6Svk/22/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M., a Mgr. Petra Macha, PhD. (spravodajca), v právnej veci žalobcov: 3./. K.. Ľ. Z., W. XX. E. XXXX, F. U. XXX a 4./ SPZ Poľovnícke združenie Veľké Blahovo, IČO: 51751569, so sídlom: Krížna 1007/ 12, Dunajská Streda, obaja zastúpení: Advokátska kancelária HORVÁTH, s. r. o., so sídlom: Slnečná 592/2, Galanta, IČO: 56059108, proti žalovanému: Okresný úrad Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-DS-PLO-2019/016717 z 9. júla 2019, za účasti ďalších účastníkov konania: 1./ X. Z., W. X. Y. XXXX, F.: W. T. XXXX/XX, H. L., 2./ X. L., W. X. E. XXXX, F.: Q. XXX, U. F., zastúpený: Mgr. Peter Voloch, advokát, so sídlom: Hollého 745/34, Senica, a 3./ Poľovnícke združenie Slovenského poľovníckeho zväzu Nagyabony, IČO: 52531902, so sídlom: Veľké Blahovo 483, zastúpený JUDr. Peter Kovács, Rovinka 651, o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka konania 2./ a o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka konania 3./ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/41/2020-290 z 21. júla 2021, ECLI:SK:KSTT:2021:2020200063.4, takto

rozhodol:

I. Kasačné sťažnosti sa zamietajú. II. Žalobcovi 3./ sa voči ďalšiemu účastníkovi 2./ a ďalšiemu účastníkovi 3./ priznáva právo na náhradu trov kasačného konania. III. Ostatným účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie

2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 20S/41/ 2020-290 zo dňa 21. júla 2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu vo vzťahu k žalobcom 1) a 2) [K.. Š. U. a U. Z.] prvým výrokom (I.) podľa § 98 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) odmietol ako podanú zjavne neoprávnenými osobami. Ďalším výrokom rozsudku (II.) opatrenie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a podľa § 191 ods. 1 písm. e) a písm. g) SSP ako vydané bez dostačujúceho zistenia skutkového stavu vec a zároveň v konaní, v ktorom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia - konkrétne k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z § 16 zákona o poľovníctve preskúmať naplnenie zákonných podmienok evidencie zmluvy, a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Správny súd v odôvodnení rozsudku dospel k záveru o nedostatku podmienok konania o žalobnom návrhu žalobcov 1) a 2), pretože presvedčivo neozrejmili, na akých ich subjektívnych právach boli preskúmavaným opatrením správneho orgánu ukrátení, keď z ich právneho postavenia splnomocnených zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov takéto ich práva bez ďalšieho nevyplývali. Správnu žalobu vo vzťahu k týmto odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako podanú zjavne neoprávnenými osobami.

5. Opatrenie podľa správneho súdu zasahuje do vlastníckych práv žalobcu 3) k poľovným pozemkom priznaním užívateľského práva k revíru ďalšiemu účastníkovi 3), v rozpore s vôľou tohto žalobcu, a do práv žalobcu 4) ako subjektu, v prospech ktorého bola uzavretá a na zaevidovanie správnemu orgánu predložená skoršia zmluva o užívaní totožného revíru, vytvorením prekážky evidovania „jeho“ zmluvy podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve, v zmysle ktorého úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru už je zaevidovaná iná zmluva. 6.

SSP. Správny súdny poriadok obsahuje osobitnú úpravu účastníctva v konaní, ktorá zodpovedá charakteru správneho súdneho konania a ktorá je odlišná od úpravy účastníctva v civilnom sporovom konaní. Správny súdny poriadok neupravuje popretie skutkových tvrdení protistrany, následkom nedostatku ktorého podľa § 151 ods. 1 zaradeného do ôsmej hlavy prvej časti Civilného sporového poriadku je, že sa nepopreté tvrdenie považuje za nesporné, pričom primeraná aplikácia tohto pravidla podľa správneho súdu neodporuje princípom správneho konania deklarovaným v § 5 procesného predpisu.

správneho orgánu. Z obsahu napadnutého opatrenia, ako základu pre evidenciu zmluvy, možno vyvodiť iba predloženie zmluvy o užívaní poľovného revíru a notársky osvedčenej zápisnice z rokovania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, nie preskúmanie obsahu listín z hľadiska naplnenia zákonných podmienok evidencie.

