6Svk/17/2023
ECLI:SK:NSSSR:2023:7022200203.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 8S/33/2022
- IČS
- 7022200203
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: X.. U. F., narodený XX. X. XXXX, bytom X., Z. XXX, proti žalovanému: 1/ Obec Jovice, so sídlom Jovice, Hlavná č. 233, 2/ Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Košice, Komenského č. 52, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného 1/ a žalovaného 2/, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 1. decembra 2022, č. k. 8S/33/2022 - 56, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 1. decembra 2022, č. k. 8S/33/2022 - 56 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ a „krajský súd“) odmietol správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného 2/ a rozhodnutia žalovaného 1/, pričom rozhodnutím žalovaného 2/ bolo na základe podaného odvolania žalobcom zrušené rozhodnutie žalovaného 1/ vo veci rozhodnutia o povolení umiestnenia líniovej stavby žalovaným 1/ a vec mu vrátená na ďalšie konanie. 2. Krajský súd sa v prvom rade zaoberal otázkou splnenia procesných podmienok správneho súdneho konania a po posúdení právnych aspektov veci dospel k záveru, že je dôvod na odmietnutie správnej žaloby postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP. 3. Z rozhodnutia žalovaného 2/ zo dňa 11. 04. 2022, č. OU-KE-OVBP2-2022/016773-002 je zrejmé, že dôvodom, pre ktorý tento druhostupňový orgán zrušil rozhodnutie žalovaného 1/ zo dňa 04. 02. 2022, č. 320-006/2021 a vec mu vrátil „na nové prejednanie a rozhodnutie“ bolo to, že v rozhodnutí žalovaného 1/ v pozícii prvostupňového orgánu, absentoval dôvod doručovania oznámenia o začatí územného konania s nariadením ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním formou verejnej vyhlášky a tiež z neho nebola zrejmá identifikácia tých účastníkov územného konania, ktorých sa doručovanie verejnou vyhláškou týka. Žalovaný 2/ vytkol žalovanému 1/ aj to, že pred rozhodnutím vo veci samej nerozhodol o nároku žalobcu, ktorým sa tento domáhal postavenia účastníka územného konania. Nedostatky prvostupňového rozhodnutia žalovaného 1/, ako aj postupu, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal videl žalovaný 2/ výlučne v procesných pochybeniach, ktoré takto boli dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému 1/ na ďalšie konanie o návrhu na umiestnenie stavby, ktorého súčasťou bude aj posúdenie oprávnenosti nárokov žalobcu.
4. Z poučenia, ktoré je náležitosťou rozhodnutia žalovaného 2/ taktiež vyplynulo, že toto rozhodnutie je konečné, nemožno sa proti nemu odvolať a nie je preskúmateľné súdom. 5. Uvedené skutočnosti viedli krajský súd k záveru, že žalobca správnou žalobou napadol procesné rozhodnutie, ktorým žalovaný 2/ neporušil ani neohrozil jeho subjektívne práva a ktoré je z tohto dôvodu vylúčené z prieskumu vykonávaného správnym súdom.
Rozhodnutím, ktoré by svojimi účinkami prípadne mohlo privodiť žalobcovi ako účastníkovi administratívneho konania ujmu na jeho právach, by bolo rozhodnutie žalovaného 1/, ktorého zrušenia sa žalobca takisto domáhal, avšak toto bolo druhostupňovým správnym rozhodnutím
zrušené. Z uvedených faktov vyplynulo, že niet rozhodnutia, ktoré by bolo spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu, a preto krajský súd správnu žalobu ako neprípustnú, podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP odmietol. O trovách konania rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že keďže žalobu odmietol, nepriznal žiadnemu z účastníkov konania právo
na ich náhradu. 6. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca. V úvode kasačnej sťažnosti žalobca poukázal na to, že „Uzavretá zmluva o zriadení spoločného obecného úradu zo dňa 1. júna 2020 v zmysle znenia ustanovení neskorších dodatku číslo jeden z kasačnému sťažovateľovi zainteresovaná verejnosť bližšie neznámeho dňa, v zmysle znenia ustanovení neskorších dodatku číslo dva z kasačnému sťažovateľovi zainteresovaná verejnosť bližšie neznámeho dňa, v zmysle znenia ustanovení neskorších dodatku číslo tri zo dňa 31. júna 2022 a v zmysle znenia ustanovení neskoršieho dodatku číslo štyri zo dňa 11. mája 2022
nebola schválené Obecným zastupiteľstvom Obce Betliar, Obecným zastupiteľstvom Obce Drnava, Obecným zastupiteľstvom Obce Hrušov, Obecným zastupiteľstvom Obce Jablonov nad Turňou, Obecným zastupiteľstvom Obce Jovice, Obecným zastupiteľstvom Obce Kováčová, Obecným zastupiteľstvom Obce Krásnohorská Dlhá Lúka, Obecným zastupiteľstvom Obce Lipovník, Obecným zastupiteľstvom Obce Lučka, Obecným zastupiteľstvom Obce Pača a Obecným zastupiteľstvom Obce Silická Jablonica.
Napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy, ako aj ďalšie rozhodnutie orgánu verejnej správy Obec Jovice nasledujúce a vydané po vrátení veci druhostupňového odvolacieho administratívneho orgánu verejnej správy druhej inštancie o zrušení a vrátení adminostratívnej (stavebnej) územnej právnej veci na ďalšie administratívne (stavebné) územné právne konanie a ďalšie administratívne (stavebné) územné rozhodnutie nie sú v súlade so zákonom a žalované orgány verejnej správy Obec Jovice a Okresný úrad Košice odňali, scudzili a zrušili základné práva a slobody účastníka konania zainteresovaná verejnosť a konajú v prikrom rozpore so zmyslom znenia ustanovení Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 20. mája 2009 sp. zn. PL. ÚS 17/08“.
7. Podľa žalobcu „Napadnutý rozsudok senátu krajského správneho súdu a krajského správneho súdu nie je v súlade so zákonom a senát krajského správneho súdu a krajský správny súd odňal, scudzil a zrušil základné práva a slobody účastníka konania zainteresovaná verejnosť a konal v prikrom rozpore so zmyslom znenia ustanovení Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 20. mája 2009 sp. zn. PL. ÚS 17/08“. Poukázal v ďalšej časti na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. novembra 2008, sp. zn. IV. ÚS 261/08, nález zo dňa 6. decembra 2017, sp. zn. I. ÚS 575/2016-197, zo dňa 22. januára 2009, sp. zn. I. ÚS 354/08.
8. Nesúhlasil, že „Napadnuté rozhodnutie druhostupňového adminstratívneho orgánu druhej inštancie je meritórnym rozhodnutím vydaným oav právnej veci samej, bez akýchkoľvek pochybností, jednoznačne a v žiadnom prípade nemá predbežnú, procesnú ani poriadku právnu povahu, ale má meritórnu povahu a to z právneho dôvodu, že v tomto prípade sa jedná o rozhodnutia postupy žalovaných orgánov verejnej správy, ktoré sa týkajú zaručených základných práv a slobôd“. 9. Žalobca sa domáhal postavenia účastníka konania, najmä „Ako osoba kasačného sťažovateľa, Nota Bene poznámku Obiter Dictum kasačného sťažovateľa aj ako osoba podávateľa všeobecnej správnej žaloby a odvolateľa konajúca v právnom mene, na právny účet a na právnu zodpovednosť zainteresovanej verejnosti a ako zainteresovaná verejnosť spĺňam všetky podmienky na to, aby mojej osobe konajúcej v právnom mene, na právny účet a na právnu zodpovednosť zainteresovanej verejnosti a ako zainteresovaná verejnosť a zainteresovanej verejnosti priznali a uznali prvostupňový orgán verejnej správy prvej inštancie a druhostupňový orgán verejnej správy druhej inštancie (Nota Bene poznámku Obiter Dictum
kasačného sťažovateľa ako správne súdy) právny status účastníka konania a to bez vydania rozhodnutia procesnej povahy o uvedenom priznaní a uznaní statusu účastníka konania, pričom tak ani jeden z uvedených orgánov verejnej správy nekonali a nepostupovali.“ Zároveň uviedol, že „Rozhodnutie druhostupňového orgánu verejnej moci druhej inštancie ako krajského stavebného úradu - okresného úradu v sídle kraja Okresny úrad Košice Odbor vystavby a bytovej politiky Oddelenie štátnej bytovej správy je Erga Omnes nulitným rozhodnutím je, ktoré vydal orgán verejnej moci na to vecne nepríslušný.“
10. Vo vzťahu k žalovanému 1/ uviedol, že „Prvostupňový orgán verejnej moci prvej inštancie uskutočnením a vykonaním územného konania (Nota Bene poznámku Obiter Dictum kasačného sťažovateľa aj ďalšieho nasledujúceho po zrušení jeho rozhodnutia odvolacím orgánom) obmedzil, porušil a uprel hmotné práva a procesné práva a právom chránené hmotné právne záujmy a procesné právne záujmy zainteresovanej verejnosti byť informovanou o začatí, uskutočňovaní, o skončení územného konania a o iných podaniach účastníkov konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke, navrhovať dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia a robiť podania, návrhy, námietky a pripomienky v územnom konaní. Stavebný úrad začatím územného konania obmedzil, porušil a uprel hmotné práva a procesné práva a právom chránené hmotné právne záujmy a procesné právne záujmy zainteresovanej verejnosti byť informovanou o začatí územného povoľovacieho správneho konania.“ Ďalej poukázal na pochybenia zo strany žalovaného 1/, ku ktorým došlo v priebehu správneho
konania. 11. Záverom navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného 2/ a žalovaného 1/ a vec vráti žalovanému 1/ na ďalšie konanie. 12. Žalovaný 2/ sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril dňa 22. 02. 2023 poukazujúc pritom na procesný charakter žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorým bola vec v odvolacom konaní vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Krajský súd správne, v súlade so zákonom žalobu odmietol a predmetné uznesenie kvalifikovane odôvodnil. 13. Žalovaný 1/ sa vo vyjadrení k podanej kasačnej sťažnosti stotožnil s právnym názorom krajského súdu vysloveným v napadnutom rozsudku a navrhol tento rozsudok potvrdiť.
14. Vyjadrenia žalovaného 1/ a žalovaného 2/ boli doručené žalobcovi, ktorý sa k uvedeným vyjadreniam vyjadril opätovne podaním zo dňa 24. marca 2023. V rámci vyjadrenia uviedol obdobné tvrdenia ako v podanej kasačnej sťažnosti, z toho dôvodu Najvyšší správny súd Slovenskej republiky len na uvedené odkazuje.
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť.
16. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 7 písm. e/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
19. Podľa § 452 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 20. Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 21.
Najvyšší správny súd na začiatok uvádza, že konanie v správnom súdnictve je založené na dispozičnej zásade, v zmysle ktorej súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu možno začať len na základe žaloby, a súčasne je na samom žalobcovi, aby určil predmet súdneho prieskumu.
22. Po oboznámení sa so súdnym spisom krajského súdu, najvyšší správny súd zistil nasledovné skutočnosti. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného 1/ a žalovaného 2/, pričom jedným z hlavných dôvodov mala byť skutočnosť, že žalobca chcel byť účastníkom správneho konania pred žalovaným 1/ (v súvislosti s prebiehajúcim územným konaním), v rámci ktorého žalovaný 1/ vydal rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby „Chránička pre optiku“, ktorým povolil vybudovanie telekomunikačnej líniovej stavby, optickej siete. Žalovaný 2/ o podanom odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného 1/ rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného 1/ a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný 2/ tak vyhovel odvolaniu podanému žalobcom, pretože z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného 2/ vyplynulo, že žalovaný 1/ nepostupoval správne, ak nevydal procesné rozhodnutie vo vzťahu k žalobcovi, ktorý sa domáhal účastníctva v predmetnom správnom konaní, zároveň z oznámenia o začatí konania nebol identifikovateľný okruh účastníkov konania, ktorému bolo predmetné oznámenie doručované verejnou vyhláškou. 23.
Vzhľadom na tak zistené skutočnosti, zrušenie rozhodnutia žalovaného 1/ žalovaným 2/ a následne vrátenie veci na opätovné rozhodnutie žalovanému 1/, možno konštatovať, že predmetné správne konanie vo veci územného konania aj ďalej pokračuje.
Rozhodnutie žalovaného 2/ v danom prípade bolo len rozhodnutím, ktorým bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie žalovaného 1/ a vec je vrátená na nové prerokovanie a rozhodnutie žalovanému 1/. V konečnom dôsledku to však nič nemení na skutočnosti, že predmetným rozhodnutím neboli dotknuté subjektívne práva účastníkov správneho konania, a preto je iba procesným rozhodnutím v zmysle § 7 písm. e/ SSP.
24. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že rozhodnutie žalovaného 2/ nijakým spôsobom nezasiahlo do subjektívnych práv žalobcu, pretože výrok tohto rozhodnutia smeroval len vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného 1/, ktorým bolo toto rozhodnutie žalovaného 1/ zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.
25. Najvyšší správny súd záverom dodáva, že následne ak žalovaný 1/ opätovne rozhodne aj so zohľadnením právneho názoru v zrušujúcom rozhodnutí žalovaného 2/, žalobca v prípade nestotožnenia sa s právnym názorom v novom rozhodnutí žalovaného 1/ má možnosť opätovne si podať odvolanie. Rovnako sa následne môže domáhať na základe žaloby preskúmania zákonnosti a postupu rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodol v druhom stupni o
podanom odvolaní. 26. Ostatné námietky žalobcu vzhľadom na odmietnutie správnej žaloby v zmysle § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. e/ SSP krajským súdom a zamietnutie kasačnej sťažnosti najvyšším správnym súdom, najvyšší správny súd nepovažoval za potrebné sa k nim osobitne a vyčerpávajúco vyjadrovať.
27. Najvyšší správny súd zároveň poukazuje, že „obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania“. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru Ústavného súdu SR základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 zo dňa 08. 03. 2017).
28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší správny súd námietky žalobcu proti napadnutému uzneseniu krajského súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
29. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému 1/ a 2/ ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP analogicky podľa § 168 SSP).
30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 31. októbra 2023