6Svk/16/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: A. M., narodená XX. C. XXXX, bytom v T., A. č. XXX, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, so sídlom v Žiline, P. O. Hviezdoslava č. 6, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 19. augusta 2021, číslo KaZA/12577/2021, ČRZ: 87329/2021, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 31. augusta 2022, č. k. 30S/157/2021-318, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamieta . Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) nepriznal žalobkyni nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu, že táto s ohľadom na svoje príjmy ako aj príjmy spoločne posudzovanej osoby (manžela) sa nenachádza v stave materiálnej núdze, čím nesplnila jednu z kumulatívnych podmienok nevyhnutných pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci.

odkazuje na ustanovenie § 3 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej „zákon č. 601/2003 Z. z.“), podľa ktorého odseku a/ na zistenie príjmu fyzickej osoby na účel určenia súm životného minima sa započítavajú u posudzovanej fyzickej osoby jej príjem a príjem jej manžela.

4. Krajský súd ďalej uviedol, že právna úprava posudzovania materiálnej núdze podľa zákona č. 327/2005 Z. z. vylučuje postup, pri ktorom by z príjmu žalobkyne boli odpočítané iné výdavky ako tie, ktoré sú stanovené v ustanovení § 7 ods. 1 citovaného zákona.

Existencia oprávnených pohľadávok voči žalobkyni, či už vyplývajúca zo zákona alebo zo zmluvného vzťahu, nie je totiž dôvodom na jej odpočítanie z dosahovaného príjmu, respektíve na zníženie príjmu fyzickej osoby pre účely posudzovania materiálnej núdze podľa zákona.

5. K námietke žalobkyne, že je bez možnosti vykonávať svoje povolanie, v ktorom má patričné vzdelanie a nemá uplatnenie v inom odbore, súd uviedol, že o tejto skutočnosti v priebehu konania nepredložila žiaden dôkaz. K jej poukazu na vysoké výdavky na bývanie a nulový príjem, uviedol, že by mala preukázať, že vyvíja snahu aktívne si nájsť aj iné zamestnanie, ktoré by jej poskytlo vyšší ako doterajší príjem, zamestnanie aj v inom ako želanom odbore by jej totiž mohlo napomôcť zvládnuť súčasné výdavky na bývanie a tým by zároveň prejavila aj „ochotu postarať sa o seba“. Pre tvrdenie, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je neopodstatnené a nemá ani právnu oporu v zákone, žalobkyňa žiadne relevantné tvrdenia neposkytla. Jej argumentáciu, že Okresný súd Martin a iné okresné súdy svojim spôsobom odmietli zastupovanie v súdnych konaniach žalobkyňu manželom O.. R. M. z dôvodu, že nemá právne vzdelanie II. stupňa, vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu žalovaného vyhodnotila ako irelevantné. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa v mesiacoch február 2021 až apríl 2021 poberala z Úradu práce,

Krajský súd správnu žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol. 7. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd tak, že obom účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, keď žalobkyňa nebola v konaní úspešná a u žalovaného nebola splnená podmienka výnimočnosti.

8. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 9. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

V čase pandémie COVID-19 mala i výdavky na splnenie povinnosti vyplývajúcej zo živnostenskej činnosti, ktoré z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov v čase podania nebola spôsobilá platiť, a teda ani uviesť, ale ich plnenie bola povinná so spätnou platnosťou z príjmu SOS a podpory zaplatiť VŠZP vo výške 79,31 eur / mesiac. Uviedla, že takto zistený príjem žalobkyne považovaný za čistý príjem bol v skutočnosti príjmom hrubým a ak od celkového príjmu z príspevku v nezamestnanosti a z príjmu SOS v sume 2.025,10 eur odpočítala povinné zdravotné poistenie za sedem mesiacov v sume 551,17 eur (7 x 79,31) a tiež náklady svojej prípravy živnostenskej činnosti v priemere vo výške 150 eur, potom skutočný - čistý príjem žalobkyne predstavoval 1.323,93 eur, čomu zodpovedala priemerná suma 189,13 eur mesačne. Priemerne potom žalobkyňa týmto príjmom nenaplnila životné minimum 234,42 eur, tak ako je to uvedené v odôvodnení rozsudku krajského súdu ani 1,6-násobok sumy životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby, čo predstavuje sumu 584 eur (suma platná do 30. júna 2021, od 01. júla 2021 suma 593 eur).

12. Nesúhlasila tiež s hodnotením výpočtu jej príjmu spoločne s príjmom (starobného dôchodku) jej manžela ako spolu-posudzovanej osoby. V tomto smere uvádzala, že po zrušení bezpodielového vlastníctva manželov nastalo majetkové i príjmové rozdelenie, pričom s odkazom na § 148a ods. 2 OZ zohľadnenie príjmu z dôchodku manžela nie je v súlade s výkladom vyplývajúcim zo zákona č. 595/2003 Z. z., a to príjmu na úhradu advokáta. Dôchodok manžela sa vzťahuje na presne vymedzené vyživovacie povinnosti a súd musí vychádzať z príslušného ustanovenia zákona a vziať v úvahu len vyživovacie povinnosti v tomto prípade manžela žalobkyne na starostlivosť o domácnosť. Domácnosť podľa OZ tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.

Krajský súd mal vziať v úvahu základný princíp zákonného výpočtu príjmu žalobkyne, odpočítateľných položiek a hlavne mal preskúmať a zohľadniť skutočnosť, že posudzovať spoločne príjem po právoplatnom zrušení bezpodielového vlastníctva manželov neprichádza do úvahy. Ďalej uviedla, že vyhlásením osobného bankrotu sa zrušené BSM neobnovuje a tým automatické pripočítanie príjmu manžela k príjmu manželky na pokrytie nákladov na právne zastúpenie advokátom pri odpočítaní životne nutných nákladov je nereálne a nezákonné.

na advokáta. 13. Ďalej dôvodila, že riadne a včas preukázala, že je v stave materiálnej a finančnej núdze a ako fyzická osoba bola 7 mesiacov poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi a pomoci SOS z dôvodu štátom nariadeného obmedzenia výkonu živnostenskej činnosti a príjem fyzickej osoby nepresiahol 1,6-násobok sumy životného minima aiv súčasnosti si nemôže dovoliť využívanie advokátskych právnych služieb a nevie to zabezpečiť svojím

14. Tiež namietala záver krajského súdu, ktorým súd poukázal na deklarované a dokladované náklady na stravovanie na dennej báze formou donášky z reštauračného zariadenia, čo vyhodnotil a posúdil za nadštandardné a v súčasnej dobe za vysoké nemalé finančné prostriedky práve na stravovanie. Tento záver považovala žalobkyňa za neznalosť veci samej a nesprávne posúdenie úrovne objednávania MENU z reštauračného zariadenia, kde za 4.90 eur pre dôchodcov, dočasne nezamestnaných ľudí poskytuje pomoc práve reštauračné zariadenie v rámci solidárnej pomoci a je na báze základného minimálneho výdaja, z titulu finančnej nedostatočnosti a obmedzeného príjmu žalobkyne.

IV.

18. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobkyni dňa 11. marca 2023 na vedomie.

V.

20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 22. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

správy. 25. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 26. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 19. augusta 2021, číslo KaZA/ 12577/2021, ČRZ: 87329/2021, ktorým žalovaný podľa § 1 ods. 1 a 2 Správneho poriadku a § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. nepriznal žalobkyni nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu, že táto s ohľadom na svoje príjmy ako aj príjmy spoločne posudzovanej osoby (manžela) sa nenachádza v stave materiálnej núdze, čím nesplnila jednu z kumulatívnych podmienok nevyhnutných pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci.

veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov (§ 1). Zákon ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci (§ 2).

30. Podľa § 4 ods. 1 písm. i/ zákona č. 327/2005 Z. z., materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,1e) alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima2) a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.

32. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a/ jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b/ nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c/ hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

34. Podľa § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu;5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b/ a c/ tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.

37. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., za príjem podľa tohto zákona sa považujú príjmy fyzických osôb podľa osobitného predpisu6) po odpočítaní a. poistného na verejné zdravotné poistenie, b. poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, c. preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb a d. ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb.6)

39. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive.

40. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z. z., žiadateľ je povinný uviesť v žiadosti a pri predbežnej konzultácii úplné a pravdivé údaje. 41. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z., centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť.

42. Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z., rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu16) musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne.

45. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

47. Podľa § 3 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z. z. v znení účinnom do 30. júna 2021, na zistenie príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima sa započítavajú u posudzovanej fyzickej osoby jej príjem a príjem jej manžela.

49. Podľa § 3 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z. z. v znení účinnom do 30. júna 2022, na zistenie príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima sa započítavajú u posudzovanej fyzickej osoby jej príjem a príjem jej manžela.

- žalobkyňa následne do konania doložila čestné prehlásenie zo 07. júla 2021 o tom, že jej manželovi v období od 01. januára 2019 do 06. júla 2021 z obchodnej spoločnosti Profil Rakovo SK nebol vyplatený podiel zo zisku menovanej obchodnej spoločnosti, sobášny list z 10. decembra 1985, oznámenie príslušného úradu práce z 27. mája 2021 o zaradení žalobkyne do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 19. mája 2021, oznámenie príslušného úradu práce z 09. februára 2021 cit.: „(.

úverov, exekúcia, výdavky na zdravotnú starostlivosť, lieky, iné nevyhnutné výdavky (strava, hygienické potreby, poistenie, samosprávne poplatky a dane, telefón) a k tomu prislúchajúce doklady - žalobkyňa následne 04. augusta 2021 žalovanému predložila rozpis svojich výdavkov v celkovej sume 845 eur, ktoré ako sama uviedla, uhrádza z príjmu manžela a pozostávajúcich z označených položiek (elektrická energia 200 eur mesačne, voda 50 eur mesačne, strava 45 eur týždenne pracovné dni a 30 eur víkend, teplo 150 eur mesačne, pohonné hmoty 50 eur, iné poplatky 45 eur, hygienické potreby 50 eur). 51. Žalobkyňa zároveň vo forme príloh doložila: i. potvrdenie o výplate dávky v nezamestnanosti za obdobie október 2020 v sume 272 eur, november 2020 v sume 281,10 eur, december 2020 v sume 272 eur, január 2021 v sume 281,10 eur, február 2021 v sume 127 eur, máj 2021 v sume 226,70 eur, jún 2021 v sume 117,90 eur ii. potvrdenie o výplate SOS dávky v sume 300 eur za obdobie február 2021, marec 2021, apríl 2021 a júl 2021

. .) o schválení dotácie na podporu humanitárnej pomoci pre fyzickú osobu“ vyplácanú v sume 300 eur mesačne od februáre 2021 v. sobášny list z 10. decembra 1985 vi. čestné prehlásenie zo 07. júla 2021 o tom, že jej manželovi v období od 01. januára 2019 do 06. júla 2021 z obchodnej spoločnosti Profil Rakovo SK nebol vyplatený podiel zo zisku

apríl 2021 x. informáciu o platbe za obedy v sume 45 eur od 28. júna 2021 do 02. júla 2021 xi. doklad o vykonaní PC servisu z 26. júna 2021 v sume 39 eur xii. doklad o kúpe pohonných hmôt z 24. júna 2021 v sume 25,03 eur

53. Najvyšší správny súd na úvod poukazuje na to, že rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. predstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného ústavou, preto je nanajvýš nutné brať do úvahy článok 13 Ústavy Slovenskej republiky tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom. Štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Štát preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t. j. bez stanovenia jasne a striktne nastavených pravidiel, bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (systémom „každému a vo všetkom“). Pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa však vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch. Za plne opodstatnené a

Za účelom odbremenenia súdov napríklad od tzv. šikanóznych a bagateľných návrhov zákon č. 327/2005 Z. z. ustanovením § 8 žalovanému zveril právomoc tieto návrhy „eliminovať“ v podobe vydávaní negatívnych rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, a to z dôvodu nesplnenia jednej z kumulatívnych podmienok priznania tohto nároku (§ 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Splnenie jednej z kumulatívnych podmienok - t. j. stavu materiálnej núdze podľa zákona č. 327/2005 Z. z. je naplnené vtedy, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa zákona č. 417/2013 Z. z. alebo, ak príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima podľa zákona č. 601/2003 Z. z. a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. Zákon č. 327/2005 Z. z. v tomto smere rozlišuje možné poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti fyzickej osoby za predpokladu, že jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z. z. a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom a poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou fyzickej osoby, ak jej príjem presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z. z. a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom. V takom prípade má právo na poskytnutie právnej pomoci

V tomto smere nemožno nespomenúť ani ustanovenie § 6b zákona č. 327/2005 Z. z., podľa ktorého ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, môže žalovaný v prípadoch ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z. z. a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a ktorá si nemôže využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti. Ďalej ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, žalovaný môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vyhodnocovanie a posudzovanie materiálnej núdze konkrétnej fyzickej osoby - žiadateľa prináleží výlučne žalovanému, ktorý primárne vychádza z podkladov predložených samotným žiadateľom.

Vo vzťahu k prvej podmienke, ktorej splnenie by bez ďalšieho determinoval status materiálnej núdze fyzickej osoby (poberanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k danej dávke) najvyšší správny súd uvádza, že žalobkyňa v tejto časti relevantne nepreukázala, že by bola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, a tento fakt možno považovať za nesporný. Vo vzťahu k druhej podmienke (príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima podľa zákona č. 601/ 2003 Z. z. a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom) najvyšší správny súd uvádza nasledovné:

Konkrétne žalobkyňa s ohľadom na svoje možnosti nesplnila tak podmienku pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa § 6 zákona č. 327/ 2005 Z. z. a rovnako nesplnila ani podmienky ustanovené v § 6a zákona č. 327/2005 Z. z. pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou. Na účely poskytnutia

Podľa obsahu administratívneho spisu žalobkyňa príslušnú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci doručila dňa 24. júna 2021, a teda vo svetle vyššie zmieňovaného § 7 ods. 4 zákona, bol na účely posudzovania nároku na priznanie právnej pomoci rozhodujúci príjem žalobkyne za mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť, t. j. jún 2021, ako aj príjem žalobkyne za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, t. j. príjem žalobkyne za obdobie od decembra 2020 do júna 2021. Žalobkyňa za uvedené a pre účely tohto konania rozhodné obdobie, respektíve jeho časť deklarovala príjmy pozostávajúce z vyplácanej dávky v nezamestnanosti (december 2020 v sume 272 eur, január 2021 v sume 281,10 eur, február 2021 v sume 127 eur, máj 2021 v sume 226,70 eur, jún 2021 v sume 117,90 eur). 57. Ďalej s ohľadom na to, že podľa § 4 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. sa do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima podľa § 3 zákona č. 601/2003

. .).“ V tomto smere mal žalovaný na základe potvrdenia sociálnej poisťovne o výplate dôchodkových dávok preukázané, že manžel žalobkyne bol poberateľom starobného dôchodku v sume 1.004,70 eur mesačne. Za tohto stavu potom žalovaný dospel k záveru, že takto ustálený príjem žalobkyne (žalobkyni vyplácané dávky v nezamestnanosti + starobný dôchodok manžela) prevyšuje hranicu príjmu podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z. z., t. j. 1,4-násobok sumy životného minima (od 01. júla 2020 - 511 eur, od 01. júla 2021 - 519 eur) a dokonca aj 1,6-násobok sumy životného minima podľa § 6a menovaného zákona (od 01. júla 2020 - 584 eur, od 01. júla 2021 - 593 eur). Pokiaľ žalobkyňa v tomto kontexte poukazovala na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov najvyšší správny súd uvádza, že dikcia § 4 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. v spojení s § 3 zákona č. 601/2003 Z. z. má jasne nastavené pravidlá, pričom zákon stanovuje výlučne jednu výnimku, za splnenia ktorej by sa manžel fyzickej

označených položiek - elektrická energia 200 eur mesačne, voda 50 eur mesačne, strava 45 eur týždenne pracovné dni a 30 eur víkend, teplo 150 eur mesačne, pohonné hmoty 50 eur, iné poplatky 45 eur, hygienické potreby 50 eur s tým, že za účelom ich objektívneho a reálneho vynaloženia doložila vo forme príloh listiny už bližšie uvedené v bode 52 tohto rozsudku pod položkami i. až xiv. Po ich preskúmaní najvyšší správny súd sa stotožnil so záverom, ku ktorému dospel žalovaný a nadväzne na súdny prieskum aj samotný správny súd. Z listín, ktoré žalobkyňa v rámci správneho konania doložila nevyplýva suma výdavkov až v rozsahu 845 eur, napríklad žalobkyňou deklarovaný výdavok v sume 234,62 eur v prospech Stredoslovenskej energetiky bol zrealizovaný v mesiaci jún 2020, teda v období, ktoré nespadá do rámca vymedzeného § 7 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z. z., v kontexte na prejednávaný prípad v rámci obdobia december 2020 až jún 2021. Rovnako žalobkyňou doložená faktúra v sume 507,32 eur bola vystavená Stredoslovenskou energetikou za fakturačné obdobie 01. december 2020 až 31. december 2020.

Výdavky na pohonné hmoty žalobkyňa deklarovala vo výške 50 eur, v správnom konaní doložila potvrdenie o úhrade za pohonné hmoty v sume 25,03 eur. Pokladničný doklad o vykonaní PC servisu z 26. júna 2021 v sume 39 eur nemožno považovať za výdavok majúci relevanciu pre ustálenie výdavkovej hranice jednak s ohľadom na jeho výšku a tiež predpokladajúc jeho jednorazový charakter.

. .) na doplnenie údajov k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci“, aby (okrem iného) predložila rozpis priemerných mesačných výdavkov na bývanie (nájomné, elektrina, plyn, vodné, stočné, pevné palivo, hypotekárny úver), splátky pôžičiek a úverov, exekúcia, výdavky na zdravotnú starostlivosť, lieky, iné nevyhnutné výdavky (strava, hygienické potreby, poistenie, samosprávne poplatky a dane, telefón) a k tomu prislúchajúce doklady.

Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že žalovaný sa v tejto súvislosti zaoberal skutočným príjmom žalobkyne, zohľadnil a riadne vyhodnotil jej pravidelné nevyhnutné výdavky a zároveň sa zaoberal aj povahou veci, v súvislosti s ktorou žalobkyňa žiadala o poskytnutie právnej pomoci.

eur (7 x 79,31) aj s ohľadom na žalovaným zohľadňovaný príjem (čiastka pohybujúca sa v rozmedzí od 1.004,70 eur až do 1.285,80 eur) nemôže mať na žalovaným prijaté závery zásadný vplyv. Navyše túto skutočnosť žalobkyňa nenamietala v podanej správnej žalobe (§ 439 ods. 3 písm. b/ SSP).

Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 62. Žalovaný v súlade s § 10 ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. žalobkyňu zároveň riadne poučil, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žalobkyňa v tej istej veci podať žiadosť opätovne.

Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 64. Podľa § 447 ods. 2 SSP, priznaním odkladného účinku na základe rozhodnutia kasačného súdu, sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Vzhľadom na vydanie meritórneho rozhodnutia, najvyšší správny súd nepriznal kasačnej sťažnosti žalobkyne odkladný účinok.

66. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.