← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·29. 10. 2024

6Svk/15/2023

ECLI:SK:NSSSR:2024:4021200188.2

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Nitre
Sp. zn. 1. inštancie
21S/13/2021
IČS
4021200188
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD., a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M., a Mgr. Petra Macha, PhD. (spravodajca), v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): D. G., U.. XX.XX.XXXX, R.: K.R. Č.. XXXX/XD, F., zastúpená: Advokátska kancelária SOLICITOR SK, s. r. o., so sídlom: Ďatelinová 10, Bratislava, IČO: 36867683, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom: Chlumeckého 2, Bratislava 212, za účasti: T. M., U.. XX.XX.XXXX, R.: G.. A. XXX/XX, D. - U., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 8/2021/Sl zo dňa 18.02.2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k.: 21S/13/2021-91 zo dňa 11. októbra 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

1. Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru (ďalej len „katastrálny úrad“) bol dňa 09.07.2015 doručený návrh ďalšej účastníčky ako predávajúcej a žalobkyne ako kupujúcej na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu vlastníckeho práva

na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/8/Luž /2641 zo dňa 08.07.2015, uzavretej medzi predávajúcou a kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti v k. ú. M., evidovanej na LV č. XXXX, ako parc. č. KN - C č. XXXX, orná pôda o výmere 1.244 m2 vo vlastníctve predávajúcej v podiele 1/1.

2. Katastrálny úrad vydal dňa 31.07.2015 rozhodnutie, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalobkyne. Prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra podal proti rozhodnutiu o povolení vkladu protest, ktorému katastrálny úrad vyhovel a rozhodnutie o povolení vkladu dňa 30.10.2015 zrušil. Následne dňa 22.01.2016 bolo konanie prerušené z dôvodu, že dňa 08.07.2015 bol schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby „Vybudovanie strategického parku“ a uvedeným dňom vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícii a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o významných investíciách“). Katastrálny úrad vyzval účastníkov konania na preukázanie skutočnosti, že štát nevyužil svoje predkupné právo a vzhľadom na nesplnenie tejto podmienky účastníkmi rozhodnutím zo dňa 17.02.2016 konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa § 31b ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/1995

Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) zastavil. Odvolací orgán rozhodnutie o zastavení konania potvrdil. 3. Žalobkyňa sa správnou žalobou domáhala zrušenia predmetného rozhodnutia.

Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) v poradí prvým rozsudkom č. k. 11S/111/2016-127 zo dňa 24.01.2018, rozhodnutie odvolacieho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) kasačnú sťažnosť rozsudkom sp. zn. 6Sžrk/15/2018 zo dňa 18.06.2020 zamietol.

4. Katastrálny úrad vydal v novom konaní ďalšie rozhodnutie č. V 5541/2015-33 zo dňa 12.11.2020, ktorým podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi

žalobkyňou a T. M.. 5. Žalovaný o odvolaní žalobkyne rozhodol rozhodnutím č. VoU 8/2021/Sl zo dňa 18.02.2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie

potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predávajúci v čase rozhodovania o návrhu na vklad už nebol vlastníkom prevádzaného pozemku a pozemok je evidovaný v operáte katastra nehnuteľností v rozpore tým, ako je uvedené v kúpnej zmluve. Ďalej skonštatoval, že predmet prevodu bol v zmluve označený neplatnými údajmi katastra nehnuteľností v rozpore s § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona. Splnenie podmienok na povolenie vkladu skúmal katastrálny úrad ku dňu vydania rozhodnutiu o povolení vkladu, a teda či bol prevodca oprávnený s nehnuteľnosťou nakladať. Predávajúca v čase rozhodovania o návrhu na vklad vo veci č. 5541/15 nebola vlastníčkou prevádzaného pozemku KN-C č. XXXX, ktorý už bol evidovaný v operáte katastra nehnuteľností s inými údajmi ako v zmluve. Správny orgán bol povinný rešpektovať rozhodnutie o vyvlastnení, pokiaľ nebola spochybnená jeho hodnovernosť.

K ďalším odvolacím námietkam žalobkyne uviedol, že samotné začatie súdneho konania nevyvracia hodnovernosť a záväznosť údajov katastra nehnuteľností o vlastníckom práve a právne následky tohto konania pokrýva inštitút subjektívnej záväznosti rozsudku podľa § 228 Civilného sporového poriadku. Vyjadrenia žalobkyne o problematike predkupného práva podľa zákona o významných investíciách považoval za irelevantné, pretože dôvodom zamietnutia návrhu na vklad bola skutočnosť, že prevodkyňa nebola v čase rozhodovania o návrhu vlastníčkou predmetu prevodu.

II. Konanie pred správnym súdom

6. Žalobkyňa podala na správny súd správnu žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia katastrálneho úradu, a to z dôvodu nesprávneho posúdenia nových skutočností a samotnej nezákonnosti rozhodnutia. Rozhodnutia navrhovala zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

7. Správny súd napadnutým rozsudkom č. k. 21S/13/2021-91 zo dňa 11. októbra 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu žalobkyne v zmysle § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú zamietol.

V odôvodnení rozsudku poukázal na skutočnosť, že na pozemkoch, na ktorých sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3 zákona o významných investíciách, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii. Predkupné právo sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva.

8. Správny súd vychádzal z toho, že katastrálny úrad pri opätovnom rozhodovaní o návrhu na vklad zo dňa 08.07.2015 rozhodnutím č. V 5541/2015-33 zo dňa 12.11.2020 návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol, pretože bol povinný prihliadať na skutočnosť, že v priebehu katastrálneho konania bola katastrálnemu úradu dňa 22.07.2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR o zápis predkupného práva štátu a osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015, o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.

Podľa § 3 ods. 5 zákona o významných investíciách dňom 08.07.2015 vzniklo predkupné právo štátu k pozemkom, na ktorých sa mala realizovať významná investícia, a medzi nimi tiež k pozemku KN-C parc. č. XXXX, k. ú. M..

Predkupné právo štátu tak vzniklo v deň uzavretia kúpnej zmluvy medzi T. M. a žalobkyňou a správny orgán sa o jeho existencii dozvedel dňa 22.07.2015. Pokiaľ sa katastrálne orgány s existenciou predkupného práva v pôvodných rozhodnutiach nezaoberali, protesty prokurátora boli podané dôvodne. Kasačný súd zaujal jednotný právny názor k problematike zákonného predkupného práva štátu v rozsudku, sp. zn. 6Sžrk/3/2018 zo dňa 18.05.2018, publikovanom v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 54/

2018. 9. Katastrálny úrad pri rozhodovaní o návrhu na vklad vychádzal z rozsudku najvyššieho súdu, sp. zn. 6Sžrk/15/2018 zo dňa 18.06.2020, týkajúceho sa práve nehnuteľnosti parc. č. XXXX, v ktorom najvyšší súd okrem iného skonštatoval, že: „Správny orgán musí rešpektovať platný a účinný právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť k času jeho rozhodovania a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu.

Správny orgán musí rešpektovať stav vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov. Kasačný súd uvedenú situáciu hodnotí ako dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o vklade. Zákonné predkupné právo na základe § 3 ods. 5 zákona o významných investíciách spôsobuje s účinkom nepravej retroaktivity dodatočnú právnu nemožnosť plnenia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na ktorú skutočnosť správny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad je podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona povinný prihliadať (obdobne rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 3Sžrk/5/2017 z 30. mája 2018, sp. zn. 10Sžrk/8/2017 zo dňa 19. júna 2018, sp. zn. 10Sžrk/6/2018 zo dňa 24. októbra 2018). 10. Ďalej správny súd uviedol, že katastrálny úrad musel prihliadať na skutočnosť, že v dôsledku zrušenia rozhodnutia katastrálneho úradu o povolení vkladu, na podklade protestu prokurátora sa vlastníčkou pozemku opätovne stala T. M. (LV č. XXXX), ktorá dňa 02.03.2016 uzavrela kúpnu zmluvu so spoločnosťou MH Invest, s. r. o., predmetom ktorej bol predaj

vyššie uvedenej parc. č. XXXX, a ktorej vklad bol povolený dňa 10.06.2016. Rozhodnutím zo dňa 24.06.2016 katastrálny úrad povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k. ú. M., LV č. XXXX v prospech spoločnosti MH Invest II, s. r. o., na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.06.2016. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 18.08.2016 o vyvlastnení bolo vo verejnom záujme vyvlastnené vlastnícke právo vlastníkovi MH Invest II, s. r. o. v prospech spoločnosti MH Invest, s. r. o. ma účely stavby „Vybudovanie strategického parku“. Napokon rozhodnutím č. V 11357/2017 zo dňa 15.02.2018 katastrálny úrad povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným

v k. ú. M., medzi ktorými bol pozemok parc. č. XXXX, ostatné plochy o výmere 1244 m2, v prospech spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia, s. r. o. Žalobkyňa uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 08.07.2015 nenadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti a správny orgán mal podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona povinnosť skúmať i to, či predávajúca bola oprávnená nakladať s nehnuteľnosťou a či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou

neboli obmedzené. 11. Správny súd skonštatoval, že katastrálny úrad o návrhu na vklad správne (tretíkrát) dňa 12.11.2020 rozhodol, keď návrh na vklad vlastníckeho práva zamietol a správne skúmal, či predávajúca mohla nakladať s nehnuteľnosťou, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené a prihliadal na skutkové a právne skutočnosti, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia. Správne postupoval aj žalovaný, ktorý prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. Správny súd nemohol v súdnom konaní preskúmavať otázku zákonnosti pôvodného, protestom napadnutého rozhodnutia ako ani (ne) platnosť kúpnej zmluvy ani iných rozhodnutí, týkajúcich sa parc. č. XXXX, keďže tie bolo možné preskúmať v samostatnom súdnom konaní. Správny orgán bol povinný vychádzať zo stavu v čase rozhodovania a v rozhodnutí opísal skutočnosti, brániace povoleniu vkladu vlastníckeho práva žalobkyne, a správne aplikoval relevantné právne normy. V súvislosti s touto námietkou poukázal na závery rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžrk/8/2018 zo dňa 28.05.2020, podľa ktorého

neprihliadnutie okresného úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva na existenciu predkupného práva štátu podľa § 3 ods. 5 zákona o významných investíciách, obmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z predkupného práva pri zamýšľanom prevode dotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu je v rozpore s účelom a cieľom zákona a porušením § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

12. K žalobnej námietke o súvise súdneho konania vedeného na správnom súde pod sp. zn. 11S/261/2016, predmetom ktorého je neplatnosť rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 10.10.2016, správny súd uviedol, že predmetom označeného konania bolo vyvlastňovacie konanie, týkajúce sa katastrálneho územia N.. Katastrálneho územia M. sa týkalo vyvlastňovacie rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 18.08.2016, potvrdené rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavy a regionálneho rozvoja SR č. 24929/2016/ B624-SV/64203/To zo dňa 10.10.2016, napadnuté správnou žalobou v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/259/2016, na ktoré však žalobkyňa nepoukazovala.

13. Správny súd k námietke nevysporiadania sa s otázkou existencie dobrej viery ďalších nadobúdateľov uviedol, že otázku dobrej viery nadobúdateľov pozemkov katastrálny úrad nemohol posudzovať, keďže posudzovanie dobrej viery nadobúdateľov nehnuteľnosti nemôže byť predmetom katastrálneho konania. Posudzovanie otázky nadobudnutia práv v dobrej viere prichádza do úvahy až v súdnom prieskume pri konštatovaní nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

Správny súd však konštatoval súlad preskúmavaného rozhodnutia žalovaného so zákonom. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa § 3 a § 5 zákona o významných investíciách uviedol, že žalobkyňa nešpecifikovala tvrdený rozpor so zákonom.

Skúmanie tvrdeného spojenia porušenia predkupného práva s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu považoval za nadbytočné, pretože zmluva nebola vkladuschopná z iných dôvodov. Správny orgán sa správne zaoberal existenciou predkupného práva štátu a posudzoval ju ako skutkovú a právnu okolnosť, ktorá mohla mať vplyv na povolenie vlastníckeho práva. S poukazom na viaceré rozsudky najvyššieho súdu vydané v skutkovo a právne obdobných veciach považoval námietky žalobkyne, týkajúce sa predkupného práva štátu a jeho účelu za irelevantné.

14. Považoval za potrebné uviesť, že úlohou správneho súdu nie je zaisťovať účastníkom konania vždy po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a takými vadami správneho konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov konania. Rozhodnutie žalovaného tak považoval za preskúmateľné, a teda také v ktorom dostatočne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia a vysporiadal sa s právne relevantnými námietkami účastníkov konania, a bolo tak plne realizované právo účastníka konania na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia.

