6Svk/20/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobcov 1/ E. D., narodená XX. F. XXXX, bytom v T., J.. X a 2/ O.. O. D., narodený XX. J. XXXX, bytom v T., J. č. X, obaja právne zast.: Mgr. Jánom Kutanom, advokátom a konateľom KUTAN & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štúrova č. 4, IČO: 36861308, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova č. 12, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Obec Petrova Ves, so sídlom Petrova Ves č. 53, IČO: 00309770, 2/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislave, Búdková č. 36, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 24. novembra 2014, Číslo: 2083/2014-430, o kasačnej sťažnosti žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave z 29. februára 2024, č. k. BA-5Sa/135/2020-331, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh žalobcov 1/ a 2/ na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamieta . Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcov 1/ a 2/ zamieta. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I.

2014, Číslo: OÚ-TT-OOP4-2014/0068260, ktorým námietkam žalobcov z 05. júna 2013 proti výpisu z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu v projekte pozemkových úprav v katastrálnych územiach H. R. a H. A. nebolo vyhovené.

3. Konštatoval, že je viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vyslovenom v rozsudku sp. zn. 9Sžrk/2/2020, a teda má za úlohu sa vysporiadať s námietkami žalobcov vyplývajúcimi zo žaloby z 27. januára 2015 a z doplnenia žaloby z 28. septembra 2018.

žalovaného. Absentuje aj uvedenie, ktorými úkonmi, akým spôsobom boli porušené, ktoré konkrétne ustanovenia hmotnoprávnych či procesnoprávnych príslušných právnych predpisov v rámci vykonaných pozemkových úprav. Žalobné námietky v podstate len všeobecne opisujú zásady, ktoré platia v správnom konaní alebo namietajú ich porušenie v danom administratívnom konaní všeobecne. 5. Ďalej správny súd uviedol, že žalobca v ďalšom konaní pred súdom v podstate nijako osobitne nevenoval pozornosť záverom najvyššieho súdu v uvedenom rozsudku ani viazanosti súdu právnym názorom kasačného súdu, neposkytol súdu žiadne dôvody ani nezameral svoju argumentáciu na to, prečo a akým výkladom rozsudku najvyššieho súdu a zákonov by mal správny súd posúdiť konkrétne tvrdenia žalobcov v tomto konaní, akosi automaticky (ale neopodstatnene) predpokladal, že správny súd má v zmysle rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžrk/2/2020 preskúmať všetky námietky žalobcov z administratívneho konania, čo však z tohto rozsudku nevyplýva, práve naopak. 6. Žalobcovia neuviedli, ktoré konkrétne dôkazy sú podľa nich pochybné alebo v čom

spoločné a zdôvodnenie ich dopadu na práva alebo právom chránené záujmy žalobcov. Namietané opomenutie žalovaného konať vo veci tak, aby bola vec zmierlivo, včas vybavená, bez akýchkoľvek procesných pochybení, pričom všetky vecné a právne návrhy žalobcov na racionálne rozhodnutie boli zamietnuté, opäť postráda konkretizáciu dôvodov.

Rovnako žalobcovia nevysvetlili, v akom kontexte utrpeli ich subjektívne práva, keď bolo porušené ich právo na pomoc ako účastníkov správneho konania, či nevzatie ohľadu na vek žalobkyne 1/ a ani neuviedli, na akú pomoc mali mať nárok a nebola im poskytnutá.

10. Uvedenie ďalších námietok v doplnení žaloby o porušení ustanovení tretieho a štvrtého oddielu a § 1 zákona č. 330/1991 Zb. a o neracionálnom priestorovom usporiadaní pozemkového vlastníctva žalobcov, týkajúce sa hmotnoprávnych vád napadnutého rozhodnutia, predstavujú opäť len všeobecné tvrdenia žalobcov, bez konkretizácie, v čom spočívajú, a ktoré ich subjektívne právo bolo týmto porušením dotknuté.

11. Správny súd vyhodnotil žalobné námietky žalobcov ako neodôvodnené a neopodstatnené, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 12. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať a iba výnimočne. Zároveň správny súd nepriznal nárok na náhradu trov konania ďalším účastníkom konania v zmysle § 169 SSP, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by im trovy konania vznikli v súvislosti s plnením povinností uložených súdom a žiadnu náhradu trov konania si neuplatnili.