9. Postup správneho orgánu spochybňovali aj ďalšie skutočnosti, týkajúce sa úmrtia vlastníka poľovných pozemkov X. V. pred konaním zhromaždenia vlastníkov a súvisiacej prekážky použitia udeleného splnomocnenia na hlasovanie (obdobná skutočnosť bola tvrdená vo vzťahu k vlastníkovi N. C.).

III. Kasačné sťažnosti ďalšieho účastníka 2) a ďalšieho účastníka 3)

12. Sťažovateľ 1 považoval napadnutý rozsudok za nezrozumiteľný a nedostatočne odôvodnený. Ďalej poukázal na vyjadrenie predložené v konaní pred správnym súdom k správnej žalobe (č. l. 127 a nasl.). Naďalej zotrval na názore o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov v konaní, pretože zákon vo vzťahu k nej ustanovuje dve kumulatívne podmienky, a to: a) postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané žalované opatrenie orgánu verejnej správy; b) ukrátenie na subjektívnych právach spojených s vydaním žalovaného opatrenia. Žiaden zo žalobcov nebol účastníkom administratívneho konania o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru Veľké Blahovo. Z dikcie § 27 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o poľovníctve vyplýva, že žiadosť o evidenciu zmluvy podľa § 16 podáva užívateľ poľovného revíru, ktorým je ďalší účastník konania 3), a teda nikto zo žalobcov. Žalobu podali zjavne neoprávnené osoby a nikto zo žalobcov nemá aktívnu žalobnú legitimáciu. 13. Žalobcovia tiež podľa sťažovateľa 1 nepreukázali ukrátenie na subjektívnych právach

14. Žalobcovia v tomto správnom konaní podľa sťažovateľa 1 nemôžu dosiahnuť nimi sledovaný účel podaním žaloby v civilnom sporovom konaní, podaním všeobecnej správnej žaloby zvolili nesprávny spôsob ochrany ich záujmov. Zákonnosť zhromaždenia vlastníkov poľovných konaného dňa 30.08.2018 je spochybnená, žalobcom tak nemohli vzniknúť žiadne subjektívne práva alebo právom chránené záujmy, ktoré by mohli byť dotknuté napadnutým

15. Sťažovateľ 1 ďalej namietal, že okrem nesplnenia procesnoprávnych podmienok, neboli splnené ani hmotnoprávne podmienky. Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov sa uskutočnilo podľa zákona o poľovníctve a z notárskej zápisnice jasne vyplýva, že všetky náležitosti vyžadované právnymi predpismi boli splnené a dodržané. Ak by súd vyhovel žalobe, právne postavenie žalobcov by sa nezmenilo, keďže nedisponujú väčšinou.

Ak by súd žalobe vyhovel a zrušil by napadnuté opatrenie, jeho výrok by mal účinnosť len vo vzťahu k stranám sporu a tretím osobám, ktorými sú vlastníci poľovných pozemkov v poľovnom revíri Veľké Blahovo, a preto by sa žaloba mala týkať aj ich.

V odôvodnení rozsudku správneho súdu nie je uvedené ani jedno porušenie zákona žalovaným pri zaevidovaní zmluvy, ktoré malo za následok vydanie zrušujúceho rozsudku správneho súdu. Súd podľa sťažovateľa 1 nemôže suplovať žalobcov a porušiť ústavné práva vlastníkov poľovných pozemkov. Sťažovateľ nakoniec poznamenal, že zaevidovanie zmluvy nie je správnym aktom a preto podlieha inej žalobe než správnej. Tým, že správny súd napriek tomu vo veci rozhodol, mal za to, že sa dopustil nezákonnej selekcie vlastníkov a konal v rozpore s čl. 20 a čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky, pretože odňal zákonné práva vlastníkov poľovných pozemkov byť účastníkom na súdnom procese, ale aj v rozpore so zásadami rovnosti účastníkov konania zakotvených v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 37 ods. 3 Listiny základných slobôd. 18. Ďalší účastník konania 2) (ďalej len „sťažovateľ 2“) podal proti II., III. a IV. výroku napadnutého rozsudku kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, teda

Kasačnému súdu navrhol, aby rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 19. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok považuje za nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, pretože v rozsudku správny súd neuvádza žiadne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel, neuvádza k akému podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy malo dôjsť a ako toto porušenie mohlo mať za následok vydanie nezákonného

Ustanovenie § 16 zákona o poľovníctve pozná iba 3 podmienky na zaevidovanie zmluvy, ktoré boli splnené a 3 podmienky na jej nezaevidovanie, z ktorých žiadna nenastala, a to sú jediné skutočnosti, ktoré je správny orgán oprávnený skúmať. Správny súd podľa sťažovateľa žiadnym spôsobom nezdôvodnil, ako inak nad rámec má správny orgán postupovať a aké prostriedky má použiť pri zisťovaní skutočností nad rámec zákona a z akého ustanovenia a právneho predpisu tieto oprávnenia správneho orgánu majú vyplývať. 20. Žalovaný podľa sťažovateľa 2 v podaní uviedol, že sa pridržiava skutočností uvedených v spisovom materiáli, a teda popiera tvrdenia žalobcov o vykonaní dokazovania v zmysle §

23. Žalobcovia 3) a 4) vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1 poukázali v súvislosti s námietkou nedostatku aktívnej žalobnej legitimácie na skutočnosť, že správny súd žalobu žalobcov 1) a 2) odmietol. Kasačnú sťažnosť podľa § 442 ods. 1 SSP môže podať výlučne subjekt, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, inak súd kasačnú sťažnosť odmietne podľa § 459 písm. b) SSP ako neprípustnú, ak bola podaná neoprávnenou osobou. V súvislosti s aktívnou žalobnou legitimáciou poukázali na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej sa základné zásady správneho konania podľa § 3 správneho poriadku aplikujú aj v rámci administratívneho procesu evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, vrátane posudzovania okruhu žalobne legitimovaných subjektov podľa § 178 ods. 1 SSP v spojení s § 14 správneho poriadku. Žalobcovia v správnej žalobe jasne definovali, akým spôsobom a v akom rozsahu sú dotknuté ich práva, resp. právom chránené záujmy a s týmto tvrdením sa presvedčivo vysporiadal správny súd a v súvislosti s touto otázkou poukázali na závery rozsudku správneho súdu sp. zn. 14S/76/2019 z 25. novembra 2021. 24. Podľa výkladu § 16 a § 27 ods. 1 a ods. 2 zákona o poľovníctve sťažovateľom 1 by v podstate nik, okrem užívateľa poľovného revíru, nedisponoval žalobnou legitimáciou, čo považovali za absurdné. Nesúhlasili s tvrdeniami sťažovateľa 1 o údajnom zneužití plnomocenstiev s tým, že táto skutočnosť je z pohľadu posudzovania ich žalobnej legitimácie irelevantná. Prebiehajúce konanie o civilnej žalobe považovali z hľadiska žalobnej legitimácie a merita veci za irelevantné, nepovažovali sa dôležité oboznámiť sa s obsahom trestných či civilného spisu a už vôbec nie na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania. 25. K údajnému odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu zdôraznili, že v danom prípade sa koná o správnej žalobe podľa Správneho súdneho poriadku a nie o civilnej žalobe. Odkaz sťažovateľa 1 na rozsudky tak považovali za nepochopiteľný. Vo vzťahu k nesprávnemu určeniu okruhu žalovaných poukázali na § 180 v spojení s § 4 písm. a) SSP, ktoré určujú, kto je v prípade správnej žaloby žalovaným. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačnému súdu navrhli, aby kasačnú sťažnosť sčasti odmietol a vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol. 26. Sťažovateľ 2 vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1 v podstate zopakoval argumentáciu uvedenú v podanej kasačnej sťažnosti. 27. Obdobne sa žalobcovia 3 a 4 vyjadrili nesúhlasne aj ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 2 a navrhli jej zamietnutie. 28. Ďalší účastník 1 sa v podstate stotožnil s kasačnou sťažnosťou sťažovateľa 1 a navrhol zrušenie napadnutého rozsudku. 29. Rovnaký účastník konania vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 2 rozsiahlo (na 194 stranách) rekapituloval chronológiu sporov medzi poľovnými združeniami a osobami s nimi spojenými, zaoberal sa platnosťami jednotlivých plnomocenstiev, tvrdil trestnoprávnu zodpovednosť najmä osôb vystupujúcich na strane žalobcov, popieral žalobnú legitimáciu žalobcov, uvádzal i skutkové tvrdenia nesúvisiace s konaním, a navrhol zrušenie napadnutého rozsudku a zastavenie konania.

30. Táto vec bola po predložení kasačnému súdu náhodným výberom pridelená do senátu 6S. Podľa § 27c písm. A Rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení účinnom od 1. júla 2023 bola vec náhodným výberom prerozdelená do senátu č. 5 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou. 31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“) konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP najprv preskúmal prípustnosť kasačných sťažností. Po konštatovaní ich včasnosti, ako aj splnení ostatných podmienok konania, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov v zmysle § 453 v spojení s § 445 ods. 1 písm. c/, § 440 SSP, kasačné sťažnosti prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol riadne zverejnený na úradnej tabuli a na webovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk a obe kasačné sťažnosti ako nedôvodné podľa § 461 SSP zamietol. 32. Námietky sťažovateľa 1, ktorým bolo Poľovnícke združenie Slovenského poľovníckeho zväzu Nagyabony, voči žalobnej legitimácii žalobcov, sú dôvodné v tej časti, kde namietal žalobnú legitimáciu žalobcu v 4. rade, teda konkurenčnej poľovníckej organizácie. Kasačný súd súhlasí, že táto organizácia nebola účastníkom administratívneho konania, a vydaním napadnutého opatrenia ani nebola priamo dotknutá na svojich právach (k otázke žalobnej legitimácie konkurenčného poľovníckeho združenia v takýchto prípadoch pozri napr.

uznesenie

najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Svk/19/2021 z 1. júla 2022, body 19-20). Administratívne konanie o skoršej zmluve, ktorá bola uzavretá v prospech tohto žalobcu, bolo ukončené ešte pred uzavretím tu posudzovanej zmluvy (a na tom nič nemenila ani podaná správna žaloba proti nezaevidovaniu), preto v čase vydania preskúmavaného opatrenia neexistoval priamy súvis s právami žalobcu v 4. rade, ani nebola táto evidencia neskoršej zmluvy dôvodom pre nezaevidovanie „jeho“ zmluvy. Správny súd mal voči nemu postupovať obdobne, ako keď odmietol žalobu voči pôvodným žalobcom 1 a 2. Keby takéhoto žalobcu nepovažoval za zjavne neoprávneného (§ 98 ods. 1 písm. e/ SSP), mohol vo vzťahu k nemu vidieť dôvod na zamietnutie žaloby pre nedostatok priamosti dotyku na subjektívnych právach. V otázke aktívnej legitimácie tohto žalobcu tak vec správny súd nesprávne právne posúdil. 33. Nedôvodná však bola táto námietka voči žalobcovi v 3. rade, ktorý ako prehlasovaný vlastník poľovných pozemkov je v zmysle ustálenej judikatúry oprávnený žalovať, a za takého ho považoval aj správny súd. Kasačný súd odkazuje na výklad relevantných ustanovení SSP a zákona o poľovníctve napríklad v uznesení sp. zn. 3Svk/63/2022 z 30. januára 2024 (body 31-44; tam citovaná ďalšia judikatúra), s ktorým sa (mutatis mutandis) stotožňuje.

Nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v 4. rade preto nepriviedol kasačný súd, aj pri zohľadnení zásady hospodárnosti konania, k tomu, aby kvôli tejto nesprávnosti rušil napadnutý rozsudok. 35. Taktiež boli nedôvodné námietky sťažovateľa o nepribratí ostatných vlastníkov pozemkov do konania pred správnym súdom, pretože títo vlastníci sa nedomáhali účasti v konaní, a nie je úlohou sťažovateľa 1 chrániť ich práva (§ 442 ods. 1, ods. 2 SSP). Poukazy sťažovateľa na judikatúru civilných súdov v tomto smere boli nenáležité s ohľadom na odlišný koncept postavenia strán (tu na strane žalovaného). V správnom súdnom konaní je pri prieskume opatrenia žalovaným orgán verejnej správy, ktorý toto opatrenie vydal (§ 180 ods. 1 SSP).

opatrenia. Správny súd okrem iného vyšiel z faktu, že zmluva bola zaevidovaná v deň návrhu, a tiež z absencie akýchkoľvek listín potvrdzujúcich skúmanie podmienok v spise. Bolo úlohou žalovaného overiť splnenie pozitívnych i negatívnych podmienok evidencie zmluvy. Kasačný súd opäť poukazuje na svoje skoršie rozhodnutia a príkladmo cituje z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžk 5/2019 zo dňa 2. júla 2020: „26.

V intenciách uvedeného tak možno konštatovať, že aj keď sa podľa § 79 ods. 2 písm. c/ zákona o poľovníctve na toto administratívne konanie nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, aj napriek tomu ide o správny proces, pretože sa uskutočňuje pred správnym orgánom, a teda aj v tomto procese, v záujme zachovania princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity proklamované v § 3 Správneho poriadku (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 721/2016-39 z 08.03.2017)

28. Okresný úrad je v konaní o evidencii predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru povinný skúmať, či o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 11 ods. 1 zákona o poľovníctve), či zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa § 13 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o poľovníctve, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 14 zákona o poľovníctve) a či ju podpísali vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve) resp. prostredníctvom zástupcov, splnomocnených na uzavretie zmluvy na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 zákona o poľovníctve. V konaní je taktiež potrebné písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka konal a v akom rozsahu a

38. Na námietky ďalších účastníkov konania proti aktívnej legitimácii žalobcov a okruhu účastníkov konania reagoval správny súd primerane v bodoch 45 - 54 napadnutého rozsudku; k správnosti vyhodnotenia aktívnej legitimácie sa kasačný súd už vyjadril vyššie.

Voči týmto úvahám sťažovatelia nič konkrétne nenamietli. 40. Nedôvodná je námietka o nedostatku zisťovacej právomoci orgánu verejnej správy, čo opäť vyplýva okrem § 16 zákona o poľovníctve aj z ustálenej judikatúry kasačného súdu (k tomu napr. rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Svk/55/2022 z 30. novembra 2023, body 44 - 50).

43. Preto po konštatovaní, že aktívnu legitimáciu žalobcu v 3. rade a ani závery správneho súdu o vadách v postupe žalovaného sa sťažovateľom nepodarilo vyvrátiť, kasačný súd kasačné sťažnosti zamietol ako nedôvodné podľa § 461 SSP.

Pre úplnosť však treba dodať, že žalobcovia boli v celom konaní o ich žalobe i v kasačnom konaní zastúpení rovnakým advokátom. Žalovaný bol v kasačnom konaní celkom pasívny. Ďalším účastníkom konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal kasačný súd právo na náhradu trov kasačného konania, keď im nebola súdom v kasačnom konaní uložená žiadna právne vynútiteľná povinnosť.

V Bratislave dňa 30. apríla 2025