III. Kasačná sťažnosť žalobkyne, vyjadrenie žalovaného

15. Žalobkyňa (ďalej len „sťažovateľka“) podala proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a tiež z dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP, ktorým správny súd znemožnil, aby sťažovateľka uplatnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Kasačnému súdu navrhla, aby rozsudok správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutia žalovaného a katastrálneho úradu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

16. Sťažovateľka považovala rozsudok správneho súdu za nepreskúmateľný a formalistický, pretože súd neuviedol, aký je obsah predkupného práva a aké sú prípadné následky spojené s jeho porušením. Predkupné právo nie je upravené procesnými, ale hmotnoprávnymi predpismi, z rozhodnutia však nevyplýva, prečo súd aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov. Nedošlo k subsumpcii skutkového stavu pod relevantné právne normy. Správny súd okrem zákona o významných investíciách nevenoval pozornosť hmotnoprávnym predpisom vzťahujúcim sa na vec a porušenie § 31 ods. 1 katastrálneho zákona v dôsledku porušenia predkupného práva založil len na procesnoprávnych predpisoch.

Je nevyhnutné zaujať právny názor ohľadne obsahu predkupného práva štátu a jeho vplyvu na platnosť zmluvy, resp. či má predkupné právo vplyv na povolenie vkladu, keď ako vecné právo zostáva zachované pre ďalšieho nadobúdateľa.

17. Nesprávne právne posúdenie podľa sťažovateľky spočívalo v závere, že by sa s predkupným právom štátu spájala dodatočná nemožnosť plnenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka. Správny súd podľa nej nesprávne poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžrk/8/2018 zo dňa 28.05.2020, ktoré bolo vydané v konaní o posudzovaní zákonnosti protestu a nie v konaní o zákonnosti rozhodnutia o povolení vkladu.

Dodatočná právna nemožnosť nastáva v prípade zákonom stanovených podmienok, na základe právneho predpisu, ktorý subjektu zakazuje správanie, na ktoré by bol v zmysle právneho úkonu povinný. Považovala za dôležitú skutočnosť, že predkupné právo zostáva zachované aj voči nadobúdateľovi, nemôže sa tak jednať o zakázanosť pôvodného predmetu záväzku.

18. Predkupné právo sa stalo de facto vyvlastnením, bez reálnej možnosti dotknutého subjektu domôcť sa ochrany a finančnej náhrady za pozemky. Žalobkyňa nevlastní pozemky a nemá za ne finančnú kompenzáciu. Poukázala na skutočnosť, že na správnom súde sa od roku 2016 vedie správne konanie o nezákonnosť vyvlastnenia pod sp. zn. 11S/259/2016.

19. Podľa sťažovateľky malo rozhodnutie o zamietnutí vkladu zásadný vplyv na jej hmotnoprávne postavenie, pretože nenastali vecnoprávne následky, a teda jej vlastnícke právo nebolo zapísané v katastri nehnuteľnosti a následne došlo k ďalším prevodom. Žiaden z nadobúdateľov nebol vzhľadom na zapísanú poznámku o súdnom konaní sp. zn. 11S/111/ 2016, o prieskume zákonnosti rozhodnutia o zastavení vkladového konania dobromyseľným, a preto nadobudnutie nehnuteľnosti inými subjektmi nebolo dôvodom na zamietnutie odvolania sťažovateľky a následne ani správnej žaloby.

20. Tvrdila, že pôvodné rozhodnutie o zastavení konania bolo zrušené pre nezákonnosť, a z tohto dôvodu všetky následné rozhodnutia stratili opodstatnenie. Takýto záver nie je podľa sťažovateľky v rozpore s § 135 ods. 1 SSP alebo ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, pretože dôvod nezákonnosti bol daný už v dobe vydania nadväzných rozhodnutí, avšak nezákonnosť nebola dovtedy autoritatívne zistená.

21. Ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho zákona ďalej podľa sťažovateľky nemožno interpretovať tak, že správny orgán by bol povinný posudzovať platnosť právneho úkonu podľa práva platného v čase rozhodovania o návrhu na vklad, ale podľa právnej úpravy platnej v čase vzniku zmluvy. Ak predkupné právo nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu ani dodatočnú nemožnosť plnenia, nie je dôvod na rozhodnutie o zamietnutí vkladu.

