6Svk/21/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:9623200391.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 8Sa/25/2021
- IČS
- 9623200391
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne: Z.. N. H., J.. XX. N. XXXX, Y. G. Š. XXX/XX X., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra Bratislava, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a nečinnosti správneho orgánu, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 8Sa/25/2021- 14 zo dňa 19. decembra 2022 takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania a súdneho konania
1. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 30. septembra 2018, označenou ako „správna žaloba o preskúmanie zákonnosti postupu a nečinnosti správneho orgánu“ domáhala, aby správny súd uložil povinnosť žalovanému, ako povinnej osobe (MV SR, PPZ, NAKA, NJFP exp Východ, Košice - vyšetrovateľovi PZ K.. S.. V. E.- správnemu orgánu), aby v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vybavil žiadosť žalobkyne zo dňa 17. júna 2018 v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“). 2. V správnej žalobe žalobkyňa uviedla, že správnou žalobou sa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a nečinnosti MV SR, PPZ, NAKA, NJFP exp Východ, Košice, K.. S.. V. E.Q. - príslušníka PZ, ktorý vydal opatrenie ako správny akt v administratívnom konaní - prípis č. ČVS: PPZ-383/NKA-FP-VY-2013 zo dňa 27. júna 2018, ktorým reagoval na jej list zo dňa 19. júna 2018, ktorý bol spísaný v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z., na čo žalobkyňa reagovala odvolaním zo dňa 15. júla 2018 v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., o ktorom menovaný sám nerozhodol a ani podané odvolanie pravdepodobne nepostúpil na rozhodnutie nadriadenému orgánu - odvolaciemu orgánu a súčasne tvrdila, že boli týmto jeho úradným postupom a nečinnosťou priamo porušené jej práva a právom chránené záujmy. 3. Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 6S/134/2018 uznesením zo dňa 11. októbra 2018 žalobu odmietol a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 4. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Sžk/10/2020 zo dňa 27. októbra 2021 zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11. októbra 2018 č. k. 6S/
134/2018-21 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Následne bola vec vedená na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8Sa/25/2021. 5. Najvyšší správny súd SR v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa nestotožnil so záverom správneho súdu, podľa ktorého tu nie je daná právomoc správneho súdu preto, že povinnou osobou je orgán činný v trestnom konaní a dodal, že ak správny súd rovnako ako žalovaný nepovažuje podanie žalobkyne za podanie, ktorým sa začína konanie podľa zákona č. 211/2000 Z. z., musí to vo svojom rozhodnutí dostatočne zrozumiteľne vysvetliť. 6. V zmysle záverov kasačného súdu sa správny súd vysporiadal s otázkou, čoho sa vlastne žalobkyňa svojou správnou žalobou domáhala. Podľa názoru správneho súdu z podanej správnej žaloby, či už zo skutočností uvádzaných žalobkyňou, ako aj z výroku navrhovaného žalobkyňou, jednoznačne vyplývalo, že táto sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vybaviť jej žiadosť zo dňa 17. júna 2018, na ktorú doposiaľ nedostala odpoveď. Z uvedeného správnemu súdu vyplynulo, že žalobkyňa namieta nečinnosť žalovaného v konaní žalovaného v súvislosti s jej žiadosťou zo dňa 17. júna 2018, keďže tento je nečinný a na jej žiadosť nijako nereagoval a nevydal vo veci žiadne rozhodnutie, respektíve opatrenie, voči ktorému by mohla podať správnu žalobu. 7. Keďže správny súd ustálil predmet konania spočívajúci v nečinnosti orgánu verejnej správy, uložil žalobkyni uznesením zo dňa 22. septembra 2022, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia doplnila žalobu, doručenú súdu dňa 03. októbra 2018, o nasledujúce chýbajúce náležitosti podľa § 246 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) - oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom, ktorú podala v súvislosti s vybavovaním jej žiadosti zo dňa 17. júna 2018. Zároveň bola upovedomená, že v prípade, ak v súdom stanovenej lehote žalobu nedoplní a ak pre tento nedostatok súd nebude môcť pokračovať v konaní, súd uznesením podanie odmietne. 8. Predmetné uznesenie bolo žalobkyni doručené dňa 03. októbra 2022. Žalobkyňa podanú správnu žalobu v zmysle uznesenia zo dňa 22. septembra 2022 nedoplnila. Keďže správna žaloba nespĺňa základný predpoklad pre konanie podľa § 246 ods. 2 SSP, t. j. žalobkyňa k žalobe nepripojila oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom, správny súd nemohol v konaní pokračovať a preto v súlade s § 59 ods. 2 SSP správnu žalobu odmietol. O trovách konania rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá.
II. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní
9. Žalobkyňa (sťažovateľka) podala proti uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a zároveň bolo jej podanie nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. j/ SSP). Domáhala sa zrušenia napadnutého uznesenia, uloženia povinnosti žalovanému vybaviť jej žiadosť zo 17. júna 2018 a priznania trov prvostupňového aj odvolacieho konania v 100 % výške. 10. Podľa jej názoru rozhodujúci samosudca rozhodol jednostranne, bez akejkoľvek vecnej, právnej a skutkovo podloženej argumentácie, ktorou by vyvrátil ňou dokladované fakty, ktoré od začiatku predložila. 11. Následne sťažovateľka v kasačnej sťažnosti v podstate zopakovala žalobné dôvody, výsledkom ktorého bolo jej konštatovanie, že krajský súd vo svojom uznesení sa nijako nezaoberal zákonnosťou postupu a rozhodovania označeného správneho orgánu. Sťažovateľka má za to, že už v správnej žalobe zo dňa 30. septembra 2018 riadne, dôsledne vecne, skutkovo a právne preukázala a aj dokladovala nezákonný postup a nečinnosť žalovaného.
III. Posúdenie kasačného súdu
12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
13. Podľa § 57 ods. 1 SSP, ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému správnemu súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
14. Podľa § 59 ods. 1 SSP, ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2. 15.
Podľa § 59 ods. 2 SSP, v uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť. 16. Podľa § 59 ods. 3 SSP, ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
17. Podľa § 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
18. Podľa § 246 ods. 2 SSP, k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom.
19. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, ktoré spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého uznesenia, vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku uznesenia.
S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu. 20. V prejednávanej veci bolo v prvom rade úlohou správneho súdu ustáliť predmet konania. Ako už bolo skôr uvedené, správny súd vo veci rozhodoval napadnutým uznesením druhýkrát, keď predtým prvýkrát uznesením č. k. 6S/134/2018-21 zo dňa 11. októbra 2018 správnu žalobu odmietol dôvodiac, že nie je daná právomoc správneho súdu preto, že povinnou osobou je orgán činný v trestnom konaní. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky takúto argumentáciu vyhodnotil ako nesprávnu a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že správny súd si má najskôr ustáliť predmet konania.
Konkrétne najvyšší správny súd uviedol, že „Preto sa mal správny súd pri posudzovaní svojej právomoci a prípustnosti správnej žaloby zaoberať nielen tým, akému správnemu orgánu bola žiadosť adresovaná, ale aj jej obsahom, či sa jej podaním začalo administratívne konanie, a či v ňom postupoval žalovaný zákonom ustanoveným spôsobom. S tým potom súvisí potreba vysporiadať sa s otázkou, či správna žaloba iniciuje konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, alebo konanie o všeobecnej správnej žalobe. Kasačný súd tiež pripomína, že pri žalobe proti nečinnosti sa vyžaduje aj žalobe predchádzajúce neúspešné vyčerpanie sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo podnetu na prokuratúre (§244 ods. 1, § 246 ods. 2 SSP). Na vyjasnenie týchto otázok môže prípadne slúžiť postup súdu smerujúci k odstráneniu nedostatkov podania (§ 59, § 60 SSP).“
21. Správny súd, viazaný „príkazom“ najvyššieho správneho súdu, resp. jeho právnym názorom vyjadreným v uznesení sp. zn. 2Sžk/10/2020, následne procesne postupoval tak, že uznesením č. k. 8Sa/25/2021-9 zo dňa 22. septembra 2022 žalobkyňu vyzval na doplnenie žaloby (podania) odkazujúc na ustanovenie § 59 ods. 1 SSP a § 246 ods. 2 SSP, pričom ju o následkoch nesplnenia uloženej povinnosti riadne poučil. Žalobkyňa na uvedenú výzvu reagovala podaním zo dňa 08. októbra 2022, doručeným správnemu súdu dňa 13. októbra 2022, v ktorom uviedla, že už v podanej správnej žalobe uviedla všetky skutkovo a právne významné skutočnosti a dokladovo podložila dôvodnosť a opodstatnenosť jej podania a preto podľa jej názoru nie je dôvodné akékoľvek jej doplnenie.
