6Svk/24/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31820174, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53929691, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33A, 010 08 Žilina, IČO: 00151866, za účasti ďalšieho účastníka: R.. L. W., bytom Z. č. XXXX/XX, XXX XX E., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OSZP3-2020/013637-002 zo dňa 03.03.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/231/2021-108 zo dňa 28.11.2022 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh žalobcu na prerušenie kasačného konania zamieta. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. III. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. IV. Ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

Mestskému úradu Žilina (ďalej aj ako „správny orgán prvého stupňa“) dňa 23.10.2019 požiadal o vydanie súhlasu na výrub dreviny v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“), a to z dôvodu, že strom - orech kráľovský - prekáža budúcej výstavbe rodinného domu na parcele vo vlastníctve žiadateľa.

výsadbu 3. Žalobca ďalej požadoval, aby v rámci výrubového konania boli objektívne a odborne preukázané dôvody opodstatnenosti výrubu, preukázaná primeranosť náhradnej výsadby a splnenie ostatných povinností podľa zákona č. 543/2002 Z. z. a zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“). Za tým účelom navrhol zabezpečiť: - Dendrologický alebo fytopatologický posudok preukazujúci zlý stav drevín, resp. že sa účel výrubu nedá dosiahnuť starostlivosťou a údržbou drevín a súčasne vyčísľujúci spoločenskú hodnotu drevín, - Tabuľku spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub spolu s uvedením použitých prirážkových indexov a krátkou poznámkou korešpondujúcou so slovným zdôvodnením opodstatnenosti výrubu, - Rozhodnutie zo zisťovacieho konania, resp. metodické usmernenie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ak nie je dôvodom výrubu drevín zlý stav drevín a bolo potrebné vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z.,

4. Prípisom zo dňa 06.11.2019 správny orgán oznámil začatie konania v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. a na deň 18.11.2019 nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou. Účastníkov súčasne upovedomil o možnosti oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, a to v dňoch pondelok a streda v určených hodinách. Upozornil ich, že na ústnom pojednávaní bude prerokovaná žiadosť o výrub, pripomienky a námety účastníkov konania. Vyjadrenie je možné urobiť najneskôr do 3 dní od uskutočnenia ústneho pojednávania. 5. Žalobca podaním zo dňa 09.11.2019 požiadal o doručenie podkladov rozhodnutia do elektronickej schránky s tým, aby správny orgán túto žiadosť vnímal jednak ako žiadosť o kópiu spisu podľa § 23 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a súčasne aj ako žiadosť podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len

O.. V súlade s § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. určil tiež žiadateľovi podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny: - Žiadateľ mal uskutočniť výrub dreviny na vlastné náklady do 31.03.2022, prednostne v čase vegetačného pokoja drevín (01.10. - 31.03.). - Prípadný výrub vo vegetačnom období mal žiadateľ uskutočniť s ohľadom na druhovú ochranu chránených živočíchov, najmä hniezdiacich vtákov až po vypracovaní ornitologického posudku alebo inom jednoznačnom preukázaní toho, že na drevinách určených na výrub nehniezdi chránený druh, a po jeho doručení na orgán ochrany prírody. V prípade, že sa na drevinách bude nachádzať chránený druh živočícha, je potrebné ďalší postup koordinovať so Štátnou ochranou prírody SR. - Výrub drevín mal žiadateľ uskutočniť až po tom, ako stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu nadobudne právoplatnosť. - Drevná hmota z miesta výrubu bude riadne odstránená. - V zmysle § 47 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. výrub dreviny podľa odseku 3 možno vykonať

7. Správny orgán prvého stupňa vyčíslil v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia v zmysle vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 24/2003 Z. z.“), spoločenskú hodnotu dreviny určenej na výrub v sume 1796,- eur, ktorú po úprave indexom 0,6 (pre zníženú fyziologickú a estetickú hodnotu) stanovil na sumu 1077,60 eur.

rodinného domu nepodlieha posudzovaniu vplyvov v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. - Mapové podklady tvorili prílohu žiadosti na výrub dreviny a pre správny orgán boli postačujúce na to, aby drevina bola identifikovaná v teréne. - Pri ohliadke bolo zistené, že predmetná drevina bola v minulosti nevhodne vysadená do tesnej blízkosti betónového oplotenia (1,5 m), kde v dnešnej dobe koreňový systém narúša štruktúru tohto oplotenia. V blízkosti dreviny je vzdušné vedenie a z tohto dôvodu bola drevina v minulosti orezaná, pričom boli odstránené aj kostrové konáre. Vznikli veľké rany, ktoré si drevina nedokázala zaceliť a v miestach rezu vznikla hniloba. Z tohto dôvodu má drevina zníženú fyziologickú a estetickú hodnotu v rozmedzí 26-60 %. Ponechanie dreviny sa nedá docieliť jej ďalším orezávaním, nakoľko orezanie by muselo byť radikálne a jednostranné, čo by malo nepriaznivý vplyv aj na statiku dreviny. Opätovne by sa pritom znížila aj fyziologická a estetická hodnota dreviny. - Správny orgán pripomenul, že na dotknutom pozemku sa plánuje výstavba rodinného domu a drevina by tvorila priamu prekážku pri stavebných prácach, prípadne by bola prácami ťažko poškodená.

9. K požiadavke žalobcu na zaslanie kópií zo spisu správny orgán uviedol, že právo získať kópie zo spisu je spojené s právom účastníka konania nazerať do spisu pred správnym orgánom. Toto právo žalobca nevyužil. Požiadavka na zaslanie informácií podľa zákona č. 211/ 2000 Z. z. bola podľa správneho orgánu vybavená v intenciách tohto zákona.

potvrdil.

13. Žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, vytýkajúc správnemu súdu vadu nesprávneho právneho posúdenia veci. V rámci širšieho úvodu namietol, že správny súd nekriticky prebral, či už priamo alebo prenesene, tvrdenia politikov, najmä bývalého ministra hospodárstva, o činnosti sťažovateľa na poli ochrany životného prostredia a nadväzujúc na to sa správnou žalobou sťažovateľa zaoberal povrchne a predpojato. Svojou prieskumnou činnosťou konvalidoval nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. 14. Správny súd nesprávne posúdil žalobnú námietku nedostatočného odôvodnenia, a to vo vzťahu k právu na realizáciu výrubu. Správny orgán počas výrubového konania musí porovnávať právo žiadateľa o výrub dreviny nachádzajúcej sa na jeho majetku a právo verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktoré je tvorené aj drevinami disponujúcimi estetickou, ekologickou ako aj regulačnou funkciou na danom území. 15. Vo vzťahu k ne/poskytnutiu podkladov rozhodnutia má sťažovateľ za to, že správny súd nesprávne zhodnotil závery rozsudku NS SR sp. zn. 10Sžp/3/2013 zo dňa 21.08.2013, nesprávne právne posúdil nezaslanie požadovaných kópií spisu, ako aj zákonné predpoklady na poskytnutie informácií o životnom prostredí. Správny orgán nemá vyžadovať preukázanie skutočného záujmu pri požiadavke na poskytnutie informácií o životnom prostredí. Záujem sa považuje za preukázaný podaním žiadosti o informácie o životnom prostredí. 16. Správny súd ďalej nesprávne právne posúdil nutnosť uvedenia obvodov drevín náhradnej výsadby vo vzťahu k spoločenskej hodnote drevín. V zmysle § 95 ods. 3 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z. je spoločenská hodnota jednou zo základných náležitostí potrebných pre vydanie výrubového povolenia, ktoré má byť vydané až po zhodnotení zdravotného stavu drevín, ich estetických a ekologických funkcií. Súčasne náhradná výsadba má byť primeraná. Dôvody výrobu sa objektivizujú vo výpočte spoločenskej hodnoty ako zrážkové a prirážkové indexy a celková spoločenská hodnota je jedným z kritérií primeranosti. 17. Podľa žalobcu je logické očakávať, že výpočet spoločenskej hodnoty bude súčasťou akéhokoľvek výrubového rozhodnutia, nakoľko porovnaním výpočtu spoločenskej hodnoty dreviny s voľnou úvahou správneho orgánu a zabezpečenými dôkazmi je možné si podľa sťažovateľa overiť a skontrolovať, či rozhodnutie je zákonné, primerané a vecne správne. Absencia výpočtu spoločenskej hodnoty drevín náhradnej výsadby teda nutne znamená, že nie je možné vyhodnotiť, či je náhradná výsadba dostatočná a teda či dostatočne nahrádza vlastnosti a prínosy vyrúbanej dreviny. Náhradná výsadba má byť primeraná alebo prekračujúca hodnotu vyrúbaných drevín, z rozhodnutí správnych orgánov však toto nie je možné zistiť. 18. Záverom kasačnej sťažnosti navrhol sťažovateľ kasačnému súdu, aby inicioval tzv. prejudicálne konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej aj ak “SD EÚ“) s nasledovnou otázkou: Je samotné vyžadovanie informácií v konaniach vo veciach životného prostredia zneužívaním práva, ktoré priznáva Aarhuský dohovor verejnosti a zaväzuje Slovenskú republiku ako stranu dohody?

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania.

22. Preskúmaním veci dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Hoci zo všeobecného úvodu kasačnej sťažnosti nebolo možné vyabstrahovať žiadne konkrétne sťažnostné body, považuje kasačný súd za vhodné deklarovať, že v postupe správneho súdu ani v jeho rozsudku neidentifikoval ani náznak nekritického preberania tvrdení politikov, povrchný prístup k rozhodovaniu v rámci správneho súdnictva alebo predpojatosť. Správny súd svojím

23. K námietke porušenia práv sťažovateľa neakceptovaním jeho požiadavky na zaslanie označených častí administratívneho spisu kasačný súd uvádza, že ide o námietku, ktorá sťažovateľom nie je vznesená prvýkrát v rámci kasačného konania a bola už predmetom iných konaní pred kasačným súdom iniciovaných sťažovateľom (napr. rozsudok sp. zn. 5Svk/8/2021 zo dňa 29.11.2022, rozsudok sp. zn. 2Svk/21/2021 zo dňa 27.09.2023). Postupom podľa § 464 ods. 1 SSP poukazuje kasačný súd na body č. 26. až 28. rozsudku Najvyššieho správneho súdu vo veci sp. zn. 2Svk/21/2021 zo dňa 27.09.2023, s ktorého závermi sa v plnom rozsahu

orgánu. Uvedené je podľa kasačného súdu determinované najmä tým, aby nedochádzalo k nežiaducej manipulácii so spisom zo strany osôb nazerajúcich do spisu. Naproti tomu možnosť dostať informáciu zo spisu nie je podmienená fyzickým nahliadnutím do spisu, resp. v dnešnej dobe možným nahliadnutím do elektronického spisu. (27.) Rovnako k predmetnej otázke pristupuje odborná literatúra, v ktorej sa uvádza:

In: POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, Jozef, MEDŽOVÁ, Daniela. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 222.) Za takúto informáciu však je možné považovať napríklad informáciu o tom, či bolo do spisu niečo doručené, alebo inú čiastkovú informáciu, nie však zaslanie kópie celého spisu, resp. podkladov pre rozhodnutie. (28.) Pokiaľ mal sťažovateľ záujem získať kópie všetkých podkladov pre rozhodnutie, mohol využiť svoje právo nahliadnuť do spisu pred správnym orgánom, robiť si zo spisu výpisy, odpisy, ako aj dostať kópie spisov a ich častí, čo nevyužil. Kasačný súd zároveň upozorňuje, že ani v prípade nahliadnutia do spisu nie je za každých okolností možné vyžadovať kópie v elektronickej podobe, ako žiadal sťažovateľ. Opäť je potrebné poukázať na odbornú literatúru,

Máme za to, že od správnych orgánov nie je možné spravodlivo očakávať poskytnutie podkladov z administratívneho spisu v inej ako listinnej podobe, ak sa v takejto podobe už podklady a priori v spise nenachádzajú. (POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, Jozef, MEDŽOVÁ, Daniela. § 23 [Nazeranie do spisov].

dôvode. V súvislosti s odkazom na čl. 4 Aarhuského dohovoru kasačný súd poukazuje na to, že tento sa netýka účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch, ale všeobecného prístupu k informáciám o životnom prostredí na žiadosť verejnosti. Zákonom, ktorý upravuje všeobecný prístup verejnosti k informáciám (aj o životnom prostredí), je zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej ako „infozákon“) a sťažovateľovi nič nebránilo, aby svoju žiadosť podal podľa tohto zákona. Kasačný súd už totiž opakovane judikoval, že vzťah medzi infozákonom a inými osobitnými úpravami je komplementárny, nie vylučujúci (napr. sp. zn. 1 Sžik 3/2021). Je vecou žiadateľa, aby si zvolil právny režim prístupu k informáciám, ktorý pre seba považuje za najvhodnejší, spravidla v závislosti od svojho postavenia a vzťahu k orgánu, od ktorého informácie požaduje. Vzhľadom na to, že ide o návrhové konanie, znamená to, že režim vybraného zákona sa na neho bude vzťahovať počas celého procesu vybavovania žiadosti o informácie. Voľba konkrétneho právneho režimu a postupu je spojená s „rizikom“, že

25. Kasačný súd vzal na vedomie skutočnosť, že sťažovateľ podaním zo dňa 09.11.2019 požiadal správny orgán o doručenie podkladov rozhodnutia do elektronickej schránky s tým, aby správny orgán túto žiadosť vnímal nielen ako žiadosť o kópiu spisu podľa § 23 ods. 1 a ods. 4 správneho poriadku, ale súčasne aj ako žiadosť podľa zákona č. 211/2000 Z. z. Otázka, ako bola vybavená žiadosť sťažovateľa o informácie v právnom režime zákona č. 211/2000 Z. z., však nie je predmetom tohto kasačného konania a preto kasačný súd nepovažuje za potrebné sa k nej vyjadrovať.

dreviny, avšak túto možnosť vylúčili, keď skonštatovali, že ponechanie dreviny sa nedá docieliť jej ďalším orezávaním, nakoľko orezanie by muselo byť radikálne a jednostranné, čo by malo nepriaznivý vplyv aj na statiku dreviny. Opätovne by sa pritom znížila aj fyziologická a estetická hodnota dreviny. Správny orgán testoval aj právo spoločnosti na priaznivé životné prostredie vo vzťahu k individuálnemu právu vlastníka pozemku využívať predmet svojho vlastníctva, pričom zohľadnil, že na dotknutom pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, sa plánuje výstavba rodinného domu a drevina by tvorila priamo prekážku pri stavebných prácach, prípadne by bola prácami ťažko poškodená. Kasačný súd sa tak stotožňuje s finálnou konštatáciou správnych orgánov, že vo veci boli posúdené nielen fyziologické a estetické funkcie dreviny na pozemku, ale aj jej funkcia a význam pre životné prostredie.

27. Kasačný súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku absencie výpočtu spoločenskej hodnoty dreviny. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je vyslovene uvedená nielen spoločenská hodnota dreviny určenej na výrub, ale aj postup, ako sa správny orgán k tejto hodnote dopracoval. Kasačný súd neidentifikoval v zákone č. 543/2002 Z. z. povinnosť uvádzať spoločenskú hodnotu dreviny určenej na výrub priamo vo výroku rozhodnutia správneho orgánu, ak sa súčasne neukladá žiadateľovi o výrub povinnosť finančnej náhrady, kde je uvedený parameter potrebné vyjadriť, nakoľko finančná náhrada sa v zmysle zákona ukladá do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. V predmetnej veci sa však žiadateľovi ukladala povinnosť náhradnej výsadby, a preto považuje kasačný súd požiadavku vyjadrenú ustanovením § 95 zákona č. 543/2002 Z. z. za splnenú práve uvedením spoločenskej hodnoty dreviny v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu.

29. Sťažovateľ záverom kasačnej sťažnosti namietal absenciu výpočtu spoločenskej hodnoty drevín určených na náhradnú výsadbu, pretože iba tak je podľa neho možné vyhodnotiť, či je náhradná výsadba dostatočná a teda či dostatočne nahrádza vlastnosti a prínosy dreviny určenej na výrub. Ani pri tejto kasačnej námietke neidentifikoval kasačný súd jej dôvodnosť, pričom upriamuje pozornosť na znenie ustanovenia § 95 ods. 3 písm. d) zákona č. 543/ 2002 Z. z., podľa ktorého sa spoločenská hodnota podľa odsekov 1 a 2 uplatňuje najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny podľa § 48. Z uvedených ustanovení je zrejmé, že otázkou spoločenskej hodnoty drevín je namieste sa zaoberať vtedy, ak ide o dreviny, ktoré už sú súčasťou istého konkrétneho biotopu v rámci životného prostredia, kedy je možné vzhľadom na ich druh, vzácnosť výskytu v rámci biotopu, veľkosť, tvar, vek, zdravotný stav, umiestnenie na pozemku a ďalšie súvisiace faktory ich spoločenskú hodnotu vyčísliť. Pri úvahách o náhradnej výsadbe ide o zvažovanie

To napokon vyplýva aj z ustanovenia § 48 ods. 1 veta prvá zákona č. 543/2002 Z. z., kedy sa žiadateľovi o výrub dreviny určuje povinnosť primeranej náhradnej výsadby drevín, avšak bez výslovného odkazu na § 95 zákona č. 543/2002 Z. z. Kategóriu primeranosti náhradnej výsadby správne orgány náležite zdôvodnili, keď pri náhradných drevinách vzali do úvahy nielen kvantitu (5 nových stromov za 1 vyrúbaný), ale aj kvalitu (určením konkrétneho druhu drevín náhradnej výsadby), pričom zohľadnili aj lokalitu (husto zastavaná oblasť), právny charakter pozemku (súkromný pozemok a nie verejné priestranstvo) a splnili tiež odporúčanie zákonodarcu, aby sa ako náhradná výsadba uprednostňovali geograficky pôvodné a tradičné druhy.

prejudiciálnej otázky podľa čl. 267 ZFEÚ nemôže byť otázka, či sa správne aplikovalo právo Európskej únie v konkrétnej veci. Kasačný súd poukazuje aj na rozsudok SD EÚ vo veci Consorzio Italian Management, Catania Multiservizi SpA zo 06.10.201, C-561/19, v zmysle ktorého: článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorého rozhodnutia nemožno napadnúť súdnym prostriedkom nápravy podľa vnútroštátneho práva, je povinný predložiť Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa výkladu práva Únie, ktorá bola pred ním nastolená, pokiaľ nekonštatuje, že táto otázka nie je relevantná, alebo že predmetné ustanovenie práva Únie už bolo predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora, alebo že správny výklad práva Únie je taký jasný, že nie je priestor na žiadne dôvodné pochybnosti.

33. Pre možnosť priznať ďalšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov kasačného konania neboli splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 169 SSP, nakoľko mu kasačný súd neuložil žiadnu z povinností predvídaných týmto ustanovením, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy.

V Bratislave dňa 30. mája 2024