6Svk/15/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a sudcov JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa v právnej veci žalobkyne: N. K., bytom Ž. XXXX/X, D., zastúpenej advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 223, Zvolen, IČO: 36861723, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, so sídlom Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: Krajská prokuratúra Nitra, so sídlom Damborského 1, Nitra, a pribratého účastníka konania: K. X., bytom Š. XXXX/XX, K., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPo 39/2016-30/SI OU-NR-OOP5-2019/ 001536-30 k: UP 75/2015 (k V XXXXX/XXXX) zo dňa 27. júna 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/106/2019-140 zo dňa 23. júna 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

4403-2 zo dňa 22. októbra 2015 a zrušení rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V XXXX/XXXX zo dňa 04. augusta 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území A., zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra E č. XXX/X - trvalé trávne porasty vo výmere 501 m2 v podiele 1 v prospech

2015-1000-33509 zo dňa 13. júla 2015 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku" je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z predmetnej žiadosti o zápis predkupného práva štátu a z pripojených listín vyplynulo, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 401/2015 zo dňa 08. júla 2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o

4. Napriek uvedenému prvostupňový orgán verejnej správy o návrhu na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností rozhodol tak, že dňa 04. augusta 2015 vydal rozhodnutie č. V XXXX/XX, ktorým vklad do katastra nehnuteľností povolil, a to bez toho, aby sa zaoberal existenciou predkupného práva štátu, resp. z predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že by túto skutočnosť skúmal.

2015. Prvostupňový orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovel a rozhodnutím č. UP 75/2015-7 zo dňa 05. novembra 2015 svoje skoršie rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností zrušil. O odvolaní žalobkyne voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy č. UP 75/2015-7 zo dňa 05. novembra 2015 rozhodol žalovaný ako odvolací orgán tak, že ho rozhodnutím č UPo 39/2016-30/SI OU-NR-OOP5-2019/001536-30 k: UP 75/2015 (k V 55754/2015) zo dňa 27. júna 2019 zamietol a vyššie označené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil ako vecne správne.

7. Vyslovil, že konanie o proteste prokurátora je osobitným konaním, v ktorom sa rozhoduje o tom, či rozhodnutím bol alebo nebol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Na konanie o proteste prokurátora v predmetnej veci sa vzťahoval zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení účinnom do 31. decembra 2015 (ďalej len „zákon č. 153/2001 Z.z.") a taktiež i zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom do 30. júna 2016 (ďalej len „Správny poriadok"). Krajský súd v predmetnej veci na základe žaloby podanej žalobkyňou posudzoval, či v konaní o proteste prokurátora zo dňa 22. októbra 2015 proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy pod č. V XXXX/XXXX zo dňa 04. augusta 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností malo alebo nemalo byť tomuto protestu vyhovené, či pri vydávaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. júna 2019 bol dodržaný zákonný procesný postup, či toto rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, či orgán verejnej správy rešpektoval zákonné

8. S odkazom na prezentovaný skutkový stav krajský súd poukázal na § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom do 30. júna 2016 (ďalej len „Katastrálny zákon"), z ktorého pre prvostupňový orgán verejnej správy vyplývali rozsiahle povinnosti pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a to (okrem iného) prihliadať na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, za ktoré možno považovať aj existenciu zákonného predkupného práva štátu podľa zákona č. 175/ 1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 175/1999 Z.z."). Krajský súd mal za to, že prvostupňový orgán verejnej správy pochybil, pokiaľ sa napriek preukázanej vedomosti o existencii predkupného práva štátu k Pozemku s touto skutočnosťou nijakým spôsobom nevysporiadal a vyvodil záver o dôvodnosti povolenia vkladu. Krajský súd potom konštatoval, že protest prokurátora bol podaný dôvodne a v záujme odstránenia tohto pochybenia.