14. Nesúhlasili so závermi vyplývajúcimi z Rozdeľovacieho plánu, a preto oslovili Okresný úrad Senica dňa 05. júna 2013 so zámerom prerokovať ich návrhy a požiadavky k umiestneniu nových pozemkov. Okresný úrad Senica tieto námietky nevybavil, a následne ani žiadny zo správnych orgánov, ktoré o veci konali, nerozhodol v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v čase podania námietok. Žalobcovia sa od začiatku domáhajú prerokovať ich návrhy a požiadavky na určenie nových pozemkov, pričom správny orgán odmietol prerokovať námietky spôsobom, ktorý žiadali žalobcovia najmä z dôvodu, že takéto prerokovanie by mohlo zasiahnuť do už schválených zásad na umiestnenie nových pozemkov. Námietky žalobcov sa týkali:

3); - prerokovanie podľa § 11 ods. 18 umiestnenie nového pozemku v celku G (Námietka č. 4), - ak je možné, pozemok parc. č. XXXX pričleniť do pozemku parc. č. XXXX (Námietka č. 5); - v k.ú. H. A. žalobkyňa 1/ žiadala o nerozčleňovanie výmery 2867 m2 na dva pozemky vo výmere 1813 m2 a 1054 m2, účelom pozemkových úprav je sceľovať, nie rozdeľovať pozemky; žiadala výmeru navrhovanú v RPS pod č. XXX včleniť do RNS 698 (Námietka č.

V konaní orgánu verejnej správy (pri vydaní rozhodnutia žalovaného) mohlo dôjsť k tak fatálnemu porušeniu zásad správneho konania uvádzaných v žalobe, že ich závažnosť prelamuje zásadu koncentrácie správneho konania, na čo je správny súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Žalobcovia vo svojom podaní z 25. júla 2022 predloženom v konaní jasne a podrobne konkretizovali skutočnosti, ktorými boli porušené zásady správneho konania žalobcami namietané už v žalobe, pričom správny súd na toto podanie s odkazom na koncentračnú zásadu neprihliadol. V tomto smere potom namietali, že správny súd nijakým spôsobom neprihliadol na podanie žalobcov z 25. júla 2022 a obmedzil sa na strohé konštatovanie, že k takémuto podaniu došlo oneskorene, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže neprihliadol na § 134 ods. 2 písm. a/ SSP, hoci na túto skutočnosť (že bolo rozhodnuté podľa neúčinnej právnej normy) bol výslovne upozornený v podaní z 25. júla 2022 a nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, keďže v rozsudku sa správny

16. V kontexte na § 134 ods. 2 písm. a/ SSP žalobcovia namietali, že v zmysle zákona č. 330/ 1991 Zb. platného v čase podania námietok (k 05. júnu 2013; pozn. súdu) mali žalobcovia právo na namietanie, respektíve prerokovanie ich návrhov a požiadaviek, hoci by tieto pripomienky mohli ovplyvniť v rámci pozemkových úprav znenie (hoci aj schválených) zásad na umiestnenie nových pozemkov. Zákon totiž žalobcom priznával možnosť namietať projekt pozemkových úprav, ktorého imanentnou súčasťou sú a boli aj zásady na umiestnenie nových pozemkov, v celom rozsahu. Až zákonom č. 115/2014 Z.z. došlo k novelizácii zákona č. 330/ 1991 Zb. a k zúženiu priestoru vlastníkov pozemkov vstupujúcich do pozemkových úprav na namietanie jednotlivých častí Projektu pozemkových úprav v čase po schválení zásad na umiestnenie nových pozemkov; prijatí zákona č. 115/2014 Z.z. teda bolo možné podať námietky proti rozdeľovaciemu plánu a výpisu z rozdeľovacieho plánu, ale už nie aj proti zásadám na umiestnenie nových pozemkov. Žalobcovia teda mali v čase podania námietok zákonné právo na otvorenie úvodných podkladov, ktoré boli už schválené (vrátane zásad na umiestnenie nových pozemkov). Žiadny správny orgán rozhodujúci vo veci sa však v týchto intenciách s námietkami žalobcov nevysporiadal. 17. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti žalobcovia namietali neprerokovanie námietky č. 3 s tým, že žalovaný mal dôkladne posúdiť či náhradný pozemok za pozemok pod športovým areálom obstojí v teste proporcionality, a to z hľadiska druhu, výmery, bonity, polohy, hospodárskeho stavu a primeranosti. Poukázali, že pozemok pod športovým areálom je ostatnou plochou a nachádza sa v intraviláne, pričom náhradný pozemok je ornou pôdou a nachádza sa v extraviláne. Rovnako na námietku č. 4 nebolo zo strany správnych orgánov ani len prihliadnuté. 18. Ďalej namietali porušenie zásad správneho konania, konkrétne zásady zákonnosti (nemožnosť prejednania námietok, zhoršenie právneho postavenia žalobcu 2/), zásady potreby spoľahlivo zisteného skutkového stavu (nevyhovenie námietky č. 2). 19. Záverom navrhli priznať odkladný účinok kasačnej sťažnosti a zmenu rozsudku správneho súdu tak, že sa zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec sa mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili úplnú náhradu trov konania.

20. Žalovaný sa na základe zaslanej výzvy správneho súdu vyjadril ku kasačnej sťažnosti žalobcov podaním zo dňa 31. mája 2024, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s priznaním odkladného účinku kasačnej sťažnosti, pretože takýto návrh je pre toto konanie právne bezvýznamné. Vykonanie projektu pozemkových úprav Petrova Ves a Primoravské lúky bolo schválené správnym orgánom rozhodnutím z 24. marca 2015, Číslo: OU-SE-PLO/2015/ 000466, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. mája 2015. Na základe tohto rozhodnutia bol projekt pozemkových úprav zapísaný do katastra nehnuteľností 16. decembra 2015, pod položkou výkazu zmien Z 1220/2015-166/2015. Projekt pozemkových úprav teda bol už právoplatne schválený, realizovaný a na základe neho došlo k viacerým zmenám vlastníckych vzťahov. Zainteresované správne orgány pri realizovaní projektu pozemkových úprav postupovali podľa zákona č. 330/1991 Zb. Žalobcovia neuviedli žiadne nové konkrétne skutkové a ani právne dôvody, pre ktoré považujú napadnutý rozsudok správneho súdu za nezákonný. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť po jej preskúmaní v súlade s § 461 SSP pre jej nedôvodnosť v plnom rozsahu zamietol. 21. Ďalší účastník konania 1/ - obec Petrova Ves sa na základe zaslanej výzvy vyjadril k podanej kasačnej sťažnosti podaním z 28. mája 2024. V plnom rozsahu sa stotožnil s napadnutým rozsudkom. Uviedol, že žalobcovia v niektorých bodoch odôvodnili porušenie svojich práv zavádzajúcim a klamlivým spôsobom. K namietanému neprerokovaniu námietky č. 3 žalobca 2/ ako vlastník pozemkov XXXX, XXXX RPS zámerne neuvádzal druh pozemku, ktorý je podľa LV č. XXXX a LV č. XXX, orná pôda, ale zameriaval sa novovzniknuté pozemky RNS pac. CKN č. XXXX, XXXX a XXXX a s druhom pozemku ostatná plocha. Žalobcovia sa tiež opierali o tvrdenie, že pozemky pod športovým areálom sú v zmysle označenia druhu pozemku ostatnou plochou, čo je zavádzajúci údaj, lebo podľa RPS sú ornou pôdou. Rovnako zavádzajúce je tvrdenie, že pozemky pod športovým areálom sa nachádzajú v intraviláne obce, keďže podľa Grafickej identifikácie parciel Okresného úradu Skalica katastrálneho odboru pod č. K1-172/2024 z 27. mája 2024 a LV č. XXXX je zrejmé, že pozemky XXXX, XXXX RPS sa nachádzajú v extraviláne obce. Vyslovil tiež nesúhlas s priznaním odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Mal za to, že konanie žalobcov je voči obci špekulatívne, čo bolo zrejmé i z toho, že žalobca 2/ už počas realizácie pozemkových úprav v roku 2013 žiadal o umiestnenie náhradných pozemkov, za pozemky pod športovým areálom do lokality, ktorá podľa v tom čase schváleného Územného plánu obce Petrova Ves bola určená ako rozvojová oblasť pre výstavbu rodinných domov. Zároveň žalobca 2/ takmer deväť rokov užíva náhradné pozemky, ktoré boli v jeho prospech zapísané na základe pozemkových úprav v obci Petrova Ves v roku 2015 a pritom žiada, aby rovnaké právo bolo obci Petrova Ves upreté. 22. Vyjadrenia žalovaného ako aj ďalšieho účastníka konania 1/ ku kasačnej sťažnosti žalobcov bolo doručené žalobcom dňa 25. októbra 2024 na vedomie.