Návrh na vklad nemožno zamietnuť ani z dôvodu zmien v katastri, ktoré nastali počas doby, kedy sa rozhodovalo o zákonnosti postupu správneho orgánu v súdnom konaní. 22. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil so závermi rozsudku správneho

súdu. Tvrdil, že katastrálny úrad bol pri rozhodovaní povinný prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mali mať vplyv na povolenie vkladu, ako aj oprávnenie prevodcu nakladať s predmetom prevodu ku dňu vydaniu rozhodnutia o návrhu na vklad.

Na závere, že ak prevodca nie je v čase rozhodovania vlastníkom predmetu prevodu, je daný dôvod na zamietnutie návrhu na vklad, nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že prevodca bol vlastníkom predmetu v čase uzatvorenia zmluvy o prevode. 23. Kasačný návrh sťažovateľky považoval za zmätočný, pretože rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností č. VoÚ 8/2021/Sl zo dňa 18.02.2021 nie je možné zrušiť, keďže takéto rozhodnutie vydal žalovaný Úrad geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky. Kasačnú sťažnosť sťažovateľky navrhol podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietnuť. 24. Ďalšia účastníčka konania sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky nevyjadrila.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

25. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do šiesteho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“). Na základe § 27c ods. A bod (ii) rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu na rok 2023 v znení jeho opatrenia č. 6 bola vec prerozdelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.

26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľkou (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozsudkom ju preto podľa § 461 SSP zamietol.

27. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol žalobu žalobkyne, ktorou napadla zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. VoÚ/8/2021/ Sl zo dňa 18.02.2021, ktorým podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie sťažovateľky a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5541/ 2015-33 zo dňa 12.11.2020, ktorým podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08.07.2015, uzatvorenej medzi sťažovateľkou ako kupujúcou a ďalším účastníkom konania ako predávajúcim, k nehnuteľnostiam uvedeným v zmluve. Relevantné právne predpisy Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou či sú prejavy vôle dostatočne určité zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť a právo nakladať nehnuteľnosťou nie sú obmedzené a či zmluva neodporuje zákonu, či

zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú

označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“, druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

28. Kasačný súd sa oboznámil so skutkovým stavom z predloženého administratívneho, ako aj súdneho spisu, ktorý však na základe jeho obsiahleho zhrnutia v napadnutom rozsudku správneho súdu nepovažuje za potrebné opätovne zrekapitulovať. Upriamuje pozornosť na

to, že katastrálny úrad v opakovanom konaní vydal rozhodnutie č. V 5541/2015- 33 zo dňa 12.11.2020, ktorým podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi T. M. ako predávajúcou a sťažovateľkou ako kupujúcou.

Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím č. VoÚ 8/2021/Sl zo dňa 18.02.2021 tak, že odvolanie sťažovateľky zamietol a potvrdil rozhodnutie katastrálneho úradu o zamietnutí vkladu zo dňa 12.11.2020.

29. Sťažovateľka v podanej kasačnej sťažnosti namietala najmä skutočnosť, že zo strany správneho súdu nebol preskúmavaný obsah predkupného práva štátu a následne jeho vplyv na platnosť kúpnej zmluvy a s tým spojený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností; preto bolo potrebné ho skúmať aj z hmotnoprávnej roviny, nielen z procesnoprávnej roviny. Tieto námietky najvyšší správny súd vyhodnotil ako nedôvodné.

30. Sťažovateľka správnemu súdu vyčítala, že nesprávne posúdil dôležité skutočnosti vo vzťahu k ich časovej súvislosti, keď uzavretie kúpnej zmluvy predchádzalo zápisu predkupného práva štátu do katastra nehnuteľností.

