6Svk/16/2025

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len ,,správny súd“) napadnutým rozsudkom zo 17.

Prvostupňovým rozhodnutím č. 592/2021/353/HRU zo dňa 18. januára 2021 stavebný úrad podľa § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,stavebný zákon“) zamietol žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby z dôvodu, že jej ďalšie užívanie by bolo v rozpore s platným Územným plánom mesta Hlohovec, ktorý bol schválený Mestským zastupiteľstvom mesta Hlohovec dňa

3. Správny súd uviedol, že správne orgány oboch stupňov rozhodujúce o žiadosti žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby boli nielen oprávnené, ale aj povinné vychádzať zo Všeobecne záväzného nariadenia mesta Hlohovec č. 211/2018, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu mesta Hlohovec, schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Hlohovec č. 38 zo dňa 24.04.2018. Predmetná parcela má podľa grafickej časti - Komplexného výkresu priestorového usporiadania a funkčného využitia územia so záväznou časťou určené funkčné využitie ako plochy cestnej dopravy. Textová záväzná časť definuje záväzné regulatívy a limity pre jednotlivé funkčné plochy. Pre dopravné územia sú definované regulatívy DC - Cestná doprava a statická doprava. Stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí uviedol všetky záväzné regulatívy platné pre tento regulačný blok.

4. Správny súd ďalej uviedol, že územné plánovanie je v § 2 ods. 1 písm. f) stavebného zákona vymedzené tak, že jeho súčasťou je aj umiestňovanie stavieb a určenie územno-technických, urbanistických, architektonických a environmentálnych požiadaviek na ich projektovanie a uskutočňovanie. Vzhľadom na to, že za stavbu sa v súlade s § 43 ods. 2 stavebného zákona považuje aj reklamná stavba, je zrejmé, že územné plánovanie stanovením regulatívov pokrýva i umiestňovanie reklamných stavieb (a to bez ohľadu na skutočnosť, že v zmysle § 39a ods. 3 stavebného zákona sa na umiestnenie reklamnej stavby rozhodnutie o umiestnení reklamnej stavby nevyžaduje). V tejto súvislosti sa správny súd stotožnil s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozsudku sp. zn. 5Sžk/10/2020 zo dňa 25.01.2021, že „.

Inými slovami, práve opomenutím tejto skutočnosti, t. j. nezohľadnením platnej územnoplánovacej dokumentácie by orgány verejnej správy rozhodujúce o žiadosti sťažovateľa porušili povinnosť prihliadať na ochranu verejného záujmu. Vzhľadom na to, že ust. ods. 4 stavebného zákona ukladá orgánu verejnej správy § 62 žiadosť o stavebné povolenie je potrebné zamietnuť, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi zistenie orgánu verejnej správy, že stavba je v rozpore s územným plánom, odôvodňuje prijať záver o existencii jej rozporu s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom.“

V takomto prípade práve samotná územnoplánovacia dokumentácia, teda Územný plán mesta Hlohovec, sprítomňuje požiadavku ochrany verejného záujmu v zmysle § 62 ods. 4 stavebného zákona a predmetnú stavbu nebolo možné povoliť. 6.

7. Správny súd sa rovnako vysporiadal s námietkou žalobcu, že napadnutým rozhodnutím došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práva na podnikanie a práva vlastniť majetok. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý uvádza, že pri obmedzovaní, ako aj ustanovovaní podmienok podnikania a uskutočňovania inej zárobkovej činnosti, ako aj pri práve vlastniť majetok sa musia rešpektovať ústavné limity, ktoré predovšetkým spočívajú v rešpektovaní ústavných princípov. Obmedzujúci zásah do základných práv a slobôd musí zároveň rešpektovať princíp proporcionality, pričom obmedzenie, resp. zasahovanie do ústavou chránených práv a slobôd, teda aj do základného práva vlastniť majetok a tiež práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, je ústavne akceptovateľné len vtedy, ak je ustanovené zákonom, zodpovedná niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnuté v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. V prejednávanej veci je ním verejný záujem vyjadrený

8. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. Vychádzajúc z § 169 SSP ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže im neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im mohli vzniknúť trovy, ani sa v konaní nevyjadrovali a súčasne ani nepodali návrh na priznanie práva na náhradu trov konania.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti argumentuje, že štát má povinnosť zabezpečiť ochranu práv všetkým subjektom a v prípade konfliktu jednotlivých práv (napr. právo na estetický krajinný vzhľad vs. právo na ochranu podnikateľských aktivít), a teda musí právne záujmy vždy individuálne k pomeru veci, vyvažovať testom proporcionality.

ustúpiť. Odstránenie reklamy nemôže mať úroveň verejného záujmu, takú, ako má napríklad ochrana zdravia, životov, majetku či životného prostredia. Sťažovateľ je názoru, že úlohou správneho súdnictva nemá byť ochrana územného plánu, resp. správny súd nemá robiť obhajobu správnemu orgánu. Úlohou súdu má byť vyvažovanie jednotlivých právnych záujmov na strane jednej, ako aj na strane druhej. Správny súd sa nemôže obmedziť na automatizáciu, že ak je niečo v územnom pláne, tak sa to automaticky rovná verejnému

procesu. Správny súd nemôže nahradzovať právo na ochranu vlastníckeho práva, resp. právo na podnikanie, právom na vyjadrenie sa k verejnému konaniu pri prijímaní územnoplánovacej dokumentácie. Navyše, vznesenie výhrady voči územnému plánu je právom a nie nárokom, že ich orgán obce zapracuje.

13. Súčasťou kasačnej sťažnosti je aj návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, ktorú sťažovateľ odôvodňuje tým, že rozhodnutie o nepredĺžení užívania stavby je značne nehospodárne, nakoľko uplynutím doby trvania stavby bude vlastník stavby povinný túto stavbu odstrániť, čo by malo taktiež za následok neúmerný zásah do vlastníckeho práva vlastníka stavby a vznik škody na jeho strane. Je názoru, že rozhodnutie o nepovolení predĺženia doby užívania stavby by malo byť krajným inštitútom, ktorý zabezpečí nepredĺženie užívania stavby, za predpokladu, že stavba je v rozpore s verejným záujmom a tým ohrozuje okolité obyvateľstvo, ich majetok, resp. životné prostredie, prípadne vážne narúša vzhľad okolia, resp. ak z akéhokoľvek iného vážneho dôvodu dochádza k narušeniu verejného záujmu. V danom prípade nie je splnený ani jeden z uvedených atribútov. Vlastník stavby je obchodnou spoločnosťou, ktorej podnikateľská činnosť predstavuje poskytovanie reklamného priestoru tretím osobám. Predmetnú podnikateľskú činnosť vykonáva prostredníctvom prenájmu plochy reklamnej stavby.

Podstatou základného práva na podnikanie, ako aj práva uskutočňovať inú zárobkovú činnosť je slobodný výkon hospodárskej činnosti pre účely dosahovania zisku. Arbitrárnym, nezákonným a svojvoľným rozhodnutím žalovaného došlo podľa názoru žalobcu k neoprávnenému zásahu do jeho práva vykonávať slobodne podnikateľskú činnosť. Preto má sťažovateľ za to, že v prípade uplynutia doby trvania stavby, bude vlastník stavby povinný túto stavbu odstrániť na vlastné náklady, čo spôsobí vznik škody na strane žalobcu, a to najmä, ak je dokázané, že by išlo o neúmerný zásah do vlastníckych práv žalobcu. Ak sa potvrdí, že napadnuté rozhodnutie by bolo arbitrárne, a teda nezákonné, tak by došlo k ďalším zvýšeným nákladom, kedy by žalovaný musel vec vrátiť do pôvodného stavu (celkovo žalovaný by znášal náklady na odstránenie a potom znova na výstavbu danej stavby). Čo by spôsobilo závažnú ujmu v podobe ušlého zisku, právnych prieťahov a finančných vyrovnaní, čím by došlo k výraznému zásahu do podnikateľských práv žalobcu. Z uvedených dôvodov má za to, že hrozí závažná