23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcov nie je dôvodná.

25. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

27. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 28. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorý postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného z 24. novembra 2014, Číslo: 2083/2014-430, ktorým bolo zamietnuté ich odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu zo 16. júna 2014, Číslo: OÚ-TT-OOP4-2014/ 0068260, ktorým námietkam žalobcov z 05. júna 2013 proti výpisu z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu v projekte pozemkových úprav v katastrálnych územiach Petrova Ves a Primoravské Lúky nebolo vyhovené.

pôvodného stavu - Verejnou vyhláškou z 29. decembra 2011, Č.j.: 282/04-166/09 bol schválený register pôvodného stavu - Verejnou vyhláškou zo 07. apríla 2011, Č.j.: 282/04-131/10-VZFUÚ boli zverejnené Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode projektu pozemkových úprav - v dňoch 08. decembra 2011, 19. januára 2012 prebehol proces prerokovania návrhu Zásad pre umiestnenie nových pozemkov - obvodný pozemkový úrad rozhodnutím z 01. februára 2012, Č.j.: S/2012/00073-VZFUU schválil všeobecné zásady funkčného usporiadania územia - Verejnou vyhláškou zo 14. februára 2012, Č.j.: S/2012/00096-ZUNP bolo oznámené zverejnenie Zásad pre umiestnenie nových pozemkov v obvode projektu pozemkových úprav [bola stanovená lehota 31. marca 2012 na podávanie námietok a zároveň bolo oznámené, že dňa 02. marca 2012 sa uskutoční verejné zhromaždenie za účelom prerokovania návrhov a požiadaviek na určenie nových pozemkov s účastníkmi pozemkových úprav] - dňa 02. marca 2012 sa uskutočnilo verejné zhromaždenie účastníkov pozemkových úprav k návrhu Zásad pre umiestnenie nových pozemkov

úpravy] - dňa 14. novembra 2012 sa uskutočnilo rokovanie so žalobcami ohľadom umiestnenia nových pozemkov; žalobcovia odmietli podpísať zápisnicu z rokovania - dňa 21. novembra 2012 sa uskutočnilo rokovanie so žalobcami ohľadom umiestnenia nových pozemkov - dňa 03. mája 2013 obvodný pozemkový úrad verejnou vyhláškou zverejnil Projekt pozemkových úprav - dňa 05. júna 2013 sa žalobcovia dostavili na správny orgán a požiadali o prerokovanie umiestnenia nových pozemkov, o ktorej skutočnosti bol vyhotovený záznam z rokovania - dňa 30. júla 2013 došlo k prerokovaniu námietok podaných účastníkmi proti výpisu z registra nového stavu (výpisu z rozdeľovacieho plánu); predmetom prerokovania boli aj námietky vznesené žalobcami; námietky korešpondovali s námietkami bližšie špecifikovanými v bode

rozhodnutie - žalobcovia následne podali správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave tak, že uznesením zo 07. februára 2017, č.k. 5S/55/2015-106 zastavil konanie podľa § 99 písm. b/ v spojení s § 491 ods. 1 SSP, pretože žaloba nespĺňala náležitosti - následne najvyšší súd uznesením z 21. februára 2018, sp. zn. 3Sžrk/4/2017 zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie - následne Krajský súd v Bratislave vyzval žalobcov na uvedenie jasných a zrozumiteľných dôvodov žaloby - žalobcovia podaním z 28. septembra 2018 (doplnenie žaloby) doplnili žalobu - následne Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 19. februára 2019, sp. zn. 5S/48/2018 žalobu ako nedôvodnú zamietol

30. Rovnako z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že - Okresný úrad Senica, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím z 21. januára 2015 schválil projekt pozemkových úprav; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. februára 2015, - Okresný úrad Senica, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím z 24. marca 2015 schválil vykonanie projektu pozemkových úprav a súčasne určil Slovenskému pozemkovému fondu lehotu 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia na poskytnutie vyrovnania v peniazoch za pozemky alebo spoluvlastnícke podiely k pozemkom; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

