6Svk/25/2023

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Rozhodnutím č. UHA-DUaI-7492/2017-017-Ing.Dá zo dňa 05. februára 2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) Mesto Nitra ako príslušný špeciálny stavebný úrad podľa § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) prerokoval v uskutočnenom stavebnom konaní predloženú žiadosť s dotknutými orgánmi, so známymi účastníkmi konania a po jeho preskúmaní podľa § 60, § 61 a § 62 stavebného zákona opätovne vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 68 stavebného zákona povolil zmenu stavby pred dokončením stavby: „PRÍPRAVA STRATEGICKÉHO PARKU NITRA“ v rozsahu navrhovanej zmeny z pôvodného názvu stavebného objektu - SO 125 Komunikácie a spevnené plochy pri TIP - na nový názov stavebného objektu: SO 125 Komunikácie a parkovisko NV pri TIP. 2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-NR-OCDPK-2018/ 023547 zo dňa 28. mája 2018 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

II. Konanie na krajskom súde

6. Správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca bol účastníkom konania v predmetnej veci podľa ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, t. j. ako osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z. „) (§ 24 až 27 tohto zákona), teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil postup podľa ust. § 24 ods. 3, resp. 4 tohto zákona, teda podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, ktorý predložila Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (čo vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. októbra 2015) a taktiež podal i odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu zo dňa 08. októbra

parku ako celku. V tejto súvislosti správny súd uviedol, že predmetom tohto konania nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o posudzovaní vplyvov strategického parku Nitra na životné prostredie, ale preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby.

správneho súdu právoplatne zamietnutá, znamená, že napadnuté rozhodnutie je právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní, ako i pre správny súd, a námietka týkajúca sa prerušenia konania, bola preto irelevantná. Rovnako tak samotné podanie správnej

9. Ohľadom námietok žalobcu k záväznému stanovisku, ako aj k stanovisku zo dňa 01. februára 2018 a potrebe vyžiadania si ďalších, správny orgán uviedol, že podľa § 140b) ods. 5 stavebného zákona pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk postupuje podľa § 136.

úradom. Správny súd v tejto veci dodal, že podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona rozpory sa riešia medzi dotknutými orgánmi vyplývajúce zo záväzných stanovísk. Napadnuté záväzné stanovisko žalobcom je záväzným stanoviskom príslušného orgánu nie dotknutého orgánu a vyjadrenie žalobcu nesmeruje proti obsahu záväzného stanoviska, a preto samotné vznesenie námietky zo strany žalobcu nemohlo vyvolať prerušenie konania. Nie je možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní (žalobca to ani nežiadal, i keď na tieto rozhodnutia poukazoval), ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, ktoré vychádzajú z rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní, a to i s poukazom na ust. § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní je možné preskúmať správnym súdom a tieto boli predmetom samostatného súdneho konania vedeného na tunajšom súde (napr. sp. zn. 26S/3/2016). V predmetnom súdom konaní na základe podanej žaloby sa teda nebolo možné zaoberať otázkou, či predmetná investícia (súčasťou ktorej sú i stavby uvedené povolení zmeny stavby pred dokončením zo dňa 05.

10. Vo vzťahu k námietke ohľadom § 32 od 2 stavebného zákona správny súd uviedol, že predmetná stavba (zmena stavby pred dokončením) sa netýka mesta Nitra, ale obcí Zbehy a Lužianky, preto sa ďalej nezaoberal územným plánom mesta Nitry a námietkami žalobcu, vychádzajúcimi z tohto tvrdenia. Ako však vyplýva z ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, na postup podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok.

V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné konanie sa týkalo stavby „Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu stavebných objektov - pozemných komunikácií, teda výstavby objektov na prípravu územia na realizáciu strategického parku. Ministerstvo hospodárstva SR vydalo na základe žiadosti spoločnosti MH Invest, s.r.o. dňa 13. júla 2015 a následne dňa 22. júla 2015 osvedčenie pre stavbu „vybudovanie strategického parku“, ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s ust. § 1 ods. 12 vyššie citovaného zákona s tým, že výstavbu bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá o vydanie osvedčenia požiadala. V oboch osvedčeniach je uvedené, že stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Týmto bola teda jednoznačne splnená prvá podmienka stanovená v ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku.