konanie. 15. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že územný plán mesta je záväzným dokumentom, ktorý bol prijatý mestským zastupiteľstvom, pričom práve územný plán je jeden z dokumentov, s ktorými musí byť navrhovaná stavba v súlade, inak nie je možné vydať stavebné povolenie. Pri tvorbe územného plánu sa zohľadňujú rôzne záujmy, či už z hľadiska dopravy, životného prostredia, ale aj estetiky, nie však len tej, ako sa to snaží navodiť žalobca. Žalobcom uvedené body rozsudku č. k. TT-20S/89/2021-77 zo dňa 17. decembra 2024 považuje žalovaný za vytrhnuté z kontextu a jeho následné úvahy vychádzajú z izolovanej interpretácie jednotlivých bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a nie z jeho obsahu ako celku, čím žalobca dospel k nesprávnemu výkladu napadnutého rozsudku. Žalovaný má za to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že správny súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia nestranne, čo vyplýva aj z bodov 48. až 54. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde sa zaoberá problematikou obmedzenia základných ľudských práv

rozsudku. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“ tak, ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia ťaží žalobcu, od ktorého sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a náležité objasnenie, v čom konkrétne závažná ujma má spočívať a akú intenzitu prípadná ujma má.

Podľa názoru žalovaného žalobca neosvedčil existenciu skutočností, ktoré by predstavovali reálnu hrozbu závažnej ujmy, na základe ktorých by bolo možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhuje, aby kasačný súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.

III. Aplikovaná právna úprava a posúdenie veci kasačným súdom

18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

správy. 23. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

25. Podľa § 43 ods. 3 písm. c) stavebného zákona reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných

Podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov konania vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.

29. Podľa § 11 ods. 4 písm. c) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce.

časť. 31. Podľa § 12 ods. 6 písm. a) a b) Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii záväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb. Do záväznej časti územného plánu obce sa začleňujú: a) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia (napr. urbanistické, priestorové, kompozičné, kultúrnohistorické, kúpeľné, krajinnoekologické, dopravné, technické) na funkčné a priestorovo homogénne jednotky, b) určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch a intenzitu ich využitia, určenie regulácie využitia jednotlivých plôch vyjadrených vo všeobecne zrozumiteľnej legende (zákazy, prípustné spôsoby a koeficienty využitia).

určitú do 31. decembra 2020; - mesto Hlohovec rozhodnutím č. 592/2021/353/HRU zo dňa 18. januára 2021 podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona zamietol žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby, na ktorej najväčšia informačná plocha má veľkosť od 20 m2 (informačná plocha 25x12m), umiestnenej v katastrálnom území N. na pozemku reg. ,,C“ p. XXXX (reg. ,,E“ p.č. XXXX/ XX) (v čase vydania rozhodnutia bol platný a účinný územný plán mesta Hlohovec schválený uznesením MsZ č. 38 z 24. apríla 2018 a jeho záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 211/2018); - Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky ako právny predchodca žalovaného rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2021/011637-002 z 11. mája 2021, zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

34. Na úvod najvyšší správny súd uvádza, že výsledkom konania o povolení reklamnej stavby je vydanie stavebného povolenia, na ktoré sa aplikuje všeobecný postup rozhodovania o žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 a nasl. stavebného zákona. Tým, že bola povolením stanovená dočasnosť reklamných stavieb a zároveň zákonodarca predpokladá možnosť požiadať o predĺženie trvania reklamnej stavby podaním žiadosti podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona, aj na procesný postup rozhodovania a posudzovania žiadosti stavebníka o predĺženie doby trvania reklamnej stavby je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia systematicky obsiahnuté vo Štvrtom oddiely Druhej časti stavebného zákona a zvlášť v rámci tohto oddielu ustanovenia upravujúci postup rozhodovania o žiadosti o stavebné povolenie (§ 58 a nasl. stavebného zákona), pretože práve dotknuté ustanovenie § 62 ods. 4 je systematicky zaradené medzi ustanoveniami upravujúcimi proces rozhodovania o žiadosti o stavebné povolenie. Možno teda bezpečne uzavrieť, že konanie o žiadosti o povolenie zmeny doby reklamnej stavby je stavebným konaním, na ktoré plne dopadajú účinky ustanovení § 58 až 66 stavebného zákona.

35. Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že stavebný úrad v rámci posudzovania žiadosti o predĺženie doby trvania reklamnej stavby skúma (okrem iného) aj to, či umiestnenie reklamnej stavby je v súlade s verejným záujmom s tým, že v predmetnej veci verejný záujem predstavuje platná územnoplánovacia dokumentácia, ktorú obstaráva obec, a ktorá určuje funkčné využitie daného územia a určuje záväzné limity a regulatívy pre dané územie.

Inými slovami, práve opomenutím tejto skutočnosti, t. j. nezohľadnením platnej územnoplánovacej dokumentácie by orgány verejnej správy rozhodujúce o žiadosti sťažovateľa porušili povinnosť prihliadať na ochranu verejného záujmu. Vzhľadom na to, že ust. § 62 ods. 4 stavebného zákona ukladá orgánu verejnej správy žiadosť o stavebné povolenie je potrebné zamietnuť, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi zistenie orgánu verejnej správy, že stavba je v rozpore s územným plánom, odôvodňuje prijať záver o existencii jej rozporu s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom.“ Len pre úplnosť najvyšší správny súd dodáva, že žalobca voči predmetnému rozsudku najvyššieho súdu zo dňa 25. januára 2021, sp. zn. 5Sžk/10/2020 podal ústavnú sťažnosť, ktorá bola uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 5. októbra 2021, sp. zn. IV. ÚS 480/2021, odmietnutá (obdobne viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu zo dňa 28. marca 2018, sp. zn. 7Sžo/42/2016, rozsudok Najvyššieho správneho

36. Orgány verejnej správy preto boli nielen oprávnené, ale i povinné vychádzať z relevantnej územnoplánovacej dokumentácie, ktorá komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. V predmetnej veci teda zásadné postavenie predstavoval Územný plán mesta Hlohovec, ktorý bol schválený Mestským zastupiteľstvom mesta Hlohovec dňa 24. apríla 2015. Parcela č. XXXX (reg. ,,E“ parc. č. XXXX/XX) v katastrálnom území N., na ktorej bola predmetná reklamná stavba povolená do 31. decembra 2020, je situovaná podľa Územného plánu mesta Hlohovec v dopravnom území, na plochách mestského bloku DC - Cestná doprava a statická doprava. Dopravné územia sú v zmysle Politiky reklamných stavieb súčasťou ostatného územia - t. j. území, na ktorých sa neumožňuje umiestňovanie reklamných stavieb, okrem charakteristických označení objektov ich hlavnou funkciou, resp. obchodným menom, informačného a navigačného systému odsúhlaseného mestom v súlade s mestskou politikou.

územnoplánovacou dokumentáciou vylučuje, aby v rozpore s ňou vyhovel žiadosti o predĺženie doby trvania stavby. 38. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil rozsudok správneho súdu ako vecne správny, preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol.

dopad. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v?dôsledku trvania účinkov rozsudku správneho súdu priamo hrozil, alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v?príčinnej súvislosti s?výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z?rozhodnutia správneho súdu. A takúto sťažovateľ nepreukázal. Za tejto situácie kasačný súd zdôrazňuje, že sťažovateľom tvrdená ujma spočívajúca v povinnosti odstrániť stavbu po uplynutí doby trvania stavby je priamym a predvídateľným dôsledkom skutočnosti, že stavba bola od počiatku povolená len na časovo obmedzené obdobie, pričom sťažovateľ si musel byť vedomý, že po uplynutí doby, ak nedôjde k jej predĺženiu, bude povinný stavbu odstrániť. Tvrdený zásah do vlastníckeho práva, či práva vykonávať slobodne podnikateľskú činnosť nemožno v tomto prípade považovať za neprimeraný, keďže ide o dôsledok zákonnej regulácie výkonu vlastníckeho práva v oblasti stavebného práva, navyše uplatnenej z dôvodu ochrany verejného záujmu vyjadreného v územnoplánovacej dokumentácii. Z uvedeného dôvodu

Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 452 ods. 1 v spojení s § 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.