22. Zohľadniac vyššie uvedené dospel kasačný súd k záveru, že správny súd posúdil podanie žalobkyne v intenciách vyjadrených v uznesení najvyššieho sp. zn. 2Sžk/10/2020, a po identifikácii jeho nedostatkov brániacich správnemu súdu rozhodnúť vo veci inak ako odmietnutím správnej žaloby vyzval žalobkyňu na doplnenie podania, resp. odstránenie vád žaloby. Predmetné uznesenie právneho súdu obsahovalo rozsiahle vysvetlenie a až inštruktážne poučenie žalobkyne, ako má žalobu zmeniť/doplniť. Zmyslom postupu podľa § 59, resp. § 60 SSP nie je povinnosť správneho súdu presviedčať žalobcu o správnosti svojich úvah (týkajúcich sa nezrozumiteľnosti a neúplnosti podania) alebo nebodaj polemika súdu a žalobkyne o rozsahu právomoci správneho súdu. Nie je úlohou (a už vôbec nie povinnosťou) správneho súdu presviedčať žalobkyňu o mylnosti jeho právneho názoru dovtedy, kým žalobkyňa správnu žalobu nedoplní tak, aby o nej bolo možné rozhodnúť inak ako jej
odmietnutím. 23. Najvyšší správny súd preto konštatuje, že správny súd napadnutým uznesením rozhodol správne, keď správnu žalobu odmietol a toto svoje odmietnutie odôvodnil podmienkou vyčerpania zákonom ustanoveného prostriedku nápravy proti nečinnosti, a to sťažnosť podľa § 5 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúre podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Zákon ponecháva na voľbe účastníka konania, ktorý z uvedených prostriedkov nápravy využije. Podmienka predchádzajúceho neúspešného podania sťažnosti alebo podnetu prokurátorovi je prejavom subsidiarity správneho súdnictva vo vzťahu k prostriedkom nápravy a ochrany poskytovaných v administratívnom konaní. Ingerencia správneho súdu by totiž mala nastupovať až v prípade, ak sa nezákonný stav, v danom prípade v podobe nečinnosti, nepodarilo odstrániť v rámci štruktúry orgánov verejnej správy.
V sťažnosti alebo v podnete prokurátorovi musí pritom byť výslovne namietaná nečinnosť orgánu verejnej správy, ktorá by mala byť odstránená v prípade ich dôvodnosti na základe opatrení prijatých podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach alebo upozornením prokurátora podľa § 28 zákona č. 153/2001 Z. z. o zákona o prokuratúre. Oznámenie podľa § 246 ods. 2 SSP je preto obligatórnou prílohou žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, aby správny súd mohol overiť vyčerpanie postupov v zmysle § 244 ods. 1 SSP pred podaním žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy správnemu súdu. Žalobkyňa nepreukázala neúspešné podanie sťažnosti alebo podnetu v zmysle § 246 ods. 2 SSP.
IV. Záver
24. Z dôvodov uvedených vyššie sa kasačný súd nestotožnil s námietkami žalobkyne voči napadnutému uzneseniu správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto uznesenia. 25. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 147 ods. 2 a § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 22. augusta 2024