6Svk/16/2022

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prvý výrok rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sp/1/2016 - 128 zo dňa 27.01.2022, na základe ktorého zrušil rozhodnutie odporkyne č. DK 15/2014 z 12.02.2016 v časti výroku: „Za skutok v bode 1/ v časti vymoženej pohľadávky vo výške 5210,49 € bol tento návrh na začatie disciplinárneho konania v zmysle § 223 ods. 2 EP podaný navrhovateľom oneskorene a teda v tejto časti bodu 1 návrhu disciplinárny senát v zmysle § 228a ods. 1 písm. a) EP zastavuje. Za skutok uvedený v bode 1 /v časti/ návrhu na začatie disciplinárneho konania sa nedopustila závažného disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 ods. 2 EP tým, že v exekučnom konaní EX 174/12 porušila ustanovenie § 196 a § 199 EP v spojení s § 4 a § 5 Vyhlášky MS SR č. 288/95 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tým, že nesprávne vyčíslila a vymohla výšku odmeny exekútora za vykonanie exekúcie, pretože tento nárok vo výške 1.087,00 € vrátane trov exekúcie bol vymožený v zmysle a rozsahu platných právnych predpisov a preto nie je vinná a disciplinárne opatrenie sa jej neukladá.“ zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

vinná a disciplinárne opatrenie sa jej neukladá.“ a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie s tým, že vo zvyšnej časti rozhodnutie potvrdil. 2. Krajský súd konštatoval, že v priebehu exekučného konania došlo k odpusteniu 90% úrokov z omeškania a oprávnený požadoval úrok iba vo výške 165,12 €, čo bolo súdnej exekútorke oznámené dňa 20.12.2012. Dovtedy bolo odpustenie úrokov z omeškania v rozsahu 90% podmienené plnením do 03.08.2012, čo povinný nesplnil. Navrhovateľ v bode 1/ návrhu uviedol skutok, ktorý opísal ako nesprávne vyčíslenie a následne vymoženie odmeny exekútora, pretože odmena nebola vyčíslená zo skutočne vymoženej pohľadávky, vzhľadom na to, že úrok z omeškania predstavoval iba 165,12 eur. Navrhovateľ v návrhu doslovne uviedol, že podľa jeho názoru mal exekútor v konaní nárok iba na odmenu vo výške 900,60 €, čím sa obohatil na úkor povinného o finančné prostriedky vo výške 323,40 €, pretože celkovo mala byť vymožená iba suma vo výške 5.974,09 €. Odporkyňa skutok opísaný v bode 1/

3. Podľa krajského súdu navrhovateľ za sporné považuje skutočnosť, že odporkyňa sa nevysporiadala s jeho námietkou, že ďalšia účastníčka nemohla ako súdna exekútorka vymôcť sumu vo výške 1.087 €, vzhľadom na to, že odmena exekútora mala byť pri správnom výpočte zo skutočne vymoženej pohľadávky nižšia. Odporkyňa sa v rozhodnutí vôbec nezaoberala podstatou, ktorú v návrhu na začatie disciplinárneho konania opísal navrhovateľ, a to, či došlo k vymoženiu odmeny exekútora nad zákonný rozsah (obohateniu na úkor povinného) vo výške 323,40 €. Namiesto toho sa venovala skutočnostiam (vymoženiu sumy 5.210,49 € a oprávnenosti výšky ďalších trov exekúcie za zriadenie záložného práva), ktoré však neboli predmetom návrhu na začatie disciplinárneho konania a ktoré navrhovateľ nespochybňoval. Správny súd sa preto stotožnil s argumentom navrhovateľa, že odporkyňa sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadala so základnou námietkou navrhovateľa, či došlo v predmetnom exekučnom konaní k vymoženiu odmeny exekútora nad zákonný rozsah.

takéhoto skutku. Podľa názoru navrhovateľa by dochádzalo k plynutiu lehôt iba v prípade, ak by páchatelia skutkov spočívajúcich získaní majetkového prospechu svoje činy napravili. V danej časti považoval rozhodnutie odporkyne za nesprávne. 5. Ďalej krajský súd dodal, že na vznik disciplinárnej zodpovednosti musia byť naplnené materiálne a formálne predpoklady. Materiálnym predpokladom disciplinárnej zodpovednosti je relevantný stupeň spoločenskej škodlivosti konania. Ak určité konanie síce napĺňa formálne znaky disciplinárneho previnenia, avšak jeho spoločenská škodlivosť nie je žiadna, takéto konanie nie je disciplinárnym previnením. Materiálne predpoklady sú vyjadrené v ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch tak, že musí ísť o konanie ktoré „porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti“. Stupeň spoločenskej škodlivosti je zároveň kvalifikačným znakom rozlíšenia, či ide o disciplinárne previnenie (§ 220 ods. 1 EP) alebo o závažné disciplinárne previnenie (§ 220 ods. 2). Pri závažnom disciplinárnom previnení musí byť miera spoločenskej škodlivosti „zvýšená“ (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a

Vzhľadom na uvedené správny súd považoval opravný prostriedok navrhovateľa v tejto časti za nedôvodný, a preto rozhodnutie odporkyne vo výroku týkajúcom sa bodu 2/ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 3 OSP.

8. Najvyššie súdne autority opakovane vyjadrili nasledovný názor na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. V tomto prípade chýba primárne vysvetlenie, z akého dôvodu správny súd zrušil rozhodnutie DS č.9 v časti, kde sú všetky skutočnosti zjavné. Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti jednak nárok na odmenu za vymoženie peňažného plnenia a nárok na odmenu za zriadenie exekučného záložného práva. Nejde o totožné sumy. Odmena za vymoženú pohľadávku je určená ako percento a odmena za zriadenie exekučného záložného práva je určená pevnou sumou 33,19 € za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť. V tomto prípade Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. j. 11Er 272/2012-34 zo dňa 30.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2013 bolo rozhodnuté o podaní povinného a to tak, že súd námietky proti trovám exekúcie zamietol. b) stanovisko odporcu 9. Odporca vo svojom vyjadrení poukázal na svoje stanovisko k žalobe a disciplinárne rozhodnutie.

III. Konanie pred odvolacím súdom

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta OSP, § 492 ods. 1 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie ďalšieho účastníka nie je dôvodné. Rozhodol rozsudkom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta v spojení s § 250l ods. 2 OSP a § 214 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP). Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP).

11. Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôvodov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Posudzujúc obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že argumentácia ďalšieho účastníka v odvolaní, týkajúca sa nepreskúmateľnosti prvostupňového rozsudku z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia, je v plnom rozsahu opodstatnená.

Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 a sp. zn. III. ÚS 60/04 - N..C..Q.). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť

13. Procesnému právu účastníka konania vznášať námietky nezákonnosti voči postupu a rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu námietok, o vznesených námietkach účastníkov konania rozhodnúť a pokiaľ ich súd nepovažuje za dôvodné, vysvetliť, z akých dôvodov.

konaní. Keďže krajský súd nedal odpoveď na kľúčovú námietku ďalšieho účastníka, takéto odôvodnenie znemožňuje kasačnému súdu prieskum napadnutého rozhodnutia. 14. Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva, pričom možnosť konať pred súdom prvého stupňa, je účastníkovi odňatá vtedy, ak jeho rozhodnutie neposkytuje účastníkovi konania dostatočné argumenty preukazujúce zákonnosť jeho rozhodnutia alebo postupu. U nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok ani vady správneho konania, pretože bolo nutné takéto rozhodnutie zrušiť a otvoriť tým krajskému súdu procesný priestor pre vydanie rozhodnutia nového, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom.

V ďalšom konaní prvostupňový súd prejedná vec v medziach podanej žaloby, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami účastníkov, vrátane odvolacích námietok ďalšieho účastníka, znova o nej rozhodne a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.