momentu vydania rozhodnutia. Na potvrdenie svojich záverov poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžr/103/2012 zo dňa 09. apríla 2013, v ktorom konštatoval, že orgán verejnej správy je pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povinný prihliadať i na existenciu predkupného práva štátu a toto právo posudzovať (v kontexte s inými hľadiskami a kritériami) ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu. Krajský súd bol toho názoru, že prvostupňový orgán verejnej správy preto nedostatočne skúmal skutkové a právne skutočnosti existujúce v čase jeho rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho práva, medzi ktoré patrí i existencia predkupného práva štátu a nevenoval dostatočnú pozornosť ani listinným dokladom, ktoré mu boli predložené, a z ktorých existencia predkupného práva štátu jednoznačne

vkladu vlastníckeho práva. 10. V inom rozsudku, vydanom dňa 15. mája 2012 pod sp.zn. 1Sžr/15/2012, Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že prevod vlastníckeho práva v nehnuteľnosti má dve fázy. Zmluva, na základe ktorej má dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je platná podpisom jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti), ale k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností.

11. Podľa názoru krajského súdu bol protest prokurátora pod sp.zn. Pd 259/15/4403-2 zo dňa 22. októbra 2015 podaný dôvodne, pričom jedným z dôvodov jeho podania bolo aj konštatovanie, že prvostupňový orgán verejnej správy presne a úplne nezistil skutočný stav veci vo vzťahu k existencii predkupného práva štátu, pretože neprihliadol na túto právne významnú skutočnosť a v tomto smere nevykonal žiaden úkon.

12. S odkazom na skôr konštatovaný záver, že predmetom konania pred krajským súdom nemôže byť skúmanie zákonnosti pôvodného, protestom napadnutého rozhodnutia ako ani riešenie otázky platnosti Kúpnej zmluvy, vyhodnotil krajský súd námietky žalobkyne ako

14. Za rovnako nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku rozporu s § 3 a § 5 zákona č. 175/1999 Z.z., keďže žalobkyňa nešpecifikovala, v čom má tvrdený rozpor spočívať. Predkupné právo štátu k Pozemku vzniklo na základe vyššie citovaného ustanovenia, pričom tento zákon automaticky nespája jeho porušenie s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení svojho rozhodnutia spája porušenie predkupného práva s absolútnou neplatnosťou a žalovaný poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré hovorí o dodatočnej nemožnosti plnenia, v dôsledku čoho je odôvodnenie logicky rozporné, arbitrárne a majúce za následok porušenie práva na súdnu ochranu.

Práve v tomto novom konaní bude priestor na preskúmanie Kúpnej zmluvu z hľadiska kritérií uvádzaných v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona za súčasného prihliadnutia na existenciu skutkových a právnych skutočností, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

15. Krajský súd upriamil pozornosť na jednotnú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa problematiky predkupného práva štátu (napr. sp.zn. 3Sžrk/ 5/2017 zo dňa 30. mája 2018, sp.zn. 4Sžrk/3/2018 zo dňa 03. júla 2018, sp.zn. 10Sžrk/6/ 2018 zo dňa 24. októbra 2018, sp.zn. 2Sžrk/18/2018 zo dňa 12. decembra 2018, sp.zn. 8Sžrk/ 8/2018 zo dňa 12. decembra 2018), ktorá predchádzala vydaniu napadnutého rozhodnutia

štátu. II. Neprihliadnutie katastrálneho úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností na existenciu inštitútu zákonného predkupného práva štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného subjektu, je v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a porušením zákona č. 162/ 1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, a to i vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo ex lege až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností."

V konaní správnych orgánov súd nezistil také pochybenia, a to ani procesné, z ktorých by bolo možné vyvodiť porušenie práv žalobkyne. 17. Záverom krajský súd dodal, že úlohou správneho súdu nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov.

Aj stručné, ale zároveň jasné odôvodnenie, ktoré dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je naplnené právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom konaní.

II.

20. V úvode kasačnej sťažnosti namietala nepreskúmateľnosť rozsudku z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia, keď krajský súd iba popísal skutkový stav prípadu, odcitoval ustanovenia právnych predpisov a následne konštatoval, že z uvedených ustanovení vyplýva záver o dôvodnosti protestu. Mala za to, že z neho zrozumiteľne a presvedčivo nevyplýva, prečo krajský súd aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov a prečo konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu vykladal práve týmto spôsobom. Taktiež neuviedol, aký je obsah predkupného práva, a aké sú prípadné následky spojené s jeho porušením.

Vo vymedzených rozhodnutiach, podobne ako v tom predmetnom, správny súd podľa žalobkyne nevysvetlil, prečo by malo byť predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. skutočnosťou, na ktorú je katastrálny orgán v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona povinný pri povoľovaní vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prihliadať.

23. Kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, t.j. nesprávne právne posúdenie povinnosti orgánu verejnej správy zaoberať sa predkupným právom, badala žalobkyňa v záveroch krajského súdu, podľa ktorých je orgán verejnej správy povinný pri rozhodovaní o návrhu na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vychádzať zo stavu v čase svojho rozhodovania, kedy malo predkupné právo existovať. Žalobkyňa zotrvala na argumentácii, že v čase podpisu zmluvy nebolo predkupné právo štátu do katastra nehnuteľností zapísané, a aj keby tomu tak bolo, nebol dôvod, aby naň orgán verejnej správy prihliadal, keďže jeho porušenie nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu ani dodatočnú nemožnosť

vklad. Protest prokurátora je preto v časti, kde vyslovil opak, a teda, že orgán verejnej správy bol povinný skúmať, či došlo k uplatneniu predkupného práva zjavne nedôvodný. 24. Za nesprávne označila aj závery krajského súdu o následkoch spojených s predkupným právom štátu. Krajský súd mal za to, že riešenie tejto otázky je v predmetnom konaní predčasné, na čo však žalobkyňa poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané v obdobných veciach (sp.zn. 10Sžrk/7/2018 zo dňa 21. novembra 2018 a sp.zn. 10Sžrk/17/2018 zo dňa 30. apríla 2019), ktoré sa zmienenou otázkou zaoberali. Žalobkyňa mala naopak za to, že vyriešenie otázky predkupného práva je pre správny súd tou základnou otázkou, ktorú má v prejednávanom prípade riešiť. Navyše, aj keby došlo k porušeniu predkupného práva, toto nemá vplyv na platnosť Kúpnej zmluvy, ani nespôsobuje dodatočnú nemožnosť plnenia, z čoho vyplýva záver, že v posudzovanom prípade nemal orgán verejnej správy prihliadať na predkupné právo vo vzťahu k § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

III.

Mal za to, že žalobkyni bolo v konaní umožnené uskutočňovať všetky procesné práva a krajský súd sa v napadnutom rozsudku dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal so žalobnými dôvodmi a námietkami žalobkyne, poukazujúc pritom na rozsudky kasačného súdu v obdobných veciach.

29. Nestotožnil sa ani s tvrdeniami žalobkyne, podľa ktorých mal krajský súd len popísať skutkový stav, odcitovať ustanovenia právnych predpisov a následne konštatovať, že z nich vyplýva záver o dôvodnosti podaného protestu, a to z dôvodu, že v bode 48 napadnutého rozsudku krajský súd poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúce sa skutkovo a právne obdobných vecí, ktoré predchádzali predmetnému konaniu, pričom v nich zaujal jednotný právny názor k problematike predkupného práva, vychádzajúci z rozsudku, vydaného v konaní sp.zn. 6Sžrk/3/2018 zo dňa 18. mája 2018, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 6/2018 pod č. 54/2018. Mal za to, že žalobkyňa sa právne irelevantnou argumentáciou, ktorá nie je spôsobilá vyvrátiť nastolené právne závery, domáhala odklonu od ustálenej rozhodovacej činnosti.

32. K vade nesprávneho právneho posúdenia mala za potrebné uviesť, že v právne totožných veciach ako je tá predmetná, týkajúcich sa investície Jaguar Land Rover, bolo vydaných desiatky právoplatných rozhodnutí krajských súdov a rovnako tak kasačného súdu vyvracajúcich argumentáciu žalobkyne, pričom v prvom rade upriamila pozornosť na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 6/2018 pod č. 54/2018, ktoré preukazuje dôvodnosť podaného protestu prokurátora.