Namietala závery o povinnosti katastrálneho úradu zaoberať sa predkupným právom štátu, ak v čase podpisu kúpnej zmluvy nebolo zapísané v katastri nehnuteľností, a teda nemôže ovplyvniť platnosť tejto zmluvy ani prípadnú dodatočnú nemožnosť plnenia. Nastolenú otázku vyriešil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 18.05.2018, sp. zn. 6Sžrk/3/2018, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky pod č. 54/2018, na závery ktorého poukazoval správny súd. V rozsudku ustálil, že neprihliadnutie katastrálneho úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností na existenciu inštitútu zákonného predkupného práva štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného subjektu, je v rozpore s účelom a cieľmi zákona o významných investíciách a porušením § 31 ods. 1 katastrálneho zákona aj vtedy, ak predkupné právo vzniklo ex lege až po uzavretí kúpnej zmluvy.

31. Ďalšie námietky smerujúce voči pôvodnému rozhodnutiu o zastavení konania nesúvisia s preskúmavaným rozhodnutím žalovaného. Posudzovanie následkov spojených s predkupným právom štátu, či už spôsobuje absolútnu neplatnosť alebo dodatočnú nemožnosť plnenia, prípadne vyvoláva iné následky, a jeho dopadoch na kúpnu zmluvu zo dňa 08.07.2015, nie je predmetom posúdenia prebiehajúceho konania. Sťažovateľka preto nadbytočne namietala, že odôvodnenie týkajúce sa obsahu a následkov, spojených s porušením predkupného práva v napadnutom rozsudku absentuje. Posúdenie tejto otázky netvorilo kľúčovú líniu odôvodnenia rozsudku a správny sa k nej vyjadril okrajovo.

32. Podľa § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. 33.

Kasačný súd v tomto zmysle poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu v obdobnej veci, v ktorej rozsudkom sp. zn. 6Svk/12/2021 zo dňa 21. 09. 2022 zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľky proti rozsudku správneho súdu č. k. 11S/170/2019-202 zo dňa 16.

júna 2021. Keďže sa konajúci senát stotožnil s týmto právnym posúdením a zároveň išlo o obdobnú vec, s totožnými kasačnými námietkami (rozdiel spočíva len v predmete kúpnej zmluvy, uzatvorenej s iným predávajúcim, a predmetom boli odlišné pozemky), v súlade s § 464 ods. 1 SSP uvádza z označeného rozsudku nasledovné: „57.

Vzhľadom na takto zistený a preukázaný skutkový stav v kontexte na skutočnosti obsiahnuté v bode 55 tohto rozsudku, najvyšší správny súd uvádza, že jednou z povinností prináležiacich prvostupňovému správnemu orgánu skúmajúc splnenie podmienok na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bola i povinnosť preskúmať jednak, či je prevodca oprávnený nakladať s prevádzanou nehnuteľnosťou (v tomto prípade sa jednalo o pozemok nachádzajúci sa v katastrálnom území M., na liste vlastníctva XXXX, parcela registra „C“, číslo parcely XXXX, orná pôda vo výmere 609m2, spoluvlastnícky podiel 1/1) a jednak preskúmať, či prevádzaná nehnuteľnosť je evidovaná v súbore popisných a geodetických

informácii. K osobe predávajúceho bolo nesporne preukázané, že v čase kedy prvostupňový správny orgán rozhodoval o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností predávajúci už nebol vlastníkom predmetného pozemku, a teda nemohol s ním disponovať (pozri § 123 OZ). V poslednom štádiu príslušný okresný úrad, katastrálny odbor, rozhodnutím z 20. júna 2018, číslo V 5116/2018 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území M. k pozemkom registra C KN č. XXXX (ktorá vznikla zlúčením viacerých parciel medzi ktoré patrila i tu dotknutá parcela č. XXXX), XXXX/X, XXXX/X a XXXX v prospech spoločnosti Gestamp Nitra, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 5. júna 2018 medzi spoločnosťou MH Invest, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou Gestamp Nitra, s.r.o. ako kupujúcim v znení dodatku č. 1 z 19. júna 2018. Čo sa týka samotného predmetu prevodu, teda pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území M., na liste vlastníctva XXXX, parcela registra „C“, číslo parcely XXXX, orná pôda vo výmere 609 m2, spoluvlastnícky podiel 1/1, najvyšší správny súd mal

preukázané, že predmetná parcela číslo XXXX bola zameraná geometrickým plánom z 11. januára 2017, číslo 80/2016 a bola zlúčená do parcely registra CKN s parc. č. XXXX - ostatné plochy o výmere 32009 m2, ktorej vlastníkom je už vyššie zmieňovaná obchodná spoločnosť Gestamp Nitra, s.r.o. Z uvedeného teda vyplýva, že pozemok, ktorý bol predmetom prevodu technicky zanikol a údaje, ktoré ho definovali v príslušnej kúpnej zmluve v čase rozhodovania správneho orgánu stratili svoju aktuálnosť, respektíve platnosť.

