← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·30. 7. 2024

6Svk/23/2023

ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200707.1

ZamietaZrušujeVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
6S/14/2020
IČS
7020200707
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne: N. G., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. U. XX, XXX XX N., právne zastúpenej: Marják, Ferenci & Partners s.r.o., so sídlom Tajovského 17, 040 01 Košice, IČO: 50164988, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka, o kasačnej sťažnosti žalovaného voči uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/14/2020 - 35 zo dňa 12.01.2023, takto

rozhodol:

I. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/14/2020 zo dňa 12.01.2023 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

1. Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) bola doručená správna žaloba opomenutého účastníka podľa § 179 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému, doručiť jej ako opomenutému účastníkovi správneho konania rozhodnutie žalovaného č. MK/A/200/05999-2 zo dňa

04.03.2020. 2. Uznesením č. k. 6S/14/2020 - 35 zo dňa 12.01.2023 Krajský súd v Košiciach uložil povinnosť žalovanému Okresnému úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice doručiť žalobkyni rozhodnutie č. MK/A/2020/05999-21/I/ KRA zo dňa 04.03.2020, a to v lehote 30 dní. 3.

Konštatoval, že v rámci predmetného územného konania stavebný úrad rozhodoval o umiestnení stavby „Biznis Park Rampová - II. etapa, Rampová ul., Košice“ na pozemkoch s parcelnými číslami vymenovanými v bode č. 6 tohto rozhodnutia, medzi ktorými je aj pozemok s parcelným číslom XXXX v katastrálnom území M. W. (evidovaný v registri „C“), zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, ktorý je podľa situačného výkresu spracovaného na podklade kópie z katastrálnej mapy, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť napadnutého rozhodnutia v spojení s výkresom situácie majetkových pomerov tvoriaceho súčasť dokumentácie pre územné rozhodnutie v predmetnom územnom konaní, s ohľadom na ust. § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona susedným pozemkom k pozemkom s parcelnými číslami XXXX/XX a XXXX/XX v katastrálnom území M. W. (evidované v registri „C“) zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX, ktorých vlastníčkou je podľa výpisu uvedeného listu vlastníctva p. W. N..

Podľa obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že p. W. N. bola účastníčkou predmetného územného konania, a to s ohľadom na vyššie citované ustanovenie § 34 ods. 2 Stavebného zákona ako fyzická osoba, ktorej vlastnícke práva k susedným pozemkom mohli byť územným rozhodnutím o umiestnení stavby priamo dotknuté. Podľa výpisu listu vlastníctva č. XXXXX je na tomto liste vlastníctva uvedená obmedzujúca poznámka v znení: „Hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti - parcelám registra C KN č. XXXX/XX a XXXX/XX je spochybnená. Parcela registra E KN č. XXXXX, LV č.XXXXX v k. ú. M. W. je duplicitná s časťou parcely registra C KN č. XXXX/X, LV č. XXXXX a s parcelami registra C KN č. XXXX/XX, Č..XXXX/XX, LV č. XXXXX v k. ú. M. W., P-552/2012, GP č.5/2016 (v. z. 311/16) - v.z.387/2012.“ Podľa výpisu listu vlastníctva č. XXXXX (obec Košice - Staré Mesto, k. ú. M. W.) je jedným zo spoluvlastníkov pozemku parc. č. XXXXX žalobkyňa, a to so spoluvlastníckym podielom 3/5.

Na základe uvedeného mal správny súd preukázanú existenciu duplicity vlastníctva prelínajúcich sa pozemkov parc. č. XXXXX s pozemkami parc. č. XXXX/XX a č. XXXX/XX. 4. Duplicita vlastníctva je neželaný stav spôsobený najmä spôsobom evidovania vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v minulosti. Ide o stav, kedy vlastnícke právo k pozemku svedčí súčasne podľa zápisu v katastri nehnuteľností v prospech dvoch alebo viacerých osôb, pričom sa nejedná o žiadnu formu spoluvlastníctva. V danom prípade sa jedná o situáciu, že k vzájomne prekrývajúcim sa parcelám registra „E“ (E KN č. XXXXX) a registra „C“ (C KN č. XXXX/XX a XXXX/XX) je zavedený list vlastníctva (LV č. XXXXX v k. ú. M. W. a LV č. XXXXX v k. ú. M. W.) a v ňom evidovaný rozdielny vlastník (žalobkyňa a p.

W. N.), na základe čoho je vlastníctvo takýchto pozemkov sporné, keďže za daného stavu nie je možné jednoznačne z listov vlastníctva určiť, kto je skutočným vlastníkom pozemku. Uvedený stav je možné odstrániť dohodou o odstránení (vysporiadaní) duplicitného vlastníctva alebo žalobou o určenie vlastníckeho práva v civilnom spore podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/ 2015 Civilný sporový poriadok, prípadne rozhodnutím katastra o oprave chyby v katastrálnom

operáte. Poznámka na liste vlastníctva, ktorá oznamuje, že hodnovernosť údajov katastra bola spochybnená, má obmedzujúci charakter a právnym následkom duplicity vlastníctva je tak obmedzenie dispozičného práva osôb, v ktorých prospech svedčí vlastnícky zápis v katastri nehnuteľností (viď § 38 Katastrálneho zákona). Vlastnícke právo ako najzákladnejšie a najširšie vecné právo v sebe zahŕňa širokú paletu práv (aj povinností), ktoré sú chránené naprieč celým právnym poriadkom. Jednou z foriem ochrany vlastníckeho práva je aj právo byť účastníkom územného konania a uplatňovať v ňom práva účastníkovi prislúchajúce, či už podľa Stavebného zákona alebo Správneho poriadku. Správny súd má za to, že duplicita a z nej vyplývajúca spornosť vlastníckeho práva však nemôže mať za následok stratu týchto práv a správny orgán si v rámci správneho konania (v danom prípade územného konania) nemôže sám utvoriť úsudok o tom, ktorý z duplicitných, či duplicitne evidovaných vlastníkov je skutočným vlastníkom, ktorému právo byť účastníkom územného konania prizná, a ktorému naopak toto právo neprizná. V zmysle uvedeného je tak v rámci územného konania nevyhnutné

na duplicitných vlastníkov hľadieť ako na osoby, ktorých rozsah práv je rovnocenný. 5. V predmetnom územnom konaní správne orgány oboch stupňov konali ako s účastníkmi konania okrem iných s vlastníkmi pozemkov, ktoré susedia s pozemkom parc. č. XXXX, medzi ktorými bola aj p.

N., vlastníčka pozemkov parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX. Z dôvodu, že stavebný úrad konal s vlastníkmi susedných pozemkov ako s účastníkmi územného konania podľa § 34 ods. 2 Stavebného zákona, správny súd v predmetnom súdnom konaní otázku spôsobilosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby zasiahnuť do vlastníckych a iných práv týchto vlastníkov nepovažoval za spornú, na základe čoho považoval aj druhú podmienku účastníctva žalobkyne v predmetnom územnom konaní za splnenú.

Vzhľadom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že so žalobkyňou sa malo konať ako s účastníčkou územného konania o umiestnení stavby „Biznis Park Rampová - II. etapa, Rampová ul., Košice“, na základe čoho nepostupoval v súlade so zákonom, ak jej nedoručoval rozhodnutie o umiestnení stavby č. MK/A/2020/05999-21/I/KRA zo dňa 04.03.2020.

Správny súd preto podľa § 179 ods. 1 SSP uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobkyni napadnuté rozhodnutie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

II. Kasačná sťažnosť žalovaného a vyjadrenie žalobkyne

a) kasačná sťažnosť žalovaného 6. Žalovaný v procesnom postavení sťažovateľa napadol predmetné uznesenie kasačnou sťažnosťou podľa § 440 ods. 1 písm. b) SSP, kde namietal, že: - súd napadnutým uznesením uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie č. MK/A/2020/05999-21/I/KRA zo dňa 04.03.2020 a to v lehote 30 dní, pričom postupoval podľa ust. § 179 SSP. Podľa cit. ust. správnu žalobu opomenutého účastníka podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať.

Z dikcie ust. § 179 ods.1 SSP jednoznačne vyplýva, že správnou žalobou opomenutého účastníka sa môže žalobca domáhať, aby bola uložená povinnosť doručiť mu rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý viedol správne konanie v ktorom podľa žalobcu mal byť žalobca účastníkom konania, na základe výsledkov ktorého konkrétne rozhodnutie konajúci správny orgán vydal.

Predmetné rozhodnutie však evidentne nevydal žalovaný, ktorý je uvedený v žalobe žalobcu zo dňa 25.09.2020, ale predmetné rozhodnutie vydal prvostupňový stavebný úrad - Mesto Košice, pracovisko Košice - Staré Mesto. - samotná predmetná žaloba nesmerovala proti orgánu verejnej správy, ktorý má v tomto prípade procesnú subjektivitu a preto Krajský súd v Košiciach nemal vydať kasačnou sťažnosťou napadnuté uznesenie tak, ako ho vydal.

Súčasne sťažovateľ navrhol priznať odkladný účinok kasačnej sťažnosti. Vzhľadom na dikciu ust. § 179 ods.2 SSP mal za to, že nie je v rozpore s verejným záujmom, aby bol v tomto prípade podľa ust. § 447 ods.1 SSP priznaný odkladný účinok kasačnej sťažnosti. Nie je možné, aby orgán, ktorý vo veci nekonal a tým nevydal rozhodnutie, ktoré žalobca označil ako také, ktoré žiada, aby mu ako opomenutému účastníkovi bolo doručené, mohlo byť doručené zo strany žalovaného, ktorý vo veci nemal a nemá procesnú subjektivitu, preto nie je v súlade s verejným záujmom, aby bol vystavený hrozbe uloženia pokuty za nedoručenie predmetného rozhodnutia.

b) vyjadrenie žalobkyne 7. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení uviedla, že: - pod procesnou subjektivitou účastníka konania sa rozumie spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti v konaní, ktoré mu zákon priznáva. Podľa ust. § 35 ods. 1 SSP: „Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva.“ Zákon teda výslovne stanovuje, že procesnú subjektivitu má vždy aj orgán verejnej správy (tzv. administratívna procesná subjektivita).

O nedostatok procesnej subjektivity by sa jednalo, ak by žalovaný orgán verejnej správy zanikol, čo sa však v prejednávanom prípade nestalo. Je preto zrejmé, že Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, ako žalovaný orgán verejnej správy má procesnú subjektivitu v tomto konaní. - žalovaný orgán verejnej správy nie je v správnom súdnom konaní určený tvrdením žalobcu,

ale priamo zákonom. V konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka administratívneho konania zákon kogentne definuje žalovaného ako orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická alebo právnická osoba. Nakoľko v

prejednávanej veci bolo administratívne konanie dvojstupňové a v druhom stupni o riadnom opravnom prostriedku rozhodoval Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, je tento orgán ako žalovaný pasívne procesne legitimovaný v tomto konaní (§ 180 ods. 1 prvá veta SSP). Pasívna procesná legitimácia orgánu verejnej správy, ktorý rozhodnutie v administratívnom konaní vydal, je s poukazom na ust. § 180 ods. 1 druhá veta SSP daná iba v prípade, ak proti jeho rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, o čo však v prejednávanom prípade nešlo.

- tvrdenie žalovaného, že z ust. § 179 ods. 1 SSP vyplýva, že správnou žalobou opomenutého účastníka konania sa žalobca môže domáhať, aby bola uložená povinnosť doručiť rozhodnutie opomenutému účastníkovi konania tomu orgánu verejnej správy, ktorý viedol správne konanie, a ktorý aj konkrétne rozhodnutie vydal, nemá oporu v platnej právnej úprave. Z ust. § 179 ods. 1 SSP vyplýva iba to, že správnu žalobu opomenutého účastníka môže podať niekto, kto tvrdí, že mu nebolo doručené rozhodnutie (alebo opatrenie) verejnej správy bez toho, aby to zákon vyslovene a v žalovaným citovanom ustanovení viazal na ten orgán, ktorý rozhodnutie vydal. Ak by sa uvedená argumentácia žalovaného pripustila (čo žalobkyňa považovala za vylúčené), znamenalo by to popretie zmyslu ust. § 180 ods. 1 prvej vety SSP, ako aj ust. § 179 ods. 3 a

nasl. SSP, ktoré upravuje dôsledky dorečenia uznesenia správneho súdu orgánu verejnej správy.

III. Vybrané ustanovenia a posúdenie veci kasačným súdom

8. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 9. Podľa § 179 ods. 2 SSP, ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. 10. Podľa § 179 ods. 3 SSP, doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť. 11. Podľa § 179 ods. 4 SSP, po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky. 12. Podľa § 179 ods. 5 SSP, opomenutý účastník môže opätovne podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1, len ak proti tomu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, a v lehote počítanej od vykonania správnym súdom nariadeného doručenia.