Zo žaloby muselo byť teda pre súd jasné a zrozumiteľné, aké žalobné dôvody uvádzal žalobca na podporu svojho tvrdenia podľa § 247 ods. 1, že dotknutým rozhodnutím bol na svojich právach ukrátený. Súd nemohol z vlastnej iniciatívy za žalobcu nahradiť žalobné dôvody a ani sám nevyhľadával ďalšie možné vady napadnutého rozhodnutia. Dôraz na obsah žaloby bol v správnom súdnictve o to významnejší, že podľa § 250h je súd viazaný rozsahom žaloby od jej podania a žalobca uplynutím dvojmesačnej lehoty od doručenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu nemá možnosť požadovať odpustenie zmeškania tejto lehoty.

stupni. Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 OSP treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím a postupom správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačilo iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musel poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzoval porušenie zákona. Obligatórnou náležitosťou žaloby bola teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto tvrdenie právne odôvodniť.

kol. Občiansky súdny poriadok II. diel. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2012, ISBN 978-80-7400-406-3.). V správnom súdnictve s prihliadnutím na charakter konania o ktoré ide v tu prejednávanej veci (pozemkové úpravy podľa zákona č. 330/1991 Zb.) súd teda nevyhľadáva za účastníka konania (žalobcu) konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je podľa § 250h viazaný.

V správnom súdnictve platí tiež koncentračná zásada, podľa ktorej žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, avšak rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného na pojednávaní. To znamená, že na žalobné body uplatnené po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadať. 32. Ďalej je potrebné uviesť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť nový procesný kódex upravujúci komplexne správne súdne konanie - Správny súdny poriadok.

Rovnako platí pravidlo, že ak sa SSP použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Vo vzťahu k tu prejednávanej veci a vyššie zmienenú priamu aplikabilitu SSP je ďalej potrebné uviesť, že aj podľa SSP platí striktná dispozičná zásada (§ 5 ods. 5 SSP v spojení s § 31 ods. 1 a 2 veta prvá SSP), rovnako sa uplatňuje koncentračná zásada (§ 62 ods. 1 v spojení s § 183 SSP; porovnaj § 250h ods. 1 OSP vo vzťahu k obmedzeniu rozsahu a dôvodov napadnutia správneho rozhodnutia).

Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto tvrdenie právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani iba výpočet paragrafov Správneho poriadku, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek bližšej špecifikácie (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8Azs/134/2005). Uvedenie žalobných bodov, t.j. jasné uvedenie skutkových a právnych dôvodov nezákonnosti alebo ničotnosti rozhodnutí (opatrení), individualizovaných na prejednávaný prípad predstavuje kľúčovú (nosnú) náležitosť všeobecnej správnej žaloby. Konkrétne podľa § 182 ods. 1 písm. e/ SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov

Keďže predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť rozhodnutia, má včasné, správne a úplné formulovanie žalobných bodov zásadný význam (pozri BAJÁNKOVÁ, Jana, BARICOVÁ, Jana. § 182 [Náležitosti všeobecnej správnej žaloby].

Z takto nastavených východísk je zrejmé, že oba procesné kódexy vychádzajú z obdobných pravidiel a kladú zvýšený dôraz na procesnú aktivitu samotného žalobcu čo do riadneho, jasného a konkrétneho uvedenia dôvodov, ktorými sa snaží spochybniť zákonnosť samotného rozhodnutia (opatrenia) orgánu verejnej správy, prípadne vniesť pochybnosť do zákonnosti postupu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia (opatrenia).

- zásadu hospodárnosti - konanie bolo sprevádzané vykonaním úkonov, ktoré s prejednávanou vecou nemali nič spoločné - opomenul konať vo veci tak, aby bola vec zmierlivo a včas vybavená, bez akýchkoľvek procesných pochybení, pričom všetky vecné a právne návrhy žalobcov na racionálne rozhodnutie boli zamietnuté - zásadu zákonnosti - žalovaný nerešpektoval verejné listiny, ktoré žalobcovia predložili s úmyslom vec rozhodnúť včas a spravodlivo - zásadu spravodlivého procesu, ktorá je účastníkom konania garantovaná na základe čl. VI ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, navyše ak z Ústavy Slovenskej republiky vyplýva garancia, že v prípade, ak medzinárodný dohovor poskytuje väčší rozsah práv ako vnútroštátny právny poriadok, takáto medzinárodná zmluva má prednosť, nakoľko je to prameň práva aj v Slovenskej republike - právo na pomoc účastníkovi správneho konania, keď nebol vzatý ohľad na žalobkyňu 1/, ktorá je staršou osobou a v čase vydania napadnutého rozhodnutia mala 83 rokov a nemá

konania. Na základe takto uvedených dôvodov žalobcovia navrhli, aby t.č. Krajský súd v Bratislave zrušil napadnuté rozhodnutie a vec mu vrátil na nové rozhodnutie. 34. Krajský súd v Bratislave uznesením zo 07. septembra 2018, č.k. 5S/48/2018-121 žalobcov vyzval, aby podanú žalobu doplnili predovšetkým tak, že uvedú jasne a zrozumiteľne dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považujú napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (tzv. žalobné body).

35. V tomto smere sa možno stotožniť so záverom, ku ktorému dospel správny súd, že všetky zo strany žalobcov tak v žalobe, ako aj v následnom doplnení žaloby uvádzané námietky sú všeobecné, abstraktné, nepomenúvajúce, v čom konkrétne boli jednotlivé procesné zásady správneho konania porušené, ani aký to malo dopad na subjektívne práva a právom chránené záujmy žalobcov. Rovnako v nich absentuje poukaz na konkrétne závery z napadnutého rozhodnutia, okolnosti z administratívneho konania či postupu žalovaného.

Iba poukaz na nedostatočné zistenie skutkového stavu bez ďalšieho nemožno považovať za relevantnú námietku, ktorou by sa mal súd a zvlášť v správnom súdnictve zásadným spôsobom zaoberať. To isté platí aj vo vzťahu k namietanému porušeniu procesných práv žalobcov. Žiadnym spôsobom žalobcovia bližšie nešpecifikovali, v čom malo takéto porušenie spočívať. Rovnako námietky uplatnené v doplnení žaloby, ktorými žalobcovia namietali, že napadnutým rozhodnutím žalovaného boli porušené ustanovenia tretieho a štvrtého oddielu zákona č. 330/ 1991 Zb. a rozhodnutie žalovaného odporuje § 1 tohto zákona je nevyhnutné vyhodnotiť ako

Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom v tu prejednávanej veci boli žalobcovia zastúpení právnym zástupcom (porovnaj rozsudok najvyššieho správneho súdu z 29. mája 2025, sp. zn. 6Svk/4/2025). Uvádzané skutkové tvrdenia nemôžu byť iba typovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný, od iných konkrétnych dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný popis. Konkretizácia faktov dostatočne substancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska správneho súdu pre vytýčenie medzí, v ktorých sa súd môže v súlade s dispozičnou zásadou a zásadou koncentrácie pohybovať, ale má zásadný význam aj pre žalovaného. Základnou procesnou zásadou totiž je rovnosť účastníkov pred súdom vyjadrovaná niekedy ako rovnosť zbraní. Každá procesná strana by mala mať primeranú možnosť uplatniť svoje argumenty za podmienok, ktoré ju citeľne neznevýhodňujú v porovnaní s protistranou. Jedine tým, že strana svoj prednes dostatočne konkretizuje, umožní druhej strane k tomuto prednesu urobiť vyjadrenie. Pokiaľ je tvrdenie jednej procesnej strany

samotným. Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (pozri napríklad rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 20. decembra 2005, sp. zn. 2Azs/92/2005).

Takýmto postupom by prestal byť nestranným rozhodcom veci, ale prebral by funkciu žalobcovho advokáta. Správny súdny poriadok neumožňuje súdom vykonávať akýsi „všeobecný prieskum“, to by totiž popieralo zmysel inštitútu žalobného bodu, ktorý práve slúži k tomu, aby činnosť súdu nebola bezbrehá. Tento všeobecný prieskum by ostatne vnášal nerovnosť medzi tými žalobcami, ktorí nič konkrétne neuviedli a uspokojili sa s citáciou zákonných ustanovení, respektíve s prostým vyjadrením nesúhlasu so správnym rozhodnutím, a tými žalobcami, ktorí - poslúchnuc zákonné požiadavky - sformulovali relatívne presné a odôvodnené námietky proti niekoľko konkrétnym postupom a záverom správneho orgánu (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo 14. februára 2006, sp. zn. 1Azs/244/2004). 36. Žalobcami namietané pochybenie žalovaného pri zisťovaní okruhu účastníkov konania, keď nevydal dve samostatné rozhodnutia pre obe osoby samostatne, keďže na tomto mieste nebolo vhodné uskutočniť spojenie konania, keď počas správneho konania správny orgán neuviedol a nerozhodol samostatne procesným rozhodnutím v konaní, že spája konania do

Konkrétne v tomto podaní uvádzali, že v čase podania námietok (k 05. júnu 2013; pozn. súdu) mali žalobcovia právo na namietanie, respektíve prerokovanie ich návrhov a požiadaviek, hoci by tieto pripomienky mohli ovplyvniť v rámci pozemkových úprav znenie (hoci aj schválených) zásad na umiestnenie nových pozemkov. Zákon totiž žalobcom priznával možnosť namietať projekt pozemkových úprav, ktorého imanentnou súčasťou sú a boli aj zásady na umiestnenie nových pozemkov, v celom rozsahu. Až zákonom č. 115/2014 Z.z. došlo k novelizácii zákona č. 330/1991 Zb. a k zúženiu priestoru vlastníkov pozemkov vstupujúcich do pozemkových úprav na namietanie jednotlivých častí Projektu pozemkových úprav v čase po schválení zásad na umiestnenie nových pozemkov; prijatí zákona č. 115/2014 Z.z. teda bolo možné podať námietky proti rozdeľovaciemu plánu a výpisu z rozdeľovacieho plánu, ale už nie aj proti zásadám na umiestnenie nových pozemkov. Žalobcovia teda mali v čase podania námietok zákonné právo na otvorenie úvodných podkladov, ktoré boli už schválené (vrátane zásad na umiestnenie nových pozemkov). V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že poukaz

Na rozdiel od nezákonného rozhodnutia, pri ktorom platí prezumpcia jeho správnosti, rozhodnutie nulitné nemá právne účinky a hľadí sa naň, akoby nebolo vydané. Ako dôvody nulity (ničotnosti) rozhodnutia ako individuálneho aktu možno označiť stav, keď vady postihujúce konkrétne rozhodnutie dosahujú takú intenzitu, že už o rozhodnutí, akte, vôbec nemožno

38. V kontexte na tu prejednávanú vec o nulite napadnutého rozhodnutia žalovaného (hoci aj v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím) nemožno hovoriť. V maximálnej možnej miere by do úvahy (hypoteticky) prichádzala námietka nesprávneho právneho posúdenia veci týkajúca sa práve možnej aplikácie zákona č. 330/1991 Zb. v znení pred a po prijatí novely č. 115/2014 Z.z. v kontexte na nesprávny postup správneho orgánu, keď neprejednal námietky žalobcov vecne zasahujúce do zásad pre umiestnenie nových pozemkov.

Dňa 02. marca 2012 sa uskutočnilo verejné zhromaždenie účastníkov pozemkových úprav k návrhu Zásad pre umiestnenie nových pozemkov; o uskutočnení verejného zhromaždenia boli žalobcovia upovedomení; zhromaždenia podľa prezenčnej listiny sa zúčastnil žalobca 2/. Následne žalobcovia v mesiaci marec 2012 doručili námietky proti zásadám pre umiestňovanie nových pozemkov v obvode PPÚ v k. ú. H. R. a H. A.. K námietkam zaslal odpoveď obvodný pozemkový úrad listami z 31. mája 2012 s tým, že v príslušných listoch reagoval na jednotlivé námietky vznesené žalobcami tým spôsobom, že niektoré akceptoval, pri iných vysvetlil ich neopodstatnenosť, prípadne uviedol, že v súvislosti s konkrétnymi požiadavkami (s ohľadom na to, že do všeobecných zásad nie je možné zakomponovať všetky konkrétne požiadavky účastníkov konania) sa uskutoční rokovanie do 31. januára 2013. Dňa 15. júna 2012 bol vyhotovený protokol z vyhodnotenia stanovísk vlastníkov pozemkov k návrhu Zásad pre umiestnenie nových pozemkov; obvodný pozemkový úrad vyhlásil Zásady pre umiestnenie nových pozemkov za platné a dňa 17. júla 2012 obvodný pozemkový úrad verejnou vyhláškou Č.j.:

úpravy. V kontexte na listy z 31. mája 2012 sa dňa 14. novembra 2012 uskutočnilo rokovanie so žalobcami ohľadom umiestnenia nových pozemkov; žalobcovia odmietli podpísať zápisnicu z rokovania, dňa 21. novembra 2012 sa uskutočnilo ďalšie rokovanie so žalobcami ohľadom umiestnenia nových pozemkov. Ďalej je potrebné uviesť, že námietkam obsiahnutým v zápisnici z rokovania zo 14. novembra 2012 bolo zo strany zhotoviteľa vyhovené, ktorá skutočnosť vyplýva z výpisu zo zápisnice z prerokovania námietok z 30. júla 2013 s výnimkou jednej námietky ohľadom výmery pozemkov pod štadiónom a tréningovým ihriskom s tým, že bol uvedený aj dôvod, pre ktorý nebolo tejto námietke vyhovené.

pozemkov. Dňa 30. júla 2013 došlo k prerokovaniu námietok podaných účastníkmi proti výpisu z registra nového stavu (výpisu z rozdeľovacieho plánu) a tiež dňa 30. septembra 2013 opätovne došlo k prerokovaniu námietok podaných účastníkmi proti výpisu z registra nového stavu (výpisu z rozdeľovacieho plánu). Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí zo 16. júna 2014 zdôraznil, že konanie o pozemkových úpravách je konanie s veľkým počtom účastníkov konania, z vyhodnotenia údajov nového usporiadania vyplývalo, že v k.ú.

pozemkov. Pokiaľ potom správny orgán takýmto spôsobom / postupom reagoval na žalobcami vznesené nové námietky ohľadom umiestnenia nových pozemkov a tieto vyhodnotil ako nedôvodné aj s odkazom na už v tej dobe schválené Zásady pre umiestnenie nových pozemkov (so Zásadami umiestnenia nových pozemkov vyjadrilo súhlas 2174 účastníkov, ktorí vlastnia 1358 7008 m2 pôdy, čo predstavovalo 97,84 % výmery pozemkov, na ktorých boli nariadené pozemkové úpravy), nemožno tento postup hodnotiť ako postup ktorým by správny orgán rozhodol na základe neúčinného právneho predpisu s odkazom na § 134 ods. 2 písm. a/ SSP. Ako bolo uvedené vyššie, pokiaľ mali žalobcovia za to, že s ich námietkami sa správny orgán relevantným spôsobom nezaoberal, bolo ich povinnosťou túto skutočnosť k tomu zodpovedajúcim spôsobom uviesť v žalobe, prípadne v jej doplnení.

byť väčšinový. Možno tiež podporne odkázať na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 15. decembra 2009, sp. zn. 6 As 185/2002, podľa ktorého, cit.: „Posouzení, zda bylo skutečně dosaženo cílů a účelu pozemkových úprav, přitom nespadá jen do sféry jednotlivých účastníků, nýbrž celé společnosti, což se projevuje i existencí veřejného zájmu na provádění pozemkových úprav.“

9Sžrk/2/2020, najvyšší správny súd sa stotožňuje s konštatovaním správneho súdu, že z označeného rozsudku najvyššieho súdu nevyplýval záver, že by mal správny súd preskúmať všetky námietky žalobcov z administratívneho konania. Z rozsudku vyplynulo, že správny súd sa nemohol venovať tým žalobným bodom, ktoré presahujú rozsah žaloby, respektíve ktoré rozšírili žalobcovia po uplynutí lehoty na podanie žaloby, a správny súd bol zaviazaný na posúdenie pôvodného znenia žaloby v znení jej doplnenia z 28. septembra 2018.

že tento vytkol krajskému súdu, že sa nevysporiadal aj s námietkami žalobcov smerujúcimi k procesnej stránke daného konania (toto krajský súd plne opomenul a zaoberal sa výlučne námietkami hmotno-právnymi a nad rámec žalobných bodov), z ktorého dôvodu potom zrušil rozsudok krajského súdu ako nepreskúmateľný. To však neznamená, že v ďalšom konaní (rozumej po zrušení a vrátení veci krajskému súdu) mal krajský / správny súd námietky procesného charakteru vyhodnotiť nad rozsah toho, čo sami žalobcovia uviedli a k všeobecne uplatnenej námietke si domýšľať možné do úvahy prichádzajúce dôvody.

41. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok správneho súdu ako vecne správny, preto kasačnú sťažnosť žalobcov ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol. 42. Podľa § 447 ods. 2 SSP, priznaním odkladného účinku na základe rozhodnutia kasačného súdu, sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia správneho súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Vzhľadom na vydanie meritórneho rozhodnutia, najvyšší správny súd nepriznal kasačnej sťažnosti žalobcov odkladný účinok.

SSP). 44. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP) Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.