6Svk/14/2024
ECLI:SK:NSSSR:2026:6022200291.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- BB-76S/38/2022
- IČS
- 6022200291
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobcu: Mining Gold s.r.o., so sídlom v Stupave, Mariánska č. 32/A, IČO: 50638106, právne zast.: Mgr. Ivanou Horňákovou, advokátkou a konateľkou LEGAL GROUP, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Lomonosovova č. 2, IČO: 47237589, proti žalovanému: Hlavný banský úrad, so sídlom v Banskej Štiavnici, Kammerhofská č. 25, za účasti ďalších účastníkov: 1/ TOMS - SK, s.r.o., so sídlom v Detve, Jesenského č. 6, IČO: 36621323, 2/ Mesto Detva, so sídlom v Detve, J. G. Tajovského č. 7, 3/ Obec Dúbravy, so sídlom v Dúbravách č. 196, Dúbravy, právne zast.: JUDr. Tomášom Rosinom, advokátom a konateľom Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Kukučínova č. 20, IČO: 47246731, 4/ Obec Vígľaš, so sídlom vo Vígľaši, Zvolenská č. 1, Vígľaš, právne zast.: JUDr. Tomášom Rosinom, advokátom a konateľom Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Kukučínova č. 20, IČO: 47246731, 5/ Cmc, spol. s r. o., so sídlom v Detve, Bottova č. 1522, IČO: 36010642, 6/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP č. 8, IČO: 36038351, 7/ LIGNUM MS s. r. o., so sídlom v Detve, Areál PPS č. 1743, IČO: 44180942, 8/ Podpoľanie nad zlato, občianske združenie, so sídlom v Detve, Dolinky č. 1337/11, IČO: 42195110, 9/ PPS Group a. s., so sídlom v Detve, Tajovského č. 7, IČO: 36011509, 10/ SITNO HOLDING, a.s., so sídlom v Kremnici, Zechenterova č. 328/ 5, IČO: 36040932, 11/ SITNO HOLDING Real Estate, a.s., so sídlom v Bratislave, Rybné námestie č. 1, Bratislava, IČO: 35952954, 12/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislave, Búdková č. 36, 13/ Združenie Slatinka, so sídlom vo Zvolene, J. Kozáčeka č. 2182/11, P.O.BOX 67, IČO: 31936105, 14/ Pozemkové spoločenstvo Detva - Husová, so sídlom v Detve, Areál PD, Bottova 1/4, č. 1470, IČO: 42396858, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 23. februára 2022, Číslo: 142-337/2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici zo 06. marca 2024, č. k. BB-76S/38/2022-261, takto rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I.
1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom zo 06. marca 2024, č. k. BB-76S/38/2022-261 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SPP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 23. februára 2022, Číslo: 142-337/ 2022, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Obvodného banského úradu v Banskej Štiavnici z 03. apríla 2017, číslo I-996/2017 tak, že podľa právneho názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozsudku z 27. októbra 2021, sp. zn. 10Sžk/15/2019 zamietol návrh na určenie dobývacieho priestoru Detva, podaný organizáciou Eastern Mediterranean Resources - Slovakia, s.r.o.
Predmetným prvostupňovým správnym rozhodnutím Obvodný banský úrad v Banskej Štiavnici ako vecne príslušný orgán štátnej správy podľa § 41 ods. 2 písm. b/ zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 51/1988 Zb.“) a miestne príslušný podľa § 1 písm. b/ vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 333/1996 Z.z., ktorou sa ustanovujú obvody pôsobnosti obvodných banských úradov postupom podľa § 30 ods. 1 písm. a/ a § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku a podľa § 28 ods. 6 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 44/1988 Zb.“) zastavil konanie začaté dňa 24. januára 2011 na základe návrhu organizácie Eastern Mediterranean Resources - Slovakia, s.r.o. na určenie dobývacieho priestoru Detva.
2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách § 3a, § 4a ods. 1,2, § 4b ods. 1 písm. b/ zákona č. 51/1988 Zb., § 7a, § 24 ods. 1, § 27 ods. 1, § 28 ods. 1,6,7 zákona č. 44/1988 Zb., § 68 ods. 3 zákona č. 513/
1991 Zb. Obchodný zákonník, § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 455/1991 Zb.“) v zmysle právnej úpravy ustanovenej SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.
3. Správny súd mal preukázané, že žalobca v dôsledku tzv. univerzálnej sukcesie podľa relevantných ustanovení Obchodného zákonníka ako právny nástupca vstúpil do procesného postavenia právneho predchodcu, ktorým bola spomínaná organizácia Eastern Mediterranean Resources - Slovakia, s.r.o. (pôvodný navrhovateľ - žiadateľ). Zároveň sa však stotožnil so žalovaným, že v uvedenom správnom konaní došlo k strate aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa určenia dobývacieho priestoru Detva, a to dňa 06. decembra 2016 zrušením organizácie MNG Slovakia s.r.o., keďže tohto dňa jej v zmysle § 4b ods. 1 písm. b/ zákona č. 51/1988 Zb. zaniklo aj banské oprávnenie, ktoré je základným hmotnoprávnym predpokladom pre určenie dobývacieho priestoru v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb.
Stav existencie účastníka bez banského oprávnenia pokračoval aj po zániku organizácie MNG Slovakia s.r.o. v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou BPP House s.r.o., ktorá nebola držiteľom banského oprávnenia a tiež po zániku spoločnosti BPP House s.r.o. v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou
A1 RE s. r. o., ktorá taktiež nebola držiteľom banského oprávnenia. Správny súd s odkazom na § 24 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. uviedol, že právo na dobývanie výhradného ložiska a na nakladanie s vydobytým nerastom môže mať len organizácia, ktorá má banské oprávnenie. Keďže určením dobývacieho priestoru organizácia v zmysle § 24 ods. 1 menovaného zákona získava právo na dobývanie konkrétneho výhradného ložiska, tak musí byť už pred začatím konania o určenie dobývacieho priestoru a v prípade určenia dobývacieho priestoru, tak aj počas celého jeho trvania, t.j. počas dobývania konkrétneho výhradného ložiska v určenom dobývacom priestore, držiteľom banského oprávnenia na banskú činnosť.
V predmetnom administratívnom konaní o určenie dobývacieho priestoru Detva navrhovateľ nebol držiteľom banského oprávnenia od 06. decembra 2016 do 30. marca 2017, kedy došlo k zlúčeniu obchodnej spoločnosti A1 RE s. r. o. (nebola držiteľom banského oprávnenia) s organizáciou Mining Gold s.r.o. (ktorá bola držiteľom banského oprávnenia). Teda už 06. decembra 2016
zanikol základný hmotnoprávny predpoklad pre určenie dobývacieho priestoru Detva jeho navrhovateľovi. Ďalej zdôraznil, že tým, že sa obchodná spoločnosť bez banského oprávnenia A1 RE s. r. o. zlúčila so spoločnosťou žalobcu, ktorá disponovala banským oprávnením, nedošlo k zhojeniu nedostatku banského oprávnenia, keďže subjekt bez banského oprávnenia - A1 RE s. r. o. mal len procesné postavenie účastníka konania, pričom mu nesvedčalo hmotnoprávne oprávnenie a aktom zlúčenia so spoločnosťou žalobcu táto nadobudla tiež len procesné postavenie účastníka konania o určenie dobývacieho priestoru Detva, pretože na ňu žiadne hmotnoprávne oprávnenie z jej právneho predchodcu nemohlo prejsť.
Banské oprávnenie žalobcu, ktorého bol držiteľom v čase zlúčenia nijako nesúviselo s banským oprávnením pôvodného navrhovateľa určenia dobývacieho priestoru Detva, ktoré zaniklo. Išlo teda o iné banské oprávnenie, ktoré nemohlo zhojiť stratu hmotnoprávneho oprávnenia navrhovateľa určenia dobývacieho priestoru Detva, ktorá nastala už 06. decembra 2016. Žalobca nemohol disponovať banským oprávnením na základe univerzálnej právnej sukcesie, pretože taký prechod banského oprávnenia na právneho nástupcu v zmysle platnej právnej úpravy nie je možný. Banské oprávnenie nepredstavuje licenciu a je neprenosné.
4. V súvislosti s námietkou žalobcu, že absenciu banského oprávnenia ako procesnej podmienky by bolo možné počas konania odstrániť, správny súd aj s odkazom na znenie § 28 zákona č. 44/1988 Zb. túto vyhodnotil ako nedôvodnú, uvádzajúc, že banské oprávnenie nie je len jednou z ďalších náležitostí vyžadovaných podľa § 28 menovaného zákona a nie je odstrániteľnou procesnou podmienkou. Banské oprávnenie je základným hmotnoprávnym predpokladom pre určenie dobývacieho priestoru a v prípade jeho nedoloženia k návrhu na určenie dobývacieho priestoru nemôže obvodný banský úrad ani začať konanie o určenie
dobývacieho priestoru. Ak sa konanie o určenie dobývacieho priestoru začína na návrh organizácie, tá je povinná svoju aktívnu vecnú legitimáciu na určenie dobývacieho priestoru preukázať k návrhu priloženým banským oprávnením. Uzavrel, že žalovaný vo výroku rozhodol správne, keď zamietol návrh na určenie dobývacieho priestoru Detva.
Teda výrokom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný zmenil prvostupňové správne rozhodnutie (ktorým Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici konanie o určení dobývacieho priestoru Detva zastavil) tak, že návrh na určenie dobývacieho priestoru Detva zamietol, teda rozhodol inak ako prvostupňový orgán. Žalovaný vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí neuviedol ustanovenie právneho predpisu, na základe ktorého zamietol podaný návrh na určenie dobývacieho priestoru, ale žalovaný vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, že došlo k zmene prvostupňového rozhodnutia „podľa právneho názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, uvedeného v odôvodnení rozsudku sp. zn. 10Sžk/15/2019 z 27.10.2021, ktorým je viazaný.“ Rovnako námietku žalobcu, že nebol nerešpektovaný názor Hlavného banského úradu, správny súd vyhodnotil ako irelevantnú, pretože z napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplývalo, že žalovaný zamietol podaný návrh na určenie dobývacieho priestoru Detva z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie. 5. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.
II.
6. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).
8. Konkrétne vyjadril nesúhlas so záverom správneho súdu, že v dôsledku straty aktívnej vecnej legitimácie žalobcu spôsobenej zánikom banského oprávnenia spoločnosti Eastern Mediterranean Resources - Slovakia, s.r.o. nebol žalovaný oprávnený určiť žalobcovi dobývací priestor a návrh na určenie dobývacieho priestoru bol z tohto dôvodu nútený zamietnuť. Nestotožnil sa s výkladom § 24 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb., podľa ktorého banské oprávnenie je základným hmotnoprávnym predpokladom pre určenie dobývacieho priestoru, keďže predmetné ustanovenie naopak hovorí o tom, že na dobývanie výhradného ložiska a nakladanie s vydobytým nerastom má právo organizácia, ktorá spĺňa dva predpoklady, t.j. 1/ má banské oprávnenie a 2/ ktorej sa určí dobývací priestor. Uvedené ustanovenie hovorí iba o tom, že na dobývanie výhradného ložiska musí organizácia disponovať banským oprávnením a zároveň jej musel byť určený konkrétny dobývací priestor, v ktorom môže svoju banskú realizovať. Je potrebné rozlišovať medzi zákonnými predpokladmi dobývania výhradného ložiska a zákonnými predpokladmi určenia dobývacieho priestoru.
Vyjadril nesúhlas s tvrdením správneho súdu, že dňa 06. decembra 2016 zanikol základný hmotnoprávny predpoklad pre určenie dobývacieho priestoru Detva jeho navrhovateľovi a pôvodné banské oprávnenie nebolo možné nahradiť novým banským oprávnením žalobcu.
Banské oprávnenie je len špeciálnym druhom oprávnenia (nie hmotnoprávnym predpokladom na určenie dobývacieho priestoru) oprávňujúce organizáciu na výkon špecifických banských činností, ale nie je nevyhnutné, aby právo na dobývanie konkrétneho výhradného ložiska bolo viazané na banské oprávnenie organizácie, ktorej bol pôvodne banský priestor určený.
Poukázal na ustanovenie § 27 ods. 7 zákona č. 44/1988 Zb., ktoré umožňuje organizácii dokonca previesť dobývací priestor na inú organizáciu, ktorá má príslušné banské oprávnenie, pričom je evidentné, že organizácia, na ktorú bude dobývací priestor prevedený, nedisponuje tým istým banským oprávnením ako prevodca dobývacieho priestoru, ktorému bol dobývací priestor určený. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že spoločnosť A1 RE s. r. o. sa dňa 30. marca 2017 (t.j. ešte pred vydaním prvostupňového správneho rozhodnutia) zlúčila so žalobcom, ktorý disponoval potrebným banským oprávnením, z ktorého dôvodu bol žalobca v čase vydania rozhodnutia riadne legitimovaným subjektom v konaní o určenie dobývacieho
priestoru. Zákon č. 44/1988 Zb. ukladá žalobcovi banské oprávnenie k návrhu na určenie dobývacieho priestoru výlučne doložiť s tým, že zákon z jeho nepredložením nespája nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Ani ho nedefinuje ako hmotnoprávnu podmienku určenia dobývacieho priestoru; ide iba o jeden z ďalších dokladov a náležitostí uvedených v § 28 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb., ktoré musí navrhovateľ doložiť. Zákon č. 44/1988 Zb. na žiadnom mieste explicitne nevylučuje existenciu právneho nástupníctva v konaní o určenie dobývacieho priestoru a rovnako nevylučuje možnosť právneho nástupcu preukázať podmienku podľa § 28 ods. 1 písm. c/ zákona č. 44/1988 Zb. vlastným banským oprávnením právneho nástupcu ako účastníka konania. Podľa žalobcu banské oprávnenie je len zastupiteľným druhom „oprávnenia“, ktoré možno vydať každému subjektu, ktorý splní zákonné podmienky podľa § 4a zákona č. 51/1988 Zb. Rovnako vyjadril nesúhlas so spôsobom, akým správny súd vyložil § 28 ods. 6 zákona č. 44/1988 Zb., t.j., že v prípadoch
nedoloženia dokumentácie podľa ods. 1 písm. d/ a e/ a ods. 2 tohto zákona sa konanie zastavuje a pri nesplnení iných podmienok sa návrh zamietne. Uvedené ustanovenie sa však vzťahuje na časové obdobie pred začatím konania o určenie dobývacieho priestoru a nie na skutočnosti, ak niektorý doklad alebo dokument „vypadne z pohľadu svojej aktuálnosti“ počas konania o určenie dobývacieho priestoru. Dodal, že situáciu, ktorá nastala v tu prejednávanej veci, zákon č. 44/1988 Zb. vôbec nerieši. Nepredloženie banského oprávnenia považoval za odstrániteľný nedostatok správneho konania, ktorý možno napraviť postupom podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku a následne ďalej pokračovať v konaní, a to aj po začatí konania o určenie dobývacieho priestoru, čo sa aj stalo.
9. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného z titulu, že nebolo možné formulovať výrok bez toho, aby žalovaný neuviedol ustanovenie konkrétneho právneho predpisu, na základe ktorého rozhodol. Odkaz na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky považoval za nezákonný.
Týmto žalovaný hrubo porušil povinnosť štátneho orgánu konať iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Formulácia samotného výroku je dôvodom na jeho zrušenie pre zmätočnosť. Podporne odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž/107/1997, podľa ktorého neexistuje ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého by bol obvodný banský úrad oprávnený návrh zamietnuť.
10. V závere kasačnej sťažnosti žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozsudku, keď správny súd sa dostatočne nezaoberal námietkou žalobcu ohľadom nerešpektovania právneho názoru žalovaného týkajúceho sa potreby nových záväzných stanovísk.
11. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a vec vráti na ďalšie konanie.
III.
12. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo 16. júla 2024. 13. Uviedol, že základným hmotnoprávnym predpokladom pre určenie dobývacieho priestoru v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. je banské oprávnenie. Právo dobývať výhradné ložisko, ktoré je vo vlastníctve Slovenskej republiky, môže získať (určením dobývacieho priestoru) len organizácia, ktorá je držiteľom banského oprávnenia a ktorej príslušný obvodný banský úrad určí dobývací priestor. Z logického výkladu § 24 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. a najmä slovného spojenia „ktorá má banské oprávnenie a ktorej sa určí dobývací priestor“ je zrejmé, že určeniu dobývacieho priestoru musí predchádzať banské oprávnenie navrhovateľa určenia dobývacieho priestoru, teda základným predpokladom pre to, aby bolo možné organizácii určiť dobývací priestor, je existencia jej banského oprávnenia. Keďže ide o hmotnoprávne ustanovenie, potom existencia banského oprávnenia organizácie, ktorá je navrhovateľom určenia dobývacieho priestoru, je základným hmotnoprávnym predpokladom, pre určenie dobývacieho priestoru jeho navrhovateľovi. Žalobca ako právny nástupca pôvodného navrhovateľa určenia dobývacieho priestoru Detva, v žiadnom prípade nemohol byť držiteľom banského oprávnenia v čase od 06. decembra 2016 do 30. marca 2017, pretože banské oprávnenie mu vydal Obvodný banský úrad v Bratislave až 15. februára 2017 a procesné postavenie účastníka konania v správnom konaní o určenie dobývacieho priestoru
Detva prevzal až 30. marca 2017, i keď, ako uviedol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku z 27. októbra 2021, sp. zn. 10Sžk/15/2019, mu nesvedčilo hmotnoprávne oprávnenie, keďže nebol držiteľom banského oprávnenia. K strate aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa určenia dobývacieho priestoru Detva došlo už 06. decembra 2016 zrušením organizácie MNG Slovakia s. r. o., čím v zmysle § 4b ods. 1 písm. b/ zákona č. 51/1988 Zb. zaniklo jej banské oprávnenie. Tento stav straty hmotnoprávneho oprávnenia navrhovateľa na určenie dobývacieho priestoru Detva trval až do 30. marca 2017 a nemohla ho zhojiť ani skutočnosť, že žalobca v čase vydania prvostupňového rozhodnutia Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 1-996/2017 z 03. apríla 2017 už disponoval banským oprávnením, pretože to nie je banské oprávnenie pôvodného navrhovateľa, ktorého držiteľom musí byť navrhovateľ určenia dobývacieho priestoru v priebehu celého konania o určenie dobývacieho
priestoru. Podporne žalovaný poukázal na § 4b ods. 7 veta prvá zákona č. 51/1988 Zb., podľa ktorého cit.: „Zánikom banského oprávnenia alebo zrušením banského oprávnenia zaniká organizácii právo na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore podľa osobitného predpisu.3i)“, pričom poznámka pod čiarou k odkazu 3i) odkazuje na § 24 ods. 1 zákona č.
44/1988 Zb. Ak potom zánikom banského oprávnenia zaniká organizácii právo na dobývanie výhradného ložiska v už určenom dobývacom priestore, tak je dôvodné z toho vyvodiť záver, že v konaní o určenie dobývacieho priestoru nemôže vzniknúť právo na dobývanie výhradného ložiska určením dobývacieho priestoru jeho navrhovateľovi, ktorému v priebehu konania zanikne banské oprávnenie.
Poukaz žalobcu na § 27 ods. 7 zákona č. 44/1988 Zb. považoval za nedôvodný, keď podľa tohto ustanovenia je možné dobývací priestor zmluvne previesť len na už určený dobývací priestor, a to z organizácie, ktorej bol určený (ktorá z akýchkoľvek dôvodov nemieni dobývať výhradné ložisko), na inú organizáciu, ktorá je držiteľom príslušného banského oprávnenia, ale to len po predchádzajúcom rozhodnutí obvodného banského úradu, ktorý je povinný preveriť splnenie zákonom ustanovených podmienok
zmluvného prevodu. Tým dôjde k prevodu práva dobývať konkrétne výhradné ložisko v určenom dobývacom priestore na inú organizáciu, za predpokladu, že má príslušné banské oprávnenie, teda má zodpovedného vedúceho zamestnanca, ktorý má odbornú spôsobilosť odborne a bezpečne riadiť vykonávanie banskej činnosti - otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska. Banské oprávnenie pôvodného navrhovateľa určenia dobývacieho priestoru Detva, ktorý mal v konaní o určenie dobývacieho priestoru Detva postavenie účastníka konania z hľadiska procesnoprávneho, ale aj z hľadiska hmotnoprávneho oprávnenia, nemôže byť v konaní o určenie dobývacieho priestoru Detva dodatočne zhojené banským oprávnením žalobcu, ktorý ani nebol jeho priamym právnym nástupcom.
Priamym právnym nástupcom pôvodného navrhovateľa určenia dobývacieho priestoru Detva bola spoločnosť BPP House s.r.o., ktorá nebola držiteľom banského oprávnenia. Jej priamym právnym nástupcom bola spoločnosť A1 RE s. r. o., ktorá taktiež nebola držiteľom banského oprávnenia. Žalobca teda nebol priamym právnym nástupcom pôvodného navrhovateľa určenia dobývacieho priestoru Detva, ale spoločnosti A1 RE s. r. o. Doplnil, že pri zmluvnom prevode dobývacieho priestoru podľa § 27 ods. 7 a nasl. zákona č. 44/1988 Zb. ide o prevod už určeného dobývacieho priestoru z organizácie, ktorá už ďalej nemieni využívať svoje právo na dobývanie výhradného ložiska v určenom dobývacom priestore, na inú organizáciu, ktorá má príslušné banské oprávnenie (je zrejmé, že musí ísť o iné banské oprávnenie, ak ide o inú organizáciu), a to až po predchádzajúcom rozhodnutí obvodného banského úradu, ktorý v konaní posúdi splnenie tejto hmotnoprávnej podmienky a posúdi tiež, či návrh zmluvy o prevode dobývacieho priestoru obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a či
zodpovedajú skutočnému stavu. V konaní, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, dobývací priestor určený nebol. Platná právna úprava v konaní o určenie dobývacieho priestoru vôbec nepočíta s možnosťou zániku banského oprávnenia jeho navrhovateľa a pokračovaním konania s jeho právnym nástupcom, čo vyplýva z § 4b ods. 1 písm. b/ zákona č. 51/1988 Zb., podľa ktorého banské oprávnenie zaniká už zrušením organizácie, nie jej zánikom. 14. Žalovaný ďalej uviedol, že z § 28 ods. 1 a § 28 ods. 6 zákona č. 44/1988 Zb. jednoznačne vyplýva, že banské oprávnenie, uvedené v § 28 ods. 1 písm. c/, spolu s náležitosťami uvedenými v § 28 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 44/1988 Zb. musia byť v každom prípade doložené k návrhu na určenie dobývacieho priestoru a obvodný banský úrad ani nie je oprávnený určiť, aby ich organizácia v prípade ich absencie doplnila k návrhu, keďže doplnenie návrhu na určenie dobývacieho priestoru sa týka len dokladov a dokumentácie podľa odseku 1 písm. d/ a e/ a odseku 2.
Ak sa konanie o určenie dobývacieho priestoru začína na návrh organizácie, tá je povinná svoju aktívnu vecnú legitimáciu na určenie dobývacieho priestoru preukázať k návrhu priloženým banským oprávnením.
IV.
15. Ďalší účastníci konania - 1 / až 14/ sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadrili. 16. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi dňa 17. augusta 2024 na vedomie.
V.
17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) viazaný rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1,2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.
18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 22. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej
správy. 23. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
24. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 23. februára 2022, Číslo: 142-337/2022, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Obvodného banského úradu v Banskej Štiavnici z 03. apríla 2017, číslo I-996/2017 tak, že podľa právneho názoru najvyššieho správneho súdu v rozsudku z 27. októbra 2021, sp. zn. 10Sžk/15/2019 zamietol návrh na určenie dobývacieho priestoru Detva, podaný organizáciou Eastern Mediterranean Resources - Slovakia, s.r.o.
Predmetným prvostupňovým správnym rozhodnutím Obvodný banský úrad v Banskej Štiavnici ako vecne príslušný orgán štátnej správy podľa § 41 ods. 2 písm. b/ zákona č. 51/1988 Zb. a miestne príslušný podľa § 1 písm. b/ vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 333/1996 Z.z., ktorou sa ustanovujú obvody pôsobnosti obvodných banských úradov postupom podľa § 30 ods. 1 písm. a/ a § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku a podľa § 28 ods. 6 zákona č. 44/1988 Zb. zastavil konanie začaté dňa 24. januára 2011 na základe návrhu organizácie Eastern Mediterranean Resources - Slovakia, s.r.o. na určenie dobývacieho priestoru Detva.
25. Podľa § 7a zákona č. 44/1988 Zb., geologický prieskum alebo dobývanie výhradných ložísk alebo inú banskú činnosť 1) (odkaz na zákon č. 51/1988 Zb.; pozn. súdu) môže vykonávať v rámci podnikateľskej činnosti 2b) právnická alebo fyzická osoba (ďalej len "organizácia") v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi. 2c) (exemplifikatívny odkaz na zákon č. 51/1988 Zb.; pozn. súdu).
26. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb., právo na dobývanie výhradného ložiska a na nakladanie s vydobytým nerastom má organizácia, ktorá má banské oprávnenie 12a) (odkaz na § 4a zákona č. 51/1988 Zb.; pozn. súdu) a ktorej sa určí dobývací priestor.
27. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb., dobývací priestor, jeho zmenu a zrušenie určí obvodný banský úrad rozhodnutím po vyjadrení príslušného orgánu ochrany prírody 7a) a na základe záväzného stanoviska stavebného úradu. 7b)
28. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb., konanie o určenie, zmenách a zrušenie dobývacieho priestoru (ďalej len "konanie o určenie dobývacieho priestoru") sa začína na návrh organizácie, obce, v ktorej katastrálnom území sa dobývací priestor nachádza, alebo na podnet obvodného banského úradu.
Návrh sa doloží a/ stanoviskom ministerstva príslušného podľa druhu nerastu, najmä z hľadiska realizácie surovinovej politiky, b/ rozhodnutím o určení chráneného ložiskového územia, c/ príslušným banským oprávnením, 12a) (odkaz na § 4a zákona č. 51/1988 Zb.; pozn. súdu) d/ dokladmi a dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu, e/ zoznamom fyzických a právnických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známe, f/ dokumentáciou, v prípade návrhu na použitie technológie kyanidového lúhovania alebo návrhu na otvárku, prípravu, dobývanie, úpravu a zušľachťovanie rádioaktívnych nerastov,
obsahujúcou 1. navrhovaný spôsob dobývania, ako aj spôsob otvárky, prípravy, úpravy a zušľachťovania, predbežné termíny otvárkových, prípravných a dobývacích prác, 2. opatrenia na zníženie vplyvov činností na životné prostredie, 3. finančné možnosti navrhovateľa,
4. technické možnosti navrhovateľa, 5. informáciu o stave v riešení stretov záujmov, 6. výpočet predpokladaných prínosov využitia ložiska nerastu pre štát z titulu predpokladanej platby úhrady za nerasty vydobyté z výhradného ložiska, g/ súhlasným výsledkom miestneho referenda z každej obce podľa osobitného predpisu, 12aaa) ak ide o dobývací priestor na dobývanie výhradného ložiska rádioaktívnych nerastov.
29. Podľa § 28 ods. 6 zákona č. 44/1988 Zb., obvodný banský úrad môže začať konanie o určenie dobývacieho priestoru aj v prípade, ak nie sú k dispozícii všetky doklady a dokumentácia podľa odseku 1 písm. d/ a e/ a odseku 2.
Súčasne určí organizácii lehotu na doplnenie návrhu. Ak návrh nebol doplnený v určenej lehote, obvodný banský úrad konanie o určenie dobývacieho priestoru zastaví. 30. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 51/1988 Zb., banskou činnosťou sa podľa tohto zákona rozumie otvárka, príprava a dobývanie výhradných ložísk.
31. Podľa § 4a ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb., banskú činnosť uvedenú v § 2 písm. b/ až h/ a činnosť vykonávanú banským spôsobom, uvedenú v § 3 písm. a/ s výnimkou ložiskového geologického prieskumu nevyhradených nerastov možno vykonávať len na základe oprávnenia vydaného rozhodnutím obvodného banského úradu (ďalej len "banské oprávnenie").
32. Podľa § 4b ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. v znení zákona č. 577/2007 Z.z. účinného od 01. januára 2008, banské oprávnenie zaniká a/ smrťou fyzickej osoby, ktorej bolo vydané, ak vo výkone banského oprávnenia nepokračujú dedičia alebo ustanovený opatrovník, b/ zrušením právnickej osoby, ktorej bolo vydané, c/ právoplatným rozhodnutím obvodného banského úradu podľa odseku 4.
33. Podľa § 4b ods. 7 zákona č. 51/1988 Zb., zánikom banského oprávnenia alebo zrušením banského oprávnenia zaniká organizácii právo na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore podľa osobitného predpisu. 3i) (odkaz na § 24 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb.; pozn. súdu). Zánik práva na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore obvodný banský úrad písomne oznámi organizácii; zánik práva na dobývanie výhradného ložiska sa neoznamuje v prípade zániku oprávnenia podľa odseku 1 písm. a/ a b/.
34. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že: - právny predchodca žalobcu (obchodná spoločnosť Eastern Mediterranean Resources - Slovakia, s.r.o.) podal dňa 24. januára 2011 návrh na určenie dobývacieho priestoru Detva, - prvostupňový správny orgán dňa 19. novembra 2012 vydal rozhodnutie číslo 233160/2012, ktorým určil právnemu predchodcovi žalobcu dobývací priestor Detva, - dňa 27. mája 2013 vydal žalovaný rozhodnutie pod číslom 456-1213/2013, ktorým prvostupňové správne rozhodnutie zrušil a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie s tým, že prvostupňovému správnemu orgánu vytkol viaceré nedostatky, - prvostupňový správny orgán následne oznámil verejnosti začatie nového prejednania a rozhodnutia vo veci určenia dobývacieho priestoru Detva, rovnako dňa 12. augusta 2013 vyzval právneho predchodcu žalobcu, aby v rámci nového prerokovania doplnil príslušný návrh na určenie dobývacieho priestoru v súlade so závermi, plynúcimi z rozhodnutia žalovaného z 27. mája 2013, číslo 456-1213/2013; za týmto účelom prerušil konanie do doby
doplnenia podania, respektíve do 31. marca 2014, - právny predchodca žalobcu doplnil podanie dňa 02. septembra 2013, - dňa 07. novembra 2013 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, - prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo 16. decembra 2013, číslo 13-3360-I/23013 prerušil konanie do doby odstránenia nedostatkov, respektíve do 31. decembra 2016 a právneho predchodcu žalobcu vyzval na doplnenie príslušného návrhu na určenie dobývacieho priestoru, - Krajský súd v Banskej Bystrici neskôr uznesením z 29. apríla 2016, č. k. 24S/45/2015-57 v konaní proti nečinnosti prvostupňového správneho orgánu na základe žaloby Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici uložil prvostupňovému správnemu orgánu konať a rozhodnúť vo veci návrhu na určenie dobývacieho priestoru Detva, - následne prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 20. októbra 2016, číslo 2-3014/2016 zamietol návrh právneho predchodcu žalobcu na určenie dobývacieho priestoru Detva, - na odvolanie právneho predchodcu žalobcu z 31. októbra 2016 žalovaný rozhodnutím z 25.
januára 2017, číslo 46-218/2017 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie [primárne prvostupňovému správnemu orgánu vytkol, že tento nerešpektoval právne záväzný názor žalovaného pri posudzovaní návrhu na určenie dobývacieho priestoru Detva vo veci samej, neprihliadal na prvé súhlasné stanoviská príslušných subjektov, ktoré platia počas celého konania a rovnako vo výroku svojho rozhodnutia neuviedol, na základe akého ustanovenia právneho predpisu rozhodol], - prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím z 03. apríla 2017, číslo 1-996/2017/I konanie o určenie dobývacieho priestoru Detva podľa § 30 ods. 1 písm. a/ a d/ Správneho poriadku v spojení s § 28 ods. 6 zákona č. 44/1988 Zb. zastavil [prvostupňový správny orgán zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku odôvodnil tým, že podľa § 4b ods. 1 písm. b/ zákona č. 51/1988 Zb. banské oprávnenie zaniká zrušením právnickej osoby, ktorej bolo vydané, teda najneskôr 10. decembra
2016 zaniklo banské oprávnenie právneho predchodcu žalobcu (pôvodný navrhovateľ - Eastern Mediterranean Resources - Slovakia, s.r.o.); zánikom banského oprávnenia sa stal príslušný návrh neúplný a zároveň navrhovateľ stratil aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na určenie dobývacieho priestoru; zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku odôvodnil nedoplnením návrh o časovo aktuálne vyjadrenia orgánov a organizácií, ktorým prislúcha ochrana záujmov chránených podľa osobitných právnych predpisov v lehote, ktorá bola určená do 31. decembra 2016], - predmetné rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, ktoré žalovaný vybavil oznámením z 28. júna 2017 evidovaným pod číslom 577-971/2017, keď odvolanie žalobcu vyhodnotil ako podnet na začatie odvolacieho konania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, avšak ako odvolanie podané inou osobou ako účastníkom konania, nakoľko v tomto prípade odvolanie podala spoločnosť Mining Gold, s.r.o., z ktorého dôvodu potom odvolanie odmietol kvôli nedostatku spôsobilosti Mining Gold, s.r.o. byť účastníkom konania, - Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 24. októbra 2018, č. k. 23S/117/2017 následne
žalobcom podanú správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, - najvyšší správny súd rozsudkom z 27. októbra 2021, sp. zn. 10Sžk/15/2019 zmenil rozsudok krajského súdu tak, že oznámenie žalovaného z 28. júna 2017, číslo 577-971/2017 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, - žalovaný potom v ďalšom konaní tu preskúmavaným rozhodnutím z 23. februára 2022 zmenil prvostupňové správne rozhodnutie z 03. apríla 2017 tak, že návrh na určenie dobývacieho priestoru Detva podaný (pôvodným) navrhovateľom zamietol.
35. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a súladné so zákonom.
36. Najvyšší správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že v tu prejednávanej veci právny predchodca žalobcu (obchodná spoločnosť Eastern Mediterranean Resources - Slovakia, s.r.o.) podal dňa 24. januára 2011 návrh na určenie dobývacieho priestoru Detva podľa § 28 zákona č. 44/1988 Zb. S ohľadom na zásadné dopady banskej činnosti (§ 2 zákona č. 51/1988 Zb.) a tiež činnosti vykonávanej banským spôsobom (§ 3 zákona č. 51/1988 Zb.) tak na anorganické zložky životného prostredia (atmosféra, hydrosféra, litosféra, pedosféra), ako aj organické zložky životného prostredia (biosféra) vrátane spoločenských vzťahov s tým súvisiacich, samotný zákon predpokladá, že takúto činnosť môže vykonávať len úzko špecializovaný subjekt - organizácia, teda právnická a fyzická osoba, ktorá v rámci podnikateľskej činnosti vykonáva banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským spôsobom, prípadne inú činnosť upravenú zákonom. Takýmto subjektom vykonávanú úzko špecializovanú činnosť možno chápať predovšetkým vo vzťahu k racionálnemu využívaniu nerastného bohatstva, najmä pri geologickom prieskume, otvárke, príprave a dobývaní ložísk
nerastov, úprave a zušľachťovaní nerastov vykonávanom v súvislosti s ich dobývaním, ako aj bezpečnosti prevádzky, ochrany pracovného prostredia a ochrany životného prostredia. S ohľadom na takto vymedzený „úzky profil“ činnosti, avšak s možnými značnými negatívnymi dopadmi na krajinu, zákon ako jednu z kľúčových podmienok aj v kontexte na tu prejednávaný prípad už v štádiu konania o určenie dobývacieho priestoru jasne stanovil, že navrhovateľ musí disponovať príslušným banským oprávnením (§ 28 ods. 1 písm. c/ zákona č. 44/1988 Zb.). Banské oprávnenie bolo do zákona č. 51/1988 Zb. zavedené zákonom č. 154/1995 Z.z. účinným od 01. septembra 1995 (pozri najmä § 4a, § 4b a § 4c) s tým, že v znení relevantnom pre tu prejednávanú vec platí, že banskú činnosť uvedenú v § 2 písm. b/ až h/ (a teda aj dobývanie výhradných ložísk) a činnosť vykonávanú banským spôsobom, uvedenú v § 3 písm. a/ s výnimkou ložiskového geologického prieskumu nevyhradených nerastov možno vykonávať len na základe oprávnenia vydaného rozhodnutím obvodného banského úradu, teda na základe banského oprávnenia.
Banské oprávnenie vydané príslušným štátnym orgánom vyjadruje ten fakt, že príslušný subjekt je (odborne) spôsobilý na realizáciu banskej činnosti - tu na dobývanie výhradných ložísk podľa § 2 písm. b/ zákona č. 51/1988 Zb. a ako spôsobilý na výkon banskej činnosti je oprávnený podať návrh na určenie dobývacieho priestoru podľa § 28 zákona č. 44/1988 Zb. To, že má banské oprávnenie zásadné postavenie vyplýva okrem iného z § 24 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb., podľa ktorého cit.: „Právo na dobývanie výhradného ložiska a na nakladanie s vydobytým nerastom má organizácia, ktorá má banské oprávnenie 12a) a ktorej sa určí dobývací priestor.“ Vzhľadom na význam, zásadné postavenie a samotný účel banského oprávnenia najvyšší správny súd má za to, že banské oprávnenie má hmotnoprávny charakter a navrhovateľ banského oprávnenia musí týmto oprávnením (z pochopiteľných dôvodov) disponovať po celý čas trvania konania o určenie dobývacieho priestoru.
To napokon potvrdil najvyšší správny súd v rozsudku z 27. októbra 2021, sp. zn. 10Sžk/15/2019, v ktorom uviedol, že cit.: „ (. . .) pôvodný navrhovateľ obchodná spoločnosť Eastern Mediterranean Resources - Slovakia. s.r.o. napĺňal pojmové znaky účastníctva v konaní o určenie dobývacieho priestoru, tak hmotnoprávne ako aj procesnoprávne, a preto bol v konaní správnym orgánom považovaný za účastníka konania, s ktorým správny orgán konal a o ktorého právach a právom chránených záujmoch rozhodoval. Žalobca ako právny nástupca pôvodného navrhovateľa univerzálnou sukcesiou vstúpil do procesných práv a povinností pôvodného navrhovateľa, čím prevzal aj procesné postavenie tohto subjektu v správnom konaní, i keď mu nesvedčilo hmotnoprávne oprávnenie, keďže nebol držiteľom banského oprávnenia.“ Najvyšší správny súd v označenej veci tiež zdôraznil, že cit.: „ (.
. .) je v rozpore so správnym poriadkom stratu banského oprávnenia spájať so stratou spôsobilosti byť účastníkom konania. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva fyzickým a právnickým osobám byť účastníkom konania.
Ide teda o procesnú subjektivitu. Pri právnickej osobe okamihom výmazu obchodnej spoločnosti z obchodného registra dochádza k zániku právnej subjektivity právnickej osoby, teda aj procesnej subjektivity a procesnej spôsobilosti. Uvedené však neplatí pri zlúčení spoločností, keď zlúčením je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že právny nástupca t.j. právnická osoba, ktorá disponuje procesnou subjektivitou, vstupuje do procesného postavenia právneho
predchodcu. Tu si je potrebné uvedomiť a odlišovať rozdiel medzi stratou procesnej spôsobilosti byť účastníkom konania a stratou aktívnej vecnej legitimácie v administratívnom konaní, čo sa odrazí najmä vo výsledku rozhodovacej činnosti správneho orgánu. Aktívna
vecná legitimácia je otázkou hmotného práva a dôsledok zistenia jej nedostatku sa prejaví vo výsledku konania zamietnutím návrhu.“ 37. Pokiaľ žalobca namietal, že zákon č. 44/1988 Zb. v § 28 ods. 1 hovorí iba o „doložení“ v uvedenom ustanovení bližšie špecifikovaných dokladov vrátane príslušného banského oprávnenia, a teda banské oprávnenie chápe ako jednu z viacerých príloh, ktoré možno aj dodatočne doložiť, najvyšší správny súd zastáva názor, že je potrebné rozlišovať dve zásadné situácie. Prvou je situácia, kedy navrhovateľ má banské oprávnenie [v materiálnom zmysle teda má spôsobilosť na výkon banskej činnosti (prípadne činnosti vykonávanej banským spôsobom)], avšak k návrhu na určenie dobývacieho priestoru nedoloží príslušné banské oprávnenie. Za takéto stavu podľa názoru najvyššieho správneho súdu pôjde o formálne pochybenie, ktoré možno dodatočne odstrániť. V tomto smere je potrebné odkázať na § 4c ods. 1 a 4 zákona č. 51/1988 Zb., podľa ktorých obvodný banský úrad vedie banský register, do ktorého zapisuje fyzické osoby a právnické osoby, ktorým vydal banské oprávnenie (1).
Súčasťou registra je aj zbierka listín obsahujúcich odpisy vydaných banských oprávnení. Obvodné banské úrady sa vzájomne informujú o vydaných banských oprávneniach vždy ku koncu kalendárneho roka (4). Z uvedeného je potom zrejmé, že pokiaľ by mal príslušný správny orgán z vlastnej činnosti preukázané, že navrhovateľ má banské oprávnenie, len ho nedopatrením nedoložil, nemožno takýto návrh bez ďalšieho zamietnuť, pretože v materiálnom zmysle mal spôsobilosť na výkon banskej činnosti. Možno tiež poukázať na § 34 ods. 6 Správneho poriadku (v spojení s § 41 zákona č. 44/1988 Zb.), podľa ktorého skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Možno len dodať, že do banského registra sa v súlade s § 4c ods. 2 písm. e/ zákona č. 51/1988 Zb. zapisuje dátum vydania a zániku banského oprávnenia.
38. Druhou a pre tu prejednávanú vec je o mnoho zásadnejšou situácia, s ktorou je spojená buď samotná neexistencia banského oprávnenia (teda banské oprávnenie nikdy nebolo vydané a i napriek tomu subjekt podal návrh na určenie dobývacieho priestoru), alebo dodatočný, neskorší zánik banského oprávnenia. V porovnaní s prvou situáciou vymedzenou v prechádzajúcom bode 37, ide v tomto prípade o stav, kedy subjekt nemá vôbec vydané banské oprávnenie, respektíve toto v priebehu konania zaniklo, a teda takýto subjekt nemal (stratil) v materiálnom zmysle spôsobilosť na výkon banskej činnosti (činnosti vykonávanej banským spôsobom). V predmetnom administratívnom konaní o určenie dobývacieho priestoru nejde o prípadné nedoloženie banského oprávnenia k návrhu na určenie dobývacieho priestoru, ale o zánik banského oprávnenia navrhovateľa určenia dobývacieho priestoru, ktorú skutočnosť je nevyhnutné rozlišovať. V tu prejednávanej veci je nesporné, že pôvodnému navrhovateľovi - obchodnej spoločnosti Eastern Mediterranean Resources - Slovakia. s.r.o. svedčalo účastníctvo v konaní o určenie dobývacieho priestoru, tak hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne, a preto bola táto obchodná spoločnosť v konaní správnym orgánom považovaná za účastníka konania,
s ktorou správny orgán riadne konal a o ktorej právach a právom chránených záujmoch rozhodoval. Následne však došlo k viacerým zmenám v organizácii pôvodného navrhovateľa, ktorý bol oprávnený na podanie návrhu na určenie dobývacieho priestoru, pretože obvodný banský úrad mu vydal banské oprávnenie pod č. 1579-3518/2010 z 22. novembra 2010.
Následne - obvodný banský úrad na základe zmeny sídla pôvodného navrhovateľa na Námestie SNP 466/ 1, Detva rozhodol o zmene banského oprávnenia pod č. 539-760/2014 z 03. marca 2014, - neskôr došlo ku zmene obchodného mena na Mining Group Slovakia, s. r. o. (od 01. augusta 2015 do 13. septembra 2016) bez oznámenia zmeny na obvodnom banskom úrade; tiež došlo k zmene sídla na Kammerhofská 8, 969 01 Banská Štiavnica (od 13. februára 2014 do 13. septembra 2016) bez oznámenia zmeny, - Mining Group Slovakia, s.r.o. zmenila obchodné meno na MNG Slovakia, s.r.o. a zmenila
sídlo: Mariánska 32/A, 900 31 Stupava (od 14. septembra 2016 do 09. decembra 2016) bez oznámenia zmeny, respektíve po zmene sídla bez oznámenia na Obvodnom banskom úrade v Bratislave, - MNG Slovakia, s.r.o., so sídlom: Mariánska 32/A, 900 31 Stupava zanikla v dôsledku zlúčenia s BPP House, s.r.o. so sídlom Mariánska 32/A, 900 31 Stupava, IČO: 47456451; MNG Slovakia, s.r.o., bola zrušená 06. decembra 2016, z dôvodu zlúčenia so spoločnosťou BPP House s.r.o., deň výmazu z Obchodného registra 10. decembra 2016; obchodná spoločnosť BPP House s.r.o. nebola držiteľom banského oprávnenia, - spoločnosť BPP House s.r.o. zanikla dňa 22. decembra 2016 v dôsledku zlúčenia s A1 RE s. r. o. so sídlom Mariánska 32/A, 900 31 Stupava, IČO: 50489879; obchodná spoločnosť A1 RE s. r. o. nebola držiteľom banského oprávnenia a zanikla dňa 30. marca 2017 v dôsledku zlúčenia s obchodnou spoločnosťou Mining Gold s.r.o. (žalobca) so sídlom Mariánska 32/A, 900 31 Stupava, IČO: 50638106, ktorá bola držiteľkou banského oprávnenia.
39. Vychádzajúc z takto nesporne zistených skutočností je zrejmé, že banské oprávnenie pôvodného navrhovateľa (v časovo vzostupnom poradí Eastern Mediterranean Resources - Slovakia, s.r.o. a neskôr so zmeneným názvom Eastern Mediterranean Resources - Slovakia, s.r.o., skrátený názov: EMED Slovakia, s.r.o. / Mining Group Slovakia, s. r. o. / MNG Slovakia s.r.o.) zaniklo dňa 06. decembra 2016, čo zodpovedá zneniu § 4b ods. 1 písm. b/ zákona č. 51/1988 Zb. v znení zákona č. 577/2007 Z.z. účinného od 01. januára 2008, podľa ktorého banské oprávnenie zaniká zrušením právnickej osoby, ktorej bolo vydané.
Zánikom banského oprávnenia, ktoré aj vo svetle záverov plynúcich z už vyššie spomenutého rozsudku najvyššieho správneho súdu z 27. októbra 2021, sp. zn. 10Sžk/15/2019 predstavuje základný hmotnoprávny predpoklad pre určenie dobývacieho priestoru, došlo k strate (zániku) aktívnej vecnej legitimácie, pričom tento stav straty, respektíve nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa pokračoval aj po zániku organizácie MNG Slovakia s.r.o. (dňa 10. decembra 2016) v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou BPP House s.r.o., ktorá nebola držiteľom banského oprávnenia a tiež po zániku spoločnosti BPP House s.r.o. v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou A1 RE s. r. o., ktorá taktiež nebola držiteľom banského oprávnenia.
Tento stav spočívajúci v nedostatku trval až do 30. marca 2017, kedy sa obchodná spoločnosť A1 RE s. r. o. zlúčila so žalobcom, ktorý banským oprávnením disponoval. Z uvedeného je zrejmé, že už v období počnúc od 06. decembra 2016 bol daný relevantný dôvod pre zamietnutie návrhu na určenie dobývacieho priestoru, pričom žalobca ako právny nástupca pôvodného navrhovateľa určenia dobývacieho priestoru, v žiadnom prípade nemohol byť držiteľom banského oprávnenia v čase od 06. decembra 2016 do 30. marca 2017, pretože banské oprávnenie mu vydal Obvodný banský úrad v Bratislave až 15. februára 2017 a procesné postavenie účastníka konania v tomto správnom konaní prevzal až 30. marca 2017. Najvyšší správny súd sa stotožňuje so záverom, ku ktorému dospel správny súd, a teda aj žalovaný, že banské oprávnenie pôvodného navrhovateľa určenia dobývacieho priestoru, ktorý mal v konaní o určenie dobývacieho priestoru postavenie účastníka konania tak z hľadiska procesnoprávneho, ako aj z hľadiska hmotnoprávneho, nemôže byť v konaní o určenie dobývacieho priestoru dodatočne zhojené banským oprávnením žalobcu, ktorý ani nebol jeho priamym právnym nástupcom.
Priamym právnym nástupcom pôvodného navrhovateľa určenia dobývacieho priestoru bola obchodná spoločnosť BPP House s.r.o., ktorá nebola držiteľom banského oprávnenia. Jej priamym právnym nástupcom bola spoločnosť A1 RE s. r. o., ktorá taktiež nebola držiteľom banského oprávnenia. Žalobca teda ani nebol priamym právnym nástupcom pôvodného navrhovateľa, ale spoločnosti A1 RE s. r. o., pričom existencia banského oprávnenia žalobcu v čase zlúčenia so spoločnosťou A1 RE s. r. o. nebola spôsobilá zhojiť stratu aktívnej vecnej legitimácie účastníka konania na určenie dobývacieho priestoru, ktorá nastala už 06. decembra 2016 zánikom banského oprávnenia pôvodného navrhovateľa. Zánik banského oprávnenia je zásadná skutočnosť, na základe ktorej dochádza k strate (odbornej) spôsobilosti na výkon banskej činnosti (činnosti vykonávanej banským spôsobom) a takúto zásadnú stratu aktívnej vecnej legitimácie nemožno konvalidovať dodatočne doloženým banským oprávnením právneho nástupcu navrhovateľa a zvlášť v prípade, ak v reťazci obchodných spoločností medzi pôvodným navrhovateľom a aktuálnym žalobcom figurovali obchodné spoločnosti, ktoré
vôbec neboli držiteľmi banského oprávnenia. Už vyššie najvyšší správny súd uviedol, že s ohľadom na význam banského oprávnenia predstavujúceho základný hmotnoprávny predpoklad pre určenie dobývacieho priestoru je zásadné, aby navrhovateľ disponoval banským oprávnením počas celého konania o určenie dobývacieho priestoru.
Možno sa tiež stotožniť s názorom, že podľa § 4b ods. 7 veta prvá zákona č. 51/1988 Zb., cit.: „Zánikom banského oprávnenia alebo zrušením banského oprávnenia zaniká organizácii právo na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore podľa osobitného predpisu.3i)“ s tým, že poznámka pod čiarou k odkazu „3i)“ odkazuje na § 24 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. Ak potom zánikom banského oprávnenia zaniká organizácii právo na dobývanie výhradného ložiska v už určenom dobývacom priestore, tak je dôvodné z toho vyvodiť záver, že v konaní o určenie dobývacieho priestoru nemôže vzniknúť právo na dobývanie výhradného ložiska určením dobývacieho priestoru jeho navrhovateľovi, ktorému v priebehu konania zanikne
banské oprávnenie. Rovnako možno zdôrazniť, že zlúčením obchodnej spoločnosti neprechádza na nástupnícku obchodnú spoločnosť aj banské oprávnenie. Takýto záver nevyplýva zo zákona. Navyše v tomto smere možno poukázať na § 14 ods. 2 zákona č. 455/ 1991 Zb., podľa ktorého pri fúzii a cezhraničnej fúzii spoločnosti môže nástupnícka spoločnosť pokračovať v prevádzkovaní živnosti zlučovaných alebo splývajúcich spoločností, avšak podľa § 3 ods. 2 písm. c/ tohto zákona živnosťou (okrem iného) nie je banská činnosť a dobývanie ložísk nevyhradených nerastov včítane úpravy a zušľachťovania nerastov vykonávaných v súvislosti s ich dobývaním, zabezpečovanie a likvidácia banských diel a lomov, ako aj vyhľadávanie a prieskum ložísk nevyhradených nerastov. 16) (odkaz na § 2 a § 3 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb.).
40. K poukazu žalobcu na § 27 ods. 7 zákona č. 44/1988 Zb. ohľadom zmluvného prevodu určeného dobývacieho priestoru na inú organizáciu, ktorá má príslušné banské oprávnenie najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že táto námietka nebola žalobcom uplatnená v správnej žalobe.
Odhliadnuc od toho, predmetné ustanovenie sa vzťahuje na zmluvný prevod už určeného dobývacieho priestoru, a to z organizácie, ktorej bol určený, na inú organizáciu, ktorá je držiteľom príslušného banského oprávnenia, ale to len po predchádzajúcom rozhodnutí obvodného banského úradu, ktorý je povinný preveriť splnenie zákonom ustanovených
podmienok zmluvného prevodu. Tým dôjde k prevodu práva dobývať konkrétne výhradné ložisko v určenom dobývacom priestore na inú organizáciu, za predpokladu, že má príslušné banské oprávnenie, teda má zodpovedného vedúceho zamestnanca, ktorý má odbornú spôsobilosť odborne a bezpečne riadiť vykonávanie banskej činnosti - otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska. Navyše predmetné ustanovenie explicitne subjekt označuje ako organizáciu [cit.: „Organizácia môže určený dobývací priestor zmluvne previesť (.
. .)“] s tým, že v zmysle § 7a zákona č. 44/1988 Zb., ako aj v zmysle § 3a zákona č. 51/1988 Zb. za organizáciu je potrebné považovať právnické a fyzické osoby, ktoré v rámci podnikateľskej činnosti vykonávajú banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským spôsobom, prípadne inú činnosť upravenú týmto zákonom, pričom banskú činnosť možno v súlade s § 4a ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. vykonávať len na základe oprávnenia vydaného rozhodnutím obvodného banského úradu.
Rovnako je potrebné poukázať na poslednú vetu § 27 ods. 7 zákona č. 44/1988 Zb., podľa ktorej zmluvný prevod nemožno vykonať, ak organizácii zaniklo oprávnenie na dobývanie ložiska v dobývacom priestore. Organizácii právo na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore zaniká zánikom banského oprávnenia (§ 4b ods. 7 zákona č. 51/1988 Zb.). Banské oprávnenie zaniká (okrem iného) zrušením právnickej osoby, ktorej bolo vydané (§ 4b ods. 1 písm. b/ zákona č. 44/1988 Zb.).
41. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného z titulu, že nebolo možné formulovať výrok bez toho, aby žalovaný neuviedol ustanovenie konkrétneho právneho predpisu, na základe ktorého rozhodol. Odkaz na rozsudok
najvyššieho správneho súdu sp. zn. 10Sžk/15/2019 považoval za nezákonný, čím mal žalovaný hrubo porušiť povinnosť štátneho orgánu konať iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Formulácia samotného výroku je dôvodom na jeho zrušenie pre zmätočnosť.
Podporne odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž/107/1997, podľa ktorého neexistuje ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého by bol obvodný banský úrad oprávnený návrh zamietnuť. V tomto smere najvyšší správny súd nepovažuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Z rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný rozhodol podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku a vychádzajúc z rozsudku najvyššieho správneho súdu vo veci sp. zn. 10Sžk/15/2019 prvostupňové správne rozhodnutie o zastavení konania zmenil tak, že návrh zamietol. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že žalovaný nevydal prekvapivé rozhodnutie, keďže otázka aktívnej legitimácie v dôsledku zániku banského oprávnenia bola predmetom prvostupňového správneho rozhodnutia. Došlo len ku zmene povahy rozhodnutia, keď procesné rozhodnutie o zastavení konania bolo nahradené rozhodnutím o zamietnutí návrhu. Príkladmo z praxe tiež možno spomenúť zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý rovnako neupravuje možnosť zamietnutia žiadosti o dôchodkovú
dávku, ale Sociálna poisťovňa rozhoduje touto formou a takýto spôsob rozhodnutia spočívajúci v zamietnutí žiadosti je súdmi v správnom súdnictve plne akceptovaný. K poukazu žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž/107/1997, ktorý pojednával (respektíve mal pojednávať) o neexistencii ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého by bol obvodný banský úrad oprávnený návrh zamietnuť, najvyšší správny súd uvedené rozhodnutie nedohľadal ani v súdnom manažmente ani fakticky (fyzicky) v súdnom archíve. Naproti tomu však možno poukázať na značne aktuálnejší rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 21. novembra 2018, sp. zn. 10Sžk/37/2017, z ktorého vyplýva, že prvostupňový správny orgán návrh na určenie dobývacieho priestoru zamietol a konajúci senát takýto spôsob rozhodnutia považoval za zákonný doplniac, že z dôvodu medzery v právnej úprave v zákone č. 44/1988 Zb. absentuje ustanovenie, podľa ktorého by správny orgán mohol nevyhovieť návrhu na určenie dobývacieho priestoru. 42. K žalobcom namietanej nepreskúmateľnosti rozsudku, z dôvodu, že správny súd sa dostatočne nezaoberal námietkou žalobcu ohľadom nerešpektovania právneho názoru žalovaného týkajúceho sa potreby nových záväzných stanovísk, najvyšší správny súd zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na určenie dobývacieho priestoru z pohľadu straty aktívnej vecnej legitimácie, a teda otázka ohľadom potreby zabezpečenia nových záväzných stanovísk je v tomto čase nedôvodná. 43. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok správneho súdu v podstatnom obsahu ako vecne správny, preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol. 44. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). Ďalším účastníkom konania 1/ až 14/ náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP). 45. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 25. februára 2026