13. Podľa § 179 ods. 6 a 7 SSP, ak proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1 je prípustný riadny opravný prostriedok, môže opomenutý účastník podať novú správnu žalobu proti rozhodnutiu o tomto opravnom prostriedku. Ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej

koná. 14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľmi (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná.

15. Správna žaloba opomenutého účastníka predstavuje osobitný typ všeobecnej správnej žaloby, ktorej procesná úprava je v podstate plne vymedzená v § 179. Z povahy veci vyplýva, že aktívnu žalobnú legitimáciu na podanie tejto žaloby má len fyzická alebo právnická osoba tvrdiaca, že jej nebolo doručené rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, pretože len takejto osobe môže svedčať postavenie účastníka administratívneho konania. Žalovaný orgán verejnej správy nie je určený tvrdením žalobkyne v tomto prípade, ale priamo zákonom. Správny súd v súlade so zásadou iura novit curia nie je viazaný označením žalovaného v žalobe, ale je povinný sám žalovaného určiť, v závislosti od predmetu prieskumu označeného žalobkyňou. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je označenie žalovaného [§ 182 ods. 1 písm. b) SSP]. V prípade, pokiaľ by aj žalobkyňa v žalobe nesprávne označila žalovaného, správny súd by ju nevyzýval na odstránenie vád podania podľa § 59 SSP, ale žalovaného by určil sám a s takto určeným žalovaným by aj

konal. Preto nesprávne, respektíve neúplné označenie žalovaného nemôže mať za následok zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie, samozrejme, za predpokladu, že žaloba obsahuje všetky zákonnom predpísané náležitosti. 16.

Kasačný súd uvádza, že považoval námietku žalovaného, ktorá sa týkala jeho procesnej legitimácie za dôvodnú. Otázku procesnej legitimácie bol správny súd povinný skúmať ex offo, pretože v prípade, ak koná so žalovaným, ktorý nie je procesne legitimovaný, existuje dôvod na podanie kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP ako nesprávne právne posúdenie v otázke pasívnej legitimácie [nie ako mylne uvádzal sťažovateľ podľa § 440 ods. 1 písm. b) SSP] s procesným následkom zrušenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP.

Z ustanovenia § 179 ods. 1 SSP pritom vyplýva, že pasívne legitimovaným subjektom pri tomto osobitnom type žaloby je orgán verejnej správy, ktorý opomenul žalobkyňu poňať do konania. V napadnutom rozhodnutí pritom správny súd naviac žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo ako so žalovaným konal práve s odvolacím správnym orgánom, ktorý však napadnuté rozhodnutie nevydal a, naopak, ako s účastníkom správneho súdneho konania nekonal so správnym orgánom, ktorého rozhodnutie žiadal žalobca na základe podanej správnej žaloby

doručiť. Kasačný súd potom v tomto konaní ani nemal možnosť kvalifikovane konfrontovať svoje právne názory vo veci s právnymi názormi správneho súdu, keďže v napadnutom uznesení takéto úvahy správneho súdu absentujú. Cieľom kasačnej sťažnosti je najmä náprava nesprávneho rozhodnutia založeného na nesprávnom právnom názore, ale aj zjednocovanie súdneho rozhodovania a racionalizácia súdneho procesného konania.

17. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku sťažnosti dospel kasačný súd k záveru, že požadované vydanie rozhodnutia o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti je vo svojich následkoch týkajúcich sa „zmrazenia“ právnych účinkov napadnutého rozhodnutia krajského súdu vo svojej podstate konzumované právnymi účinkami rozhodnutia kasačného súdu o?kasačnej sťažnosti s tým, že zrušením rozhodnutia krajského súdu totiž zanikli aj jeho právne účinky namietané sťažovateľom. Preto návrh na priznanie odkladného účinku zamietol.

IV. Záver

18. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je s ohľadom na § 440 ods. 1 písm. g) SSP dôvodná. Z uvedeného dôvodu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach spis. zn. 6S/14/2020 zo dňa 12.01.2023 a vec vrátil Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie. 19. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne správny súd (§ 467 ods. 3 SSP). 20. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. júla 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 6Svk/23/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik