídlom v Detve, Areál PD, Bottova 1/4, č. 1470, IČO: 42396858, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 23. februára 2022, Číslo: 142-337/2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici zo 06. marca 2024, č. k. BB-76S/38/2022-261, takto rozhodol:

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom zo 06. marca 2024, č. k. BB-76S/38/2022-261 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SPP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 23. februára 2022, Číslo: 142-337/ 2022, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Obvodného banského úradu v Banskej Štiavnici z 03. apríla 2017, číslo I-996/2017 tak, že podľa právneho názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozsudku z 27. októbra 2021, sp. zn. 10Sžk/15/2019 zamietol návrh na určenie dobývacieho priestoru Detva, podaný organizáciou Eastern Mediterranean Resources - Slovakia, s.r.o.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách § 3a, § 4a ods. 1,2, § 4b ods. 1 písm. b/ zákona č. 51/1988 Zb., § 7a, § 24 ods. 1, § 27 ods. 1, § 28 ods. 1,6,7 zákona č. 44/1988 Zb., § 68 ods. 3 zákona č. 513/

3. Správny súd mal preukázané, že žalobca v dôsledku tzv. univerzálnej sukcesie podľa relevantných ustanovení Obchodného zákonníka ako právny nástupca vstúpil do procesného postavenia právneho predchodcu, ktorým bola spomínaná organizácia Eastern Mediterranean Resources - Slovakia, s.r.o. (pôvodný navrhovateľ - žiadateľ). Zároveň sa však stotožnil so žalovaným, že v uvedenom správnom konaní došlo k strate aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa určenia dobývacieho priestoru Detva, a to dňa 06. decembra 2016 zrušením organizácie MNG Slovakia s.r.o., keďže tohto dňa jej v zmysle § 4b ods. 1 písm. b/ zákona č. 51/1988 Zb. zaniklo aj banské oprávnenie, ktoré je základným hmotnoprávnym predpokladom pre určenie dobývacieho priestoru v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb.

A1 RE s. r. o., ktorá taktiež nebola držiteľom banského oprávnenia. Správny súd s odkazom na § 24 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. uviedol, že právo na dobývanie výhradného ložiska a na nakladanie s vydobytým nerastom môže mať len organizácia, ktorá má banské oprávnenie. Keďže určením dobývacieho priestoru organizácia v zmysle § 24 ods. 1 menovaného zákona získava právo na dobývanie konkrétneho výhradného ložiska, tak musí byť už pred začatím konania o určenie dobývacieho priestoru a v prípade určenia dobývacieho priestoru, tak aj počas celého jeho trvania, t.j. počas dobývania konkrétneho výhradného ložiska v určenom dobývacom priestore, držiteľom banského oprávnenia na banskú činnosť.

zanikol základný hmotnoprávny predpoklad pre určenie dobývacieho priestoru Detva jeho navrhovateľovi. Ďalej zdôraznil, že tým, že sa obchodná spoločnosť bez banského oprávnenia A1 RE s. r. o. zlúčila so spoločnosťou žalobcu, ktorá disponovala banským oprávnením, nedošlo k zhojeniu nedostatku banského oprávnenia, keďže subjekt bez banského oprávnenia - A1 RE s. r. o. mal len procesné postavenie účastníka konania, pričom mu nesvedčalo hmotnoprávne oprávnenie a aktom zlúčenia so spoločnosťou žalobcu táto nadobudla tiež len procesné postavenie účastníka konania o určenie dobývacieho priestoru Detva, pretože na ňu žiadne hmotnoprávne oprávnenie z jej právneho predchodcu nemohlo prejsť.

4. V súvislosti s námietkou žalobcu, že absenciu banského oprávnenia ako procesnej podmienky by bolo možné počas konania odstrániť, správny súd aj s odkazom na znenie § 28 zákona č. 44/1988 Zb. túto vyhodnotil ako nedôvodnú, uvádzajúc, že banské oprávnenie nie je len jednou z ďalších náležitostí vyžadovaných podľa § 28 menovaného zákona a nie je odstrániteľnou procesnou podmienkou. Banské oprávnenie je základným hmotnoprávnym predpokladom pre určenie dobývacieho priestoru a v prípade jeho nedoloženia k návrhu na určenie dobývacieho priestoru nemôže obvodný banský úrad ani začať konanie o určenie

Teda výrokom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný zmenil prvostupňové správne rozhodnutie (ktorým Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici konanie o určení dobývacieho priestoru Detva zastavil) tak, že návrh na určenie dobývacieho priestoru Detva zamietol, teda rozhodol inak ako prvostupňový orgán. Žalovaný vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí neuviedol ustanovenie právneho predpisu, na základe ktorého zamietol podaný návrh na určenie dobývacieho priestoru, ale žalovaný vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, že došlo k zmene prvostupňového rozhodnutia „podľa právneho názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, uvedeného v odôvodnení rozsudku sp. zn. 10Sžk/15/2019 z 27.10.2021, ktorým je viazaný.“ Rovnako námietku žalobcu, že nebol nerešpektovaný názor Hlavného banského úradu, správny súd vyhodnotil ako irelevantnú, pretože z napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplývalo, že žalovaný zamietol podaný návrh na určenie dobývacieho priestoru Detva z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie. 5. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

Vyjadril nesúhlas s tvrdením správneho súdu, že dňa 06. decembra 2016 zanikol základný hmotnoprávny predpoklad pre určenie dobývacieho priestoru Detva jeho navrhovateľovi a pôvodné banské oprávnenie nebolo možné nahradiť novým banským oprávnením žalobcu.

Poukázal na ustanovenie § 27 ods. 7 zákona č. 44/1988 Zb., ktoré umožňuje organizácii dokonca previesť dobývací priestor na inú organizáciu, ktorá má príslušné banské oprávnenie, pričom je evidentné, že organizácia, na ktorú bude dobývací priestor prevedený, nedisponuje tým istým banským oprávnením ako prevodca dobývacieho priestoru, ktorému bol dobývací priestor určený. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že spoločnosť A1 RE s. r. o. sa dňa 30. marca 2017 (t.j. ešte pred vydaním prvostupňového správneho rozhodnutia) zlúčila so žalobcom, ktorý disponoval potrebným banským oprávnením, z ktorého dôvodu bol žalobca v čase vydania rozhodnutia riadne legitimovaným subjektom v konaní o určenie dobývacieho

nedoloženia dokumentácie podľa ods. 1 písm. d/ a e/ a ods. 2 tohto zákona sa konanie zastavuje a pri nesplnení iných podmienok sa návrh zamietne. Uvedené ustanovenie sa však vzťahuje na časové obdobie pred začatím konania o určenie dobývacieho priestoru a nie na skutočnosti, ak niektorý doklad alebo dokument „vypadne z pohľadu svojej aktuálnosti“ počas konania o určenie dobývacieho priestoru. Dodal, že situáciu, ktorá nastala v tu prejednávanej veci, zákon č. 44/1988 Zb. vôbec nerieši. Nepredloženie banského oprávnenia považoval za odstrániteľný nedostatok správneho konania, ktorý možno napraviť postupom podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku a následne ďalej pokračovať v konaní, a to aj po začatí konania o určenie dobývacieho priestoru, čo sa aj stalo.

Týmto žalovaný hrubo porušil povinnosť štátneho orgánu konať iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Formulácia samotného výroku je dôvodom na jeho zrušenie pre zmätočnosť. Podporne odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž/107/1997, podľa ktorého neexistuje ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého by bol obvodný banský úrad oprávnený návrh zamietnuť.

11. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a vec vráti na ďalšie konanie.

Detva prevzal až 30. marca 2017, i keď, ako uviedol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku z 27. októbra 2021, sp. zn. 10Sžk/15/2019, mu nesvedčilo hmotnoprávne oprávnenie, keďže nebol držiteľom banského oprávnenia. K strate aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa určenia dobývacieho priestoru Detva došlo už 06. decembra 2016 zrušením organizácie MNG Slovakia s. r. o., čím v zmysle § 4b ods. 1 písm. b/ zákona č. 51/1988 Zb. zaniklo jej banské oprávnenie. Tento stav straty hmotnoprávneho oprávnenia navrhovateľa na určenie dobývacieho priestoru Detva trval až do 30. marca 2017 a nemohla ho zhojiť ani skutočnosť, že žalobca v čase vydania prvostupňového rozhodnutia Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 1-996/2017 z 03. apríla 2017 už disponoval banským oprávnením, pretože to nie je banské oprávnenie pôvodného navrhovateľa, ktorého držiteľom musí byť navrhovateľ určenia dobývacieho priestoru v priebehu celého konania o určenie dobývacieho

44/1988 Zb. Ak potom zánikom banského oprávnenia zaniká organizácii právo na dobývanie výhradného ložiska v už určenom dobývacom priestore, tak je dôvodné z toho vyvodiť záver, že v konaní o určenie dobývacieho priestoru nemôže vzniknúť právo na dobývanie výhradného ložiska určením dobývacieho priestoru jeho navrhovateľovi, ktorému v priebehu konania zanikne banské oprávnenie.

zmluvného prevodu. Tým dôjde k prevodu práva dobývať konkrétne výhradné ložisko v určenom dobývacom priestore na inú organizáciu, za predpokladu, že má príslušné banské oprávnenie, teda má zodpovedného vedúceho zamestnanca, ktorý má odbornú spôsobilosť odborne a bezpečne riadiť vykonávanie banskej činnosti - otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska. Banské oprávnenie pôvodného navrhovateľa určenia dobývacieho priestoru Detva, ktorý mal v konaní o určenie dobývacieho priestoru Detva postavenie účastníka konania z hľadiska procesnoprávneho, ale aj z hľadiska hmotnoprávneho oprávnenia, nemôže byť v konaní o určenie dobývacieho priestoru Detva dodatočne zhojené banským oprávnením žalobcu, ktorý ani nebol jeho priamym právnym nástupcom.

zodpovedajú skutočnému stavu. V konaní, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, dobývací priestor určený nebol. Platná právna úprava v konaní o určenie dobývacieho priestoru vôbec nepočíta s možnosťou zániku banského oprávnenia jeho navrhovateľa a pokračovaním konania s jeho právnym nástupcom, čo vyplýva z § 4b ods. 1 písm. b/ zákona č. 51/1988 Zb., podľa ktorého banské oprávnenie zaniká už zrušením organizácie, nie jej zánikom. 14. Žalovaný ďalej uviedol, že z § 28 ods. 1 a § 28 ods. 6 zákona č. 44/1988 Zb. jednoznačne vyplýva, že banské oprávnenie, uvedené v § 28 ods. 1 písm. c/, spolu s náležitosťami uvedenými v § 28 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 44/1988 Zb. musia byť v každom prípade doložené k návrhu na určenie dobývacieho priestoru a obvodný banský úrad ani nie je oprávnený určiť, aby ich organizácia v prípade ich absencie doplnila k návrhu, keďže doplnenie návrhu na určenie dobývacieho priestoru sa týka len dokladov a dokumentácie podľa odseku 1 písm. d/ a e/ a odseku 2.

IV.

15. Ďalší účastníci konania - 1 / až 14/ sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadrili. 16. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi dňa 17. augusta 2024 na vedomie.

V.

18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

správy. 23. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Predmetným prvostupňovým správnym rozhodnutím Obvodný banský úrad v Banskej Štiavnici ako vecne príslušný orgán štátnej správy podľa § 41 ods. 2 písm. b/ zákona č. 51/1988 Zb. a miestne príslušný podľa § 1 písm. b/ vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 333/1996 Z.z., ktorou sa ustanovujú obvody pôsobnosti obvodných banských úradov postupom podľa § 30 ods. 1 písm. a/ a § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku a podľa § 28 ods. 6 zákona č. 44/1988 Zb. zastavil konanie začaté dňa 24. januára 2011 na základe návrhu organizácie Eastern Mediterranean Resources - Slovakia, s.r.o. na určenie dobývacieho priestoru Detva.

26. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb., právo na dobývanie výhradného ložiska a na nakladanie s vydobytým nerastom má organizácia, ktorá má banské oprávnenie 12a) (odkaz na § 4a zákona č. 51/1988 Zb.; pozn. súdu) a ktorej sa určí dobývací priestor.

28. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb., konanie o určenie, zmenách a zrušenie dobývacieho priestoru (ďalej len "konanie o určenie dobývacieho priestoru") sa začína na návrh organizácie, obce, v ktorej katastrálnom území sa dobývací priestor nachádza, alebo na podnet obvodného banského úradu.

obsahujúcou 1. navrhovaný spôsob dobývania, ako aj spôsob otvárky, prípravy, úpravy a zušľachťovania, predbežné termíny otvárkových, prípravných a dobývacích prác, 2. opatrenia na zníženie vplyvov činností na životné prostredie, 3. finančné možnosti navrhovateľa,

29. Podľa § 28 ods. 6 zákona č. 44/1988 Zb., obvodný banský úrad môže začať konanie o určenie dobývacieho priestoru aj v prípade, ak nie sú k dispozícii všetky doklady a dokumentácia podľa odseku 1 písm. d/ a e/ a odseku 2.

31. Podľa § 4a ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb., banskú činnosť uvedenú v § 2 písm. b/ až h/ a činnosť vykonávanú banským spôsobom, uvedenú v § 3 písm. a/ s výnimkou ložiskového geologického prieskumu nevyhradených nerastov možno vykonávať len na základe oprávnenia vydaného rozhodnutím obvodného banského úradu (ďalej len "banské oprávnenie").

33. Podľa § 4b ods. 7 zákona č. 51/1988 Zb., zánikom banského oprávnenia alebo zrušením banského oprávnenia zaniká organizácii právo na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore podľa osobitného predpisu. 3i) (odkaz na § 24 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb.; pozn. súdu). Zánik práva na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore obvodný banský úrad písomne oznámi organizácii; zánik práva na dobývanie výhradného ložiska sa neoznamuje v prípade zániku oprávnenia podľa odseku 1 písm. a/ a b/.

doplnenia podania, respektíve do 31. marca 2014, - právny predchodca žalobcu doplnil podanie dňa 02. septembra 2013, - dňa 07. novembra 2013 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, - prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo 16. decembra 2013, číslo 13-3360-I/23013 prerušil konanie do doby odstránenia nedostatkov, respektíve do 31. decembra 2016 a právneho predchodcu žalobcu vyzval na doplnenie príslušného návrhu na určenie dobývacieho priestoru, - Krajský súd v Banskej Bystrici neskôr uznesením z 29. apríla 2016, č. k. 24S/45/2015-57 v konaní proti nečinnosti prvostupňového správneho orgánu na základe žaloby Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici uložil prvostupňovému správnemu orgánu konať a rozhodnúť vo veci návrhu na určenie dobývacieho priestoru Detva, - následne prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 20. októbra 2016, číslo 2-3014/2016 zamietol návrh právneho predchodcu žalobcu na určenie dobývacieho priestoru Detva, - na odvolanie právneho predchodcu žalobcu z 31. októbra 2016 žalovaný rozhodnutím z 25.

2016 zaniklo banské oprávnenie právneho predchodcu žalobcu (pôvodný navrhovateľ - Eastern Mediterranean Resources - Slovakia, s.r.o.); zánikom banského oprávnenia sa stal príslušný návrh neúplný a zároveň navrhovateľ stratil aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na určenie dobývacieho priestoru; zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku odôvodnil nedoplnením návrh o časovo aktuálne vyjadrenia orgánov a organizácií, ktorým prislúcha ochrana záujmov chránených podľa osobitných právnych predpisov v lehote, ktorá bola určená do 31. decembra 2016], - predmetné rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, ktoré žalovaný vybavil oznámením z 28. júna 2017 evidovaným pod číslom 577-971/2017, keď odvolanie žalobcu vyhodnotil ako podnet na začatie odvolacieho konania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, avšak ako odvolanie podané inou osobou ako účastníkom konania, nakoľko v tomto prípade odvolanie podala spoločnosť Mining Gold, s.r.o., z ktorého dôvodu potom odvolanie odmietol kvôli nedostatku spôsobilosti Mining Gold, s.r.o. byť účastníkom konania, - Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 24. októbra 2018, č. k. 23S/117/2017 následne

35. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a súladné so zákonom.

nerastov, úprave a zušľachťovaní nerastov vykonávanom v súvislosti s ich dobývaním, ako aj bezpečnosti prevádzky, ochrany pracovného prostredia a ochrany životného prostredia. S ohľadom na takto vymedzený „úzky profil“ činnosti, avšak s možnými značnými negatívnymi dopadmi na krajinu, zákon ako jednu z kľúčových podmienok aj v kontexte na tu prejednávaný prípad už v štádiu konania o určenie dobývacieho priestoru jasne stanovil, že navrhovateľ musí disponovať príslušným banským oprávnením (§ 28 ods. 1 písm. c/ zákona č. 44/1988 Zb.). Banské oprávnenie bolo do zákona č. 51/1988 Zb. zavedené zákonom č. 154/1995 Z.z. účinným od 01. septembra 1995 (pozri najmä § 4a, § 4b a § 4c) s tým, že v znení relevantnom pre tu prejednávanú vec platí, že banskú činnosť uvedenú v § 2 písm. b/ až h/ (a teda aj dobývanie výhradných ložísk) a činnosť vykonávanú banským spôsobom, uvedenú v § 3 písm. a/ s výnimkou ložiskového geologického prieskumu nevyhradených nerastov možno vykonávať len na základe oprávnenia vydaného rozhodnutím obvodného banského úradu, teda na základe banského oprávnenia.

To napokon potvrdil najvyšší správny súd v rozsudku z 27. októbra 2021, sp. zn. 10Sžk/15/2019, v ktorom uviedol, že cit.: „ (. . .) pôvodný navrhovateľ obchodná spoločnosť Eastern Mediterranean Resources - Slovakia. s.r.o. napĺňal pojmové znaky účastníctva v konaní o určenie dobývacieho priestoru, tak hmotnoprávne ako aj procesnoprávne, a preto bol v konaní správnym orgánom považovaný za účastníka konania, s ktorým správny orgán konal a o ktorého právach a právom chránených záujmoch rozhodoval. Žalobca ako právny nástupca pôvodného navrhovateľa univerzálnou sukcesiou vstúpil do procesných práv a povinností pôvodného navrhovateľa, čím prevzal aj procesné postavenie tohto subjektu v správnom konaní, i keď mu nesvedčilo hmotnoprávne oprávnenie, keďže nebol držiteľom banského oprávnenia.“ Najvyšší správny súd v označenej veci tiež zdôraznil, že cit.: „ (.

Ide teda o procesnú subjektivitu. Pri právnickej osobe okamihom výmazu obchodnej spoločnosti z obchodného registra dochádza k zániku právnej subjektivity právnickej osoby, teda aj procesnej subjektivity a procesnej spôsobilosti. Uvedené však neplatí pri zlúčení spoločností, keď zlúčením je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že právny nástupca t.j. právnická osoba, ktorá disponuje procesnou subjektivitou, vstupuje do procesného postavenia právneho

vecná legitimácia je otázkou hmotného práva a dôsledok zistenia jej nedostatku sa prejaví vo výsledku konania zamietnutím návrhu.“ 37. Pokiaľ žalobca namietal, že zákon č. 44/1988 Zb. v § 28 ods. 1 hovorí iba o „doložení“ v uvedenom ustanovení bližšie špecifikovaných dokladov vrátane príslušného banského oprávnenia, a teda banské oprávnenie chápe ako jednu z viacerých príloh, ktoré možno aj dodatočne doložiť, najvyšší správny súd zastáva názor, že je potrebné rozlišovať dve zásadné situácie. Prvou je situácia, kedy navrhovateľ má banské oprávnenie [v materiálnom zmysle teda má spôsobilosť na výkon banskej činnosti (prípadne činnosti vykonávanej banským spôsobom)], avšak k návrhu na určenie dobývacieho priestoru nedoloží príslušné banské oprávnenie. Za takéto stavu podľa názoru najvyššieho správneho súdu pôjde o formálne pochybenie, ktoré možno dodatočne odstrániť. V tomto smere je potrebné odkázať na § 4c ods. 1 a 4 zákona č. 51/1988 Zb., podľa ktorých obvodný banský úrad vedie banský register, do ktorého zapisuje fyzické osoby a právnické osoby, ktorým vydal banské oprávnenie (1).

38. Druhou a pre tu prejednávanú vec je o mnoho zásadnejšou situácia, s ktorou je spojená buď samotná neexistencia banského oprávnenia (teda banské oprávnenie nikdy nebolo vydané a i napriek tomu subjekt podal návrh na určenie dobývacieho priestoru), alebo dodatočný, neskorší zánik banského oprávnenia. V porovnaní s prvou situáciou vymedzenou v prechádzajúcom bode 37, ide v tomto prípade o stav, kedy subjekt nemá vôbec vydané banské oprávnenie, respektíve toto v priebehu konania zaniklo, a teda takýto subjekt nemal (stratil) v materiálnom zmysle spôsobilosť na výkon banskej činnosti (činnosti vykonávanej banským spôsobom). V predmetnom administratívnom konaní o určenie dobývacieho priestoru nejde o prípadné nedoloženie banského oprávnenia k návrhu na určenie dobývacieho priestoru, ale o zánik banského oprávnenia navrhovateľa určenia dobývacieho priestoru, ktorú skutočnosť je nevyhnutné rozlišovať. V tu prejednávanej veci je nesporné, že pôvodnému navrhovateľovi - obchodnej spoločnosti Eastern Mediterranean Resources - Slovakia. s.r.o. svedčalo účastníctvo v konaní o určenie dobývacieho priestoru, tak hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne, a preto bola táto obchodná spoločnosť v konaní správnym orgánom považovaná za účastníka konania,

Následne - obvodný banský úrad na základe zmeny sídla pôvodného navrhovateľa na Námestie SNP 466/ 1, Detva rozhodol o zmene banského oprávnenia pod č. 539-760/2014 z 03. marca 2014, - neskôr došlo ku zmene obchodného mena na Mining Group Slovakia, s. r. o. (od 01. augusta 2015 do 13. septembra 2016) bez oznámenia zmeny na obvodnom banskom úrade; tiež došlo k zmene sídla na Kammerhofská 8, 969 01 Banská Štiavnica (od 13. februára 2014 do 13. septembra 2016) bez oznámenia zmeny, - Mining Group Slovakia, s.r.o. zmenila obchodné meno na MNG Slovakia, s.r.o. a zmenila

39. Vychádzajúc z takto nesporne zistených skutočností je zrejmé, že banské oprávnenie pôvodného navrhovateľa (v časovo vzostupnom poradí Eastern Mediterranean Resources - Slovakia, s.r.o. a neskôr so zmeneným názvom Eastern Mediterranean Resources - Slovakia, s.r.o., skrátený názov: EMED Slovakia, s.r.o. / Mining Group Slovakia, s. r. o. / MNG Slovakia s.r.o.) zaniklo dňa 06. decembra 2016, čo zodpovedá zneniu § 4b ods. 1 písm. b/ zákona č. 51/1988 Zb. v znení zákona č. 577/2007 Z.z. účinného od 01. januára 2008, podľa ktorého banské oprávnenie zaniká zrušením právnickej osoby, ktorej bolo vydané.

Tento stav spočívajúci v nedostatku trval až do 30. marca 2017, kedy sa obchodná spoločnosť A1 RE s. r. o. zlúčila so žalobcom, ktorý banským oprávnením disponoval. Z uvedeného je zrejmé, že už v období počnúc od 06. decembra 2016 bol daný relevantný dôvod pre zamietnutie návrhu na určenie dobývacieho priestoru, pričom žalobca ako právny nástupca pôvodného navrhovateľa určenia dobývacieho priestoru, v žiadnom prípade nemohol byť držiteľom banského oprávnenia v čase od 06. decembra 2016 do 30. marca 2017, pretože banské oprávnenie mu vydal Obvodný banský úrad v Bratislave až 15. februára 2017 a procesné postavenie účastníka konania v tomto správnom konaní prevzal až 30. marca 2017. Najvyšší správny súd sa stotožňuje so záverom, ku ktorému dospel správny súd, a teda aj žalovaný, že banské oprávnenie pôvodného navrhovateľa určenia dobývacieho priestoru, ktorý mal v konaní o určenie dobývacieho priestoru postavenie účastníka konania tak z hľadiska procesnoprávneho, ako aj z hľadiska hmotnoprávneho, nemôže byť v konaní o určenie dobývacieho priestoru dodatočne zhojené banským oprávnením žalobcu, ktorý ani nebol jeho priamym právnym nástupcom.

vôbec neboli držiteľmi banského oprávnenia. Už vyššie najvyšší správny súd uviedol, že s ohľadom na význam banského oprávnenia predstavujúceho základný hmotnoprávny predpoklad pre určenie dobývacieho priestoru je zásadné, aby navrhovateľ disponoval banským oprávnením počas celého konania o určenie dobývacieho priestoru.