V predmetnej veci umiestnenie strategického parku, resp. príprava územia na realizáciu strategického parku nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitra a vyplýva z územného plánu mesta bez potreby vypracovania územného plánu zóny, ako aj z územnoplánovacej dokumentácie obce Lužianky a Zbehy. Umiestnenie strategického parku, resp. navrhovanej činnosti (podľa zámeru vypracovaného v auguste 2015 pre potreby navrhovateľa a užívateľa - Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu) v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever potvrdzuje i predmetný zámer.

Správny súd dal žalobcovi do pozornosti, že osvedčenia sú platné a príslušné štátne orgány sú povinné ich akceptovať a nie preskúmavať. Je potrebné tiež zdôrazniť, že na osvedčenie sa nevzťahuje zákon o správnom konaní. K uvedenému záveru správny súd dospel na základe toho, že posúdil charakter osvedčenia o významnej investícií a jeho účinky v porovnaní s uznesením vlády o schválení významnej investície a jeho účinkami. Vychádzajúc z § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 175/1999 Z. z. jednoznačne vyplýva, že konštitutívne účinky statusu „stavba významnej investície“ vznikajú už okamihom prijatia uznesenia vlády SR o tom, že určitá stavba je významnou investíciou.

existujúci právny stav. Osvedčenie o významnej investícii vydané Ministerstvom hospodárstva SR (teda nie ministrom) už len deklaruje existujúci právny stav konkrétnej nehnuteľnosti, že je významnou investíciou. Inými slovami, vydaním osvedčenia sa len potvrdzuje to, čo už reálne existuje, a nekonštituuje sa nový právny stav. Významnou je aj skutočnosť, že z dôvodovej správy k zákonu č. 175/1999 Z. z. vyplýva, že účelom osvedčenia o významnej investícii je len zrýchliť priebeh územného konania, stavebného konania alebo vyvlastňovacieho konania tak, aby správny orgán nemusel v každej veci osobitne dokazovať, že ide o významnú investíciu. Keďže osvedčenie deklaruje už existujúce skutočnosti, nemôže byť považované ani za rozhodnutie, a preto ani v tomto rozsahu nemôže byť subsidiárne naň aplikovaný správny poriadok tak, ako to namietal žalobca.

15. Vo vzťahu k námietke žalobcu, v rámci ktorej namietal, že žalovaný konal v rozpore s § 59 správneho poriadku, pretože mal prihliadať na všetky nesprávnosti, ktorými bolo postihnuté odvolaním napadnuté rozhodnutie, teda nie len na tie, ktoré namietal žalobca, ale mal prihliadať k tomu, že nedošlo k posudzovaniu vplyvov strategického parku na životné prostredie, že nebolo doriešené dopravné napojenie, resp. vyústenie dopravy, správny súd konštatoval, že odvolací orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní a odvolaním napadnuté rozhodnutie sa preskúmava zásadne v celom rozsahu. Rovnako nie je viazaný skutkovými zisteniami, ani právnym názorom, ku ktorým dospel prvostupňový orgán.

Predmetom stavebného konania bolo riešenie zmeny účelu spevnených plôch na parkoviská pre nákladnú dopravu pri TIP, ktoré bolo vyriešené a žalobcom nenamietané, iné dopravné napojenie, resp. vyústenie dopravy v konaní riešené nebolo, a preto ani v odvolacom konaní nebolo možné túto otázku riešiť, resp. posudzovať. Okrem toho správny súd zistil, že žalovaný vo svojom rozhodnutí odpovedal na všetky odvolacie námietky žalobcu, s ktorými sa správne, ako aj zákonne vysporiadal, preto nevzhliadol dôvod na určenie nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.

Takéto oznámenie stavebný úrad vydáva až keď preverí úplnosť žiadosti, teda až vtedy, keď konaniu nebráni žiadna prekážka. Stavebný úrad v predmetnom oznámení konštatoval, že spisový materiál je kompletný a v zmysle ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku umožnil, aby sa účastníci konania a zúčastnené osoby, resp. dotknuté orgány vyjadrili k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, resp. navrhli ich doplnenie a uviedli skutočnosti, ktoré považujú za dôležité pre rozhodnutie vo veci. Zároveň oznámil možnosť

Následne stavebný úrad vydal dňa 05. februára 2018 rozhodnutie, v ktorom sa vysporiadal i s námietkami žalobcu a tieto zamietol. Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania. Povinnosť správneho orgánu dať možnosť vyjadriť sa k podkladom zákon limituje troma skutočnosťami, a to včasnosťou, úplnosťou a presnosťou, pričom včasnosť vyjadrenia zákonodarca viaže na štádium, keď sa o veci ešte nerozhodlo, t. j. pred vydaním rozhodnutia. Správny súd bol toho názoru, že stavebný úrad vo vzťahu k žalobcovi takto postupoval a ešte pred vydaním rozhodnutia mu v zmysle ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku umožnil, aby sa mohol vyjadriť k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie a žalobca toto i využil podaním pripomienok, stanovísk a námietok. V predmetnej veci je podstatná tá skutočnosť, že pred vydaním rozhodnutia stavebného úradu ako i pred vydaním rozhodnutia žalovaného bolo žalobcovi umožnené realizovať jeho práva vyplývajúce z ust. § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.

Z predmetného zákonného ustanovenia vyplýva povinnosť pre stavebný úrad, aby mu boli dobre známe pomery staveniska a nie oboznamovať s týmito pomermi účastníkov konania, preto aj táto námietka žalobcu je nedôvodná. S uvedeným súvisí aj námietka, týkajúca sa zamietnutia žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z., ku ktorej správny súd uviedol, že žalobca žiadosťou zo dňa 29. mája 2017 žiadal o zaslanie fotokópie spisu celého správneho spisu, pričom jeho žiadosti nebolo vyhovené.

Zo znenia zákona o slobode informácií nemožno vyvodzovať, že informáciou je aj fotokópia kompletného administratívneho spisu vo veci, v ktorej bol žalobca účastníkom konania podľa stavebného zákona. Právo účastníka konania vo svojej veci nahliadať do spisov a podkladov je v pomere špeciality k všeobecnému právu na prístup k informáciám podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. a právne konzumuje jeho všeobecné právo na poskytnutie informácií. Z uvedeného vyplýva, že právo účastníka správneho konania na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia je širšie a za podmienok ustanovených správnym poriadkom zahŕňa prístup k podkladom správneho rozhodnutia, ktoré správny orgán použil na rozhodnutie.

Z uvedených dôvodov potom správny súd posúdil žalobcom vznesenú námietku ako nedôvodnú. Dokumentácia v zmysle ust. § 9 ods. 2 vyhl. č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, na absenciu ktorej žalobca poukazoval sa predkladá v prípade, ak stavebník žiada o stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru, pričom v takom prípade projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb vrátane zariadenia staveniska.

Správny súd k uvedenému uviedol, že žalobca bol účastníkom predmetného stavebného konania ako dotknutá verejnosť a v rámci tohto konania mu bolo umožnené, aby realizoval svoje práva, podával námietky a pripomienky týkajúce sa životného prostredia a správny orgán sa týmito námietkami i zaoberal, posudzoval ich a rozhodol tak, že ich v rozhodnutí zo dňa 05. februára 2018 (povolenie zmeny stavby pred dokončením) zamietol. Rovnako sa námietkami žalobcu na základe jeho odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu zaoberal i žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa

Nejde teda o porušenie individuálneho subjektívneho práva na úseku životného prostredia u konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby, prípadne i člena zainteresovanej verejnosti, ale o porušenie práva na zdravé životné prostredie ako celku. Takéto vymedzenie korešponduje s definíciou žaloby zainteresovanej verejnosti v ust. § 61 písm. c/ SSP ako procesného úkonu na uplatnenie práva na súdnu ochranu vo veciach životného prostredia. Zainteresovaná verejnosť je

III. Konanie pre kasačným súdom

23. Zopakoval dôvody zo žaloby a to v prvom rade, že v danej veci rozhodol vecne nepríslušný orgán. Podľa názoru sťažovateľa v prvom stupni mal rozhodovať okresný úrad v sídle kraja a v druhom stupni príslušné ministerstvo. Z pohľadu právneho posúdenia vecnej príslušnosti tu teda ide o konkurenciu špeciálnych právnych úprav, keď v tomto prípade je naplnená aj hypotéza právnej normy obsiahnutej v § 117 b stavebného zákona (jedná sa o stavbu, ktorá je významnou investíciou) ako aj právnej normy obsiahnutej v § 120 stavebného zákona (stavba je cestná stavba s osobitnou úpravou podľa cestného zákona.

24. Taktiež sťažovateľ považuje za neprávne posúdenie jeho žalobnej legitimácie zo strany správneho súdu. Sťažovateľ svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje od ustanovenia § 178 ods.1 SSP, nakoľko ako fyzická osoba bol napadnutým rozhodnutím žalovaného, ako aj stavebným povolením ukrátený na svojich právach a to z dôvodu, že je vlastníkom susediacich pozemkov. Uviedol, že je riadnym účastníkom stavebných konaní v rámci vybudovania Strategického parku a obdobne sa ho priamo dotýka aj z toho dôvodu, že bol pre túto stavbu vyvlastnený a vyvlastňovaný. 25.

povinnosť v tomto stavebnom konaní podľa § 62 ods. 1 stavebného zákona skúmať, či územný plán mesta Nitra, resp. územný plán zóny obsahuje dostatočný zastavovací plán na overenie všetkých zákonných záujmov a práv účastníkov konania. Nepostačuje len zdôvodnenie, že územné konanie sa nevyžaduje len z dôvodu strategickej investície. Poukázal na skutočnosť,

Teda stavebný úrad konal predčasne, lebo musí byť pred stavebným konaním vedené územné konanie ukončené s kladným územným rozhodnutím a až následne je možné podať žiadosť o stavebné povolenie. Aj týmto je preukázané, že stavebné povolenie bolo vydané nezákonne, pretože stavby je možné umiestňovať do územia v zmysle § 32 ods.1 stavebného zákona len na základe územného rozhodnutia. A keďže stavby nie sú v súlade s územným plánom mesta Nitra, územné konanie malo byť vykonané. Aplikácia právneho režimu podľa § 32 ods.2 stavebného zákona je možná len v prípade povoľovania stavieb tvoriacich významnú investíciu v podobe výstavby strategického parku ako takého, ale nie už v prípade povoľovania stavieb tvoriacich jednotlivé ďalšie významné investície (podľa § 1 ods.2 zákona č. 175/1999 Z. z. ), na základe samostatného osobitného osvedčenia o významnej investícii (vydané v inom právnom režime) alebo investície, ktoré sa budú realizovať v rámci strategického parku.

28. K posúdeniu námietky týkajúcej sa dopravného napojenia, vyústenia dopravy na cestu I/64, napojenia na rýchlostnú komunikáciu R1A opakovane poukázal na to, že podklady stavebného povolenia týkajúce sa vyššie uvedených dopravných riešení a ich vplyv na životné prostredie sú nepreskúmateľné. Mal za to, že stavbu nemožno uskutočniť bez znalosti navrhovanej dopravnej situácie. Aj keď stavebný úrad konštatoval, že riešenie týchto otázok nebolo predmetom stavby povolenej v stavebnom povolení, sťažovateľ sa domnieval, že v zmysle § 66 ods. písm. d/ Stavebného zákona mali byť posudzované.

Výklad správneho súdu, že zákon č. 24/2006 Z. z. nepozná pojem „strategický park“, považuje za účelový a zahmlievajúci výklad danej problematiky. Uviedol, že stavba „Vybudovanie strategického parku“, na ktorú sa vzťahujú osvedčenia o významnej investícii, je v zmysle § 3 písm. f) zákona č. 24/2006 Z. z., tzv. navrhovanou činnosťou, ktorá musí podliehať administratívnemu konaniu podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Namietal, že pokiaľ nebol dodržaný zákon a významná investícia v podobe stavby Vybudovanie strategického parku nebola posúdená podľa zákona č. 24/2006 Z. z., nemôžu byť legitímne ďalšie stavby - významné investície, ktoré budú realizované v predmetnom strategickom parku. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že obdobný strategický park na Slovensku - Strategický park Haniska sa bude posudzovať v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z.

Keďže si správne orgány nesplnili povinnosť dať im ako účastníkom konania možnosť, aby sa sťažovateľ pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť dôkazy na jeho doplnenie. 31. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a vecne správny. 32. Účastník konania MH Invest, s.r.o. vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že považuje kasačnú sťažnosť za nedôvodnú a dostatočne neodôvodnenú a navrhol ju v celom rozsahu podľa § 461 SSP zamietnuť, alternatívne ako neprípustnú podľa § 459 písm. e) SSP

IV. Právny názor kasačného súdu

37. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené zistil, že v kasačnom konaní boli rovnaké právne otázky v obdobnej veci už právoplatne posúdené Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Svk/54/2022 z 28. marca 2024. Zohľadniac túto skutočnosť, kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP ku sťažnostným bodom sťažovateľa poukazuje na odôvodnenie tohto skôr vydaného rozsudku, s ktorým sa konajúci kasačný senát plne stotožňuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza: „58. K námietke nepríslušnosti Mesta Nitra konať a rozhodnúť vo veci vydania stavebného povolenia podľa § 66 stavebného zákona na stavbu „Automotive Nitra Project“, súbor stavieb SS 700 infraštruktúra, v rozsahu stavebných objektov SO 712 Dopravné napojenie pre zamestnancov a návštevy, kasačný sú uvádza, že sa plne stotožňuje s názorom správnych orgánov ako i krajského súdu. Mesto Nitra je príslušné vykonať stavebné konanie a vydať stavebné povolenie na základe § 120 stavebného zákona v spojení s § 3a ods. 4 cestného zákona. Pretože ide o špeciálnu stavbu v zmysle § 120 stavebného zákona (stavba pozemných

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií vydalo dňa 08.02.2016 (na základe žiadosti Mesta Nitra, útvar hlavného architekta, referát dopravy a cestného hospodárstva) usmernenie číslo 09410/2016/ C212-SCDPK/08624, podľa ktorého účelové komunikácie a spevnené plochy bude povoľovať špeciálny stavebnú úrad pre miestne a účelové komunikácie podľa § 3a ods. 4 cestného zákona. Miestne príslušný špeciálny stavebný úrad Lužianky vydal dňa 29.01.2018 súhlas č. 4197/11/ 2018 k vydaniu stavebného povolenie pre špeciálny stavebný úrad - Mestský úrad v Nitre, ÚHA, referát dopravy a cestného hospodárstva.

Pokiaľ sa jedná o námietku sťažovateľa týkajúcu sa jeho aktívnej žalobnej legitimácie, kasačný súd v súlade s ustanovením § 464 ods.1 S.s.p. poukazuje na znenie rozsudku kasačného súdu sp. zn. 5Svk/15/2021 zo dňa 26.04.2022, týkajúceho a rovnakého sťažovateľa v obdobnej veci, kde kasačný súd, rovnako ako správny súd, posúdil postavenie sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti v zmysle § 178 ods. 3 S.s.p. v spojení s § 442 ods.1 S.s.p.: 61. „51. Námietku týkajúcu sa aktívnej žalobnej legitimácie sťažovateľa vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Tak ako krajský súd, ani kasačný súd nemá z tvrdení sťažovateľa nijako preukázané, že by bol ako fyzická osoba dotknutý stavebným povolením na svojich právach a právom chránených záujmoch tak, ako to predpokladá § 178 ods. 1 SSP.

Takéto tvrdenia bez ďalšieho nemohli zvrátiť závery krajského súdu, ktorý vyčerpávajúco odôvodnil postavenie sťažovateľa vyplývajúce zo zákona č. 24/2006 Z. z. ktoré považuje kasačný súd za vecne správne a nevidí dôvod, aby sa od neho odchýlil a posúdil ho v zmysle sťažovateľom prezentovaných záverov.

Kasačný súd k uvedenej námietke v súlade s § 464 ods.1 S.s.p. poukazuje na rozsudok sp. zn. 1Sžk/44/2020 zo dňa 30.11.2022 v obdobnej právnej veci sťažovateľa, v ktorej sa už vysporiadal s obsahovo rovnakými sťažnostnými bodmi: 65. „31. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta, že podľa výnimky ustanovenej v § 32 ods. 2 (nevyžadovanie územného rozhodnutia) stavebného zákona možno postupovať len vtedy, keď územný plán obce/zóny dostatočne podrobne reguluje územie, kde má byť strategický park umiestnený. 66. 32. Z právneho rozboru § 32 ods. 2 stavebného zákona podľa kasačného súdu vyplýva, že na umiestnenie strategického parku sa nevyžaduje územné rozhodnutie ak (splnenie podmienok) priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia nie je v rozpore s ich umiestnením a (kumulatívne) vyplýva z územného plánu obce alebo (alternatívne) z územného plánu zóny.

. .Toto ustanovenie však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené.

súd sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba a pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky stavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v poznámke/legende nie je územie určené na iný účel. Kasačný súd tiež poznamenáva, že jeho úlohou v tomto konaní nebolo preskúmať, či boli splnené všetky zákonné požiadavky na vydanie preskúmavaného rozhodnutia alebo samostatne vyhľadávať nesprávnosti napadnutého rozsudku, ale len vyhodnotiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených a prípustných sťažnostných bodov.“ 68. 34. K uvedenému kasačný súd navyše dodáva, že hoci územné ako aj stavebné konanie

Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, str. 379). 69. 35. Zmysel procesného rozčlenenia územného a stavebného konania nespočíva v tom, že by sa v nich riešené otázky nemohli prelínať alebo že by v nich platili iné zásady.

Kasačný súd preto v tejto časti námietok sťažovateľa nezistil, že by správny súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Námietky sťažovateľa v tomto smere považoval za nedôvodné. 71. 37. Na doplnenie kasačný súd odkazuje aj na argumentáciu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozsudkoch napr. sp. zn. 10Sžk/40/2020 a sp. zn. 5Svk/15/2021, ktorá je identická s vyššie uvedenou argumentáciou a túto aj za „logickú a vychádzajúcu z ústavne akceptovateľného výkladu a aplikácie príslušných ustanovení stavebného zákona“ označil Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 487/2022 zo dňa 27. septembra 2022.“ 72.

73. K námietke sťažovateľa ohľadne nepredloženia zastavovacieho plánu celého súboru stavieb v komplexnej rovine v rámci výstavby „Strategického parku Nitra“ zo strany stavebníka v stavenom konaní v súvislosti s projektovou dokumentáciou kasačný súd zhodne s názorom žalovaného a správneho súdu uvádza, že uvedená námietka nie je dôvodná.

Tvrdenie sťažovateľa, že zastavovací plán nebol predložený nie je ničím podložené. 74. Ohľadne ďalšej námietky sťažovateľa, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z., resp. že strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie kasačný súd uvádza, že predmetná stavba bola posúdená MŽP SR v procese posudzovania vplyvov na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie (záverečné stanovisko) od MŽP SR, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie pod č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2017. Okrem toho MŽP SR ako príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie vo svojom záväznom stanovisku zo dňa 10.01.2019 k predmetnému stavebnému konaniu uviedlo, že návrh na začatie správneho konania je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z., s rozhodnutiami vydanými MŽP SR, pričom toto stanovisko je záväzné pre všetky správne orgány ako i pre súd. Ako už bolo uvedené v rozhodnutí správneho

Argumenty sťažovateľa sa preto nezakladajú na pravde a kasačný súd ich vyhodnotil ako nedôvodné. 75. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa zaujatosti bývalého prednostu žalovaného, že správny súd touto námietkou sťažovateľa nezaoberal z dôvodu, že ide o námietku vznesenú po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie námietok ( zrejme mal sťažovateľ na mysli na podanie správnej žaloby) kasačný súd udáva, že uvedená námietka v správnej žalobe nebola uvedená ako kasačný bod. V danom prípade sa podľa názoru kasačného súdu jednoznačne jedná o novotu v kasačnom konaní. Podľa § 441 S.s.p. v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Vzhľadom k tomu, že sťažovateľ svojou námietkou nepreukazoval prípustnosť či včasnosť podanej kasačnej sťažnosti, kasačný súd sa ňou ďalej nezaoberal.

V. Záver

38. Najvyšší správny súd SR dospel k záveru, že dôvody, ktorými sťažovateľ spochybňoval predmetné rozhodnutie krajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré namietal už v správnom konaní i v žalobe, a s ktorými sa správny súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu a stotožnil so záverom, že nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní a to i s poukazom na § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je možné preskúmať správnym súdom. Uvedenému zodpovedá i poučenie o opravných prostriedkoch a preskúmateľnosti správnym súdom v závere písomného vyhotovenia rozhodnutia. Správny súd sa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

39. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že neúspešnému sťažovateľovi ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Ďalším účastníkom konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená žiadna povinnosť. 40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.