6Svk/17/2025

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením zo dňa 25. februára 2025, č. k. 7S/53/2024-48 zastavil súdne konanie podľa § 99 písm. b/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) z dôvodu absencie spôsobilého predmetu súdneho prieskumu. 2.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu, správny súd rozhodol tak, že súdne konanie v kontexte § 99 písm. b/ SSP zastavil, keďže zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 SSP.

Správnemu súdu vyčítal, že nesprávne právne posúdil riadne doručenie odvolania, čím následne nesprávne právne posúdil možnosť samotného prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, a tým bol naplnený aj kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. Správny súd nesprávne vyhodnotil fiktívne rozhodnutie, ktoré bolo predmetom žaloby a reálne rozhodnutie, ktoré sa však v dôsledku skôr fiktívne prezumovaného rozhodnutia malo vyhodnotiť ako právne nepôsobiace. Fiktívne rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“) je existujúce, vydal ho žalovaný omisívnym konaním. Žalobca uviedol, že rozhodnutie súdu vo veci infožiadosti je súčasne dôkazom o nesprávnom postupe žalovanej v inom (výrubovom) konaní, žalobca teda nie z vlastného zavinenia nemohol podať kvalifikované vyjadrenie vo veci výrubu.

Žalobca síce voči rozhodnutiu zo dňa 26. augusta 2024 dňa 05. septembra 2025 podal odvolanie mailom, ktoré však zákonom predpísaným spôsobom v zákonom stanovenej lehote nedoplnil. Z uvedeného dôvodu je preto nepochybné, že žaloba proti fiktívnemu rozhodnutiu, ktoré podľa zákona nevzniklo (neexistujúce rozhodnutie), nemôže byť predmetom súdneho

7. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 9. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. 10. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na podanie určený formulár, podanie možno urobiť len použitím takého formulára. 13. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu preukázané, že žalobou zo dňa 18. novembra 2024 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovanej podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. vydané starostom Mestskej časti Bratislava Ružinov v súvislosti s rozhodnutím Miestneho úradu mestskej časti Bratislava Ružinov zo dňa 26. augusta 2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím žalovaná odmietla žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií o životnom prostredí zo dňa 21. augusta 2021, ktorou žalobca žiadal o sprístupnenie informácie o životnom prostredí v rozsahu dokumentov a dôkazov preukazujúcich odôvodnený prípad výrubu stromov v súvislosti so žiadosťou o výrub drevín, nachádzajúcich sa na pozemkoch registra „C“, parc. č. XXXXX/XX v k. ú. R..

Po preskúmaní napadnutého uznesenia správneho súdu, najvyšší správny súd poukazuje, že v danom prípade bola sporným neexistencia fiktívneho rozhodnutia. Pre úplnosť dodáva, že pre rozhodovanie kasačného súdu sú skutkovým podkladom iba tie skutočnosti a dôkazy, ktoré účastníci konania uviedli v konaní pred správnym súdom v zmysle § 454 SSP.

Novotami na účel § 441 SSP treba rozumieť okolnosti výhradne skutkovej povahy, k preukázaniu ktorých sú navrhované nové dôkazné prostriedky. Žalobca až v kasačnej sťažnosti prvýkrát tvrdil skutočnosť, že odvolanie podané e-mailom dňa 05. septembra 2024 doplnil podaním autorizovaným podľa osobitného predpisu, pričom ani v kasačnom konaní nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci túto skutočnosť. Tvrdenie o doručení autorizovaného odvolania je tak novotou v kasačnom konaní, keďže ide o tvrdenie novej skutočnosti (doručenie určitého podania správnemu orgánu). Najvyšší správny súd v tejto súvislosti konštatoval, že v zmysle § 441 SSP na túto sťažnostnú námietku nemohol prihliadnuť.

19 ods. 1 Správneho poriadku (ako to vyplýva z vyjadrenia žalovanej k správnej žalobe a z administratívneho spisu). Žalobca v správnej žalobe existenciu fiktívneho rozhodnutia preukazoval len odvolaním podaným e-mailom bez autorizácie dňa 05. septembra 2024 podľa osobitného predpisu, hoci takéto podanie samé o sebe nie je spôsobilé vyvolať účinky riadne podaného odvolania. Obdobne, ako tak urobil správny súd, v takýchto prípadoch, ak účastník konania má záujem vyvolať relevantný právny účinok, je v zmysle zákona povinný neautorizované elektronické podanie v lehote troch pracovných dní doplniť, zároveň však správny orgán nevyzýva na takéto doplnenie a je teda len v plnej dispozícii účastníka konania, aby tak urobil. Ak teda účastník konania nedoplní svoje neautorizované elektronické podanie v stanovenej lehote, automaticky sa naňho nahliada, ako keby nebolo doručené žiadne podanie vo veci samej. V danom prípade tak nemohlo dôjsť k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, pretože existovala absencia podaného riadneho opravného prostriedku. 16. K časti kasačnej sťažnosti označenej „Systematická diskriminácia sťažovateľa a neuznanie za reprezentanta zainteresovanej verejnosti“, k námietkam, ktorých obsahom boli tvrdenia vo vzťahu k súdom všeobecne a k tvrdeniu o „šikane“ bývalým členom vlády, najvyšší správny súd neprihliadol, pretože nebola zrejmá súvislosť medzi tým a prejednávaným prípadom. Z rovnakého dôvodu neprihliadol ani na žalobcovo tvrdenie, že „Má za to, že ho správny súd pri rozhodovaní považoval za chronického sťažovateľa“. Vo vzťahu ku sťažnostnej námietke, ktorou žalobca správnemu súdu vytýkal neustálenie aktívnej žalobnej legitimácie žalobcu podľa § 178 ods. 3 SSP, najvyšší správny súd konštatuje, že v tu prejednávanej veci žiadne pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu ako zainteresovanej verejnosti podľa tohto ustanovenia nevznikli, preto správny súd nemal dôvod sa s touto skutočnosťou osobitne v odôvodnení vysporiadať; k zastaveniu konania došlo z iných dôvodov, nie z dôvodu nedostatku jeho aktívnej žalobnej legitimácie. 17. Konajúcemu senátu najvyššieho správneho súdu je zároveň známe aj ďalšie rozhodnutie iného senátu najvyššieho správneho súdu v obdobnej skutkovej veci s totožným účastníkom konania, a to rozhodnutie zo dňa 25. novembra 2025, sp. zn. 7Svk/22/2025, s ktorého právnym názorom v ňom uvedeným sa stotožňuje. 18. Na základe vyššie uvedeného najvyšší správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 19. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak súd jej náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky výnimočnosti situácie. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 20. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.