banské oprávnenie. Rovnako možno zdôrazniť, že zlúčením obchodnej spoločnosti neprechádza na nástupnícku obchodnú spoločnosť aj banské oprávnenie. Takýto záver nevyplýva zo zákona. Navyše v tomto smere možno poukázať na § 14 ods. 2 zákona č. 455/ 1991 Zb., podľa ktorého pri fúzii a cezhraničnej fúzii spoločnosti môže nástupnícka spoločnosť pokračovať v prevádzkovaní živnosti zlučovaných alebo splývajúcich spoločností, avšak podľa § 3 ods. 2 písm. c/ tohto zákona živnosťou (okrem iného) nie je banská činnosť a dobývanie ložísk nevyhradených nerastov včítane úpravy a zušľachťovania nerastov vykonávaných v súvislosti s ich dobývaním, zabezpečovanie a likvidácia banských diel a lomov, ako aj vyhľadávanie a prieskum ložísk nevyhradených nerastov. 16) (odkaz na § 2 a § 3 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb.).

Odhliadnuc od toho, predmetné ustanovenie sa vzťahuje na zmluvný prevod už určeného dobývacieho priestoru, a to z organizácie, ktorej bol určený, na inú organizáciu, ktorá je držiteľom príslušného banského oprávnenia, ale to len po predchádzajúcom rozhodnutí obvodného banského úradu, ktorý je povinný preveriť splnenie zákonom ustanovených

. .)“] s tým, že v zmysle § 7a zákona č. 44/1988 Zb., ako aj v zmysle § 3a zákona č. 51/1988 Zb. za organizáciu je potrebné považovať právnické a fyzické osoby, ktoré v rámci podnikateľskej činnosti vykonávajú banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským spôsobom, prípadne inú činnosť upravenú týmto zákonom, pričom banskú činnosť možno v súlade s § 4a ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. vykonávať len na základe oprávnenia vydaného rozhodnutím obvodného banského úradu.

41. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného z titulu, že nebolo možné formulovať výrok bez toho, aby žalovaný neuviedol ustanovenie konkrétneho právneho predpisu, na základe ktorého rozhodol. Odkaz na rozsudok

Podporne odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž/107/1997, podľa ktorého neexistuje ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého by bol obvodný banský úrad oprávnený návrh zamietnuť. V tomto smere najvyšší správny súd nepovažuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Z rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný rozhodol podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku a vychádzajúc z rozsudku najvyššieho správneho súdu vo veci sp. zn. 10Sžk/15/2019 prvostupňové správne rozhodnutie o zastavení konania zmenil tak, že návrh zamietol. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že žalovaný nevydal prekvapivé rozhodnutie, keďže otázka aktívnej legitimácie v dôsledku zániku banského oprávnenia bola predmetom prvostupňového správneho rozhodnutia. Došlo len ku zmene povahy rozhodnutia, keď procesné rozhodnutie o zastavení konania bolo nahradené rozhodnutím o zamietnutí návrhu. Príkladmo z praxe tiež možno spomenúť zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý rovnako neupravuje možnosť zamietnutia žiadosti o dôchodkovú

Slovenskej republiky z 21. novembra 2018, sp. zn. 10Sžk/37/2017, z ktorého vyplýva, že prvostupňový správny orgán návrh na určenie dobývacieho priestoru zamietol a konajúci senát takýto spôsob rozhodnutia považoval za zákonný doplniac, že z dôvodu medzery v právnej úprave v zákone č. 44/1988 Zb. absentuje ustanovenie, podľa ktorého by správny orgán mohol nevyhovieť návrhu na určenie dobývacieho priestoru. 42. K žalobcom namietanej nepreskúmateľnosti rozsudku, z dôvodu, že správny súd sa dostatočne nezaoberal námietkou žalobcu ohľadom nerešpektovania právneho názoru žalovaného týkajúceho sa potreby nových záväzných stanovísk, najvyšší správny súd zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na určenie dobývacieho priestoru z pohľadu straty aktívnej vecnej legitimácie, a teda otázka ohľadom potreby zabezpečenia nových záväzných stanovísk je v tomto čase nedôvodná. 43. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok správneho súdu v podstatnom obsahu ako vecne správny, preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol. 44. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). Ďalším účastníkom konania 1/ až 14/ náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP). 45. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.