6Svk/21/2023

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne: Z.. N. H., J.. XX. N. XXXX, Y. G. Š. XXX/XX X., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra Bratislava, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a nečinnosti správneho orgánu, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 8Sa/25/2021- 14 zo dňa 19. decembra 2022 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania a súdneho konania

134/2018-21 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Následne bola vec vedená na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8Sa/25/2021. 5. Najvyšší správny súd SR v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa nestotožnil so záverom správneho súdu, podľa ktorého tu nie je daná právomoc správneho súdu preto, že povinnou osobou je orgán činný v trestnom konaní a dodal, že ak správny súd rovnako ako žalovaný nepovažuje podanie žalobkyne za podanie, ktorým sa začína konanie podľa zákona č. 211/2000 Z. z., musí to vo svojom rozhodnutí dostatočne zrozumiteľne vysvetliť. 6. V zmysle záverov kasačného súdu sa správny súd vysporiadal s otázkou, čoho sa vlastne žalobkyňa svojou správnou žalobou domáhala. Podľa názoru správneho súdu z podanej správnej žaloby, či už zo skutočností uvádzaných žalobkyňou, ako aj z výroku navrhovaného žalobkyňou, jednoznačne vyplývalo, že táto sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vybaviť jej žiadosť zo dňa 17. júna 2018, na ktorú doposiaľ nedostala odpoveď. Z uvedeného správnemu súdu vyplynulo, že žalobkyňa namieta nečinnosť žalovaného v konaní žalovaného v súvislosti s jej žiadosťou zo dňa 17. júna 2018, keďže tento je nečinný a na jej žiadosť nijako nereagoval a nevydal vo veci žiadne rozhodnutie, respektíve opatrenie, voči ktorému by mohla podať správnu žalobu. 7. Keďže správny súd ustálil predmet konania spočívajúci v nečinnosti orgánu verejnej správy, uložil žalobkyni uznesením zo dňa 22. septembra 2022, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia doplnila žalobu, doručenú súdu dňa 03. októbra 2018, o nasledujúce chýbajúce náležitosti podľa § 246 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) - oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom, ktorú podala v súvislosti s vybavovaním jej žiadosti zo dňa 17. júna 2018. Zároveň bola upovedomená, že v prípade, ak v súdom stanovenej lehote žalobu nedoplní a ak pre tento nedostatok súd nebude môcť pokračovať v konaní, súd uznesením podanie odmietne. 8. Predmetné uznesenie bolo žalobkyni doručené dňa 03. októbra 2022. Žalobkyňa podanú správnu žalobu v zmysle uznesenia zo dňa 22. septembra 2022 nedoplnila. Keďže správna žaloba nespĺňa základný predpoklad pre konanie podľa § 246 ods. 2 SSP, t. j. žalobkyňa k žalobe nepripojila oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom, správny súd nemohol v konaní pokračovať a preto v súlade s § 59 ods. 2 SSP správnu žalobu odmietol. O trovách konania rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

14. Podľa § 59 ods. 1 SSP, ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2. 15.

17. Podľa § 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

19. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, ktoré spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého uznesenia, vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku uznesenia.

Konkrétne najvyšší správny súd uviedol, že „Preto sa mal správny súd pri posudzovaní svojej právomoci a prípustnosti správnej žaloby zaoberať nielen tým, akému správnemu orgánu bola žiadosť adresovaná, ale aj jej obsahom, či sa jej podaním začalo administratívne konanie, a či v ňom postupoval žalovaný zákonom ustanoveným spôsobom. S tým potom súvisí potreba vysporiadať sa s otázkou, či správna žaloba iniciuje konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, alebo konanie o všeobecnej správnej žalobe. Kasačný súd tiež pripomína, že pri žalobe proti nečinnosti sa vyžaduje aj žalobe predchádzajúce neúspešné vyčerpanie sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo podnetu na prokuratúre (§244 ods. 1, § 246 ods. 2 SSP). Na vyjasnenie týchto otázok môže prípadne slúžiť postup súdu smerujúci k odstráneniu nedostatkov podania (§ 59, § 60 SSP).“

22. Zohľadniac vyššie uvedené dospel kasačný súd k záveru, že správny súd posúdil podanie žalobkyne v intenciách vyjadrených v uznesení najvyššieho sp. zn. 2Sžk/10/2020, a po identifikácii jeho nedostatkov brániacich správnemu súdu rozhodnúť vo veci inak ako odmietnutím správnej žaloby vyzval žalobkyňu na doplnenie podania, resp. odstránenie vád žaloby. Predmetné uznesenie právneho súdu obsahovalo rozsiahle vysvetlenie a až inštruktážne poučenie žalobkyne, ako má žalobu zmeniť/doplniť. Zmyslom postupu podľa § 59, resp. § 60 SSP nie je povinnosť správneho súdu presviedčať žalobcu o správnosti svojich úvah (týkajúcich sa nezrozumiteľnosti a neúplnosti podania) alebo nebodaj polemika súdu a žalobkyne o rozsahu právomoci správneho súdu. Nie je úlohou (a už vôbec nie povinnosťou) správneho súdu presviedčať žalobkyňu o mylnosti jeho právneho názoru dovtedy, kým žalobkyňa správnu žalobu nedoplní tak, aby o nej bolo možné rozhodnúť inak ako jej

V sťažnosti alebo v podnete prokurátorovi musí pritom byť výslovne namietaná nečinnosť orgánu verejnej správy, ktorá by mala byť odstránená v prípade ich dôvodnosti na základe opatrení prijatých podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach alebo upozornením prokurátora podľa § 28 zákona č. 153/2001 Z. z. o zákona o prokuratúre. Oznámenie podľa § 246 ods. 2 SSP je preto obligatórnou prílohou žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, aby správny súd mohol overiť vyčerpanie postupov v zmysle § 244 ods. 1 SSP pred podaním žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy správnemu súdu. Žalobkyňa nepreukázala neúspešné podanie sťažnosti alebo podnetu v zmysle § 246 ods. 2 SSP.