58. V súvislosti s poukazom žalobkyne na konanie vedené pod sp. zn. 11S/259/2016 v rámci ktorého sa žalobkyňa spolu s ďalšími žalobcami správnou žalobou domáha zrušenia rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky z

10. októbra 2016, číslo 24929/2016/B624-SV/64203/To, ktorým tento orgán potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 18. augusta 2016, číslo OU-NR-OVBP2-2016/032185-53, ktorým bolo vo verejnom záujme vyvlastnené vlastnícke právo vlastníkovi MH Invest II, s.r.o. k tam uvedeným nehnuteľnostiam v katastrálnom území M., medzi ktorými je i nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. XXXX v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ v katastrálnom území G., Q., N., M.Ž_, Q., Č., najvyšší správny súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že výsledok súdneho konania vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/259/2016 nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť správne konanie vo veci návrhu z 8. júla 2015 na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy týkajúcej sa parc. č. XXXX v katastrálnom území M. a ani súdne konanie v tejto predmetnej veci. Ani po prípadnom zrušení rozhodnutia vydaného vo vyvlastňovacom konaní by žalobkyňa nemohla byť zapísaná ako vlastníčka uvedenej

nehnuteľnosti, vzhľadom na to, že táto nehnuteľnosť nebola vyvlastnená z jej vlastníctva (žalobkyňa nebola vlastníčkou nehnuteľnosti v čase bezprostredne predchádzajúcom vyvlastneniu) ako i vzhľadom na opakované zmeny v osobe vlastníka a tiež technický zánik parc. č. XXXX v katastrálnom území M.. Tiež na výsledok správneho (katastrálneho) konania v tejto veci nemôže mať vplyv ani konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 15C/ 127/2016 (o určenie, že žalobkyňa je ku dňu vyvlastnenia na základe rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky z 18. augusta 2016, číslo OU-NR- OVBP2-2016/032185-53 v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky z 10. októbra 2016, číslo 24929/2016/B624-SV/ 64203/To výlučnou vlastníčkou parc. č. XXXX v katastrálnom území M. o výmere 609 m2, v súčasnosti ako súčasť parc. č. XXXX vo výmere 32009 m2), pretože predmetom katastrálneho konania bol návrh žalobkyne z 8. júla 2015 na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy a o tomto návrhu musel správny orgán rozhodnúť.

Navyše najvyšší správny súd má preukázané, že príslušný návrh žalobkyne o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol rozsudkom z 2. marca 2021, sp. zn. 15C/127/2016 zamietnutý.“ 34. Rovnako tomu bolo v prejednávanej veci, kedy príslušný katastrálny úrad pri opätovnom konaní o povolení návrhu na vklad vlastníckeho práva doručeného dňa 09.07.2015, preskúmaval či bola prevodkyňa, T. M., oprávnená nakladať s prevádzanou nehnuteľnosťou, a to pozemkom v katastrálnom území M., zapísanom na LV č. XXXX, parc. reg. KN-C č. XXXX, orná pôda, o výmere 1244 m2, vo vlastníckom podiele predávajúcej 1/1.

Taktiež katastrálny úrad podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona skúmal či boli prevádzané nehnuteľnosti evidované v súbore popisných a geodetických informácií. 35. K osobe prevádzajúcej sa zistilo, že v čase rozhodovania katastrálneho úradu už nebola vlastníčkou predmetného pozemku, a teda s týmto nemohla disponovať (§ 123 Občianskeho zákonníka). Z administratívneho spisu bolo zistené, že dňa 10.06.2016 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k spornému pozemku v prospech spoločnosti MH Invest, s. r. o., a to na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s predávajúcou T. M..

36. Dňa 24.06.2016 bol ďalším rozhodnutím povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k parc. reg. KN-C č. XXXX, zapísaným na LV č. XXXX, medzi ktorými bol aj dotknutý pozemok vo vlastníctve MH Invest, s. r. o. v prospech spoločnosti MH Invest II, s. r. o., a to na základe kúpnej zmluvy č. 20160027 zo dňa 21.06.2016, uzavretej medzi predávajúcou spoločnosťou MH Invest, s. r. o. a spoločnosťou MH Invest II, s. r. o. ako

kupujúcim. Rozhodnutím o vyvlastnení, vydaným Okresným úradom Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/032185-53 zo dňa 18.08.2016, ktorým bolo vo verejnom záujme vyvlastnené vlastnícke právo vlastníkovi MH Invest II, s. r. o., k tam uvedeným nehnuteľnostiam v k. ú. M., vrátane parc. č. XXXX, ostatné plochy, v prospech spoločnosti MH Invest, s. r. o. pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“.

Rozhodnutím zo dňa 15.02.2018 katastrálny úrad povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k. ú. M.B_, spolu s pozemkom parc. č. XXXX, ostatné plochy v prospech spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia, s. r. o. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.12.2017, v znení dodatku zo dňa 09.02.2018 uzavretej medzi spoločnosťou MH Invest, s. r. o. a spoločnosťou Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o. ako kupujúcim. Z uvedeného je nepochybné, že ďalšia účastníčka konania v čase rozhodovania katastrálneho úradu dňa 12.11. 2020 nebola oprávnená nakladať s prevádzanými nehnuteľnosťami.

37. V súvislosti so samotným predmetom prevodu, a teda pozemkom nachádzajúcim sa v k. ú. M., na LV č. XXXX, parc. reg. KN-C č. XXXX orná pôda, o výmere 1.244 m2, mal najvyšší správny súd za preukázané, že spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s. r.o. požiadala o čiastočný zápis GP č. GDZV- 120/2018 zo dňa 23.01.2019, pod. č. Z 4970/ 19 na porealizačné zameranie stavebných objektov a spevnených plôch na účely vydania kolaudačného rozhodnutia pre stavbu „Automotive Nitra Project“ (doterajší stav podľa LV č. XXXX ako parc. č. XXXX - ostatná plocha vo výmere 1.244 m2, nový stav podľa LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X - ostatná plocha vo výmere 1.141 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha vo výmere 103 m2 ). Podľa identifikácie stavu parcely KN-C č. XXXX je vlastníkom oboch parciel spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o.

Nehnuteľnosť tak bola v kúpnej zmluve zo dňa 08.07.2015, ktorá bola podkladom návrhu na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností označená v rozpore s požiadavkami stanovenými v § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona. Pozemok, ktorý bol predmetom prevodu, technicky zanikol, a údaje, ktoré ho definovali v príslušnej kúpnej zmluve v čase rozhodovania katastrálneho úradu stratili svoju aktuálnosť a platnosť. Išlo tu o technický zánik parcely, i keď predmet prevodu ako časť zemského povrchu nezanikol, tento je iným spôsobom technicky zaznamenaný v katastrálnej mape.

38. Je nepochybné, že dôvodom zamietnutia návrhu na vklad vlastníckeho práva nebolo uplatnenie zákonného predkupného práva štátom podľa § 3 ods. 5 zákona o významných investíciách, ale skutočnosť, že ďalšia účastníčka konania v čase rozhodovania správneho orgánu nebola v rozpore s § 31 ods. 1 katastrálneho úradu oprávnená s označenou nehnuteľnosťou nakladať a predmet navrhovaného prevodu nebol evidovaný v katastrálnom operáte. 39.

K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku - fakt, že sa sťažovateľka nestotožnila so zamietajúcim rozhodnutím správneho súdu neznamená, že rozhodnutie správneho súdu trpelo nezrozumiteľnosťou. Naopak správny súd primerane rozumným a v okolnostiach veci postačujúcim spôsobom reflektoval na sťažovateľkou vznesené tvrdenia, na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ustálenú judikatúru najvyššieho súdu a svoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, prieskumnému konaniu zodpovedajúcim spôsobom primerane odôvodnil.

40. Európsky súd pre ľudské práva vo judikatúre stabilne zdôrazňuje, že článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (rozsudok vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19. apríla 1994, č. 16034/90, § 61).

41. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú, preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

V. Trovy kasačného konania

42. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, pretože nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). Ďalšej účastníčke konania náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože jej v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by jej trovy kasačného konania vznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP). 43. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. októbra 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 6Svk/15/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik