6Svk/23/2024

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: D.. E. P., narodený X. C. XXXX, H. XXXX/XX, XXX XX T., proti žalovanému: Mesto Bytča, so sídlom: Nám. Slovenskej republiky 1, 014 38 Bytča, v konaní o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia primátora žalovaného zo dňa 8. novembra 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 2S/39/2023-188 z 20. augusta 2024, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

2023, vrátane doplnenia zo dňa 21. augusta 2023, v zákonnej lehote požadované informácie neposkytol. 2. V úvode napadnutého uznesenia zhrnul správny súd obsah správnej žaloby a následne priebeh súdneho konania, vrátane písomných podaní a ich doplnení zo strany oboch

Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať tak, ako to upravuje § 19 ods. 1 Zákona o slobode informácií a nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalobca do textu sprievodnej správy výslovne uviedol požiadavku, aby bolo odvolanie priamo predložené žalovanému. Žalovaný prostredníctvom primátora po predložení spisového materiálu rozhodol v zákonnej lehote o odvolaní tak, že fiktívne rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

poskytnuté. Nakoľko inštitút fikcie rozhodnutia predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a je nástrojom proti nečinnosti povinnej osoby, na základe zisteného skutkového stavu (vydanie faktického rozhodnutia žalovaného prostredníctvom primátora, ktoré má prednosť pred napadnutým fiktívnym rozhodnutím), správny súd napadnutým uznesením konanie o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia primátora žalovaného zo dňa 08. novembra 2023 zastavil podľa § 99 písm. g) SSP.

v zmysle § 171 ods. 1 SSP.

7. V ďalšom sťažovateľ namietal, že odôvodnenie napadnutého uznesenia v bode 16, kde správny súd uviedol, že „vydanie faktického rozhodnutia primátora (žalovaného) má prednosť pred napadnutým fiktívnym rozhodnutím“, (i) je v rozpore s judikatúrou publikovanou v aktuálnom komentári k Zákone o slobodnom prístupe k informáciám, C-H-Beck, 1. vydanie, 2023, s. 433-455, autorov Ikrényi, Bako a kolektív, konkrétne rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. septembra 2022, sp. zn. 2S/240/2020, (ii) ak bolo vydané fiktívne rozhodnutie, tak fiktívne rozhodnutie nemôže byť len tak nahradené novým faktickým rozhodnutím žalovaného, ale procesne musí byť fiktívne rozhodnutie najskôr zrušené až potom nahradené novým faktickým rozhodnutím žalovaného, (iii) správny súd takýmto procesným postupom vytvára pre žalovaného široké pole zneužitia zákona č. 211/2000 Z. z. a obmedzenie práva žalobcu na čo najrýchlejší prístup k žiadaným informáciám. Žalovaný ako odvolací orgán, resp. povinná osoba bude po podaní odvolania žiadateľom nečinná a bude čakať, či žiadateľ podá správnu žalobu alebo nepodá. V obidvoch prípadoch má však žalobca obmedzené právo na bezodkladný prístup k informáciám, čo je podľa sťažovateľa jeho druhý dôvod ním podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 8. Sťažovateľ poukazujúc na vyššie uvedené navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, s tým že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

III.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) konajúci prostredníctvom senátu podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd rozhodujúci o?kasačnej sťažnosti (§ 11 písm. h/ SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), v?zákonom stanovenej lehote (§ 443 ods. 1 SSP), na zákonom určenom mieste (§ 444 ods. 1 SSP), proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), po oboznámení sa s?obsahom a?rozsahom kasačnej sťažnosti a?po jej preskúmaní v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 1, ods. 2 SSP), bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 461 SSP.

rozsahu. 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že?krajský súd v?konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v?takej miere, že došlo k?porušeniu práva na spravodlivý proces.

20. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 21. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci je posúdenie správnosti postupu a?rozhodnutia správneho súdu č. k. 2S/17/2021-107 zo dňa 20. augusta 2024, ktorý v?danej veci zastavil konanie s?poukazom na § 99 písm. g) SSP a?o?trovách konania rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že?žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

23. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. 24. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, k povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím.

26. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor).

Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

29. Z?obsahu spisového materiálu vrátane obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že: - žiadosťou doručenou Mestskému úradu Bytča dňa 25. septembra 2023 sa žalobca v?zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. domáhal sprístupnenia informácie v podobe zápisnice o výkone štátneho stavebného dohľadu k Podnetu na vykonanie štátneho stavebného dohľadu č. 11153/ 2023-VaŽP zo dňa 20. septembra 2023 (ďalej len „požadované informácie“), - dňa 4. októbra 2023 Mestský úrad Bytča odoslal do elektronickej schránky žalobcu „Oznámenie o predĺžení lehoty na vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácií“, ktorým bolo žiadateľovi oznámené, že v súlade s § 17 ods. 2 písm. c) zákona č. 211/2000 Z.z. predlžuje lehotu na vybavenie jeho žiadosti o osem pracovných dní. - dňa 24. októbra 2023 podal žalobca odvolanie voči fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného, ktorým žalovaný ako prvostupňový správny orgán ani v ním predĺženej lehote neposkytol či nesprístupnil žiadateľovi požadované informácie v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.

- listom Mestského úradu Bytča č. 17240/2023 zo dňa 22. novembra 2023, bol žiadateľ upovedomený o predložení jeho odvolania odvolaciemu orgánu, t.j. v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. primátorovi mesta. Predmetný list bol žiadateľovi doručený dňa 30. novembra 2023. - dňa 25. novembra 2023 bola správnemu súdu doručená žaloba žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. októbra 2023 (ako prvostupňového orgánu), ako aj fiktívneho rozhodnutia žalovaného vydaného prostredníctvom primátora (ako odvolacieho orgánu) zo dňa 8. novembra 2023, a žiadal, aby správny súd vrátil vec orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie, nakoľko žalovaný na jeho žiadosť o poskytnutie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. a následne ním podané odvolanie do podania správnej žaloby nijako nereagoval a požadované informácie nesprístupnil ani neposkytol. - dňa 4. decembra 2023 primátor Mesta Bytča ako odvolací orgán v súlade s § 29 ods. 1 Správneho poriadku s poukazom na § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. vydal rozhodnutie

- primátor Mesta Bytča ako odvolací orgán podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. vydal dňa 13. decembra 2023 rozhodnutie č. 17989/2023 - primátor, ktorým podľa § 59 ods. 2 a 3 Správneho poriadku zrušil fiktívne rozhodnutie a vec vrátil Mestskému úradu Bytča na nové prejednanie a rozhodnutie. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť

žalovaný ďalej uviedol, že všetky žalobcom požadované informácie, ktoré požadoval preveriť podaním podnetu, boli prešetrené príslušným referentom oddelenia výstavby a životného prostredia Mestského úradu Bytča, ktorý dňa 18. septembra 2023 vykonal obhliadku na mieste samom a následne o tom vyhotovil úradný záznam, o čom bol žiadateľ obratom upovedomený. Za týmto účelom žalovaný nad rámec rozsahu žiadateľovej žiadosti sprístupnil žiadateľovi aj úradný záznam z vykonania obhliadky na mieste samom zo dňa 18. septembra 2023, ako aj záznam o vykonaní následného štátneho stavebného dohľadu vykonaného dňa 7. novembra

31. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný v tu?prejednávanej veci v zákonnej ani v ním predĺženej lehote požadované informácie žiadateľovi neposkytol ani nevydal písomné rozhodnutie a vo veci bol absolútne nečinný. V?zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. nastúpila fikcia vydania negatívneho prvostupňového rozhodnutia. Žalobca napadol toto fiktívne prvostupňové rozhodnutie odvolaním zo dňa 24. októbra 2023, na ktoré reagoval žalovaný prostredníctvom primátora ako odvolacieho orgánu podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/ 2000 Z.z. rozhodnutím zo dňa 13. decembra 2023 č. 17989/2023 - primátor, ktorým podľa § 59 ods. 2 a 3 Správneho poriadku tento zrušil fiktívne prvostupňové rozhodnutie v tu prejednávanej veci a túto vrátil Mestskému úradu Bytča na nové prejednanie a rozhodnutie (ďalej aj ako „rozhodnutie o odvolaní“). Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14. decembra 2023.

novembra 2023. Medzitým ako žalovaný v odvolacom konaní prijal samotné rozhodnutie o odvolaní, podal žalobca dňa 25. novembra 2023 správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti nielen fiktívneho prvostupňového rozhodnutia žalovaného, ale podľa neho aj fiktívneho rozhodnutia odvolacieho orgánu žalovaného, ktorý podľa žalobcu nerozhodol v zákonnej 15-dňovej odvolacej lehote od podania odvolania.

vyššie. 32. K námietke sťažovateľa ohľadom nesprávneho právneho posúdenia tu prejednávanej veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a následne s poukazom na bod 16 odôvodnenia napadnutého uznesenia správneho súdu, ktoré je podľa sťažovateľa v rozpore s konkrétnym rozhodnutím krajského súdu sťažovateľom označeným ako judikatúra, kasačný súd v prvom rade uvádza, že dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP spočívajúci v?rozhodnutí správneho súdu založenom na nesprávnom právnom posúdení veci (za súčasného porušenia zákona) je daný v?prípadoch, ak kasačný súd dospeje k?záveru, že na prejednávanú vec mal byť aplikovaný iný právny predpis, než aký aplikoval správny súd, alebo ak bol síce aplikovaný správny právny predpis, ale správny súd ho nesprávne vyložil. Nesprávne právne posúdenie pritom môže spočívať v?právnych predpisoch tak hmotného, ako aj procesného práva.

na inštitút tzv. fiktívneho rozhodnutia sa v Slovenskej republike zastabilizovalo v logickom právnom závere o prednosti existencie reálneho, skutočne vydaného rozhodnutia povinnej osoby alebo odvolacieho orgánu pred rozhodnutím fiktívnym, strácajúcim tým svoje opodstatnenie a právnu existenciu. Preto pre preskúmavanú právnu vec a jej posúdenie aj v kasačnom konaní má zásadný význam právny názor, poukazujúci na relevantnú judikatúru NS SR k otázke právnych následkov vydania faktického rozhodnutia odvolacieho orgánu podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií. K tejto otázke je vhodné zmieniť nasledovné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa uznesenia NS SR zo dňa 15. augusta 2012, sp. zn. 5 Sži/8/2012: „.

žiadateľa a?je?nástrojom „urgovania“ vydania faktického rozhodnutia vo veci. Faktické vybavenie žiadosti, aj po lehote ustanovenej zákonom, má vždy prednosť.“ 35. Podporne poukazuje kasačný súd v tejto veci aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/1/2012, ktorý konštatoval, že „najvyšší súd uvádza, že právna teória charakterizuje inštitút fikcie rozhodnutia ako nástroj na eliminovanie negatívnych dôsledkov nečinnosti správnych orgánov, a preto vychádza z princípu, že ak uplynula zákonom ustanovená lehota a správny orgán bol nečinný má sa zato, že účastníkovi konania sa nevyhovelo.

O tom, že správny orgán nebol vo veci úplne nečinný svedčí najmä skutočnosť, že vo veci vydal rozhodnutie, a to aj napriek tomu, že nebolo vydané v zákonnom stanovenej lehote. V prípade, že vo veci správny orgán vydá aj po uplynutí zákonom stanovenej lehoty rozhodnutie a účastník správneho konania nevyužije možnosť napadnutia fiktívneho rozhodnutia nie je možné odobrať účastníkovi konania možnosť podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodlo o jeho práve, pričom treba vychádzať z princípu legitímneho očakávania účastníkov konania na vydanie zákonného rozhodnutia, ktoré na základe odôvodnenia poskytuje účastníkovi konania možnosť ďalšieho kvalifikovaného postupu v správnom konaní keď zákon v prípade negatívneho rozhodnutia umožňuje účastníkovi konania podať opravný prostriedok v ktorom môže reagovať na dôvody nevyhovenia uvedené v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu.“

Za ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu možno totiž považovať právne názory, ktoré sú kasačným súdom a nie krajským súdom, opakovane potvrdzované (vyjadrené vo viacerých rozhodnutiach kasačného súdu alebo aj v jednotlivom rozhodnutí, ak neboli spochybnené alebo bolo na nich nadviazané) alebo ich ustálenosť je iným spôsobom kasačným súdom komunikovaná (napr. publikáciou v?oficiálnej zbierke kasačného súdu či inštitucionalizovaným procesom prostredníctvom rozhodovania veľkého senátu). Za ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu je potrebné považovať aj právne názory obsiahnuté v rozhodnutiach a?stanoviskách správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spred 1. ?augusta?2021, či už opakovane prezentované v jeho rozhodnutiach, v rozhodnutiach veľkého senátu alebo vydané v zbierke stanovísk a rozhodnutí, ako aj rozhodnutia veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Kasačný súd na dôvažok ešte uvádza, že pokiaľ ide o sťažovateľom vyššie uvedený rozsudok krajského súdu, tento bol práve obdobne právne

38. Zákon č. 211/2000 Z.z. teda obsahuje špecifickú úpravu vydávania rozhodnutí a?zavádza tzv. fiktívne rozhodnutie ako účinný nástroj pre nečinnosť povinnej osoby. V?zmysle rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR nastáva fikcia rozhodnutia až vtedy, keď je povinná osoba v?zákonnej lehote absolútne nečinná (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sži/5/2011, 10Sžik/1/2020 či vyššie citovaný 5Sži/21/2013). V tu prejednávanej veci je nesporné, že v súvislosti so žiadosťou sťažovateľa o sprístupnenie ním požadovaných informácií zo dňa 25. septembra 2023 nastala tzv. fikcia negatívneho prvostupňového rozhodnutia, nakoľko žalovaný pôvodne o žiadosti nijako nerozhodol a požadované informácie sťažovateľovi ani v ním predĺženej lehote neposkytol. O odvolaní sťažovateľa voči prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu prijal žalovaný prostredníctvom primátora faktické rozhodnutie zo dňa 13. decembra 2023 č. 17989/2023 - primátor, ktorým podľa § 59 ods. 2 a 3 Správneho poriadku tento zrušil fiktívne prvostupňové rozhodnutie v tu prejednávanej veci

Najvyšší správny súd v prvom rade poukazuje na ustanovenie § 54 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Rovnako ustanovenie § 19 ods. 3 veta prvá zákona č. 211/2000 Z.z. predpokladá podanie opravného prostriedku povinnej osobe, t.j. subjektu, ktorý rozhodoval v prvom stupni.

ktorý už prípadne vykonal potrebné úkony v zmysle § 57 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. V tomto kontexte kasačný súd konštatuje, že ustanovenie § 19 ods. 3 prvá veta zákona č. 211/2000 Z. z. počíta s týmto procesom predkladania spisu prvostupňovým správnym orgánom, a preto sa ustanovuje 15 dňová lehota na rozhodnutie od doručenia odvolania povinnou osobou, tzn. od doručenia odvolania spolu so spisovým materiálom.

39. Sťažovateľ v ďalšom sťažnostnom bode namietal, že správny súd napriek najskôr vytýčenému termínu pojednávania, rozhodol napokon bez uskutočnenia nariadeného pojednávania, čím sťažovateľovi nebolo umožnené vyjadriť sa tak k meritu v tu prejednávanej veci a teda došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v rozpore s § 440 ods. 1 písm. f)

Správny súd je tak oprávnený všetky svoje rozhodnutia, pri ktorých neprichádza do úvahy nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP, a najmä rozhodnutia, ktoré sa netýkajú veci samej, teda sa v nich nerozhoduje o vecnej stránke žaloby, vydať i bez toho, aby vydaniu rozhodnutia predchádzalo ústne pojednávanie. V tu prejednávanej veci je nesporné, že správny súd vydal rozhodnutie výlučne procesného charakteru a keďže neboli splnené podmienky pre postup správneho súdu podľa § 107 ods. 1 SSP, správny súd nepochybil, keď vo veci nenariadil pojednávanie, resp. po právnom posúdení veci rozhodol o zrušení vytýčeného pojednávania z procesných dôvodov na strane súdu a následne prijal uznesenie o zastavení konania s odkazom na § 99 písm. g) SSP.

rozhodnuté. Rozhodovaním o veci samej nie je také rozhodnutie, ktoré zakladá stranám len procesné práva (napr. rozhodnutie o odpustení zmeškania lehoty na podanie odvolania), aj keby bolo rozhodnutie vydané v konaní začatom na návrh.“ (viď napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/14/2017). Ďalší charakteristický znak pre „rozhodnutie vo veci samej“ je ten, že sa ním zakladá prekážka veci rozhodnutej, na rozdiel od rozhodnutia nemeritórneho, ktoré takéto účinky nemá. Rozdiel možno nájsť aj, pokiaľ ide o formu prijatého rozhodnutia, vo veci samej sa v správnom konaní rozhoduje zásadne rozsudkom, výnimkou sú len niektoré osobitné konania, kedy sa podľa SSP rozhoduje vo veci samej uznesením. Preto, ak správny súd nerozhoduje vo veci samej alebo ak to vyslovene neustanovuje SSP, rozhoduje uznesením. Pokiaľ správny súd nemôže vo veci rozhodnúť meritórne, pretože sú tu také prekážky, pre ktoré nemohol žalobu prejednať, konanie končí procesným rozhodnutím bez toho, aby sa vec verejne prejednala. 41.

Vydaním faktického rozhodnutia primátora žalovaného, ktorým došlo k zrušeniu fiktívneho rozhodnutia povinnej osoby a následným vydaním nového rozhodnutia povinnou osobou, prakticky odpadol predmet prieskumu, keďže vecné (faktické) rozhodnutie má prednosť pred inštitútom fiktívneho rozhodnutia, ktorého zmyslom je poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií a tieto mu neboli poskytnuté. Kasačný

Dôvod zastavenia správneho súdneho konania podľa § 99 písm. g) SSP vychádza zo samotnej podstaty správneho súdnictva, ktorého rozhodovanie nemá plniť primárne akademické účely, ale má praktický zmysel - poskytovať efektívnu ochranu právam a?právom chráneným záujmom fyzických a?právnických osôb, ktoré boli porušené alebo priamo dotknuté zákonom vymedzenou činnosťou verejnej správy, pred nezákonným výkonom verejnej moci (§ 2 ods. 2 SSP). 42.

Samotná skutočnosť, že sa sťažovateľ nestotožnil s právnym názorom žalovaného a správneho súdu, nie je dôvodom na zrušenie uznesenia správneho súdu. V tejto súvislosti najvyšší správny súd poukazuje na to, že „obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.?6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania“.

08. ?03. ?2017). 43. Najvyšší správny súd v žiadnom prípade nepopiera právo žalobcu na informácie, avšak je nevyhnutné, aby toto právo bolo uplatňované účelne (nie účelovo) a efektívne, a to nielen vo vzťahu k povinným osobách, ale i vo vzťahu k súdu. V opačnom prípade sa právo na informácie a právo na zákonné rozhodnutie stávajú zámienkou pre formalistické a bezúčelné spory, predstavujúce zbytočnú záťaž vo vzťahu nielen k hospodáreniu, ale aj k časovej angažovanosti subjektov zúčastnených na takom konaní.

46. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.