IV.

34. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 35. Kasačný súd po preštudovaní administratívneho ako aj súdneho spisu zistil skutkový stav, ktorý nebude osobitne rekapitulovať z dôvodu jeho vyčerpávajúceho opisu krajským súdom v bodoch 1 až 8 napadnutého rozsudku. Napokon, zistenie skutkového stavu zo strany orgánov verejnej správy v prejednávanej veci nebolo sporné.

37. Kasačný súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden z dôvodov prezentovaných žalobkyňou za dôvodný, v dôsledku čoho by mal pristúpiť k zrušeniu kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku. Odôvodnenie krajského súdu poskytuje vyčerpávajúce závery, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem a odkazom na jednotnú a ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu, ktoré vytvárajú právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

proteste prokurátora. 39. Opätovne tak, ako bola žalobkyňa v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj rozsudku krajského súdu už niekoľkokrát oboznámená, aj kasačný súd zdôrazňuje, že žalobkyňa napadá rozhodnutie vydané v konaní o proteste prokurátora, čo má za následok striktne vymedzený rozsah jeho prieskumu zo strany tak krajského, ako aj kasačného

41. Kasačný súd upriamuje osobitne pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžrk/4/2018 zo dňa 18. septembra 2018 v obdobnej právnej veci, napadnutý sťažnosťou na Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktorý ju uznesením sp.zn. I. ÚS 26/ 2019-12 zo dňa 16. januára 2019 odmietol ako neopodstatnenú, konštatujúc, že nosné argumenty žalobkyne (ktoré sú totožné s nosnými argumentami žalobkyne uplatnenými v prejednávanej veci) sú nedôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto rozsudku konštatoval, že protest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým vykonáva prokurátor dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Podaním protestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom. Jeho základným obsahom je právo prokurátora žiadať vybavenie protestu a povinnosť správneho orgánu rozhodnúť o proteste prokurátora. Od podania protestu

Ak správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, protestu prokurátora vyhovie, ide o špeciálny prípad autoremedúry, nevyžadujúci súhlas účastníkov konania. Účastník konania má zákonné právo podať proti rozhodnutiu o proteste prokurátora riadny opravný prostriedok, v ktorom ale nie je možné napadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základnej veci.

42. Inštitút protestu prokurátora ako osobitný prostriedok slúži predovšetkým na nápravu nezákonných rozhodnutí, teda na odstraňovanie nesúladu medzi ustanoveniami zákona a určitým rozhodnutím. V konaní o proteste prokurátora sa nerozhoduje o právach, zákonom chránených záujmov a povinnostiach fyzických osôb, právnických osôb a štátu, ale len o tom, či všeobecne záväzným právnym predpisom, opatrením alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

43. V konaní nebolo sporné, že prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra, ako subjekt oprávnený na podanie protestu prokurátora podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 153/2001 Z.z. podal dňa 22. októbra 2015, teda v zákonom ustanovenej lehote troch rokov odo dňa jeho vydania podľa § 27 ods. 1 písm. e/ zákona č. 153/2001 Z.z., protest č. Pd 259/15/4403-2 zo dňa 22. októbra 2015 proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, č. V XXXX/ XX zo dňa 04. augusta 2015. V ďalšom konaní teda zostala spornou iba otázka, či dôvody uvedené v proteste prokurátora nevybočujú z rámca zákona, teda, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť. Úvahy žalobkyne o potrebe zaujatia jasného právneho záveru ohľadne obsahu predkupného práva, jeho prípadného vplyvu na platnosť Kúpnej zmluvy sa javia ako nad rámec uvedeného.

prihliadať. 45. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia).

Zjednodušene možno povedať, že okresný úrad má vo vkladovom konaní skúmať platnosť zmluvy, zmluvnú voľnosť a oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou. Nakoľko je okresný úrad povinný zistiť presne a úplne skutkový stav veci, prihliada aj na iné skutkové a právne skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na povolenie vkladu.

Nastolenú otázku pritom vyriešil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 18. mája 2018, sp.zn. 6Sžrk/3/2018, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 6/2018 pod č. 54/2018, ktorý musí byť žalobkyni známy z dôvodu, že naň opakovane poukazoval krajský súd, ako aj žalovaný spolu s prokurátorom krajskej prokuratúry.

49. Na základe uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že dôvody uvádzané v proteste prokurátora v tomto prípade nevybočujú z rámca zákona, a preto nepochybil žalovaný ani prvostupňový orgán verejnej správy, ak mali za to, že protest prokurátora bol dôvodný a v dôsledku toho mu vyhoveli. 50. Ďalšie námietky žalobkyne smerujúce voči pôvodnému rozhodnutiu vo veci vkladového konania (aj keď sa žalobkyňa domnieva, že sú kľúčové aj v prejednávanej veci) nie je správny súd oprávnený riešiť, a to z dôvodu možného prejudikovania právneho posúdenia, ktoré však prináleží len orgánu verejnej správy, prípadne následne príslušnému správnemu súdu konajúcemu už o novom rozhodnutí. Ak by aj správny súd pristúpil k posudzovaniu námietok viažucich sa na pôvodné rozhodnutie v záujme čo najkomplexnejšieho odôvodnenia svojich právnych záverov (ako aj z dôvodu, že na ich relevancii opakovane trvá samotná žalobkyňa) k námietkam môže podať výklad iba rámcovo. Nič to však nemení na záveroch, že pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia vydaného v konaní o proteste prokurátora je riešenie

51. Vo svetle prezentovaných záverov sa vyriešenie nastolenej otázky následkov predkupného práva štátu javí už len ako hypotetické a nespôsobilé zvrátiť prijaté závery. Žalobkyňa však zavádza vo svojich tvrdeniach, keď na jednej strane vyčíta orgánom verejnej správy ako aj krajskému súdu absenciu posúdenia následkov predkupného práva a v zapätí s odkazom na rozsudok vydaný v inom konaní (aj keď v obdobnej veci) si otvára dvere na kritiku nesprávnych záverov (vyslovených v inom konaní) o absolútnej neplatnosti Kúpnej zmluvy alebo dodatočnej nemožnosti plnenia. Argumentácia žalobkyne poukazujúca na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci sp.zn. 10Sžrk/7/2018 zo dňa 21. novembra 2018, v ktorom sa najvyšší súd zaoberal aj otázkou následkov predkupného práva štátu, je s ohľadom na prezentované skutočnosti irelevantná. Posúdenie tejto otázky totiž netvorilo kľúčovú líniu odôvodnenia rozsudku a najvyšší súd sa k nej vyjadril iba okrajovo. Navyše, absenciu posúdenia následkov predkupného práva krajskému súdu v nijakom smere

52. Záverom kasačný súd dodáva, že vo svetle prezentovaných skutočností a s dôrazom na to, že sa nejedná o prvé rozhodnutie v obdobnej veci, pričom žalobkyni je dobre známa konštantná rozhodovacia prax, či už krajských súdov, tak aj súdu kasačného (nevynímajúc zmienené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 26/2019-12 zo dňa 16. januára 2019, v ktorom žalobkyňu zastupoval totožný právny zástupca ako v prejednávanej veci) ohľadom výkladu a posúdenia predkupného práva štátu v súvislosti s § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, sú jej nosné argumenty navodzujúce dojem arbitrárnosti rozsudku krajského súdu nanajvýš prekvapivé. Iba z dôvodu, že sa jej úvahy o správnosti postupu a zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy nezhodujú s právnym názorom vysloveným krajským súdom neznamená, že by bolo pre údajné špecifické skutkové okolnosti (ktoré sa však vyskytovali aj v žalobkyňou namietaných obdobných konaniach a správne súdy ich opakovane označili za irelevantné) potrebné pristúpiť k prehodnoteniu týchto záverov, prípadne k odklonu

53. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobkyni, ktorá v kasačnom konaní nemala úspech, ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Ďalším účastníkom kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 28. februára 2023